Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

OBECNÁ KRONIKA

Záznamy o obci

Slovo na úvod.

Toto je prepis Kroniky obce Lúky tak, ako ju napísali jednotliví kronikári v rôznych časových a teda aj politických a spoločenských obdobiach. Každý z nich bol  ovplyvnený dobou a vývinom v spoločnosti v ktorej žil. Pre zachovanie autentickosti textu som nerobil žiadne zásahy do štylistiky a pravopisu a len nepatrné do úpravy (farebné zvýraznenie, odseky a pod).

                                                                                             Ježovica Valér

                                                                                              prepisovateľ kroniky

                                                                                                                            Pamätná kniha obce Lúky

 

Uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 20. marca 1933 bol som ja, Rudolf Jaroušek, správca školy rímsko katolíckej ľudovej na Lúkach, ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie som sa ujal.

Nie som tunajším rodákom. Bývam tu len 4 roky. Narodil som sa 31. januára  1904 a po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci, bolo to moje tretie miesto, keď som sa 31. januára  1931 stal správcom učiteľom tunajšej rímsko katolíckej ľudovej školy.

                                                   Opis obce

Poloha:  Obec Lúky, ktorá má meno podľa polohy kraja (od lúk), rozprestiera sa po obidvoch stranách krajinskej cesty (hradskej) vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Od Púchova i od Moravy je vzdialená na 12-12 km, takže leží  uprostred Púchovskej doliny. Je dlhá 2 km. Na hornom konci, pri moste, odbočuje viciniálna cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km.

Dolina na Lúkach je najužšia. Po stranách hradskej stoja zväčša drevené domce, často bez komínov, takže dym vychádza povalom. Len kostoly (rímsko katolícky a židovský), fara, školy (rímsko katolícka a ev.a.v.), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy sú murované. Za domami sú menšie, väčšie záhradky a polia. Na nížine dosť úrodné, na stráňach neraz kamenisté a preto menejcenné. Ulica je úzka, miestami len pár metrov, čo je na tak frekventovanú hradskú zaiste primálo.

Píla: Na hornom konci dediny, za mostom je schreibrovská parná píla. Pred rokami zamestnávala až dvadsať robotníkov, dnes sotva 6-7. Má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate menila viac ráz svojich majiteľov. Stavebné drevo (hrady, dosky, laty) predáva sa aj do cudzích štátov, najmä do Nemecka.

Katolícky kostol: Stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny. Je najstarší kostol doliny a okolia vôbec. Podľa ľudovej povesti počali ho stavať medzi Lúkami a Lysou, tam, kde stoja teraz staré lipy a kríž, ale práca sa nedarila. Čo cez deň vystavali, v noci im to vždy ktosi zrúcal. Márne strážili robotníci v noci. Keď prišlo 12 hodín, pospali a ráno zas bolo všetko rozváľané. Boli bezradní. Až tu raz  akýsi neznámy človek im poradil: „Zapriahnite čierne voly do voza a nechajte voľne ísť. Kde zastanú tam vystavte kostol“. Stalo sa. Voly zastali na mieste dnešného kostola. Lúčania s čerstvou chuťou dali sa do stavby a kostol bol čoskoro hotový.

      O kostole zo spisku zostaveného na pamäť 700 ročného jubilea chrámu (1228-1928) uvádzam toto: „Lúcky chrám je najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec“. Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 so všetkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že bol postavený r.1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia. Tým viacej, lebo štruktúra, štýl a spôsob stavby nepochybne nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí  za panovania Arpádovcov, keď sa stavali kostoly aj inde. V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný. Druhý raz bol kostol opravovaný r. 1817.

Cintorín: Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18.storočia  založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola. V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých.

Fara: Do r. 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. R. 1882 bola fara prestavená, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné čiastky farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou tak, ako dnes. 

Počet veriacich v r. 1829 a v r.1928: Počet veriacich podľa kanonickej vizitácie z r.1829 bol tento: Lúky 620, Dolná Dubková 11, Vydrná 21, Mestečko 8, Záriečie 21, Zbora 7, spolu 688. V r.1928 je takýto stav: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606. Mená farárov sú podľa záznamov na fare známe od r.1671. Spomedzi nich evanjelici farára  Jána Hudka  (Hudek) vyhnali, zaujali faru a kostol. Tento stav trval však len rok, lebo katolíci sa kostola zmocnili a vrátil sa i farár Ján Hudek. Od tých čias je stále katolícky. Treba poznamenať, že lúcky kostol a faru mali v moci evanjelici v 16. a 17 .storočí  za dlhší čas, ako o tom bude reč nižšie. Odvtedy dodnes sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Z nich Peter Valter vynikal ako povestný záhradník. Terajším farárom od r.1917 je Anton Kompánek. Dokedy Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou patrili na Lúky, boli tu stále aj kapláni. Kostol a fara zažili pohnuté časy najmä od Turkov v 16. a 17. storočí. O nich sa obšírnejšie zmienim v kapitole Zo starých dejín Lúk.

Škola: Podľa kanonickej vizitácie z r.1829 na Lúkach jestvuje katolícka škola od r.1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) organistom bol František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Mená ďaľších učiteľov sú neznáme. Vie sa, že počet dietok nebýval veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace. Z učiteľov posledných desaťročí uvádzame Pavla Ihriského (starý otec akademického sochára Vojtecha Ihriského), V.Šimka, Štefana Igaza, Antona Kumeryho a Jána Záhorského. Mimo uvedených po prevrate sa tu vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. Terajšími učiteľmi sú Rudolf Jaroušek, správca školy a Elena Jaroušková rod. Valachová, tr.učiteľka. Do r.1929 škola bola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval hodne číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca Kč 220.000. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch žiakov je vyše 150, mala by sa zriadiť  i tretia trieda, čo v dnešných ťažkých pomeroch ale nijako nemožno.

Počet žiakov v šk.r.1930/31-1937/38:  Školu navštevujú okrem detí lúckych, žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia. Počet žiakov v posledných 5 školských rokoch menil sa takto:     

                             1930/31: v I.triede 73 žiakov            

                                            v II. triede 55 žiakov

                             1931/32: v I. triede 76 žiakov

                                            v II. triede 72 žiakov

                             1932/33: v I. triede 88 žiakov

                                            v II. triede 73 žiakov

                             1933/34: v I. triede 74 žiakov

                                            v II. triede 71 žiakov

                             1934/35: v I. triede 81 žiakov

                                            v II. triede 74 žiakov

                             1935/36: v I. triede 75 žiakov

                                            v II. triede 86 žiakov

                             1936/37: v I. triede 45 žiakov

                                            v II. triede 50 žiakov

                                            v III. triede 53 žiakov

                            1937/38:  v I. triede 52 žiakov

                                            v II. triede 51 žiakov

                                            v III. triede 38 žiakov

Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna ev.a.v. škola vznikla r.1913. Od začiatku učí na nej ona. Má žiakov 64, z nich polovica dochádza z Dolnej Dubkovej. Budova je z r.1913. V rokoch poprevratových menovaná správkyňa vyvinula čulú kultúrnu činnosť.

Židia: V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký kostol židovský. Stojí od r.1872. Predtým na jeho mieste stál kostol menší, drevený. Sem patrili a patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Voľakedy bolo to asi 90 rodín, dnes asi 42. Mávali 2 kantorov a 1 pomocníka. Teraz len jedného kantora.

    Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v r.1872. Trojtriednu s piatimi ročníkmi. Napred sa vyučovalo len hebrejsky, neskoršie v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali  i katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímsko katolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom je ubytovaný ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu.

    Lúky majú tri cintoríny: rímsko katolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský. Katolíci svojich mŕtvych voľakedy pochovávali okolo kostola, kde bol ich prvý cintorín.

Vodstvo: Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Bielou vodou ho prví začali nazývať Maríkovčania, ktorí chodievali na Lúky pracovať. Potok nie je hlboký. V lete najväčšia hĺbka 0,5m, takže ho veľmi snadno možno prebrodiť. Počas dažďov a za odmäku vzrastie na dravú rieku, hlbokú 1,5 m. Jej šírka sa pohybuje medzi 3-8 m. Spodok je piesočnatý a kamenistý. Žijú v nej raci, z rýb: mrenice, jalce, slíže, a.i. Rýb v potoku je málo. Smerom na Lysú pod Makytou je cez Bielu vodu postavený drevený most, obnovený r.1936. Pri potoku stojí jeden valcový mlyn – blízko Osmeku. Pri ňom je aj píla, kde si dávajú rezať kmene na dosky z okolitých obcí. Patrí p. Pečeňovi. Donedávna stál tu aj druhý mlyn, neďaleko parnej píly. Bol však zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v r.1935.

Pôda: Pôda nášho chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je dosť úrodná. Menej na stráňach kde je hodne štrku. Všetka zem u nás je nános. Miestami, zvlášť na rovine, je veľmi blízko pod povrchom voda, čo veľmi škodilo plodinám. Preto v r.1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené.

     V r. 1882 mali Lúky ornej pôdy 607 kat. jutár 972 kvadrátnych siah, záhrad 6 k.j. 673 kv.s., Lúk 41 k.j. 263 kv.s., pasienkov421 k.j. 700 kv.s., hôr 166k.j. 110kv.s. a neplodnej zeme 81 k.j. 1065 kv.s. Spolu 1327 k.j. 1580 kv.s.

    V r. 1930 podľa štátneho štatistického výkazu ornej pôdy 5849 kat.jutár, lúk 459 kat. jutár, záhrad 87 kat.jutár, pasienkov 4043 kat.jutár, hôr 2431 kat.jutár, vodnej plochy 02 kat.jutár, zastavanej plochy 172 kat.jutár, neplodnej pôdy 84 kat. jutár. Pozemková daň činila ...

Miestne názvy: Čiastky nášho chotára sú Kňažia – Hajnušov, Dolný lán, Nadhumnie a Diel, Nad Dankov, Dankov, Dielnice a Horekončie, Vlčie jamy, Strážna – Trnkov, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Nadlučie, Zákružie, Zaosičie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zamedničie, Láz – Holkovec, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.

Obyvateľstvo: R.1913 mali Lúky 168 domov, 718 duší. Podľa sčítania z r.1919 bol tento stav 139 domov, 555 obyvateľov (229 mužských a 326 ženských). Náboženské rozvrstvenie: r.katolíkov 584, ev.a.v. 103, ev.ref. 1, židov 82. Podľa sčítania ľudu z r.1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Z nich čslov. Národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, ev.a.v. 133, židov 63, iných 3.

     Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. I tí zväčša sú utisnutí na zárobok, lebo oráčiny je málo a nie najlepšej akosti. Robotníci chodievali na sezónne roboty na majere (do repy) na nížinu, potom do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a.i.. Po prevrate mnoho ich chodí do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do SAU i do Kanady.  V posledných časoch zarábali si živobytie pri hydrocentrále na Váhu pri Ladcoch, neskoršie hlavne pri stavbe dráhy Púchov – Horní Lideč. Teraz pri stavbe železnice Harmanec – Diviaky, vo Vsetíne, Trenčíne. Niektorí chodia denne do zbrojovky v Považskej Bystrici. Dobrý úžitok dáva obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovajú hodne. Väčšina mlieka sa spracuje v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch poprevratových. Zo živnostníkov sú tu 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (robí však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracujú málo), 1 strojný zámočník.

Úrady: Od r.1937 je železničná stanica v mieste. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Pred vojnou pešo, alebo vozom, ktorým sa vozila pošta. Tak aj v prvých rokoch povojnových. Potom od r.19.. zaviedli autobusovú dopravu jedným a neskoršie dvoma (jeden z Lazov pod Makytou, druhý z Lysej pod Makytou). Autobusová doprava zanikla započatím železničnej premávky na Štefánikovej dráhe 2.5.1937.

    Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár. V obci je trojtriedna rím.katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do nich chodia aj žiaci z Dolnej Dubkovej. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova. Najnovšie sa hovorí o zriadení obvodnej meštianskej školy na Lúkach, kam by patrila Lysá p.Mak.,Záriečie, Vydrná, Mestečko a Zbora.

     V obci je obvodný lekár (p.dr.Móric David), obvodný notariát (notárstvo)(p.Vojtech Vallovič), četnícka stanica na čele s veliteľom četníckej stanice (p.Jan Weigl). Železničná stanica má prednostu (p.Vida), výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov.

    Farský kostol pre občanov katolíckeho vyznania je v obci i s farou. Fara nateraz nie je obsadená. Administruje ju správca dohňanskej fary dp. Rudolf Minarovský. Občania ev.a.v. vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Obyvatelia židovskí majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár.

    Poštový úrad je v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od r. 1937 sú dvaja listári. Jeden roznáša v obci, druhý vo Vydrnej denne.

Kroje: Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia ešte doteraz zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Chlapi tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Už pred vojnou bolo toto badateľné. Po prevrate chlapi takmer úplne sa vzdali kroja. Širokého klobúka už na hlave Lúčana dávnejšie nevidieť. Ženy sú konzervatívnejšie. Ale aj u nich je to neraz oblek len sviatočný.

Hory: Hôr u nás nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. Tak v r.1882 ich bolo 166 kat. jutár, r.1930 už 2431 kat.jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr je v čiastkach Nová stávka a Stávky. V horách rastú stromy listnaté (buky, duby, hraby, brezy, kleny), ihličnaté (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa nájdu osiky, agáty, lipy. Hory patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemá lesov. Cudzích drevín tu niet.

    Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby, čiže paberkov v mladších porastoch. V lesoch sa rúbe ročite raz (v zime). Rúbaniská sú znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracuje na siahovicu, alebo rovné kmene sa na pílach režú na laty a dosky. Drevo sa z hôr dopravuje domov na vozoch, saniach, ťahaných koňmi a kravami. Chudobní si drevo ťahajú a vozia sami. Mnoho škodí našim lesom zhrabávanie a odnášaníe lístia v jeseni, ktoré sa používa na podstielanie hovädziemu dobytku. Na jar zasa oblamujú sa stromy a zeleným lístím kŕmia kozy (letnina).

    Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania okolného obyvateľstva. Malín, jahôd, húb je v našich horách dosť, menej je čučoriedok. Z húb sa u nás nachádzajú bukové, sivé, dubové, osikové, brezové, lieskové, zachojáky, kuričky, paprstky, mlieče, kozáky, smrekové a.i. Ani na kvetiny nie je kraj chudobný. Z liečivých rastlín sú tu pľúcnik, ihličnatá zelina, palinka a i. Z krov hloh ,kalina, vtáčí zobák a veľa šípov ružových.

     Z užitočnej zveri vyskytujú sa v malom množstve srny, potom zajac a králik. V lesoch poskakuje veverica, poľný zajac. Malé množstvo sŕn je korisťou strelcov. V zime z lesov vybehuje kuna lesná a tchor. V niektorých domácnostiach mimo myší domácich škodia potkany. Zo škodného zverstva sa zriedkavejšie vyskytuje líška. V rokoch poprevratových sa rozšírila ondatra. Je sústavne hubená. Preto sa v posledných časoch objavuje zriedkavejšie. Najčastejšie v Bielej vode. Zprvu predávali jej kožu po 30-40 Kč. Dnes jej cena je malá. Vodný hraboš je doteraz v potoku. V našom potoku bývalo dosť rakov, teraz vyskytujú sa zriedkavo. Aj rýb je menej. Na udice chytajú sa jalce, meresnice, číky, slíže, hráči. Z hadov okolo vody možno vidieť užovku, na stráňach vretenicu.

     I vtáctva ubýva. Nemá príhodných miest na hniezdenie, lebo staré stromy a rozličné kroviny sa odstraňujú, mnoho ich pokynožia pasáci. Zo spevákov hniezdia u nás drozdy, čierne a plavé, sojáci, stehlíci, sýkorky, strnádky, slávici, strakoši, škorci, mutky, trasorítky, škovránci, pipíšky. V ihličnatých horách hniezdia diví holubi a hrdličky. V zime na borievkach poletujú kvíčaly. Pri potoku krásne zafarbený ľadniačik, ktorý u nás aj hniezdi. Je zaujímavé, že v našom chotári  nežijú straky. Voľakedy sa ich tu zdržovalo viacej. Po vojne prileteli sem 1-2 páry, no v ďaľších rokoch sa už nevrátili. Akiste nemali tu pokoj od dravcov a príhodné miesto na hniezdenie. V peknom množstve žijú u nás kukučky. I lastovičky sú v hojnom počte. Jarabice tiež v dosť hojnom počte oživujú tunajšie polia, obzvlášť v priaznivom lete, keď bez lejakov a mokra môžu sa dobre vyliahnuť a vyrásť z najútlejšieho veku. Bocian, divé husi a sluky objavia sa pri jarnom sťahovaní. Z dravcov žijú tu jastrabi veľkí a malí (vtáčí), sovy a kuvici. Najmä jastrabi narobia veľa škody medzi spevavými vtákmi.

Podnebie: Podnebie je mierne, ale studenšie. Prvé mrazy bývajú niekedy už v septembri alebo októbri, posledné v máji. Silnejšie mrazy dostavujú sa v novembri, decembri, niekedy až v januári. Z jara zem odmŕza v marci, dakedy v apríli. Sneh začína padať začiatkom novembra, pretrváva v apríli, alebo až v máji. V r. 1934 1. mája všetko bolo biele od snehu. Stromy ovocné kvitli, ale sneh im ani najmenej neuškodil. Sneh napadne dosť často na 1 – 1,5 m. Prietrž mračien je zriedkavým zjavom, taktiež krupobitie. Posledne bola prietrž mračien na konci  augusta 1934. Voda zaplavila cestu a vymlela hlboké jarky na stráňach vrchov. V lete podúvajú zväčša vetry západné, vtedy najviac pršieva. V zime studený severák. Skorý dážď možno očakávať, keď sa mračí od juhozápadu (Moravy).

Poľné hospodárstvo: Poľné hospodárstvo je na priemernom kultúrnom stupni. Úroda by bola lepšia, keby pôda nebola na mnohých miestach kamenistá a keby občania mohli svoje role dostatočne pohnojiť dobrým maštaľným hnojom, alebo umelými hnojivami. Týchto sa užíva hlavne po vojne. Pred vojnou málo. Obľúbené sú tieto druhy umelých hnojív: superfosfát, Thomasova múčka, kainit, čílsky liadok a kostná múčka. Pôda sa skladá z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na nížinách dosť, na vŕškoch menej úrodná. Čas vegetačný trvá od začiatku apríla do konca októbra.

     Obrábanie polí stalo sa účelnejším, ornice sú prehlbované, hnojenie maštaľným hnojom i umelým je výdatnejšie. Zavedený striedavý postup siatia, výber i výmena semena sa uplatnili a krmivu sa pridelili väčšie plochy. Na merici poľa sa u nás urodí 3 – 3,5 q obilia. Poľné hospodárstvo je u nás len čiastočným zamestnaním tunajšieho obyvateľstva. Sotva 10 – 15 rodín na Lúkach sú skutočnými roľníkmi. Ale i títo hľadajú si zárobok inde. Ostatní sú v skutočnosti nádenníkmi a obrábanie polí je dačo len vedľajšieho. Mnohí majú kúsok role (vlastnej alebo prenajatej) len pre zemiaky.

     Hlavné plodiny sú pšenica, raž, jačmeň, ovos, zemiaky, pohanka, ďatelina (aj na semeno), lucerna, kapusta, fazuľa, šošovica, mak, málo kukurica. Celá úroda obilia nestačí pre obec a preto treba zbožie i múku dovážať. Zemiakov sa u nás pestuje hodne a výbornej akosti. Najviac tieto druhy: rohlíky, sňažienky, ružiaky, žlté, kvitovice, fačkovany, kadale, červené a biele. Skoro všetky zemiaky sa spracujú doma. Predáva sa málo. Nimi si tunajší obyvatelia vykŕmia aj ošípané. I ten najchudobnejší sa o to usiluje, aby si posadil zemiaky. Jadrom potravy obyvateľstva, zvlášť chudobného, sú zemiaky. Na menšej ploche pestuje sa pohanka, kŕmna repa, hrach, šošovica, kapusta, mak a málo kukurice. Táto dozre len za dlhých teplých jesení. Najrozšírenejší škodcovia plodín sú pandravy, vši, hraboši, hrdza a sneť často sa na obilí opakuje a týmto výťažok znižuje. Aby sa dosiahlo čím väčšej úrody, je postarané o to, aby obrábanie poľa bolo čo najúčelnejšie. Užíva sa najlepšieho poľného náradia, najviac železného, ťažkých brán, drevených valcov.

     Obilie sa seje skoro výhradne rukou, v obci sú len dva siace stroje. Kosí sa kosami, žacím strojom nikde. Voľakedy sa kosilo len kosákom, vtedy sa po chotári ozývali dumné, ťahavé žatevné piesne, ktoré sa speváčky naučili vraj od vtáčikov. Dnes na poliach v čase žatvy je ticho. Spevu nepočuť a keď, tak skôr dajaké odrhovačky. Obilie sa nechá uschnúť v hrstiach, potom sa viaže do snopov a vešia na ostrv, aby celkom došlo. Voľakedy sa zbožie mlátilo cepami, neskôr stojmi ručnými, geplom a teraz strojom čistiacim (mláťačkou). Len raž, pohanka a ďatelina na semeno sa mláti cepami.

     Podľa štatistiky z r.1930 zaberali jednotlivé poľné plodiny na Lúkach tieto plochy: pšenica ozimná 60,3 kat. jutár, jarná 6 kat. jutár, raž 59,4 kat. jutár, jačmeň jarný 71,3 kat. jutár, ovos 115,8 kat. jutár, chlebovina (raž a pšenica) 34 kat. jutár, pohanka 53 kat. jutár, fazuľa 0,9 kat. jutár, hrach 0,6 kat.jutár, šošovica 0,2 kat. jutár, konope 1,3 kat. jutár, zemiaky včasné 52 kat. jutár, neskoré 82 kat. jutár kŕmna repa 7 kat. jutár, kapusta 5 kat. jutár, ďatelina dvojkosná červená 97 kat. jutár, bôľhoj 0,7 kat. jutár, vojteška (lucerna) 1,2 kat. jutár, ďatelina miešaná 0,2 kat. jutár, zelený krm 0,1 kat. jutár, kvaková kapusta 0,1 kat. jutár, úhor čierny 27,4 kat. jutár, úhor pasienkový 31,8 kat. jutár.

Dobytok: Domáceho dobytka je dosť. Počas svetovej vojny i po nej rozmohol sa chov kôz. Po vojne ceny dobytka veľmi stúpli. Kôň bol až za 10 – 12.000 Kč, krava za 3.000 Kč. Teraz (r.1938) kôň za 3 – 4.000 Kč a krava 1.300 Kč. Dávnejšie pred vojnou chovalo sa u nás až 300 oviec. Bolo viacej pasienkov ( teraz z nich veľká časť zalesnená). Teraz 3-4 ovce. Nemajú sa kde pásť.

      V zime sa kŕmia kravy v maštaliach, v lete sa vyženú na pasienky. Pasie sa od mája do novembra. Niektorí vyženú kravy na tzv. salaše (voľakedy tam bývali ovce) a tam zostanú po celý čas. Pre nedostatok krmu v lete sa kravy pasú i za nepriaznivého počasia. Najrozšírenejšie druhy kráv u nás sú plemeno simantílske a sinogavské. Kravy našim obyvateľom dávajú všestranný úžitok, ťahajú, dávajú mlieko, tvaroh, maslo a hnoj. Počet hovädzieho dobytka u nás stále stúpa. Predtým sa mlieko spracúvalo doma, dnes zvyšné sa nosí do mliekárne, kde sa odstredí. Odstredené si majitelia kráv nosia domov pre ošípané, v chudobných ním i varia. Mliekareň bola založená asi pred 10 rokmi a je pre tunajších gazdov veľkým dobrodením. V rokoch najväčšej hospodárskej tiesne, keď nebolo takmer žiadneho zárobku, dostávali občania za maslo mesačne 100-200-300 Kč. Naše kravy majú dobré mlieko a preto aj maslo z neho vyrobené (čajové) má odbyt. Ročne sa vyrobí asi 70-80 q masla. Odchov mladšieho dobytka je značný. Stačí pre vlastnú potrebu. Mnoho teliat sa predá tunajším mäsiarom a priekupcom.

    Ošípaných chová sa tu pomerne málo, väčšinou nemeckého a yorkshirského plemena. Prasníc je len niekoľko. Obyčajne si občania kúpia ceckové prasce na jarmoku na Lysej, Púchove, alebo na Morave. Proti červienke, ktorá sa často vyskytuje, čelí sa so zdarom očkovaním.

     Kozy sú po vojne hodne rozšírené, hlavne u menších gazdov. Kozliatka sa na jar predávajú. V niektorej domácnosti sa ich chová viacej. Sliepok a husí je hodne, hlavne sliepok. Pre vlastnú potrebu i na odpredaj. Holubov je málo. Včelínov dosť, hoci nemajú bohatú, ale zato stálu pašu. Zato koní je veľmi málo. Niet tu zámožných roľníkov, ktorí by potrebovali kone na prácu po celý rok, niet tu furmanky, hlavne teraz po výstavbe Štefánikovej železnice. Vcelku má obec spolu 3-4 kone, niekedy viac.

Lúky: Lúk nie je veľa. Mnohé boli rozorané na polia, niektoré sú vlhké a rastie na nich kyslá tráva. Zato tráva na iných lúkach je veľmi dobrá. Lúčne hospodárstvo pravda nie je tak intenzívne ako poľné, no jednako ak hodne prší, býva dosť bohatá úroda.

    Podľa stavu 1.1.1938 počet hospodárskych zvierat bol tento: rožného dobytka mladšieho 225 kusov, dojných kráv 136, koní 8, ošípaných 95, ovce 3, kôz 84, kuríc 667, starých kohútov 8, sliepok 449, mladých husí a gunárov 263, starých 42, mladých kačíc 153, starých 7, morčiat 34, starých moriek 3 kusy.

Záhrady: Náš kraj má priaznivú polohu pre pestovanie ovocných stromov. Stromy sa vysádzajú do záhrad, na medze i na lúky a pasienky. Stretávame sa tu s mnohými šľachetnými druhmi. Rastú u nás jablone, hrušne, slivky rozličného druhu, orechy, čerešne, višne, menej vlašské orechy. V zime r.1928/29 zmrzlo veľmi mnoho ovocných stromov, najviac sliviek. Predtým sa z nich pálievala dobrá slivovica tu na Lúkach. Odvtedy je úroda malá. Mnoho sliviek (durandzií) sa odpredá na Moravu. Asi na ¼ jabĺk a väčšina hrušiek sa suší v miestnych štyroch sušiarňach. Ostatné jablká a hrušky sa odpredajú hneď na jeseň Ovocie sa oberá v septembri a októbri. Naše ovocie je vyhľadávané a dobre platené. Má dobrú chuť a dlho vydrží. Nových stromov sa hodne vysádza.

     Stromy trpia najviac rakovinou a hmyzom. Ošetrovanie ovocných stromov sa obmedzuje na vyrezávanie suchého dreva a na natieranie kmeňa vápnom zmiešaným s hlinou. Z ovocných krov sa vo viacerých záhradách pestuje egreš, ríbezle. Vínna réva sa nepestuje, len asi na 2-3 miestach, ale hrozno je kyslé, lebo nemôže dobre dozrieť.

     V júli 1936 bolo u nás toľkoto ovocných stromov: čerešní 175, višní 10, jabloní 1555, hrušní 647, bystrických sliviek 1318, durandzií 330, vlašských orechov 60, marhule 4, ríbezle 152 a egrešov 36 kusov. Odhadovala sa úroda ovocia: zo 100 čerešní 15 q, zo 100 jabloní 25 q, zo 100 hrušní 50 q, zo 100 bystrických sliviek 50 q, zo 100 durandzií 40 q a zo 10 vlašských orechov 30 q.

Kameňolomy: V obci sú dva kameňolomy: jeden obecný, druhý patrí  Szilányimu, statkárovi, ktorému patrila voľakedy väčšia časť obce a ktorý bol donedávna patrónom kostola i fary. Najkrajšie domy v obci (murované), ktoré sú dnes v rukách židovských, patrili predtým Szilányimu.

     V obidvoch sa láme kameň, mäkký, veľmi súci na brúsy a schody. Na stavby domov už menej. Pred vojnou sa tu údajne pracovalo mnoho a brúsy posielali až do Budapešti. Po prevrate sa tu už brúsy vyrábali v obmedzenom počte, viacej na dláždenie ciest, na medziaky, pomníky i na stavby. Najväčší ruch bol v našich kameňolomoch 1935-37, keď sa stavala Štefánikova železnica z Púchova do Horného Lidča. Kameň sa dával pod pražce. Odvtedy práca v kameňolome opäť je menšia. Iných význačnejších nerastov sa u nás nedobýva. Väčšina povrchu nášho chotára je nános, pomiešaný sem-tam väčšími-menšími balvanmi skál.

                                             Z dejín obce

      O najstarších dejinách Lúk vieme málo. Nedočítame o nich ani v Chaloupeckého Starom Slovensku, Žilinskej knihe, ani v obsiahlom archeologickom spise prof. Risnera Slovensko v pravěku. Ale na druhej strane, keď povážime, že Lúky mali už r.1228 kostol a faru, je isté, že naša obec musela znamenať viac, ako všetky obce doliny, áno viac než Púchov a niektoré mestečká na Morave. Vtedy Lúky boli centrom mnoho dedín Považia a Moravy. Z toho možno usudzovať, že tu na Lúkach muselo byť obyvateľstvo osadené v najstarších dobách, i keď doteraz známe historické pramene to nedosvedčujú. Pravda nemožno popreť jej výhodnú polohu prirodzeného strediska kraja. Je viac ako pravdepodobné, že naša dolina bývala za najstarších čias rímskych dôležitým spojivom medzi Považím a Moravou. Veď Rimania, ako dokazuje latinský nápis na trenčianskej skale (r.179 po Kr. a uznaný za pravý posledne aj prof. Dobiášom),chodili v týchto krajoch. Ostatné údaje ako i prvé osadenie obyvateľstva na Lúkach sú nám zakryté. Kto vie, či sa nám to niekedy podarí odhaliť. Ak možno z mena obce dačo vyvodzovať, vtedy by sme sa mohli domnievať, že vtedy, keď sem prišli prví osadníci slovanskí, bolo tu už menej lesov (hvozdov?) ako inde a tak zostali tu a založili obec Lúky. Ide, rozumie sa, o domnienku, ktorú ťažko dokazovať. Ale určenie vzniku r.k. kostola, hovorilo by za ňu, totiž, že u nás vznikla prvá osada v doline.

     Ďaľšie roky zapadajú v dejinách bez toho, že by sme sa o našej obci niečo dozvedeli. Čo bolo na Lúkach počas tatárskeho plienu, čo v dobe Matúša Čáka, pána Trenčína, nevieme. Viacej vieme o tureckom vpáde. Keď boli Turci zvíťazili pri Moháči r.1526 a potom dobyli Budín r.1541 a neskôr i Nové Zámky a iné slovenské mestá, neuspokojili sa s týmto, nič nedbali ani na prímerie uzavreté s Habsburgovcami, ale odnášali slovenských chlapcov, pálili, rabovali a vraždili náš pokojný slovenský ľud. Tak sa Turci dostali aj na Lúky dva razy. O týchto udalostiach podrobnejšie sa hovorí u J.Ľ.Holubyho, Populárne spisy, kniha tretia, v článku Stopy tureckého hospodárenia v Trenčianskej v 16. a 17. storočí. Čiastky, vzťahujúce sa k dejinám našej obce preberáme doslovne.

    „ V podjeseň r.1599 dovalili sa turecké drancujúce hordy hore Považím do Trenčianskej, všetko ohňom páliac, rabujúc a ľud ktorý sa nestačil do hôr zavčasu ukryť, vraždiac alebo do zajatia uchvacujúc. Spomína sa, že toho času vyše 130.000 zajatých odvlečené bolo do otroctva. Stopy tohto záhubného plienu tureckého nachádzame nielen pri Piešťanoch, Beckove a Trenčíne, ale až po Púchovskú dolinu. Rabujúci Turci vypálili a vydrancovali aj všetky obce od Púchova až po Lúky a pri tej príležitosti vykradli aj lúcku faru a odvliekli so sebou medzi inou korisťou aj bibliu farárovu. Nápor bol tak nečakaný, že sa ani všetci nestihli útekom do hôr zachrániť, preto mnoho ľudí upadlo do zajatia. Potom vydržiavaná kongregácia lúckemu farárovi naložila, aby si miesto Turkami uchvátenej biblie novú kúpil. Či Turci tú bibliu spálili, alebo ju so sebou odvliekli, nespomína sa. Farárom na Lúkach bol vtedy Matej Garna.“(str.133)

    „ V čase tureckého rabovania r.1663 nielen trenčianske Považie, ale aj väčšie do Považia ústiace doliny nevýslovne mnoho škody utrpeli, lebo Turci okrem pevných a dobre bránených hradov, - pri ich dobývaní sa tí diví rabunkoši ani veľmi nenamáhali, ani nebavili, len aby čím najväčšej koristi nahrabať mohli, - aj dediny a mestečká, napospol drevené domy majúce a aj mnohé kostoly vypálili. V protokoloch sa spomína lúcky farár v Púchovskej doline Jakub Petroselinus, ktorému manželku Turci odvliekli. 28. januára  1664 prednášal Petroselinus svoj prípad takto na „verejnom konvente.“ „Keďže v predošlých rokoch, v čas nápadu nepriateľských Tatárov, keď okolo Púchova ich tyranstvo najviac zúrilo, medzi inými osobami odvlečená a zajatá bola aj moja milovaná manželka Katarína, o jejž živote alebo smrti doteraz nič istého slýchati nebolo. Prosím teda radu od ctihodného bratstva ako sa v tomto prípade zachovať mám?“ Odpovedali mu výrokom týmto: „Tento prípad sme s bolesťou preslyšali. Keďže sa to z dopustenia božieho stalo, má sa zniesť. Keď však radu hľadá a prosí, toto dávame prosebníkovi: 1.) Nech si hľadí obstarať od politickej vrchnosti zákonné svedectvo o živote alebo smrti svojej manželky. 2.) Medzitým nech sa chová trpezlive a ničoho nepodujíma, z čoho by v cirkvi pohoršenie povstať mohlo.“ Na to 16.februára 1667 – až po dvoch rokoch, za ktorý čas Petroselinus pilne hľadal stopy svojej manželky, - na kongregácii žilinskej predložil svedectvo zemianky Anny Urbanovskej, nedávno zo zajatia tureckého sa vrátivšej, podľa ktorého manželka Petroselinova Tatármi sťatá bola. Na toto jedno svedectvo, ktoré však v celom znení i s vykonaným vyšetrovaním nie je do protokolu vnesené, vyniesla kongregácia tento výrok: „Keďže dvojctihodný pán zadosť urobil prvému výroku a nadto novým svedectvom zemianskej ženy dokázal, že jeho manželka Tatármi sťatá bola, vyhlasuje sa slobodného od manželského zväzku, niekdy uzavreného a ponecháva sa mu voľnosť vstúpiť do druhého manželstva, avšak pod tou podmienkou, aby sa táto jeho sloboda v niektorých (t.j. okolitých) kostoloch slávnostne vyhlásila.“ Na to sa Petroselinus oženil.“ (str.138-9) Podľa toho vidno, že terajší r.k. kostol a fara za krátky čas (alebo 2 razy?) patril aj evanjelikom. Aspoň tak to dosvedčujú horeuvedené zápisnice.

     Čo potom sa dialo na Lúkach, nevedno. Z románu Jana Bartu Rákoczyho pochod (dielo ináč zaujímavé, hoc po stránke mravnej je to číra pornografia) sa dozvedáme, že náboženské boje, tzv. kurucké, sa odohrávali i v našej doline: Iného nič bližšie o starých dejinách Lúk nevieme. V posledných desaťročiach pred vojnou sa iste maďarizácia dostala aj na Lúky, i keď zprvu len v menšej miere. V školách vyučovalo sa maďarsky, menej slovensky. Náboženstvo sa vyučovalo v materinskom jazyku. Tak prišiel rok 1914, počiatok strašného krviprelievania.

     Keď je reč o minulosti Lúk, nemožno nespomenúť dvoch význačných slovenských ľudí, ktorých predchodcovia účinkovali na Lúkach.

     Prvý je Rudolf Klačko, profesor v Bratislave, ruský legionár, bývalý tajomník Matice slovenskej, slovenský spisovateľ učebníc, detskej literatúry, hlavne ako prekladateľ z ruského jazyka. Jeho otec bol r.k. učiteľ organista na Lúkach.

     Druhý je Belo Ihriský, akademický sochár, tvorca viacej pomníkov pre padlých, Hviezdoslava, Štefánika v Považskej Bystrici, najnovšie Scola Viatora v Ružomberku. Je aj literárne činný. Jeho starý otec (na ktorého sa starší občania dobre pamätajú, mladších aj učil), za viac rokov tu účinkoval ako r.k. učiteľ – organista.

                                                Svetová vojna

     Strašná to bola chvíľa, keď v utorok 28.júla 1914 zaznel skoro ráno bubon, oznamujúci strašnú zvesť, všeobecnú mobilizáciu. Práce všade plno, práve sa začalo kosiť – ale pod dojmom tejto zvesti pracovať sa nikomu nechcelo. Napred povolávali do zbrane mladších, neskoršie všetkých vojakov od 21. do 42. roku. Dedina bola ako by vo vytržení. Z domov ozýval sa plač žien a detí a veru i chlapi si zaslzili. Chodili ako zarezaní. V domoch nastalo smutno, na aké sa nik nepamätal. Vojaci chodili ako bez seba, tu do úradu, tu k rodine povedať s Bohom a prichystať sa, lebo termín bol krátky, len 24 hodiny. Za veľkého náreku svojich najbližších sadali na vozy, aby sa naposledy pozdravili všetkých, hlavne svoju rodinku. Vozy za vozom hrnuli sa do Púchova na stanicu. Nejeden si i zaspieval, ale zo spevu si vycítil, že to nie je radosť, ale smútok boľavý. Zosmutnela naša dedinka. Veď najlepší chlapi opustili proti svojej vôli drahých rodičov, bratov, sestry, manželku, deti. Po ich odchode spustli domy a práca nechutila. Každého zaujímala najviac otázka, jak dlho vojna potrvá. Myslelo sa, že len pár mesiacov, ak nie týždňov a nastane opäť túžený pokoj.

     Kým Dolina žiaľom onemela, oživli železničné stanice. Vlaky preplnené vojakmi, ozdobené kvietím a veselým spevom ponáhľali sa na front. Ale táto veselosť bola len rúškom pod ktorým sa skrýval úprimný žiaľ stoviek a tisícov. Mnohí si dávali ešte raz s Bohom a sadali do vlaku, ktorý sa už hýbal.... A myšlienky blúdili ďaleko u svojich.

     Prichádzali z frontu prvé zvesti, prvé listy a karty do dediny. Zaslzili ľudia nad nimi a čítali ich znovu a znovu a hádali, kedy sa vojna skončí, kto zvíťazí. Usilovnejšie sa čítali aj noviny. Veľkou udalosťou bolo, keď prvý vojak z frontu prišiel na dovolenku. Bol hrdinom, v očiach všetkých váženým, ktorý na množstvo otázok sotva stačil odpovedať. Vypytovali sa i takí, ktorí na vojne nikoho nemali, lebo v prvých časoch vojna zaujímala každého v miere svrchovanej.

     Ale predpovedi o skorom ukončení vojny sa nesplnili. Opačne, vstup nových veľkých štátov do vojny ukazoval, že vojna potrvá dlho, niekoľko rokov. S frontov sa vracali prví ranení. Dlhé vlaky s odznakom červeného kríža smutne viezli chorých a zmrzačených vojakov. Na staniciach utichoval spev a všade zavládol smútok a mĺkvota.

     Veľké straty, ktoré utrpela rakúsko – uhorská armáda na všetkých bojištiach, mali za následok, že povolali na odvod všetkých nevojakov. Znova plač a smutné odprevadenie. Prišli na odvod 20-roční, 19-roční a napokon 18-roční. Prišiel rad aj na starších, napred vojakov do 50 rokov a potom i nevojakov do 50 rokov. Zostali doma len skutoční mrzáci, starci, ženy a deti.

     Toto bola jedna najsmutnejšia stránka vojny v našej dedine. Druhá bola rázu hmotného. Tovar dražil, peňazí menej, áno niektoré veci už nebolo v ľubovoľnom množstve dostať Tak ako hneď na počiatku vojny stratili sa z obehu zlaté a neskôr i strieborné peniaze a razili už aj železné, tak postupom času v obchodoch bolo menej múky, petroleja, fajčiva, cukru a temer všetkých potravných článkov. Ani súkna sa nedostávalo a keď, zlej akosti, nakoniec i papierového. Takto strašne začala doliehať vojna na všetkých obyvateľov. Na staniciach už nebolo hlučného spevu. Všetko stŕplo. Trpeli všetci: vojaci na frontoch, doma zostavší hladom. Jedinú útechu nachádzali naši hlboko veriaci občania v modlitbe a v kostole. Prosili Boha o pokoj a pevne verili, že Boh navráti pokoj ľuďom.

     Ale to ešte nebol vrchol biedy. Ten nastal, keď sa potravné články, fajčivo, petrolej predávali len na lístky, čo v skutočnosti bolo tak málo, že nijako nepostačovalo. Dobre bolo dokiaľ si na dedinách voľne mohli narábať s poľnou úrodou. Ale veľký nedostatok potravín začal byť zjavný, v celej krajine nastali rekvirácie. Gazdovia mali vydať obilie a iné plodiny, ktoré im rekviranti zapísali. Rozumie sa, že nejeden z nich usiloval sa obilie skryť, veď vymenená časť rekvirantom bola preňho nedostatočná. Nastáva skutočný hlad. Takto vojna smutne zaľahla na všetkých. Zlé to bolo na dedinách, ešte horšie v mestách.

    Nešťastná vojna všetko pohltila. Nestačila jej smrť a odlúčenie tisícov a miliónov mladých, zdravých chlapov od svojich najdrahších, ale olúpila rodiny o chlieb, potravné články, áno i kostoly o zvony. Bola núdza o meď, cín a bronz a preto sa zrekvirovali kotly, misky, mažiare a napokon aj zvony. Smutne bolo u nás, keď spomedzi 4 zvonov, ktoré toľkokrát volali veriacich do kostola, volali k modlitbe a vyprevádzali do cintorína, 3 odvážali, aby im dali nové poslanie: strieľať do nevinných chlapov, žien a detí. Len jeden zvon – sirota ozýval sa smutne za viac rokov. Chybovali aj peniaze na vojnu a preto znovu a znovu sa vypísavali vojenné pôžičky. Upísali aj naši, veď to bol jediný prostriedok, ako dostať sa vojakom na niekoľkodennú dovolenku domov.

     Prichádzali aj správy najsmutnejšie. Oznamy o smrti. Zaplakala rodina a s ňou súcitili všetci občania. Prišli do dediny i niektorí zajatci – Rusi, aby u zámožnejších vypomáhali. Manželky a rodičia dostávali podporu za mužov a synov, čo pravdaže nijako nepostačovalo na výživu.

     Čím dlhšie trvala vojna, tým krušnejšie časy prežívali doma zostavšie ženy, starci a deti. Bolo menej chleba, viacej sa muselo pracovať, tovar, ak ešte dajaký bolo možno kúpiť, zdraželo natoľko, chudobní si ho nemohli kúpiť. Nastáva skutočná bieda a hlad. Nebolo dostatok chleba, deti trpeli podvýživou.

     Ako zdraželi ceny životných potrieb na konci vojny, ukazuje dostatočne aj takéto malé prirovnanie.                                                         

               v roku 1914                         v roku 1918                           

     1 q zemiakov  Kč 5-6.-                  Kč 40-50.-         

      Kôň                  Kč 800.-               Kč 10-12.000.-

      Prasa               Kč 6.-                   Kč 400-500.-

      Koza                Kč 4-5.-                Kč 150-200.-

      Topánky           Kč 6-10.-              Kč 130-150.-

      Klobúk             Kč 5-6.-                Kč 40-50.-

Také boli pomery doma. Zo dňa na deň neznesiteľnejšie. Nábožné duše však neprestávali veriť a prosili Boha, aby tento trest sa čím prv pominul. Pravda boli aj takí, ktorí vojnou akosi otupeli, zabudli a stali sa k všetkým tým udalostiam akosi nevšímaví. Bola ich len menšina. Väčšina dúfala, že Boh pomôže a nastane znovu radostný mier.

    Vojenné hrôzy na frontoch nemožno vyjadriť. V zákopoch kopili sa niekde mŕtvoly až na dva metre. Vzduchom hvízdali šrapnely a granáty, rozrývali pôdu, ničili dediny, mestá, pustošili lesy a obracali celé krajiny v púšť. Pancierové tanky, veľké ako netvory, neznajúc prekážok, vnikali až do zákop a šírili smrť okolo seba. Mladí ľudia a otcovia rodín obetovali svoje nádejné životy, nevediac prečo. Smútok, bieda, ticho a smrť panovali všade. Civilné obyvateľstvo, zväčša starci, ženy a deti, okrem biedy, strachovali sa o životy svojich drahých na fronte. Takto vojna roku 1918 vrcholí strašnými bitkami na všetkých bojiskách. Ľudstvo prežívalo chvíle zriedkavého smútku a utrpenia.

     Ale vtedy, keď ľudské srdcia najväčšmi krvácali a na bojištiach ležalo tisícky mŕtvych vojakov, ukazovali sa už znaky blížiaceho sa konca štvorročného krviprelievania. Svitalo. Čo deň, to rozhodnejšie príznaky, že sa čoskoro objaví znak papršleka mieru, tak pracného a očakávaného celým svetom. Na frontoch nastávajú zmatky, vojsko nechce bojovať. Konečne zrúti sa všetko a nastáva blažená éra pokoja.

     Pre nás Slovákov tieto udalosti boli tým radostnejšie, že na zrúcaninách starého Rakúsko-Uhorska vznikla naša sloboda, sloboda slovenského národa, ktorý prácou v légiach i úsilím národovcov slovenských 30.októbra 1918 vyslovil sa jasne a rozhodne, že sa spája s bratským národom českým v jednotný štát, Československú republiku.

                                                  P R E V R A T

     Znovu ožili stanice, mestá a dediny. Koniec vojny všade vítali s nadšením. Vlaky prichádzali preplnené, dlhé, s veľkým meškaním. Všade plno vojska, mnohí i na vozňoch. Okná vybité, vnútri tma a zima. Mnohí vojaci cestovali s puškami, strieľali a pravdaže spievali od radosti. Cestovať vtedy bolo ťažko a neraz i nebezpečné. Domov prichádzali i naši z Lúk. V každom dome, kde sa niekto navrátil, zavládla radosť a nový život. V tých, kde svojho drahého ťažko a darmo očakávali, hlasitý plač. Dedina ožila.

     Vojaci prinášali správy o štátnom prevrate. Rozprávali o tom, čo počuli od iných, že stará monarchia sa rozpadla a budeme mať teraz svoj štát s Čechmi. Pretože zo staníc žandárskych mužstvo odišlo, naše četníctvo hneď neprišlo a pretože mnohí sa chystali pomstiť sa na skutočných a domnelých škodcoch svojich rodín a príbuzných, k tomu nejeden vojak priniesol si so sebou pušku i s nábojmi, nastáva čas akéhosi rátania s úradníkmi a boháčmi, najmä židmi. Začínajú rabovačky, pri ktorých zomierali neraz nevinní ľudia na jednej i druhej strane. Počínanie chudobných a z vojny prišlých ľudí v tých časoch my pravda chápeme (4 ročné strádanie doma a utrpenie na bojištiach zdemoralizovali kde-koho),no ich skutky v žiadnom prípade nemožno schvaľovať.

     Tak sa začali nepokojné časy aj u nás. Prišli rabovať Maríkovci i Púchovčania a preto bolo treba postarať sa o bezpečnosť obce. Utvorila sa národná garda, ktorá dbala o poriadok vo dne v noci. Sem tam sa vyskytli menšie výtržnosti, ale väčších nepokojov nebolo. Len omylom sa stalo, že nebohý Božita zastrelil večer na dvore jedného židovského domu z vojny sa vrátivšieho Antona Dlapu. Ináč panoval poriadok, 40 gardistov svoju úlohu si konalo svedomite.

     Čoraz obšírnejšie a dôkladnejšie sa oboznamovali tunajší občania o boji za našu slobodu a o utvorení Československej republiky. Na stenách čítali sa vyhlášky Národnej rady československej a Slovenskej národnej rady, ktorá tu odtláčala text Martinskej deklarácie. Do obce prichádzali slovenské noviny, neskôr Československí legionári a napokon trvale naši četníci. Prácu gardistov prevzali oni. Nastávajú časy pokojnejšie. Naša obec dala zahraničnému odboju československému štyroch legionárov. Štefana Františka Zvonka, Jana Hamšíka, Martina Vetešku a (.....................). Všetkým patrí naša vďaka a sláva v národe a štáte.  

                                  Roky 1918 - 1930

    Vojna prestala, stali sme sa slobodnými, no následky hmotné i mravné neprestali. Veď ony sú badateľné i dnes. Panovala veľká drahota, prešlo niekoľko mesiacov než opäť bolo možno si nakúpiť tovaru voľne ako pred vojnou. Každý túžil mať riadne šaty a dostatok potravy. Prechod k normálnym pomerom dial sa pomaly. No jednako zlepšenie postupovalo. Pracovných možností nechýbalo, bolo i peňazí, znovu pravda mali malú cenu, ale po okolkovaní vzrástla aj ich hodnota. Naši občania chodili na prácu najviac na majere slovenských nížin, potom do Čiech a do Nemecka. Vracia sa blahobyt i do našej obce. Nejeden kupuje si nové pozemky. R.1928 hospodársky blahobyt u nás vrcholí. Keď sa oslavovalo 10. výročie trvania československého štátu, nadšenie bolo veľké nielen preto, že nám priniesol slobodu a národné zmŕtvychvstanie, ale i preto, že v ňom každy obyvateľ našiel aj hmotný blahobyt.

     Hospodárska konjunktúra mala vlyv na našu obec ako celok. Rímsko katolícki občania zakúpili najprv ľahší zvon oceľový a r.1928, z príležitosti 700 – ročného tvania r.k. chrámu na Lúkach, ďaľšie dva z pravej zvonoviny.Katolícki občania podujali sa ešte na väčšie dielo, keď odhlasovali stavbu dvojtriednej rímsko katolíckej ľudovej školy za Kč 220.000.-

    Život dediny plynul ináč pokojne. Len voľby do obcí, okresu, žúp a Národného zhromaždenia rozbúrili hladinu spokojného spolužitia, ale nie nadlho. Ľud mal prácu, peniaze za ktoré už mohol dostať všetko kúpiť, bol spokojný. Rád obetoval na všetky šľachetné ciele. Len tak si možno vysvetliť, že hore uvedené podniky sa mohli uskutočniť. Pritom Lúčania, ktorí vždy bývali dobrými a povedomými Slovákmi, s radosťou obetovali peniaze na slovenskú katolícku školu, ako evanjelici na evanjelickú a s radosťou zúčastňovali sa na všetkých národných a štátnych oslavách.

     Ale počiatkom roku 1929 nastáva obrat. Po veľmi krutej zime, ktorá citeľne poškodila našu obec, veď zmrzlo množstvo ovocných stromov, hlavne sliviek, horší sa aj hmotné postavenie občianstva u nás. Hospodárska tieseň, choroba všenárodná a všesvetová zasiahla i našu republiku. Klesá cena obilia, zatvárajú sa továrne, prepúšťajú sa robotníci. Vzniká veľký počet uchádzačov o prácu – nezamestnaných. Po hospodárskom vrchole a blahobyte tým ťažšie sa nieslo takéto zhoršenie. Chlapi denne pýtajú si prácu na úradoch a keď ju dostať nemôžu – ako náhradu vyplácajú im podporu. Najviac biedy bolo u nás vždy cez zimu. Keď ľudia videli merať inžinierov cestu a novú železnicu z Púchova do Hornej Lidče, (merali ju už aj pre vojnou), rástli aj ich nádeje. Ale i pri všetkom strádaní vždy sa našla nejaká práca, hlavne v rokoch ďaľších, keď rekonštruovali krajinskú cestu do Púchova, regulovali Bielu vodu, Vydrnský potok, najmä však keď sa stavali hydrocentrála pri Púchove a Ladcoch. V čase stavby Štefánikovej dráhy z Púchova do Hornej Lidče niet ani jedného nezamestnaného. To však už patrí do rokov ďaľších a svojím významom do osobitného odseku.

                                      Roky 1931 – 1937

    Obdobie toto počína sa stále sa vzmáhajúcou nezamestnanosťou a tým i biedou a hmotným nedostatkom. Na leto väčšina obyvateľstva odchádzala vždy na poľné roboty do Lednických Rovní a Dubnice, mnohí našli živobytie pri opatrovaní hovädzieho dobytka na majeroch v českých zemiach. Predtým nejedna rodina odišla od nás do Nemecka, ale teraz i to prestalo. Ba prestalo pomaly i zamestnanie školských dietok starších, ktoré vo voľnom čase pásavali dobytok u majetnejších gazdov. Gazdovia museli svojich pasákov zahlásiť v nemocenskej poisťovni, od nich platiť a takto si brali na pasenie radšej nežiakov, deti už staršie. Hmotné postavenie nášho obyvateľstva horšilo sa neustále. Ubývalo zárobku, peňazí a chleba. Hlavne v zimných mesiacoch žilo sa len z podpory, ktorú dostávali nezamestnaní dvojtýždenne. Vedľa peňazí rozdeľoval sa aj chlieb. Rozumie sa, že naši pracovití občania sa neuspokojili s týmto a hľadali nové a nové možnosti práce. Ale zamestnania sa všetkým nikdy neušlo. Nové nádeje svitli celému okoliu i našej obci, keď sa začalo vážne spomínať veľké dielo, stavba hydrocentrály pri Púchove. Takmer každý deň odišli chlapi z Lúk na Sprostredkovateľňu práce do Púchova zaistiť si prácu v novom veľkom podniku. Práce na stavbe Váhostroju počalo sa v r.(.......). Každým týždňom prijímali nové a nové pracovné sily, takže počet nezamestnaných podstatne poklesol. Pritom nebola to práca nijako ľahká. Väčšina robotníkov prichádzala denne domov v čase i nečase, vykonajúc po vysilenej práci 30-40 km cesty neraz v čase blativom, mraze, v noci i vo dne, lebo pracovalo sa tu na tri zmeny. Mnohí v tej práci ochoreli, jeden (Martinko) zomrel a František Janíček iste dopomohol k predčasnej smrti. Naši občania sa tešili, že majú aspoň aký – taký zárobok. Dedina sa trochu rozveselila.

     Stavba Váhostroju pri Púchove a Ladcoch trvala roky. Čím ďalej pribývali nové starosti, čo bude, ak sa toto dielo dokončí. Ale rástli nové nádeje. V chotári obce ukazovali sa stále častejšie inžinieri, ktorí merali cestu novej železničnej dráhy z Púchova do Hornej Lidče. I keď sa nechcelo uveriť, že by v krátkom čase sa so stavbou započalo, jednako občania zvedavo a s pocitom skrytej radosti sa dívali zamerávacie práce úradníkov štátnej stavebnej správy ČSD z Trenčianskej Teplej.   

   Stavba Štefánikovej dvojkoľajnej železnicev rokoch 1935 – 1937

    Až do posledných dní sa neverilo, že sa nová dráha z Púchova do Hornej Lidče bude stavať. Darmo napomínali inžinieri tunajších občanov na jar 1935,aby na vymeriavaných pozemkoch nesadili zemiaky a také plodiny ktoré neskoro v jeseni dozrú, lebo budú rozkopané už v lete – nechceli im veriť.

     Malo to svoje hlbšie príčiny. Dráhu v Púchovskej doline vymeriavali mnohokrát. Už pred vojnou vyhotovili v ministerstve železníc v Budapešti stavebné plány pre ňu. Zostalo len pri plánoch. Od trvania Československej republiky takmer každý rok – dva sa zameriavacie práce opakovali. Neraz sa tvrdilo s určitosťou, že už – už sa začne s prácou, ale nadarmo. Pravda, občania nevedeli, že ministerstvo železníc malo malo poruke viac projektov, z ktorých sa bolo treba rozhodnúť pre najvýhodnejší a najpotrebnejší. Ale pre nedostatok hmotných prostriedkov sa so stavbou odkladalo. Až keď sa potreba spojiť Slovensko s historickými zemiami stala časovou, vykonalo sa nové, posledné vymeranie a vyhotovil definitívny projekt. Zprvu bolo tak, že na Lúkach povedie železnica po pravej strane potoka na stráni Nivy, ale keď zloženie vrchu nevyhovovalo, (celá stavba bola by sa zosúvala – celý jeden bok násypu i vrch nad násypom bol by sa musel vybetónovať, čo by bolo bývalo veľmi nákladné a jednako nie úplne bezpečné), určilo sa,že dráha povedie smerom terajším. Pravdaže občania by boli skôr pristali na smer prvý lebo na tej strane je chotár vŕškovitý, menej úrodný. No uspokojili sa aj takto. Hlavná vec, že ukazovali sa trvalejšie možnosti zárobku. Ale v skorý počiatok započatia stavby sa jednako len nechcelo akosi veriť.

     Až tu naraz v treťom týždni mája 1935 zopár chlapov na mieste terajšej stanice započalo pracovať: vytínať stromy, kopať a odvážať hlinu. Pracovníkov tu pribúdalo každodenne. Ubúdalo nezamestnaných, ba onedlho už ich nebolo. Pribúdalo robotníkov zo všetkých krajov Slovenska a Republiky. Tichá Dolina ožila nebývalým ruchom. Všetky bývania boli obsadené, chudobnejší sa utiahli do kuchýň a komôr, aby len mohli izby prenajať. Ale ani to nepostačilo a preto stavebné firmy vystavili v chotári 4 drevené baraky. Celá stavba dráhy bola totiž podelená na úseky a ich stavba zadaná jednotlivým podnikateľom – firmám. Lúky patrili zväčša k 3. a čiastočne k 4. úseku. Obyvatelia Lúk, ako vôbec všetkých dedín Doliny, mali zo stavby dráhy viacnásobný úžitok. Nielenže mužovia i chlapci väčší dostali prácu, ale povedľa bytov dobre speňažili mlieko, mliečne výrobky, hydinu, ovocie, lesné plodiny a p. Po ulici však bolo ísť veľmi nebezpečné. Neustále sa premávali ozrutné nákladné automobily s kamením a iným nákladom, po práci zasa uháňal domov dlhý rad cyklistov. Smrteľné nešťastie sa neprihodilo na ceste, v iných obciach áno.

    Robotníctvo vyplácali dvojtýždenne. V najväčšom rozsahu práce sa naraz vyplatilo okolo 250.000 Kč. Vtedy obyčajne cezpoľní odchádzali domov a v nedeľu večer, alebo v pondelok ráno sa vracali. Dva autobusy ich dovážali a odvážali vo dne v noci.

     Takto sa míňali týždne a mesiace. Občania mali slušný zárobok, poplatili si časť dlžôb, niečo prikúpili alebo opravili domčeky. Dobrý zisk mali mäsiari, hostinskí, obchodníci, pekár i remeselníci.


 

     Očividne menil sa povrch chotára. Kde predtým rástlo obilie, zelenali sa stromy, tam pomaly vyvstával mohutný násyp, označujúci stále zreteľnejšie smer novej trati. Ľudia u nás sa tomu tešili, hoci by boli radšej bývali, keby stavba postupovala pomalšie. Zprvu sa pracovalo na dve zámeny, neskoršie na tri, takže sa pracovalo aj v noci pri elektrickom osvetlení.

     Je zaujímavé, že hoci naši občania dosť dobre zarábali, jednako nikdy sa nedali strhnúť k dajakým bitkám alebo štrajkom. Ak sa niekto pobil, boli to cudzí, zväčša Cigáni a stávku v jeseni 1936 (trvala len ½ dňa) začali tiež cudzí. Ak bolo počasie priaznivé, pracovalo sa v obmedzenom rozsahu i v zime. Stavba novej železnice vyžiadala si niekoľko ranených, jedného zmrzačila (Trčku) a jedného v kameňolome zabila (Štefana Juríka).

     Takto dráha v zime 1936 stála už skoro hotová. Na podjazdy vystavili mohutné piliere, násyp čakal len štrk a koľajnice, podjazdy železné konštrukcie. Na jar 1937 práca sa hodne zmenšila, v práci zostali ponajviac len domáci, z cudzích len odborníci. Už sa začalo spomínať prvé dátum započatia premávky. Pravda boli to skôr len dohady.  Časom sa vynorilo viacej dát. Až napokon oznámilo riaditeľstvo železníc v Olomouci, kam táto dráha bola pripojená, že nová železnica sa otvorí v marci 1937. Robili sa už prípravy, ale časť násypu sa pri Strelenke zosula a otváranie dráhy sa preto odsunulo na neurčito. Po oprave násypu oznámilo riaditeľstvo železníc v Olomouci, že slávnostné odovzdanie Štefánikovej železnice sa stane 2.mája 1937, za prítomnosti ministra železníc p. Rudolfa Bechyněho a iných hodnostárov.

     Prv ale než opíšeme radostný deň 2.mája 1937, vráťme sa k milej udalosti z 11.októbra 1936. Rímsko katolícky kostol na Lúkach je chudobný. Takmer nemá patróna, bývalý sa zriekol za malú výmenu, takže skoro všetka ťarcha s opravou padá na cirkevníkov katolíckych, ktorí veru neovplývajú pozemskými statkami. Ale majú dobré kresťanské srdce, čo dokázali i teraz. Aby zanechali pamiatku na časy, keď im Boh dal prácu, chceli i oni zanechať pamiatku na česť a chválu božiu. Rozhodli sa sami, bez cudzieho návodu, že pri kostole dajú postaviť kamenný kríž. Počali sa zbierky, ktoré napokon vyniesli toľko, že sa mohlo pomýšľať na jeho zakúpenie. Kríž objednal dp. Rudolf Minarovský v púchovskej syenitke. Na posviacku kríža prišiel bývalý minister vdp. Dr. Jozef Tiso, dekan – farár v Bánovciach. V kázni i na katolíckom zhromaždení ocenil dar našich obetavých občanov: „Boh požehnal vám – vy z toho čiastku vraciate Bohu.“ Hoci počasie nebolo priaznivé, zišlo sa na Lúky mnoho katolíkov z okolia. Neskoršie okolo kríža postavili drevenú ohradu.    

  Otvorenie premávky

     Už niekoľko dní bolo rušno v Doline, najviac na Lúkach, veď hlavná slávnosť sa mala tu konať. Plietli sa vence, chystali vlajky. Na stanici robili slávnostnú tribúnu. Každý netrpezlivo očakával nedeľu, slávnostný 2.máj 1937. Každý si prial pekné počasie práve preto, že apríl sa ukázal v nepriaznivom svetle. Bolo zima a pršalo. Vedelo sa, že Lúky budú mať deň, akého tak skoro sa nedožijú.

     Nedeľa sa ukázala výnimočne krásnym dňom. Od rána svietilo slnko – bol opravdivý májový čas. Hostia začali sa schádzať zo všetkých strán. Z Púchova prišiel zvláštny vlak nabitý obecenstvom. Každý sa poberal na stanicu, kde už stáli žiaci z okolitých dedín, krojované spolky, legionári a veľké množstvo obecenstva. Žiaci boli obdarovaní cukríkmi. Tesne pred slávnosťou prišiel krajinský prezident slovenský p. Jozef Országh.

     Po tretej hodine od Lysej pod Makytou dojachal slávnostný vlak. Keď vlak zastal, zahrmeli výstrely z mažiarov a hlučné „sláva“. Pánu ministrovi Bechyněmu ako zástupcovi vlády RCS hlásili sa zástupcovia úradov. V mene obce p. ministra a ostatných hostí pozdravil a privítal Rudolf Jaroušek, za Živenu (miestny odbor)Elena Jaroušková a v mene detí Veronika Domienová, ktorá podala p. ministrovi kyticu. Žiaci Anton Riško a Jozef Selc podali kytice paní ministrovej a p. krajinskému prezidentovi Országhovi. Otvorenie dráhy pozdravil v mene krajinskej správy Jozef Országh. Po ňom sa ujal slova p. minister Rudolf Bechyně. Nakoniec odhalil za zvukov štátnej hymny pamätnú dosku Štefánikovu na prednej strane staničnej budovy. Sekčný šéf dr. Koněrza podal obsiahlu správu o technickej stránke výstavby novej železnice. Vítania a reči boli vysielané rozhlasom.

   Nato p. minister so sprievodom odišiel do Záriečia, aby sa poklonil pamiatke Štefánikovej pri jeho pomníku a položil k nemu veniec. Hneď sa vrátil na Lúky a pokračoval ďalej v ceste vlakom. Zatiaľ, kým on bol v Záriečií, zástupcovia strán mali prejavy. Program osláv na Lúkach pekne spestril matičný spevokol z Púchova, pod vedením p. učiteľa Alojza Halása.

     Zvláštny vlak sa pohol, ale ľudia neodchádzali. Každý sa chcel povoziť, lebo v prvý deň vozili zadarmo. Preto všetky vlaky boli preplnené. Tak sa minul tento prekrásny a v dejinách Lúk veľavýznamný deň. Odvtedy máme už pravidelnú vlakovú premávku. Zprvu chodili len vlaky motorové, neskôr parné a nákladné a iste čoskoro budeme mať aj dopravu rýchlikovú. Je isté, že železničnou premávkou získali všetci občania Doliny, no najviac Lúky. Lúky sa takto stali opravdivým srdcom kraja. K tomu sú predurčené hlavne svojím centrálnym položením.

                    Ostatné význačné udalosti

    Veľký ohlas našlo v obci zrieknutie sa z prezidentského stolca neb. T. G. Masaryka 14.decembra 1935 a zvolenie p.dr. Eduarda Beneša za druhého prezidenta Československej republiky. Podobne predtým s radosťou prijali zvesť, že predsedom vlády RČS stáva sa Slovák dr. Milan Hodža.

     Neisté pomery medzinárodné zapríčinili, že každý štát začal sa zvýšenou mierou starať o brannú pohotovosť. Tak aj u nás. Hoci sme boli a sme štátom mierumilovným, musíme mať pevnú armádu na obranu ťažko vydobitej slobody. Nielen že vojenská prezenčná služba sa predĺžila na dva roky, ale parlament odhlasoval veľavýznamný zákon na obranu štátu. V tento rok začína sa organizovaním civilnej protileteckej ochrany po mestách a dedinách. Na Lúkach založili v jej rámci službu poplachovú, poriadkovú, protipožiarnu, sanitnú – samaritánsku, asanačnú. Začalo sa aj s cvičením mládeže vyšlej zo školy. Miestny obvodný lekár konal dva razy niekoľkotýždňové kurzy samaritánske pre celé okolie. Mimo toho konalo sa v obci viac prednášok o ochrane proti leteckým náletom. Prakticky sa poznatky využili pri viacerých zatemňovacích cvičeniach. Tieto cvičenia ukázali, že obyvateľstvo Lúk je ukáznené. Doplnkom zákona na ochranu štátu je zákon o brannej výchove, ku ktorému do konca r.1937 nebolo vydané vykonávacie nariadenie.

     Veľký smútok zaľahol na Lúky 14. septembra 1937, keď sa rozniesla trúchlivá zvesť o smrti prezidenta Osloboditeľa T. G. Masaryka. Temer na každom dome visel čierny prápor, obecné zastupiteľstvo zišlo sa na smútočnú schôdzku, aby vypočulo prejav R. Jarouška. V deň pohrebu 21. septembra, žiaci i občania rozhlasom počúvali priebeh poslednej pozemskej púti veľkého mŕtveho. Nech mu je zem, ktorú oslobodil, miestom pokojného odpočinku. Slováci a Česi s pomocou božou si ju vždy budú brániť a tak zachovajú dedičstvo Masarykovo naveky.

     Z udalostí v posledných rokoch hodno spomenúť odchod r. k. farára dp. Antona Kompánka z Lúk do Uhorskej Vsi pri Morave v októbri 1935. Odišiel po 18 ročnom účinkovaní. Počas tunajšieho účinkovania redigoval Národnie noviny, navštívil dva razy Ameriku, rok bol tajomníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave, napísal menšie diela a prednášal  o ČSÚ v Londýne. Po jeho odchode zostala fara načas neobsadená. Nateraz je spravovaná dohňanským administrátorom dp. R. Minemkym.

     Lúky ako stredisko Doliny sú nielen hospodárskym, ale i kultúrnym centrom. V r.1933 založil sa tu odbor Živeny, ktorý podporoval chudobných hmotne, usporiadoval skoro každoročne Deň matiek s bohatým programom. Mimo toho v rámci Živeny konali sa viaceré kultúrne prednášky i ušľachtilé zábavy.

     Rok 1937 uzaviera sa mnohonádejne. Obyvatelia sú všetci v práci – niet nedostatku. Dúfajú, že tak bude aj v ďaľších rokoch, čo si všetci zo srdca prajeme. Naši ľudia si to zaslúžia. Sú dobrí robotníci a statoční.

     Lúky majú najstarší hasičský zbor, založený v r.(.....). Patrili sem vtedy Záriečie a Mestečko. Dnes má vlastné hasičské skladište, ale striekačka nevyhovuje. Preto sa členovia hasičského zboru i predstavenstvo obce starajú zakúpiť novú motorovú striekačku. Ale i tak náš hasičský pri požiaroch u nás (posledne v r.1936 u Taubovv r.1937 u Weinerov) svoju úlohu vykonal obetavo. Teraz má 18 členov. Veliteľom je obetavý Richard Jurovatý. V tomto roku (1937) jeho činnosť mimo požiaru bola slabšia, lebo väčšina členov odišla za prácou preč.

                                        Rok 1938

    V tomto roku, ktorý bol dvadsiatym výročím trvania Česko – Slovenskej republiky, stali sa v živote slovenského národa dôležité a radostné zmeny. Slováci dostali svoju vládu a zákonodarný snem. Tento rok hneď od prvých dní začína sa v pomeroch mimoriadne vážnych a napnutých. Javilo sa to jak v pomeroch domácich, hlavne ale v udalostiach medzinárodných.

     Doma Slováci sa usilujú dostať vládu na Slovensku do svojich rúk. Preto vydali heslo: „V Novom roku do útoku“. Nastáva ostrý zápas na každom poli, predovšetkým v žurnalistike. Druhou pálčivou otázkou republiky bola otázka nemecká. Početná nemecká menšina u nás, podporovaná Treťou ríšou, vždy hlasnejšie volala po splnení svojich národných a politických práv.

     Stredom pozornosti medzinárodnej pozornosti stáva sa osud Rakúska. Darmo sa Schusonigg usiloval zachrániť jeho neodvislosť, vôľa národa ho zmietla a v marci samostatné Rakúsko zaniká. Zánik Rakúska zhoršil situáciu Česko – Slovenska veľmi. Nemci stali sa našimi bezprostrednými susedmi i na juhu a rozriešením otázky prvej stala sa najčasovejšia otázka sudetských Nemcov. Ich vodca Konrád Henlein zvyšuje svoje požiadavky stále. Naša vláda započne priame rokovania zo zástupcami sudetských Nemcov, ale dohodnúť sa nemôžu. Medzitým napnutie sa nebezpečne priostruje. V máji cudzí spravodajci zbadali zvýšený pohyb nemeckého vojska popri hraniciach a to bolo našej vláde podnetom, aby povolala niektorých záložníkov do zbrane. V Nemecku tento čin odsudzovali, pokladali za zbytočný a rozumie sa, situácia sa značne zhoršila.

     Západné mocnosti (Anglicko a Francúzsko) s obavou hľadeli v ústrety ďaľším udalostiam a preto všetko podnikli, aby hrôzu vojny odvrátili. Po nezdare rokovania našej vlády s Nemcami, poslali Angličania do Česko – Slovenskej republiky prostredníka lorda Runcimana, ktorý mal nájsť základnicu na ktorej by sa obaja partneri. Žiaľbohu i jeho poslanie stroskotalo. Priepasť sa ukazovala nepreklenuteľnou.

     V týchto kritických chvíľach vrcholil aj zápas o autonómiu Slovenska. Hlinkova ľudová strana, ako reprezentantka vôle slovenského národa, pevne verila, že v tomto roku zápas sa musí skončiť pre Slovákov víťazne. Preto so zvýšeným elánom na každom poli bojuje za vtelenie Pitsburskej dohody do ústavy, ktorej 20. výročie  pripadalo na  30.máj. Aby vzbudila všade o oslavu tohto najdôležitejšieho dokumentu všeobecný záujem, rozhodla sa usporiadať celonárodné oslavy v Bratislave na Sv. Ducha (nedeľu). Povolala aj amerických Slovákov, ktorí pod vedením dr. Petra Hletku prišli a priniesli so sebou originál známej dohody. Ich privítanie v Gdyni i na Slovensku bolo triumfálne. Podobne i v Prahe, kde ich prijal prezident republiky, predseda vlády a iní predstavitelia verejného života. Darmo sa usilovali niektorí páni vodcov amerických Slovákov odviesť od myšlienky samostatnej slovenskej vlády a slovenského snemu, nepochodili, lebo títo stáli za myšlienkou autonómie a vtelenia Pitsburskej dohody do ústavy rozhodne a nekompromisne.

    Ale najradostnejšie chvíle prežívali naši americkí bratia počiatkom júna v Bratislave, kde v prítomnosti vyše 100.000  Slovákov a Sloveniek s najväčšou rozhodnosťou sa povedalo, že národ neustane, dokedy nestane sa pánom vo vlastnom dome. Prorocky zneli slová staručkého vodcu a otca slovenského národa Andreja Hlinku o blízkom dni úplného vzkriesenia Slovákov. Aké nadšenie vládlo vtedy v národe. Spev a jasot na ústach všetkých prítomných. S akým jasotom pozdravili poslucháči pôvodinu Pitsburskej dohody. Takú udalosť Bratislava vari ešte ani nezažila. Tu sme prvý raz videli i nové autonomistické zástavy, na modrom podklade biely kruh s dvojitým červeným krížom.

     Len jedna vec kalila toto veľké nadšenie: lúčenie sa Andreja Hlinku s národom. Dlhšie už chorľavel a jeho lekári i najbližší spolupracovníci dobre vedeli, že jeho dni sú spočítané. Stále sa premáhal, jeho tvrdý organizmus odolával, ale len dočasu. Po bratislavskej manifestácií prichádzali z Ružomberka stále smutnejšie zvesti. Naposledy ho videl národ v auguste, keď sa lúčil na balkóne ružomberskej radnice s dr. Petrom Hletkom.

    A prišiel smutný deň. 14.augusta v noci dobilo najšľachetnejšie srdce slovenského národa. Zomrel vodca, ktorý až vášnivo miloval svoj drahý národ, zaň žil, trpel, bojoval až do posledného dychu. Zomrel veľký osloboditeľ. Aké smutné a slzavé zostalo oko každého člena slovenského národa. Veď on nás miloval všetkých bez rozdielu.

     A znovu smutný deň pohrebu – 18.august. Vyše 100.000-ový zástup, predseda vlády, biskupi, politici, spisovatelia, umelci, novinári, hostia z ďalekých krajov. Skutočne kráľovský pohreb, akého Slovensko ešte nevidelo. Vyzváňali zvony na celom Slovensku a národ vo veľkom žiali trpel a plakal. Posledná cesta – posledné defilé a potom večný a zaslúžený odpočinok a večná sláva v národe. Najväčší syn, akého kedy náš národ mal, stal sa stelesniteľom všetkého najdrahšieho v národe a legendárnym hrdinom. Zomrel, ale duch jeho večne zostane medzi nami.

     Kríza Česko – Slovenska bola čoraz časovejšou a dostupovala vrcholu. Ani najčulejšie diplomatické zákroky a rokovania nevedeli zmierniť hrôzu napnutia. Francúzsko nás očividne zanechávalo radiac nám prijať podmienky Hitlerove o odlúčení nemeckých čiastok od územia nášho štátu. Nakoniec iné ani nezostávalo ako prijať pokorujúci smier mníchovský z 30.septembra, kde sa štyri veľmoci (Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Taliansko) dohodli na roztrhaní Česko – Slovenska. Nič iného nám nezbývalo, ak sme nechceli stratiť ešte viac. Mali sme už v zbrani celé státisícky záložníkov, oduševnených a moderne vyzbrojených, ale boli sme sami proti strašnej presile. Preto ani všeobecná mobilizácia, vyhlásená 24.septembra a zahrňujúca ročníky od 22 do 40, ktorá tak bolestne vzrušila mysle našich pokojných občanov, nemohla zabrániť vykonať odlúčenie nemeckých krajov od územia českých krajín.

    V týchto dňoch, rozumie sa, mimoriadnu aktivitu vyvinuli aj zástupcovia slovenských autonomistov – poslanci a senátori HSĽS. Keď rokovanie o uskutočnenie slovenských požiadavkov narazilo na nezlomný odpor niektorých českých a slovenských (lepšie československých) členov vo vláde, najviac ale u samého prezidenta Beneša, prestali ľudáci v ďaľšom rokovaní. Osudný obrat nastal, keď minister Černák dal  vláde ultimátum, aby do 24 hodín odovzdala vládu do rúk zástupcov Hlinkovej ľudovej strany. Keďže prezident Beneš sa proti tomuto postavil, minister Černák podal demisiu a tým nastala kríza celej vlády, ktorá bola nútená podať tiež demisiu. Udalosti dostali strmý spád. S veľkým záujmom sa očakávalo rozhodnutie Hlinkovej ľudovej strany, ktorá zvolala svoj výkonný výbor na deň 6.októbra do Žiliny.

     Situáciu podstatne uľahčil odchod prezidenta Beneša 5.októbra, ktorý sa najtvrdšie bránil proti autonómii Slovenska. Za takýchto okolností konala sa historická schôdza v Žiline 6.októbra. Nielen HSĽS, ale skoro všetky politické strany zišli sa  v tento deň v Žiline, aby návrh na autonómiu Slovenska, uverejnený v Slováku 5.júna, prijali za svoj a tak jednohlasne požadovali uskutočniť autonómiu Slovenska. Praha podmienky prijala a tak 6.októbra bol dr. Jozef Tiso menovaný predsedom slovenskej vlády a potom i ďalší ministri. Matúš Černák, dr. Ferdinand Ďurčanský, Pavel Teplanský,  a Ján Lichner. Veľké nadšenie zavládlo na celom Slovensku. Toto nadšenie vyvrcholilo príchodom prvej slovenskej vlády do Bratislavy. Potom jej cesty po slovenských mestách boli skutočným triumfom. Nastávajú časy nadšenia, ale i dni zodpovedné a ťažkej roboty. Na udržovanie poriadku založili Hlinkovu gardu. Na druhej strane bolo sa treba starať, aby zo Slovenska sa odobralo čo najmenej. Preto členovia vlády stále cestovali a robili všetko, aby sa zachránilo, čo sa zachrániť dá.

    Zprvu dali sa do priameho rokovania s Maďarmi v Komárne. Keď ale požiadavky maďarské nemohli splniť, požiadali veľmoci, aby ony rozhodli. Tak došlo 2.novembra viedenskému rozsudku, pre nás tak bolestnému. Lebo pobrali nám nielen kraje maďarské, ale i mestá a dediny, ktoré nikdy neboli maďarské. Slovenská menšina sa v Maďarsku zväčšila o 300.000 členov. Hoci viedenský výrok bol pre nás veľmi nespravodlivý a boľavý, jednako sme nezúfali, ale sa do novej ťažkej práce. Išlo predovšetkým o zjednotenie všetkých Slovákov pod zástavou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, (strany slovenskej národnej jednoty), čo sa stalo skutkom 20.novembra. V pražskom parlamente odhlasoval sa zákon o autonómii Slovenska. Vláda podala demisiu. Bola znovu zvolená. Nastali menšie presuny v rezortoch. Miesto Jána Lichnera nastúpil dr. Miloš Vančo. Štátnym ministrom v Prahe a zástupcom predsedu vlády stal sa Karol Sidor. Hneď boli vypísané voľby do slovenského snemu na 18.decembra . Národ išiel do nich na jedinej kandidátke.

     Voľby na celom Slovensku boli veľkou národnou manifestáciou. Na celom Slovensku 98% hlasovalo áno a tak sa do 1. Slovenského zákonodárneho snemu dostalo 63 poslancov. Aj u nás voľby sa konali manifestačne. Hlasovalo sa verejne. Vyše 400 hlasov znelo áno len 3 nie. V percentách: 99,1/3%  áno, 0,2/3% nie, čo je iste mizivá menšina, nepadajúca na váhu.

    Nový život Slovenska po 6.októbri len zvýšil lásku, úctu a oddanosť Slovákov k nezapomenuteľnému vodcovi a tvorcovi slobody Slovákov – k Andrejovi Hlinkovi. K jeho hrobu putujú slovenskí ministri, poslanci, biskupi, celý národ. Vence vďaky a lásky a tichá modlitba vyznieva v presvedčenie, že vždy budeme kráčať v práci v šľapajách Andreja Hlinku, za Boha a národ. Ako sme smútili, že on, náš velikán, sa tejto radostnej udalosti nedožil. Ale iste sa teší s nami tam hore v nebesách. Voláme do sveta to radostné heslo: Andrej Hlinka sladko spí – Slovensko už netrpí.

     Tieto udalosti podmieňovali aj život našej dediny. Kritické chvíle medzinárodnej politiky držali aj nás v hroznom nervnom napnutí a očakávalo sa vypoknutie bojú každý deň. Táto neistota a strach dostúpili vrcholu 24.septembra, v deň všeobecnej mobilizácie. Bol to žalostný obraz, keď niekoľko desiatok chlapov zanechávalo tu svojich najdrahších, nevediac, či sa ešte voľakedy uvidia. Chvala Bohu, že sa to všetko skončilo bez bitky.

    Neobyčajný smútok vyvolala u nás správa o smrti vodcu a otca národa Andreja Hlinku. Väčšina nášho obyvateľstva vždy bola oddaná jemu, lebo vedela, že bojuje za práva a spravodlivosť celého slovenského národa. 6.október sme privítali s jasotom. Čoskoro sa u nás založila HG, ktorá má veľkú zásluhu o udržiavaní poriadku v týchto neistých časoch. Aj politické zjednotenie prijali naši občania s radosťou a všemožne sa starajú aby túto jednotu ničím nenaštrbili. Možno povedať, že záujem o veci národné po 6.októbri podstatne stúpol, v mnohom aj zásluhou HG.

     V otázke odtrhnutých slovenských bratov v Maďarsku, veľmi prenasledovaných a strieľaných, veria pevne, že sa čoskoro navrátia k nám. Takto zjednotení Slováci len manifestačne sa mohli hlasovať zvučným áno za nové Slovensko, kresťanské a slovenské. 26.decembra cestoval do Tatier a 31.decembra nazad nový prezident Česko – Slovenskej republiky, dr. Emil Hácha. Gardisti, hasiči a mnoho obyvateľov ho na stanici srdečne pozdravovalo.

    31.decembra konalo sa sčítanie ľudu. Podľa neho má naša obec (    ) obyvateľov. Z nich majú štátnu príslušnosť slovenskú (    ), českú (    ), moravskú (    ), nemeckú (    ), maďarskú (    ), inú (    ) obyvateľov. Národnosť slovenskú (    ), českú (    ), nemeckú (    ), maďarskú (    ), inú (    ) obyvateľov. Náboženstvo r.k. (    ), ev.a.v. (    ), židovského (    ), iného (    ).

     Hodno uviesť, že nastala zmena v osobe rímsko katolíckeho farára. Odišiel dp. R. Minarovský, došiel dp. F. Žatko. Na rímsko katolíckej škole miesto E. Nosterskej vyučuje Štefan Kýška.

     Všetci Slováci a Slovenky ďakujú na sklonku r.1938 P. Bohu za odvrátenie vojny, prosia, aby všemohúci chránil i v novom roku od všetkého zlého. Sú presvedčení, že nové Slovensko prinesie radostné dni, hojnosť práce aj našim chudobným, no poctivým, statočným a uvedomelým občanom – Slovákom – kresťanom.

                                                           1939 

Nový kronikár a odchod R. Jarouška.

    Prv ako by som zaznačil udalosti, ktoré nám priniesol rok 1939, treba sa mi zmieniť o zmene v osobe kronikára. Až do konca roku 1938 kroniku obce písal správca učiteľ Rudolf Jaroušek. Nový život v autonómnom Slovensku určil mu však miesto, zodpovedajúce jeho vlohám. Dňa 21.januára rozlúčil sa s občanmi, aby zaujal miesto profesora na štátnom učiteľskom ústave v Banskej Bystrici.

     V ňom stratili občania dobrého pedagóga a radcu. Treba poznamenať, že pre svoju svedomitosť vo vykonávaní správcovsko – učiteľských povinností mal zo začiatku veľa nepriateľov, ale časom si ľudia zvykli na poriadok a z nepriateľov  stali sa priatelia.

     Na jeho miesto prišiel dňa 11.marca 1939 správca učiteľ Pavol Sýkorčin. Menovaný narodil sa vo Veľkých Stankovciach pri Trenčíne 23.6.1909. Gymnázium študoval v Trenčíne. Na Lúky prišiel z Kostolných Mitíc, okres Bánovce nad Bebravou, kde bol organistom učiteľom. On zapisuje udalosti v obecnej kronike od r.1939.

    Pripadá mi ťažká, ale milá povinnosť, opísať udalosti, ktoré nemajú páru v dejinách nielen našej obce, ale celého Slovenska a slovenského národa. Zaznačím z nich iba to, čo sa bezprostredne dotýka našej obce.

Odchod českých zamestnancov.

     Do nového roku šiel slovenský národ plný nádejí a chuti do práce za svoju budúcnosť. Českí zamestnanci hromadne museli opúšťať svoje miesta na Slovensku. Dňa 1.januára boli daní pražskej vláde k dispozícií tunajší četníci českej národnosti a to Augustín Nedvěd a Adolf Nesvadba. Na stanici zostali ešte traja četníci Česi. Títo síce sa zdanlive chovali voči Slovenskej vláde priaznivo, ale v skutočnosti dúfali v obnovenie stavu pred októbrom 1938.

     Zatiaľ 18.januára zišiel sa v Bratislave na prvé svoje zasadnutie nový Slovenský snem. Na ňom boli prítomní i zástupcovia ústrednej vlády. Predsedom snemu stal sa dr. Martin Sokol.

     Dňa 23.februára vypísala slovenská ministerská rada pôžičku na hospodársku obrodu Slovenska. Táto vyniesla v našej obci okrúhle asi 3.000 Ks. Upísali ju väčšinou štátni zamestnanci.

Puč českých generálov.

    Hoci slovenská vláda pod predsedníctvom dr. Jozefa Tisu vyvinula veľkú činnosť, predsa sa pomery na Slovensku netvorili tak, ako si to žiadal slovenský ľud. Príčinou toho boli jednak zbývajúci ešte českí zamestnanci a vojsko a hlavne ústredná pražská vláda, ktorej sa to akosi nechcelo ľúbiť. Kládla tie najťažšie prekážky pod nohy slovenským vládnym činiteľom. Za takýchto okolností vzrastala nespokojnosť a nenávisť proti českým a čechoslováckym ľuďom na Slovensku. Toto napätie dosiahlo vrcholu, keď českí generáli na Slovensku za súhlasu a podpory pražskej vlády urobili vojenský puč, ktorý mal zničiť všetko ovocie, ktoré priniesol 6.október. To sa stalo 10.marca v noci.

Stráže Hlinkovej gardy.

     Slovenská vláda bola zosadená a vedúci uväznení. To bolo priveľa. Vtedy vzbĺkol plameň hnevu a pomsty i v pokojných a dobrých srdciach tunajších občanov a nebyť obetavého veliteľa HG Štefana Kýšku, členov HG a slovenských žandárov Antona Karvaša, Mikuláša Kurica a Ondreja Maršalu, iste by bolo došlo ku krvavým zrážkam. Členovia HG strážili vo dne i v noci celú dedinu. Nič nedbali na poplašné chýry. Chránili predovšetkým svoj majetok.

14.marec 1939

    Vyhlásenie samostatného Slovenského štátu prijalo kresťanské obyvateľstvo až na niekoľko slabochov s veľkým nadšením. Konečne po dňoch strachu je tu istota. Vláda slovenských vecí je zasa v slovenských rukách. Na budovách objavia sa slovenské zástavy, zvony vyzváňajú.

     Lež naši občania neoddajú sa radostnej nečinnosti. Sú si vedomí, že nepriatelia nebudú zaháľať. Budú chcieť ujsť zo Slovenska a zobrať so sebou všetko cenné. Preto ozbrojení poľovníckymi puškami svedomito strážia cesty, mosty i železnicu. Kontrolujú židov a neznáme osoby. Veliteľ HG učiteľ Št. Kýška má plné ruky práce. Dáva i prijíma rozkazy a je všade tam, kde hrozí nebezpečie. Za jeho vedenia odzbrojí sa četníctvo českej národnosti. Žandársku stanicu prevezmú četníci slovenskej národnosti a to Anton Karvaš (veliteľ), Mikuláš Kuric a Ondrej Maršala. Dňa 18.marca pozbavení sú služby četníci českej národnosti Ján Weigel (veliteľ), Ján Smutek a Ján Procházka.

     Dňa 20.marca z rozkazu okresného veliteľstva HG odobrala HG rádioprijímače všetkým tunajším židom, lebo títo šírili medzi ľudom poplašné správy a robili protištátnu propagandu. Rádioprijímače boli z čiastky uskladnené alebo požičané miestnym veliteľstvám HG v Lúkach a vo Vydrnej.

Maďarský vpád

    Po vpáde Maďarov na východné Slovensko i naši gardisti boli ihneď hotoví ísť chrániť ako vojaci hranice nášho mladého štátu. Na prvé zavolanie odišli dňa 29.marca títo vojaci gardisti: Julián Korenák Taraba, Alojz Zehnal, František Hrebík, Štefan Martinko, Martin Veteška, Štefan Repatý, Jozef Janíček, Jozef Španko a učiteľ Štefan Kýška. V boji nebol z nich nikto. Po urovnaní vojenského konfliktu na východnom Slovensku obyvateľstvo si vydýchlo a spokojne dalo sa do práce na poliach vysušených jarným slnkom. V nádeji na lepšiu budúcnosť každý statočne pracoval na svojom mieste.

     Dňa 7.mája zhromaždili sa obyvatelia do pekne ozdobenej miestnosti rímsko katolíckej ľudovej školy, aby si pripomenuli výročie tragickej smrti veľkého syna slovenského národa gen. Milana Rastislava Štefánika. O jeho živote dojímavo vyprával učiteľ Štefan Kýška.

Katastrofálna povodeň

    Ťažká rana dopadla na našu obec dňa 16. a 17.júna. Dňa 16.júna asi o 2.hodine popoludní vzniesla sa nad našou dolinou hrozná búrka, spojená s prietržou mračien. Dážď trval asi 1 hodinu. Voda rýchlo stiekla z kopcov a naplnila koryto potoka. Keď toto nestačilo, vyliala sa na polia. Aspoň 2/3 domov bolo zaplavené vodou. Divoké vlny odnášali všetko, čo im prišlo do cesty. Ohromné brvná, celé stromy, strechy domov a stodôl, niekoľko q ťažké skaly, prasatá, úle, dosky, hospodárske stroje, to všetko plávalo dolu vodou. Všetka úroda okolo potoka bola odnesená i s humnom. Ovocné stromy polámané. Mosty odnesené. Voda zaplavila celú dedinu až po starostu Jána Madalu. Odtiaľ až po Birmanov obchod bola hradská voľná. Od Birmanovho obchodu pokrývala voda hradskú už nepretržite. Voda strhla všetky mosty okrem dreveného mostu, ktorý sa nachádza tam, kde sa rozdeľuje hradská na Dubkovú a Lysú. Obetí na ľudských životoch nebolo.

     No nebolo na tom dosť. Na druhý deň opäť asi o 14. hodine prišla búrka znovu, ale ešte hroznejšia. Blesky križovali nebom a rachot hromu neustával. Nato otvorili sa mračná a voda z nich nepadala po kapkách, lež sa nepretržite liala, tvoriac tak akúsi vodnú stenu. Hoci bolo to medzi 14.a15.hodinou, nebolo vidieť cez dážď ďalej ako 10 m. Pršalo zas asi 1 hodinu.

    Lazy upozornili telefonicky, že ide veľká voda. V dedine bolo počuť plač, bedákanie, krik, volanie o pomoc. Žandárstvo i ostatní úradníci zachraňovali čo sa dalo, často s nasadením vlastného života. Tak robil každý, kto nebol priamo vodou ohrožený.

     Pri spomínanom už moste, ktorý 16.júna vydržal nápor divokých vĺn, nastavalo sa teraz veľa stromov a dreva. Tak sa utvorila hať, ktorá odrazila vodu za hradskú do čiastky obce kde bývajú Lepulicovci, Štefánik, Murárik atd. Všeobecne nazýva sa tento kút Bosna. Ale ani pevný most neodolal. Keď ho voda nemohla potrhať, vytrhla ho i s piliermi zo zeme a tak celý niesla. Za ním pravdaže zostávala iba púšť. Všetko, čo ešte zostalo z predošlého dňa na poliach a v záhradách,  zmizlo teraz. Stá a stá ovocných stromov bolo vylomených a na miestach, kde sa zelenalo obilie, repa, zemiaky, kapusta, ľan, konope atď, zostali iba kopy piesku, kamenia a kalná voda v jamách. Na mnohých miestach v chotári veľké plochy zeme sa zosúvali. Mnohé domy boli poškodené. Drevený dom Gašpara Duníka, ležiaci naproti Hajnušovskému potoku, mal čelnú stranu úplne prebitú, takže musel byť zbúraný a znovu z kameňa a pevného materiálu postavený. V kostole bolo asi 25 cm vody. Bola to katastrofa, akej niet pamätníka. Hmotná škoda sa odhaduje asi na 1.000.000 Ks.

September 1939.

     Za Nemecko poľského konfliktu v ktorom bojovali i Slováci za oslobodenie severných krajov spod poľskej nadvlády, v septembri narukovali ako gardisti títo občania: Štefan Repatý (pre vysoký vek neskôr prepustený), Martin Veteška, Pavol Veteška, Julián Korenák Taraba, Jakub Trnka, Jozef Madala st., Ján Hamšík a Anton Riško. Všetci konali strážnu službu.

     Bezpečnostnú službu na železničných mostoch konali občania vojaci starší ako 35 roční. Títo dostali riadnu vojenskú výstroj a výzbroj. Strážnica bola zriadená v dome p. Karola Počarovského. Do služby boli zadelení Pavol Selc, Ján Luljak (tesár), Ján Martinko, Jozef Špaňo, Ondrej Martinko Štefánik, Vincent Duháček, František Hrebík a Štefan Bilka-Hamšík. Okrem týchto i mnohí iní občania konali strážnu službu na hradskej. Vo vojne nemecko-poľskej nebol z našej obce nikto ranený ani zabitý. Koncom septembra sa temer všetci narukovaní vrátili.

Ostatné zmeny.

     Dňa 1.októbra asi 90 lúčanov išlo do Trenčína v národných krojoch, aby vzdalo poctu slovenskej vláde prítomnej na zjazde Strany. Výpravu viedol organista – učiteľ a predseda strany Pavol Sýkorčin.

     Hoci v tomto roku obyvateľstvo bolo postihnuté živelnými pohromami a mobilizáciami, predsa s radosťou pracovalo s napnutím všetkých síl na svojich poliach. Úroda bola dobrá, vzhľadom na spomínané okolnosti až veľmi dobrá. Ostatné mesiace boli pokojné. Obyvateľstvo s veľkým uspokojením prijalo zvolenie dr. Jozefa Tisu za prvého prezidenta Slovenského štátu.

     Treba tiež pripomenúť že dňa 1.decembra odišiel z Lúk horlivý učiteľ a veliteľ HG Štefan Kýška. Bol preložený na štátnu mešťanskú školu do Varína. V septembri r.1939 bola znovu obsadená tunajšia rím.kat. fara a to dp. Antonom Blahom dekanom, ktorý prišiel sem zo Žiliny a prevzal faru od dohňanského administrátora Filipa Zaťku. Od 1.septembra účinkuje na rím.kat.ľud. škole učiteľka Anna Sýkorčinová, manželka správcu školy.

     Z obecného zastupiteľstva boli vylúčení židia, ktorí sa tam dostali za československej vlády ako sociálni demokrati. Starostom zostal i naďalej Ján Madala. Predsedom miestnej organizácie HSĽS bol Pavol Sýkorčin.

Zbierka na zlatý poklad

     Zbierka na zlatý poklad Slovenského štátu mala tento výsledok: v peniazoch 833 Ks, 6 zlatých snubných prsteňov, 2 strieborné prstene, 16 kusov strieborných mincí po 1 Ks, 14 strieborných mincí po 5 Ks, 1 minca 10 Ks, 2 strieborné retiazky, 1 strieborná cigaretová taška, 1 strieborná tácka, 1 veľká strieborná polievková lyžica a 1 strieborné hodiny.

                                                        1940

   Mimoriadne silná bola tohoročná zima. Teplota poklesla až na 35 st. Celzia. Najviac boli mrazmi postihnuté ovocné stromy. Orechy a slivky vymrzli na 80%. Jablone na 50%.

     Dňa 27.februára opustil obec doterajší vedúci notár Vojtech Vallovič. Odišiel do Cíferu. Na tunajšom notariáte pôsobil od roku 19... Bol známy ako pedantný úradník. Založil v obci hneď v poprevratových rokoch mliekáreň. Na jeho miesto prišiel z obsadeného územia Emil Čunderlík z Banskej Štiavnice.

     Prvé výročie samostatnosti a utvorenia Slovenského štátu oslávilo sa v miestnosti r. kat. ľudovej školy dňa 14.marca. Prítomní boli zástupcovia úradov, železnice, žandárstva a veľké množstvo obyvateľstva. Trieda i chodba boli preplnené. Program vyplnili školské dietky. Slávnostnú reč povedal správca školy Pavol Sýkorčin.

     Odchodom učiteľa Štefana Kýšku v decembri r. 1939 uprázdnené miesto sa zaplnilo až 15.apríla t.r., keď na r. kat. školu bola zvolená dočasná učiteľka Margita Cseffalvayová z Banskej Štiavnice.

    Siatba sa tejto jari trocha oneskorila pre zlé počasie, ale úroda sa ukazuje byť dobrá. Množstvo ovocných stromov každého druhu musí sa vykopať, lebo sú suché. Ovocia nebude, lebo zbývajúce stromy sú mrazom zoslábnuté.

     O prázdninách zomrel dlhoročný a horlivý kancelársky pomocník na notárskom úrade Martin Lepulica. Zomrel v mladom veku na žalúdočnú chorobu po operácií. Zanechal manželku a 2 malé deti. Bol známy tiež ako znamenitý poľovník, hoci mu chybovala od lakťa pravá ruka. Písal len ľavou rukou. Mnoho ľudí ho prišlo odprevadiť na poslednej ceste.

     Hoci obilie sa ukázalo byť pekné, žatva je veľmi pomalá a prerušovaná skoro každodennými dažďami. Mnoho obilia porástlo buď na koreni, alebo v hromádkach. Časté dažde poškodili tiež zemiaky a zeleniny. Oharky temer všetky zhnili. Kukurica z 90% nedozrála. Paradajky práskali a hnili na koreni.

     Ani nepriaznivá žatva však nepokazila obyvateľstvu chuť a dobrú vôľu na hody, ktoré sa každoročne oslavujú v nedeľu po sv. Bartolomejovi. Sv. Bartolomej je patrónom kostola. Hody bývajú veľmi rušné. Na stá ľudí príde z celej doliny. Je to vlastne akoby jarmok. Ulica od školy až po kostol je zaplnená šiatrami, kde možno kúpiť tovar všetkého druhu. Mládež sa pravdaže dotíska predovšetkým ku sladkostiam. Možno však kúpiť i obuv, šaty, hrnce, kosy, zeleniny atď. Aby zábava bola úplná, nechybuje ani kolotoč. V hostinci u p. Bartekovej býva tradičná hasičská tancovačka.

     Po jednoročnom účinkovaní opustil tunajšiu r. kat. faru dekan – farár Anton Blaha. Po ňom prišiel dňa 1.novembra ako dočasný administrátor Jozef Mikuš, rodák z Veľkých Kostolian. Do Lúk prišiel z Lazov.

     Na ev. a. v. ľudovej škole od 1.septembra účinkuje mladý učiteľ Michal Jurečka. Prišiel namiesto učiteľky Oľgy Kováčikovej, ktorá bola predčasne penzionovaná.

    Za celý rok bolo niekoľko slávností a tri divadelné predstavenia. V mesiaci februári a marci viedol správca učiteľ Pavol Sýkorčin kurz slovenských dejín, ktorý bol dobre navštevovaný.

     Treba tiež spomenúť, že Dobrovoľný hasičský zbor za podpory obce si zakúpil novú motorovú striekačku. Takto je postarané o bezpečnosť majetku občanov proti ničivému ohňu, keďže nová striekačka má potrebné množstvo hadíc a veľký výkon. Veliteľom hasičstva je starosta Ján Madala.

     Na zimu sa vrátilo mnoho robotníctva domov, ktoré pracovalo v Nemecku. Všetci sú nadšení poriadkom aký vládne i vo vojnových časoch v Nemecku, keď sú tam i určité menšie nedostatky. Zárobok, ktorý si priniesli je veľmi slušný. Obyvateľstvo je väčšinou dobre na zimu zaopatrené. O chudobných stará sa hlavne HSĽS ustanovizňou „Zimná pomoc.“ Akcia zimnej pomoci zaopatruje nezamestnaným aspoň núdzovú prácu, aby si mohli zarobiť na najnutnejšie potreby. Práce neschopným dáva peňažné podpory.

                                                    1941

      Doterajší kronikár Pavol Sýkorčin, riaditeľ na tunajšej Rím. kat. ľudovej škole, ktorý tu účinkoval od 12.februára 1939, dňom 31.augusta 1941 opustil tunajšie org. – učiteľské miesto, lebo bol menovaný na meštiansku školu v Bánovciach nad Bebravou. Bol snaživým učiteľom aj organistom. Bol ale aj horlivým pracovníkom v slovenskom národnom živote. Zastával funkciu predsedu miestnej organizácie HSĽS, miestneho vodcu HM (ktorá t.č. mala odbočku aj v susednej obci Vydrná), miestneho veliteľa CPO. Bol obecným knihovníkom a obecným kronikárom. Bol dobrým spevákom a členom SSSU (Spevácky sbor slov. uč.). Veľmi rád kreslil – bol dobrým maliarom.

     Na jeho miesto nastúpil Lukáš Jurík, def.Učiteľ z Rím. kat. ľudovej školy v Nezbudskej Lúčke (okres Žilina). Miesto toto nastúpil dňa 1.septembra 1941 a od tohto dňa stal sa aj novým obecným kronikárom.

    Menovaný narodil sa v Handlovej v roku 1906, príslušný je do Prievidze. Ľudovú školu chodil v Handlovej, gymnázium v Prievidzi a učiteľský ústav v Štubnianskych Tepliciach, kde v roku 1927 maturoval. Potom účinkoval na týchto miestach: Račice, - Lutila, - Podolie, - Račice, - Považské Podhradie, - Podkonice, - Nezbudská Lúčka, na cirk. rím. kat. ľud. školách.

     S Pavlom Sýkorčinom odchádza z tunajšej trojtiednej R. kat. ľudovej školy aj jeho manželka, def. učiteľka Anna Sýkorčinová, rod. Mičudová, tiež na ľudovú školu do Bánoviec nad Bebravou. Na jej miesto nastúpila manželka Lukáša Juríka, Antónia Juríková, rodená Komorová, def. učiteľka z R. kat. ľudovej školy v Nezbudskej Lúčke.

     Menovaná narodila sa v roku 1903 v Rajci. Učiteľský ústav chodila v Banskej Bystrici a Štubnianskych Tepliciach, kde v roku 1927 maturovala. Potom účinkovala na štátnej ľudovej škole v Turzovke (Ústredie), na r. kat. ľud. škole v Lutile, v Podolí, v Račiciach, v Považskom Podhradí, v Podkoniciach a v Nezbudskej Lúčke.

                             Obdobie rokov 1941 – 1945

    Po stránke hospodárskej sa pomery zo dňa na deň zhoršujú. Sú to roky druhej svetovej vojny. Ceny všetkého sú na vzostupe. Niektoré látky pomaly miznú z obchodného trhoviska. Je to najmä cudzozemský tovar ako ryža, kakao, čukoláda, zrnková káva a pod., a keď aj niekde sa objaví jeho ceny sú strašne vysoké.

     Hneď na začiatku tohto obdobia začíname pociťovať nedostatok múky a potom aj cukru. V distribúcii múky a cukru zavádzajú sa „odberné knižky“. Roľníci a nadobúdatelia obilia musia mať a viesť „hospodársky výkaz“ pre kontrolu nadobudnutých a odovzdaných (ponehaných) obilnín. K zomletiu vo mlyne je potrebné „mlecie povolenie“. V tomto čase ustanovujú sa z radov najmä učiteľov, úradníkov a pod. mlatební komisári, ktorí pri mlátení spolu s majteľmi mláťačiek boli zodpovední za množstvo vymláteného množstva obilia a za záznamy o ňom vedené. V tunajšej obci v tomto čase sú dvaja majitelia mláťačiek, ktoré po dvoroch väčších gazdov mlátievajú obilie. A sú to: Anton Riško a Ondrej Štefánik. Toto opatrenie prijímajú naši roľníci bez reptania, ba sú aj takí, ktorí toto schvaľujú, lebo sa im bude „veriť“ pri zúčtovávaní obilia na notárskom úrade. Na úradné nariadenie konajú sa z radov tunajších občanov nočné 2 – 4 členné hliadky, aby obilie nachádzajúce sa na poli nebolo zničené požiarom. Na hliadky dozeral „požiarny inšpektor“, ktorým bol Viliam Rakús, pridelený úradník na notárskom úrade v Lúkach. Ľudia podaktorí konali túto službu menej ochotne, ale sa konala.

    Obuv sa začína prideľovať tiež na lístky, ktoré vydáva tunajší notársky úrad. Nedostatok obuve je v našej obci veľmi citeľný. Pociťujú ho najmä robotníci, ktorých je väčšina obyvateľstva, ktorí denne chodia do práce mimo domova, najmä do továreň v Považskej Bystrici a v Dubnici. Aj u žiakov sa prejavuje tento nedostatok zhoršením školskej dochádzky.

     Krava pred vojnou stála 1.200 – 2.000 Ks, stojí v roku 1944 6.000 – 8.000 Ks, kôň bol za 1.000 – 1.500 Ks, v tomto roku stojí 12.000 – 16.000 Ks. Štyrtýždňové prasiatko (1 kus) stálo v r.1943 až 750 Ks, v r.1944 250 Ks. 1q prasiatko stála živá váha pred vojnou 5 – 7 Ks, v roku 1942 30 – 32 Ks, v roku 1944 20 až 26 Ks. Sliepka stála 20 Ks, stojí (rozumej rok 1944) 50 Ks, hus stála 30 Ks, stojí 100 Ks, v roku 1943 stála až 200 Ks. Topánky stály 80 Ks, stoja 300 Ks, slanina stála 13 Ks za 1 kg, stojí 50 Ks, drevo palivové bukové 1 priestorový m. stál 25 Ks, v roku 1944 stojí 240 Ks. Veľké pivo stálo 2 Ks, stojí 4,20 Ks, 1 l vína stálo 14 Ks, stojí 60 Ks, 1 l slivovice stál 20 Ks, stojí 180 Ks.

    Z hľadiska sociálneho nastalo zlepšenie. Kríza nezamestnanosti prestala. Každý, kto chce pracovať, prácu dostane. Továrne, zbrojovky a to Škodove závody v Dubnici nad Váhom a Zbrojovka v Považskej Bystrici pracujú v týchto vojnových rokoch zvýšeným tempom a zamestnávajú celé tisícky robotníkov. Do týchto tovární dochádzajú z Doliny a hodne aj z našej obce, celé vlaky robotníkov. Každý práce schopný má teda možnosť zarobiť si potrebné peniaze na živobytie a nutné životné potreby.

     Koncom roku 1944 a začiatkom roku 1945 buduje sa v okolí Púchova vojnové opevnenie. Kopú sa zákopy, guľometné hniezda, stavajú podzemné bunkry a stavajú sa betónové kvádre ako protitankové prekážky. Týchto prác musel sa zúčastniť každý, ktorý v svojom zamestnaní mohol byť uvoľnený. Ba dokonca bola na tieto práce nútená aj mládež (chlapci aj dievčence). Nad nimi konali výchovný dozor nútene učitelia, striedajúc sa dvojtýždenne. Táto práca bola platená, mnohí si tu pekne zarobili. Veľké a ťažké výkony sa nežiadali. Prirodzene na prácu dozerali nemeckí vojaci. Vlakom cestovali zadarmo. Ináč, vzhľadom na vojnové časy, žilo sa v tunajšom kraji dosť spokojne, nehladoval nikto, lebo najpotrebnejšie veci dali sa predsa len zohnať.

    V školstve nastali tiež niektoré zmeny vynesením zákona čís. 308/1940 Slov. zák., podľa ktorého zrušujú sa štátne ľudové školy a pretvárajú sa na rím. kat. alebo ev.a.v. ľudové školy podľa toho, ktoré vierovyznanie v obci prevláda. Kde sa cirkvi nedohodli, školy boli pretvorené na obecné ľudové školy. V našej obci v tomto smere nenastala zmena, ostala trojtriedna Rím. kat. a jednotriedna Ev.a.v. ľudová škola, ktorých školský obvod tvorili obce Lúky a dolná časť obce Dubková.

     V zmysle tohto zákona politická obec Lúky prebrala začiatkom roku 1942 hnuteľnosti a nehnuteľnosti tunajších škôl. Školská stolica Rím.kat. školy zaniká, miesto nej zriaďuje sa Školský výbor pre otázky školské Cirkevný výbor pre otázky rím.kat. lúckej cirkevnej obce. Na meno Rím.kat. ľudovej školy sú pozemnoknižne vlelené aj organistické pozemky, ktoré slúžili aj v minulosti na vydržovanie tunajšieho rím.kat. organistu. Táto vec sa riešila tak, že 50% z týchto pozemkov bude ponechané rím.kat. organistovi a 50% prejde do úžitku politickej obce.

Biskupský úrad v Nitre však nesúhlasil s touto zápisnicou a žiadal previesť opravu v tom zmysle, aby organistické pozemky boli považované ako čisto organistické a tak aby boli úplne ponechané v úžitku miestneho organistu a naturálny byt, ktorý bol v zápisnici uvedený ako riaditeľský bolo opravené na organisticko – riaditeľský. Otázka táto však ostala sporná a bola ako takáto postúpená k riešeniu na Župnom úrade v Trenčíne, kde toto ostalo ležať. Osobný náklad (platy učiteľov) v zmysle tohto zákona prevzal plne štát, čo učiteľstvo, najmä bývalé cirkevné, kvitovalo s potešením. Priškolená obec Dubková podľa dohody prispievala obci Lúky na udržovanie škôl dohodnutý ročný príspevok.

     Zveľaďovanie obce. Z príčinlivosti tunajšieho dôstojného pána farára Jozefa Mikuša bol tunajší rím. kat. kostol hodne obnovený. Na začiatku tohto obdobia vyzeral ošarpane. Steny jeho boli zubom času zvonku až začerňalé, pokrytý bol šindelom, ktorý miestami bol prehnitý, lavice a oltár boli črvotočom poprerývané. V tomto období bol kostol pokrytý eternitom, veža bľachom a steny jeho zvonku boli prefŕkané farbou. Dostal nový, celkom príjemný výzor. Staré lavice boli vymenené novými, ktoré zhotovil stolár Gabko z Lysej. Starý oltár bol odstránený a nahradený oltárom, ktorý bol z Oščadnice. Bol však vysoký, muselo sa z neho odpíliť. Starý, už nebezpečný strop kostola bol odstránený a vybudovaný nový. Boli urobené nové schody na chór a na kazateľnicu. Staré kamenné dlaždice boli vymenené novými, vkusnými, ktoré boli zakúpené v Púchove. Starými dlaždicovými kameňmi bol vydláždený priestor pre kostolom. Nový strop, predláždenie a nové schody previedol tunajší murársky podujímateľ Alojz Rudolf Sekáč. Okrem týchto spomenutých opráv boli prevedené aj iné menšie opravy. Po vymaľovaní nadobudol krásneho, útulného vzhľadu aj zdnuká.

     Na budove notárskeho úradu bola prevedená menšia prístavba a záhradky pred ňou boli ohradené úhľadným plotom (betónové stĺpiky s drôtenou sieťou). Vchod do budovy bol vybetónovaný. Na Rím. kat. ľud. škole bolo pokryté humno škridlicou (predtým bolo pokryté šindeľom.

    Vystavené bolo aj niekoľko súkromných budov, čo v nemalej miere prispelo vzhľadu obce. Stavalo sa zväčša z betónových kvádrov, ktoré sa zhotovovali pri riekach a potokoch. Potešiteľné je, že sa všade dbalo hygieny – veľké okná, vzdušné miestnosti a nakoľko to aj dovoľovalo, poloha budovy.

     Zmeny osobné. Riaditeľ ev. a. v. ľudovej školy nastúpil prezenčnú vojenskú službu dňa 1.októbra 1942Michal Jurečka a na jeho miesto bola pridelená učiteľka z Rím. kat. ľudovej školy v Lysej pod Makytou – Anna Mertelová.

     Kultúrny život v obci normálne napreduje. Postrádanie kultúrneho domu je veľmi citeľné. Kde – tu odohrá sa divadelné predstavenie v miestnostiach tunajších škôl. Slávnosti a pamätné oslavy konajú sa každoročne tiež v miestnostiach školy, ich program vyplňujú školské deti menšie i väčšie spoločne z oboch škôl, prednášajú básne, zborové recitácie, jedno i viachlasné piesne a rôzne výstupy. Koncom roku 1943 konal sa učebni Rím. kat. obvodový kurz pre remeselníkov. Prednášali na ňom miestny pán farár, riaditeľ Rím. kat. školy a okolití učitelia. Preberali sa rôzne praktické veci potrebné pre remeselníkov. O daniach prednášal p. Motúz, daňový adjunkt z daňového úradu v Púchove, ináč pôvodom z Lúk. Kurz sa dobre vydaril a bol remeselníkmi z Lúk a z okolitých dedín pekne navštevovaný.

     Občania, väčšinou však mládež, vypožičiavala si z miestnej obecnej knižnice knihy na čítanie. Knižnica bola prístupná mimo letných mesiacov každú nedeľu po litániach. V obľube boli knihy zábavné, najmä romány, za knihami náučnými siahal málokto. Slabý prírastok kníh, najmä zábavných a okolnosť, že staré knihy boli už záujemcami prečítané, vypožičiavanie ochabovalo. Pre povznesenie hospodárstva bolo aj v našej obci založené Pôdohospodárske združenie. Predsedom sa stal Štefan Valach. 

     V správe obce nastali zmeny. Na začiatku tohto obdobia bol starostom Ján Madala. V roku 1942 stal sa vládnym komisárom Anton Riško. V roku 1944 stal sa starostom obce Alojz Bartoš.

                                     Druhá svetová vojna  

     Prvé roky druhej svetovej vojny plynuli úplne normálnym životom, ani takmer nebolo badať, že sa žije vo vojnových časoch. Jedine obmedzenie niektorých potravných článkov (jeho nákup) a správy z rádia a z novín pripomínajú vojnový stav.  Rušnejšie chvíle zažívajú občania až v posledných rokoch vojny. Katastrofálne však to bolo pre židov, ktorí početne bývali v našej obci. Nastolenie židovskej otázky napĺňalo ich strachom a končilo sa prenich veľmi bolestne - katastrofálne.

    Treba nám pripomenúť, že obec Lúky tvorili židovské centrum. Židia mali tu svoju veľkú synagogu, postavenú niečo niže Hajnušovského potoka na ľavej strane ulice. Majú tu aj svoj židovský cintorín, v ktorom množstvo pomníkov dosvedčuje ich náboženské sústredenie na Lúkach. Vydržiavali tu aj svojho stáleho rabína. Sem sa schádzali a tu sa pochovávali židia z kraja od Dohňan, celá Dolina, až z krajov zo susednej Moravy.

     Synagoga bola postavená koncom prvej polovice XIX. storočia. Predtým bol na tomto mieste pivovar. Jej rozmery boli asi 17 m x 25 m. Židovský cintorín má rozlohu asi 2.500 m2.

     Pri synagoge mali židia aj svoju židovskú školu a trvala dlhší čas. Zanikla po prvej svetovej vojne. Mali dvoch učiteľov. Jeden učil po maďarsky, druhý po nemecky. Aj nežidia, zvlášť poprední občania posielali svoje deti do tejto školy. Mala medzi ľuďmi dobrý chýr a bola považovaná tak akosi na úroveň meštianskej školy. Nutno poznamenať, že v obci bola už zriadená riadna rím. kat. ľudová škola, udržovaná cirkevníkmi.

     Prví židia do našej obce prišli vraj asi tak pred 120 rokmi a od tých čias počet židov stále rastie. Mená židov ako sa starí ľudia  na ne pamätajú boli: Gros, Pressler.

     Podľa sčítania ľudí v roku 1919 bolo u nás z 555 obyvateľov 82 židov, t.j. 14,77%. Podľa sčítania ľudí v roku 1930 mali Lúky 783 obyvateľov, z nich 63 židov, t.j. 8,05%. Podľa sčítania ľudí v roku 1938 bolo u nás 947 obyvateľov, z nich 61 židov (z nich 10 sa hlásilo k národnosti židovskej, t.j. 6,43%).

     Židovská pohroma prišla za druhej svetovej vojny najmä v roku 1942. Najprv im bol zhabaný prebytočný majetok, peniaze a šperky. V roku 1942 boli odtransportovaní títo židia: Breder Armin, pekár – s manželkou, s 3 synmi a 2 starými rodičmi (=7 osôb), Anna Welderka s matkou, Max. Pressler, roľník aj s manželkou, Arnold Weiner, akcionár záriečskeho liehovaru s manželkou a dvoma deťmi, Albert Weinberger, priekupca, s manželkou, Samuel Weinberger, mäsiar, s manželkou a dvoma synmi, N. Izrael, kantor, s manželkou a dvoma synmi, N. Izrael s matkou a bratom,


 

 Adolf Hirš, roľník, s manželkou, Róza Káčerová vdova, Róza Haaska so synom, Jozef Gross, roľník, s manželkou, Netti Birmanová, obchodníčka s miešaným tovarom, so synom a nevestou, Július Weinberger, mäsiar, s manželkou, s dvoma dcérami a sestrou, Jozef Gross, Adolf Klein, roľník, Karol Klein, roľník, Winter s manželkou, Hirš so svojou rodinou (bol nezvestný, neskôr sa sám prihlásil).   V septembri roku 1944 odtransportovali lekára Juraja Dávida s manželkou, dcérou a synom, Foldessiho, lekára v penzii a konečne Pavla Hó-a, zubného technika. Títo ako potrební a nenahraditeľní dostali v prvom odsťahovaní výnimku, - no teraz im už nič nepomáhalo. Židov odtransportovali do koncentračných židovských pracovných táborov a neskôr do Nemecka.

     Na ochranu proti leteckým náletom bolo zriadené aj u nás CPO (vlastne už dávnejšie). Poplachov a leteckých preletov bolo niekoľko. V chotári tunajšej obce nespadla ani jedna bomba. CPO (civilná protiletecká ochrana) mala svoj riadny, predpísaný výstroj a potrebné lieky prvej pomoci, - mala svoj vycvičený personál.

     Prví nemeckí vojaci v našej dedine mali svoju stálu protilietadlovú zpravodajskú službu zriadenú na vrchu medzi Lúkami a Kletencom. Boli ubytovaní v obci a v obci sa aj stravovali (za peniaze).

      V jeseni 1944 začínajú práce na vojnovom opevnení v okolí Púchova (pravda aj inde pozdĺž Váhu). Táto okolnosť dosvedčuje, že sa fronta rapídne blíži. Kopajú sa zákopy pre vojakov, budujú sa guľometné hniezda, bunkery pod zemou a všelijaké protitankové prekážky. Ľudia, mládež aj učitelia (ako výchovní dozorcovia), nútení sú týchto prác sa zúčastniť.

     V októbri 1944 prišli do našej obce ďalší nemeckí vojaci, ktorí mali za úkol strážiť železničné objekty, lebo po tunajšej trati chodili nemecké vojenské transporty jedno za druhým. Bývali zprvu po domoch, čo im však nebolo vhodné. Preto dňa 30.októbra zaujali celú ev.a.v. ľudovú školu aj s riaditeľským bytom. Anna Mertelová, riaditeľka tejto školy musela sa vysťahovať a bývať v privátnom dome v obci. Vyučovanie žiakov dialo sa potom striedavým polodenným vyučovaním v budove Rím. kat. školy. Vojaci boli tam ubytovaní až do príchodu frontu.

     V októbri 1944 žandár z tunajšej žandárskej stanice Kuric, bol neďaleko obce Zbora zastrelený partizánmi. Stal sa obeťou služby, lebo bol do týchto miest poslaný služobne aj s dvoma spolužandármi. Títo boli iba odzbrojení. Obeť bola pochovaná na rím. kat. cintoríne v Lúkach.

    Koncom januára 1945 začína sa hrnúť vojsko našou Dolinou (presuny vojska). Bolo to vojsko ustupujúce pre blížiacim sa frontom. Boli zväčša nemeckí a maďarskí vojaci. Podaktorí sa tu na noc zastavovali, prípadne aj 2 -3 dni odpočívali. Boli ubytovaní po domoch po niekoľko vojakov. Kone si umiestnili gazdom po maštaliach, a keď v maštaliach nebolo miesta, privazovali ich k plotom na dvoroch a záhradách. Ľudia naši ich museli vydržiavať kŕmou pre kone, vojakov museli stravovať a ubytovať. Vojaci chodili po domoch a pýtali najmä slaninu a vajíčka. Takto sa míňalo tunajším občanom drahocenné živobytie pre ľudí a drahocenná kŕma pre vlastný statok. Ploty boli od koní poobhrýzané a na mnohých miestach od vojakov pooblamované na oheň. Tiež palivo sa míňalo.

     Pred ubytovaním vojska , došla do obce skupina vojakov, ktorí prezreli si možnosti ubytovania (miestnosti) a písali na dvere útvar a koľko vojakov bude v dome ubytovaných.

     Daromné boli všetky prosby občanov, brali čo im bolo potrebné. Keď v presune vojska nastala pauza, tu si občania vydýchli, ale tohto bolo málo. Ľudia sa počas presunu ani na ulicu neukazovali.

    Ubytovávanie vojska neobišlo ani druhú tunajšiu Rím. kat. ľudovú školu. Dňa 30.januára 1945 zaujalo vojsko jednu učebňu a dňa 3.februára obidve učebne. Vyučovanie muselo byť úplne prerušené. V učebniach bývali ubytovaní zväčša zajatci a trestanci, ktorí boli hladom trápení a nemeckými vojakmi strážení. Začas bola tu aj nemocnica. Vojsko v učebniach  kúrievalo (zo školským aj súkromným drevom riaditeľa školy) dňom a nocou. Učebne vyzerali ako udiarne. V okolí školy zanechali nečistotu. Vpadli aj do kabinetu školy, kde narobili obom školám mnoho škody na učebných pomôckach.

     Boli tiež ubytovaní na pošte, v čakárni na železničnej stanici, kde mali pre seba miestnosť doštenou stenou a pre cestujúcich ostalo len toľko miesta, že sa mohli pretisknúť k pokladnici.

     Z 19.na 20.apríla 1945 nemecký dôstojník podpálil tunajšiu synagógu, z ktorej ostali trčať len holé múry. Bola to krajná bezohľadnosť, lebo v blízkosti nachádzali sa obytné i drevené domčeky chudobných občanov, ktoré boli ohňom ohrozené a len šťastnej náhode možno ďakovať, že nezhoreli. Obyvatelia týchto domov pretrpeli v tú noc mnoho. Keď synagóga začala horieť, vystúpil vojak do okna synagógy a spieval „aleluja“. Hasiť občanom nedovolili.

     Partizáni hatili Nemcom v ich činnosti najmä vyhadzovaním trate, stalo sa to aj na našej trati, nie však v chotári Lúckom.  V noci 20.a 21.apríla obšmekli Nemcom 25 kráv. Nemci totižto aj statok (kravy), ktoré cestou zrekvírovali gazdom, hnávali Dolinou a početní civili im v tom museli pomáhať.

     Fronta už neni ďaleko. Nemeckí vojaci podmínujú železničné podjazdy, mosty, výhybky. Železničný most na dolnom konci obce (Osmeku) podmínujú Maďari. Boli však uprosení, aby tento úkol vykonali len tak ledabolo. Avšak prišli Nemci, prácu prehliadli, neboli s ňou spokojní, podmínovanie prevedené bolo dôkladne.

     Dňa 29.apríla v noci asi o pol desiatej prichádzajú posledné tlupy, ktoré lúpili už i tak ubiedených občanov. Týchto sa najviac tunajší občania strachovali. Lúpeženie trvalo asi do 2 hodiny 30.apríla. V poslednom čase Nemci vyhodili všetky tri železničné podjazdy a drevený most na hornom konci obce, prerušili telefónne vedenie, pokazili železničné zariadenia, pokazili telefónny aparát na miestnej pošte, povytrhovali po jednej a tej istej strane výhybkové koľajnice, (aby sa nedali kombinovať). Tam kde stál podstavec dolného železničného mosta, ostal hlboký kráter a súčiastky najmä tohto mostu boli dotrhané, pokrivené a ďaleko rozhodené. Cesta pod dolným železničným podjazdom bola do polovice zúžená a zahataná jednou z mostovej konštrukcie. V širokom okolí, najmä dreveného mosta, boli vytlčené okná, zbité škridlice a miestami aj prasklé múry. Bol to hrozný obraz spustošenia.

     V noci z 1. na 2.mája prešla cez našu obec fronta. Nemci, ktorým hrozilo na Morave obkolesenie, kde sa im ústupná cesta stále viac a viac zužovala, ustupovali rýchle, nekladúc žiadny odpor. Následkom toho fronta cez našu obec prešla hladko a šťastlive. Naša obec nebola ani bombardovaná, ani odstreľovaná inými zbraňami. O život v našej obci neprišiel nikto, ani z vojakov ustupujúcich a prenasledujúcich, ani z civilov. Jeden z tunajších občanov (Okrajek) bol zranený, nie však ťažko. Správne sa prorokovalo pred polrokom pri kopaní zákop, že sa v nich nebudú skrývať vojaci. Opevnenie v okolí Púchova sa nevyužilo.

   Ľud tunajší privítal oslobodzujúce vojsko Československú a Červenú armádu a vystavil im na počesť slávobránu pri úrade Miestneho národného výboru (bývalého notárskeho úradu).

     Prenasledujúce vojská museli tiahnuť poza dráhu cez hajnušovský podjazd a cez napochytre vybudovaný, pomocou tunajších občanov priechod cez potok smerom na Lysú. Neskôr bol postavený most za prostredným podjazdom. Čoskoro na to však bol vybudovaný po ruskom spôsobe riadny drevený most na mieste, kde aj predtým stál. Na Osmeku sa tiež pracovalo. Odtisnutá bola konštrukcia železničného mosta a cesta rozšírená. Tunajší ľud ochotne pracoval pri týchto podujatiach.

     Po prechode frontu Obecný výbor so starostom Alojzom Bartošom bol rozpustený. Správu obce prevzal Miestny národný výbor na čele s predsedom Jozefom Teichgrabom (starším). Poriadok a pokoj v obci zabezpečovala Národná milícia, ktorá pozostávala z niektorých tunajších bývalých vojakov a bola ozbrojená puškami. K výtržnostiam v našej obci nedošlo. Po prechode frontu zajali vojaci niektorých tunajších bývalých gardistov (aj z okolia), dopravili ich na Láz, kde ich zbili a prepustili. Čoskoro všetko dostalo sa do normálneho chodu.

     V polovici mája začalo sa pokračovať v školskom roku 1944/45, bez ohľadu na to, že v marci bývalým režimom bolo nariadené školský rok zakončiť. Všetky ľudové školy však sa poštátnili. Tak aj obe tunajšie školy ostali štátnymi a ako také boli zlúčené v jednu štátnu ľudovú školu. Evanjelicke a katolícke deti začali chodiť spoločne do jednej školy. Riaditeľom ostal Lukáš Jurík. Škola bola po spojení štvortriedkou. Aj učiteľstvo bolo tiež poštátnené. Verejní, štátni zamestnanci museli sa však podrobiť procesu preverovania.

     Osobné zmeny. 16.septembra 1945 opúšťa tunajšie učiteľské miesto učiteľka Anna Mertelová, ktorá na tunajšej škole účinkovala a prestúpila na Štátnu odbornú školu pre ženské povolanie v Trenčíne. Dňa 31.októbra 1945 opúšťa tunajšie učiteľské miesto učiteľka Margita Cseffalvayová, ktorá bola Povereníctvom školstva preložená na Štátnu ľudovú školu v Rendve. Na tunajšej škole účinkovala od 16.apríla 1940. Na jej miesto nastúpila dočasná učiteľka  Anna Pechová, ktorá bola sem preložená Povereníctvom školstva a osvety v Bratislave zo Štátnej ľudovej školy v Turzovke – Kline. V tomto čase bol preložený aj p. Emil Čunderlík, tunajší bývalý notár, tajomník MNV. Na jeho miesto prišiel p. Jozef Bočák z Melčíc. V tomto čase tiež boli preložení členovia Národnej bezpečnosti a to Karvaš (bývalý žandársky veliteľ) a Friewaldský. Karvaš do Lednického Rovného a Friewaldský do Ilavy.

     Školským rokom 1945/46 stáva sa tunajšia škola iba trojtriednou pre malý počet žiakov. Stalo sa tak preto, lebo niekoľko rodín odišlo do Čiech na majetky aj s deťmi. Dňa 28.októbra znovu sa oslavoval „deň slobody“ obvyklým programom.

     Obťažné cestovanie. Keďže trať do Púchova bola dlhší čas nepojazdná, cestovanie bolo veľmi obťažné. Do Púchova bolo treba iba pešo chodiť, alebo povozom. Povozníci využili tejto situácie a dobre si zarobili. Najprv bola obnovená premávka z Moravy do Lúk. Vtedy chodil aj autobus Lúky – Púchov. Potom bola premávka predĺžená až po Hrabovku (po železničný most cez Váh, ktorý bol tiež zničený), odtiaľ nákladné autá odvážali cestujúcich na stanicu do Púchova. Až v budúcom roku 1946 bol opravený železničný most cez Váh a vlaky chodili riadne až do stanice Púchov.

     Dňa 5.októbra 1945 bola reorganizácia Miestneho národného výboru. Predsedom MNV bol zvolený p. Imrich Trnka.

                                           Rok 1946

     V zimnom období 1945/46 bola citeľná núdza o palivové drevo. Bolo ho ťažko zaopatriť. Tento nedostatok zapríčinili vojnové okolnosti. Aj na tunajšej škole pre nedostatok paliva bolo vyučovanie  obmedzené.

     Okolo zriadenia obvodnej meštianskej školy v Lúkach sa v tomto roku, ba ešte v minulom roku mnoho debatovalo. Veci sa vyvíjali takto: Ešte v roku 1945 Školský inšpektorát vyzval MNV v Lúkach, že by sa u nás mohla zriadiť meštianska škola, aby MNV postaral o potrebné najmä o provizórne umiestnenie meštianskej školy, byty pre riaditeľa a učiteľov. Členovia MNV boli jednohlasne pre zriadenie obvodnej meštianskej školy na Lúkach.

     MNV uznal za najvhodnejšie umiestnenie provizória v budove Národnej bezpečnosti, čo bolo hlásené Školskému inšpektorátu v Púchove. Predseda MNV Jozef Teichgrab vyzval NB, aby sa presťahovala do budovy, kde predtým sídlila (tam bola umiestnená 30 rokov). NB však na výzvu odpovedala, že sa tam nemôže presťahovať zo zdravotných dôvodov. Nepomohlo ani uistenie, že túto budovu dá vhodne opraviť, aby plne vyhovovala, lebo Hlavné veliteľstvo NB v Bratislave dalo príkaz nevysťahovať sa. 5.októbra 1945 stal sa predsedom MNV Imrich Trnka a celý výbor bol zreorganizovaný. V tejto akcii sa pokračovalo znova a ešte s väčším úsilím. MNV vysiela deputátne Ferdinanda Martinku, Štefana Jursíka st. a Antona Kováčika, členov to MNV, do Púchova na ONV a Školský inšpektorát, aby obnovili jednanie vo veci zriadenia obvodnej meštianskej školy. Školský inšpektorát sľúbil túto vec podporovať, len aby MNV našiel pre meštiansku školu vhodné umiestnenie. V ďaľšej debate navrhol Školský inšpektorát umiestniť meštiansku školu v budove úradu MNV, keďže tento je v pojednávaní premiestniť ho do Lysej. P. školský inšpektor ako člen ONV hovoril, že sa zasadí za premiestnenie tohto úradu za týmto cieľom. Nato členovia prehlásili, že s premiestnením tohto úradu za žiadnych okolností nesúhlasia, že čo ich otcovia vybudovali, že to oni rušiť nebudú.

     Našlo sa nové umiestnenie a to v budove bývalej židovskej školy, č.d. 172 a v budove bývalej židovskej fary č.d. 173. Tunajší murársky podnikateľ Alojz Rudolf Sekáč zhotovil plán a rozpočet na podnet MNV, podľa ktorých dalo by sa v týchto budovách umiestniť 5 tried normálnej velikosti, ktorý bol predostretý pri komisionálnom pojednávaní dňa 2.júla 1946 na ONV, kde boli prítomní zástupcovia z okolitých obcí, Školský inšpektorát a ONV. Pojednávanie bolo v Púchove a boli na ňom prítomní mimo zastúpení okolitých obcí z tunajšej obce: Imrich Trnka, predseda MNV a ďalší členovia: Ferdinand Martinko, Ondrej Štefánik, Bohumil Kováčik a tiež miestny riaditeľ školy Lukáš Jurík. Zo susedných obcí boli tam zástupcovia obcí Záriečie, Mestečko a Zbora. Pán školský inšpektor vec objasnil na podklade stanoviska PŠO a celá vec smerovala k tomu, aby sa provizórne umiestnenie zriadiť sa žiadajúcej meštianskej školy uskutočnilo v Lúkach vo vyhliadnutých budovách, kde má byť dočasne umiestnená ako Záriečska meštianska škola. Prítomní zástupcovia Lúk ponúkli previesť celú adaptáciu budovy vlastným nákladom obce Lúky v tom prípade, jestli meštianska škola bude zriadená definitívne ako Lúcka. Ostatné obce na to nepristali a Záriečie prehlásilo, že sa ono meštianskej školy nezriekne.

    Dňa 6.júla pokračovalo sa v pojednávaní v Štátnej ľudovej škole v Lúkach, kde sa zdalo, že vec dochádza k dojednaniu, ale pri písaní zápisnice, kde sa táto škola titulovala Štátna obvodná meštianska škola v Záriečií so sídlom v Lúkach, s ktorým titulom prirodzene Lúky súhlasiť nemohli, dojednanie sa rozpadlo a zástupcovia obcí sa rozešli.

     Po tomto predsa len meštianska škola sa uskutočnila v Záriečií s prideleným obvodom: Zárieč, Lúky, Vydrná, Mestečko a Zbora. Vyučovanie zahájila začiatkom novembra 1946 s dvoma postupnými triedami. Lúky ostali sklamané.

     Súvisne so zriadením meštianskej školy skoro by boli bývali Lúky ukrivdené tým, že sídlo úradu MNV bolo by bývalo premiestnené do Lysej pod Makytou. Táto obec požiadala o toto premiestnenie, argumentujúc, že obec Lysá je počtom obyvateľstva väčšia ako Lúky.

     Lúky sa bránili zápisnicou napísanou roku 1909, ktorá je písaná v reči maďarskej a z ktorej vysvitá, že obec Lysá zriekla sa notariátu v Lysej v tom čase, keď sa ukázala potreba postaviť pre notariát budovu a kde odopiera zaplatiť za ňu za stavbu domu pripadajúcu povinnú čiastku. Lúky zaplatili celý náklad bez prispenia Lysej.

     Lúky predkladali viackrát žiadosti v tomto zmysle na ONV, ale ostali nepovšimnuté. Z iniciatívy predsedu MNV požiadal prednostu úradu MNV p. Jozefa Bočáka, aby zostavil žiadosť pre Povereníctvo vnútra v Bratislave v tejto záležitosti, ktorá žiadosť bola predsedom Imrichom Trnkom a Igorom Pavlíkom osobne predostretá Povereníctvu, podarilo sa im zásluhou Dr. Košúta túto vec presadiť a úrad MNV ostal v Lúkach.

     Dňa 21.apríla na veľkonočnú nedeľu tunajší občania zažívajú radostné chvíle: otvára sa kultúrny dom v Lúkach. K tomuto účelu bol prebudovaný z bývalého židovského domu. Slávnostným rečníkom bol pán osvetový inšpektor z Púchova Andrej Ottmár. Vo svojej reči vyzdvihol svoje prianie, aby tento kultúrny dom slúžil k povznášaniu ducha a mravnosti prirovnávajúc ho ku škole, ku kostolu. Po ňom prehovoril miestny r. kat. farár dp. Jozef Mikuš, v ktorej zdôrazňuje potrebu vzdelania a želal si aby tento kultúrny dom slúžil popri škole a kostole za kolísku vzdelanosti a zošľachtenia ducha.

 

                               Kronika obce

                                        LÚKY

Okres: Považská Bystrica

Kraj: Stredoslovenský

                             Životopis kronikára.

     Uznesením rady MNV v Lúkach č. 2/1955 zo dňa 14.januára bol som ustanovený do funkcie kronikára a poverený úlohou spracovať kroniku našej obce, najmä obdobie posledného desaťročia, t. j. čas od oslobodenia našej obce od nemeckých okupantov roku 1945.

     Narodil som sa 2.júna 1930 v tunajšej obci ako jedno z piatich detí kovoroľníka. Už od detstva som vypomáhal otcovi, ktorý popri tom, že bol robotníkom, obhospodaroval necelé dva hektáre kamenistej pôdy. Do školy som začal chodiť v Lúkach dňa 1.septembra 1936 a po vychodení strednej školy v Púchove odišiel som s otcom pracovať ako pomocný robotník na pílu. Na ďaľšie štúdia nebolo ani pomyslenia, hoci som to veľmi ťažko znášal z toho dôvodu, že mojím životným cieľom bolo štúdium. Ale nedalo sa nič robiť. Cez prechod frontu bol môj otec značne poškodený ustupujúcimi fašistickými vojakmi a tak, ako som spomenul, nebolo možné aby som išiel ďalej študovať a tak táto moja túžba zostala len snom a nádejou, že príde lepší život a môj sen sa splní.

     V roku 1947 odišiel som do Senice, kde som pracoval ako praktikant pri stavbách ciest. Hoci som bol v tejto dobe odtrhnutý od rodnej obce, predsa som s ňou žil v stálom kontakte a to jednak návštevami (pomerne častými) svojich rodičov a jednak písomným stykom so svojimi rodičmi, hlavne bratom Michalom, ktorý vtedy študoval na gymnáziu v Púchove a ktorého listy mi ešte teraz slúžia pri spracúvaní kroniky, lebo práve v týchto listoch môj brat ma vtedy informoval o dôležitých udalostiach v rodnej obci, hlavne o jej búrlivom prechode k novému životu po historickom februári 1948, keď nielen naša obec, ale celá naša vlasť nastúpila cestu k novej epoche – k epoche socializmu.

     V roku 1950 som nastúpil na ONV v Senici ako technický pracovník a roku 1951 som nastúpil vojenskú prezenčnú službu. Po jej skončení vrátil som sa naspäť do rodnej obce, tým spôsobom, že som bol na vlastnú žiadosť preložený na ONV v Púchove. A práve tu sa začal premieňať môj dávny sen v radostnú skutočnosť, keď mi bolo umožnené štúdium na priemyselnej škole stavebnej v Bratislave diaľkovým spôsobom štúdia.

    Mojou snahou pri spracúvaní tejto kroniky je zachytiť historické obdobie – obdobie nástupu novej radostnej epochy – obdobie budovania socializmu.

     Mojou radosťou bude, ak tí čo prídu po nás budú vedieť správne oceniť našu epochu, nech posúdia, čo sme robili dobre a čo zle. Z dobrého nech si vezmú poučenie a zo zlého odstrašujúci príklad.

                                                                             Anton Selc

                                                                              kronikár obce Lúky

 

                                               Poloha obce.

     Obec Lúky, ktorá má svoj názov pravdepodobne podľa rázu kraja (presný názvoslovný pôvod sa mi nepodarilo zistiť), rozprestiera sa po oboch stranách štátnej cesty Púchov – Horní Lideč. Po pravej strane obec uzaviera železničná trať Púchov – Horní Lideč, po ľavej rieka, ktorá sa nazýva Biela voda. Od oboch spomínaných miest je naša obec vzdialená asi 12 kilometrov, takže leží v strede Púchovskej doliny. Obec má tvar ulicovky a celá je dlhá asi dva kilometre. Názvy jednotlivých častí obce smerom od Púchova k Hornému Lidču:

     Osmek, Pod vežou, Dolný koniec, Pod nádražím (asi stred obce), Bosna, Horný koniec, Odráň (leží na štátnej ceste, ktorá vedie smerom na susedné obce Dubková, Lazy. K obci patria aj kopanice: Na brehu, Na nive, Martinkovce, Korenákovce a Zadiel.

     Vlastná dolina, v ktorej sa obec rozkladá je veľmi úzka. Po oboch stranách hradskej stoja domy, ktoré sú asi z polovice murované a z polovice drevené. Hradská je prašná, čo je veľkou hygienickou závadou, lebo autami rozvírený prach sa priamo valí oblokmi do domov. V čase dažďov je hradská rozmoknutá a celá zablatená. Ani jej šírka (asi 5 – 6 metrov) už nevyhovuje pomerne vysokej frekvencii. Jej rozšírenie je veľmi problematické, lebo značná časť domov je postavená tesne pri hradskej. Medzi jednotlivými domami sú väčšie – menšie záhrady a za nimi začína pole.

   Komunikačné spoje – okolie obce – verejné ustanovizne

     Cez obec prechádza už spomínaná štátna cesta Púchov – Horní Lideč. Po nej prevádza autobusové spojenie linky Čertov – Lazy – Lúky – Púchov a linky Vydrná – Lúky železničná stanica. Prirodzene najdôležitejším komunikačným spojom je dvojkoľajná moderná železnica Púchov – Horní Lideč. V obci je poštový úrad, ktorý obstaráva riadne telefonické a telegrafické spojenie so svetom.

     Obec Lúky patrí do púchovského okresu. Krajským mestom je Žilina.

     Susedné obce: Lysá, Dubková, Vydrná a Záriečie

     V obci sú tieto verejné, hospodárske a kultúrne ustanovizne: úrad Miestneho národného výboru, trojtriedna národná škola, rímsko – katolícky farský úrad, železničná stanica, okrsok Verejnej bezpečnosti. Dedinské spotrebné družstvo (DSD) – má v obci tri predajne, predajňu s potravinárskym a priemyselným tovarom, predajňu s textilom a predajňu odevov. K ním treba zaradiť aj podnik „Pohostinstvo“, v ktorom je umiestnený výčap a verejná stravovňa. Kultúrnym stánkom našej obce je kino „Makyta“, ktoré premieta týždenne jeden – dva filmy v sobotu a v nedeľu. Okrem toho sa tu hrávajú divadelné predstavenia a konajú oslavy a verejné schôdzky občanov. Schôdzky masových organizácií sa konajú v klubovni ČSM. Obe tieto ustanovizne, ako kino, tak i klubovňa ČSM nie sú umiestnené vo vyhovujúcich budovách a potreba výstavby nového kultúrneho a osvetového strediska pre obec je veľmi aktuálna. Pýchou našej obce bude krásna budova obchodného domu, ktorá je už rozostavaná. Priekopníkom socialistických foriem poľnohospodárstva v obci je Štátna traktorová stanica, umiestnená na bývalej píle na hornom konci obce. Veľký význam pre hospodárstvo obce má aj pobočný sklad Ministerstva výkupu a miestna železničná stanica.

                                   Historické a stavebné pamiatky obce                                                  Azda jedinou, no veľmi dôležitou a cennou historickou pamiatkou našej obce je miestny katolícky kostol. Stojí na dolnom konci obce. Je najstarším kostolom širokého okolia, ba jedným z najstarších chrámov na Slovensku vôbec. Podľa presne overených historických dokladov bol postavený roku 1228. Štruktúra so slohom, v ktorom je chrám postavený, hovoria tiež pre obdobie XIII.storočia. Sloh stavby je takmer úplne románsky s malými prvkami ranej gotiky. Je veľmi pravdepodobné, že roku 1612 bol kostol opravovaný, dokonca prestavovaný. Tento rok bol totiž vyrytý na kamennej bráne vchodu. Ďaľšie, historicky doložené renovácie chrámu boli prevedené v rokoch 1817, 1916, 1942, 1954. Pri renovácii roku 1942 bol v kostole vymenený starý, umelecky vystavaný oltár, ktorý bol ako cenná historická pamiatka prevezený do múzea. Viac ako 725 – ročná existencia miestneho katolíckeho chrámu ukazuje, že naša obec má svoju stáročnú históriu, ukazuje, že ľud, ktorý odpradávna býval v našom kraji, vedel už pred stáročiami postaviť na svoju dobu staviteľské veľdielo. Obyvatelia našej obce majú právo byť hrdí na historickú minulosť našej obce.

     Cintorín bol na Lúkach pôvodne  okolo kostola – taký bol stredoveký náboženský zvyk – až koncom 18.storočia bol založený dnešný cintorín, ktorý sa rozkladá na úpätí vrchu Kňažná. Cintorín je vzorne upravený a ohradený. Evanjelici majú svoj cintorín na inom mieste, za podjazdom železnice, v tzv. Hajnušove. Na hornom konci obce, za druhým podjazdom sú pozostatky starého, veľkého židovského cintorína.

     Druhou najstaršou stavbou obce je nesporne rímsko – katolícka fara. Do roku 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili novú, murovanú faru z kameňa. Po stránke staviteľskej nemá nijaké zvláštnosti.

     V obci okrem katolíckeho kostola stál do roku 1945 aj krásny židovský kostol. Postavený bol roku 1872. Mal hodne prvkov orientálneho staviteľského slohu a ako taký bol skutočne peknou staviteľskou ozdobou obce. Nemeckí fašisti ho však pri svojom ústupe na jar roku 1945 vypálili. Synagóga úplne spustla a onedlho bola úplne zbúraná.

        Poloha obce – geologický útvar – vodstvo –  popis katastru – lesy.

     Obec Lúky sa rozkladá v údolí zovretom z južnej strany konečnými výbežkami Bielych Karpát a zo strany severnej prvými úpätiami Javorníkov. Obec teda leží vo vonkajšom flyšovom pásme karpatského oblúku. Pôda nášho chotára pozostáva z hlinačky, z piesku, slienu a štrku. Na malej rovine okolo obce je pôda pomerne úrodná. Ostatná pôda je štrkovitá a kamenistá, menej úrodná.

     Názvy častí chotára: Kňažia (názov má pravdepodobne od toho, že patrila cirkevnej vrchnosti – kňazovi), cirkvi patrila totiž asi 1/3 všetkej pôdy obecného chotára – boli to najúrodnejšie polia. Dnes je táto pôda rozdelená malým roľníkom a bezzemkom – patrí teda tým, ktorí na nej skutočne pracujú. Ďaľšie názvy chotára: Hajnušov, Hliníky, Brezovky, Diel ( v nárečí Dziel), Bariny, Nádhumnie, Lány, Dankov, Struhárska, Dielnice ( v nárečí Dzielnice), Kútok (v nárečí Kútek), Vlčie jamy, Pod krížom, Brehy, Hrebeň, Hladovec, Uhlíkovec, Zaosičie, Lásky, Zábreh, Niva, Kurejovec, Uľahlice, Cuckraj, Stávky, Medník, Zamedničie, a iné drobné názvy.

     Na južnej strane obce, smerom od západu k východu, tečie potok Biela voda. Pramení na Čertove. Bielou vodou ho údajne začali nazývať Maríkovčania, ktorí chodili na Lúky pracovať. Potok nie je hlboký. V lete je najväčšia hĺbka vody asi 0,50 m – dá sa ľahko prebrodiť. Počas letných búrok a na jar, keď sa topia snehy sa však tento potok rozrastie na dravú rieku, ktorá ešte donedávna bola neustálou hrozbou živelnej katastrofy pre obec. V rokoch 1949 – 51 bol potok vzorne vyregulovaný a tak bolo zamedzené opakovaniu sa povodní. Regulácia Bielej vody – to bol popri elektrifikácií obce prvý veľký dar nášho ľudovodemokratického zriadenia obyvateľstvu našej obce.

     Hlavným prírodným bohatstvom nášho kraja sú lesy. Na južnej strane chotára prevládajú lesy listnaté – bukové. Najbohatším lesným miestom sú Stávky. Na severnej strane chotára prevládajú už lesy ihličnaté (borovice, jedle, červený smrek – v nárečí erbán) a drobný listnatý porast (hrab, breza, lieska). Z kríkov sa hodne vyskytuje hloh, kalina, vtáčí zobák, borovičky (v nárečí jalovec) a najmä ružový šíp.

     Hlavným produktom lesov je drevo. Vedľajšie produkty: huby (bukovce, hrabovce, lieskovce, brezovce, masláky, zachojáky, borovce a tzv. kuričky), maliny, jahody a vo veľmi malej miere čučoriedky. Kvetena nášho kraja je veľmi pestrá a bohatá. Vyskytuje sa aj značné množstvo liečivých rastlín: pľúcnik lekársky, polynok, materina dúška a iné. Z užitočnej zveriny sa v lesoch veľmi málo vyskytujú zajace a srny. Iná zver je v našich lesoch priamo kuriozitou. Z hadov veľmi zriedkakedy vidieť vretenicu a užovku.

     Aj vtáctva v poslednom čase značne ubúda. Vyskytuje sa: drozd čierny a plavý, vrabec, stehlík, trasorítka, strakoš, škovránok, oriešok, slávik, divý holub a hrdlička, zriedka sovy a iné druhy vtáctva. V lete hniezdi u nás veľké množstvo lastovičiek. Veľa škody medzi spevavým a užitočným vtáctvom robia draví jastrabi.

     Podnebie je mierne, ale studenšie. Prvé mrazy začínajú už začiatkom septembra a nie je zvláštnosťou, keď ešte v máji napadne sneh. Tak tomu bolo roku 1934 i roku 1950. Dosť časté sú i silné búrky, ktoré nezriedka prejdú i v prietrž mračien. V lete prevládajú vetry smeru západného a v zime severného. Väčšina zrážok prichádza od juhozápadu.

           Hospodársko – spoločenské pomery v obci.

     Obyvateľstvo obce pracuje dnes prevažne v priemysle. Absolutná väčšina robotníkov dochádza do práce do okresného mesta Púchova. Pracuje tu najmä v odevnom závode Makyta a v gumárenskom závode Matador – Gumárne 1.mája. Značný počet obyvateľov Lúk pracuje v ľudovej správe, najmä na ONV v Púchove. Iní sú zamestnaní v obchodoch, rôznych kanceláriach a len pomerne malé percento obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve ako skutoční roľníci. Sú to najmä staršie ženy a sotva 10 – 20 mužov. Výsledky práce v poľnohospodárstve nemajú u nás patričný efekt, lebo pôda, najmä na vŕškoch je menej úrodná, v lete ničia úrodu silné živelné pohromy a aj samotné obrábanie pôdy je sťažené jej polohou. Tým väčšia česť a vďaka patrí tým obyvateľom – roľníkom, ktorí skutočne svedomite pracujú na svojich poliach a plnia si vzorne svoje dodávkové povinnosti. Veľkú pomoc našim roľníkom preukazuje miestne brigádne stredisko Štátnej traktorovej stanice. Veľkou chybou je, že v poľnohospodárstve pracuje dnes v našej obci veľmi málo mladých ľudí, ktorí by vedeli určite lepšie hospodáriť, ako ich otcovia. Otvorenou a veľmi naliehavou otázkou zostáva založenie Jednotného roľníckeho družstva, ktoré by jedine vedelo zbaviť našich roľníkov ich odvekej driny a prinieslo by ďaľšie podstatné zvýšenie životnej úrovne v našej obci.

     Hospodársko – spoločenské pomery obyvateľov našej obce sú dnes bezosporu neporovnateľne lepšie, ako tomu bolo ešte v nedávnej minulosti. Nedávno som sa rozprával so starou babičkou Sedlákovou, ktorá mi povedala: „Ej synku, čo vy viete ako sa tu žilo kedysi. Od dvanástich rokov som musela chodiť po službách. V jednej izbičke nás bývalo desať, dvanásť, biedy bolo až, až....“. Vtedy som si mimovoľne spomenul na kŕdeľ šťastných detí dneška, tak ako ich vídavam chodiť zo školy – slušne oblečené, usmiate, veselé, biedy na nich nevidieť.

     Celkové sociálne pomery obyvateľstva našej obce sú dnes – hoci sme ešte len na prahu socializmu – uspokojivé. Starosť o prácu nemusí mať nik a komu sa chce pracovať, ten sa má dobre. Postupne sa mení aj to najsmutnejšie dedičstvo kapitalizmu – bytové pomery v obci. Malých, zatuchnutých domčekov z dreva, bez svetla a slnka vidieť z roka na rok menej. Namiesto nich každoročne vyrastá zopár pekných, úhľadných domčekov. Výstavba nových rodinných domkov sa síce teraz prevádza so značnými ťažkosťami – je nedostatok stavebného materiálu, ktorý sa spotrebúva v celoštátnom merítku na obrovské stavby socializmu v našej vlasti. Sú však všetky predpoklady, že  v krátkej budúcnosti sa rozrieši aj tento pálčivý problém.

    Pomerne dobre je postarané aj o zdravotnú starostlivosť o obyvateľstvo. V obci máme riadneho praktického lekára (Dr. Jaroslav Vrbacký), zubného technika a pôrodnú asistentku. Vážnejších pacientov podľa potreby preváža sanitné auto do okresnej, moderne vybavenej nemocnice v Púchove, alebo, dnes už  zriedkavejšie, do nemocnice na Vsetíne.

     O spoločenskom živote obce, o práci masových organizácií a podobne, sa budem podrobnejšie zmieňovať pri písaní kroniky podľa priebehu rokov – chronologicky. Skôr než pristúpim k časovému historickému podávaniu udalostí, chcem sa ešte aspoň pár slovami zmieniť o zvykoch, obyčajoch, jazykových zvláštnostiach a o psychologických vlastnostiach obyvateľov Lúk.

     Ešte donedávna nosievali sa pestré kroje. Dnes už len niekoľko starých žien sa v nedeľu pochváli peknými rukávcami, naberanou sukňou a bielou plachtou na hlave. V zime nosievajú kožuchy pekne vyšívané a súkené papuče s „riasenými“ punčochami. Mladšie generácie už kroj vôbec nenosia. Mužský kroj pozostával z ľanovej vyšívanej košeľe, so širokými rukávmi, z bielych, alebo tmavých nohavíc zo súkna, alebo z papúč. Mužský kroj dnes už vôbec nevidieť. Tak isto ako kroj vymierajú pomaly aj krásne ľudové zvyky spojené väčšinou s náboženskými predstavami a udalosťami. Pod vplyvom nového životného tempa a novej ideológie, ktorú si osvojuje najmä mládež, striasa ľud postupne zo seba zvyšky najrôznejších fantastických predstáv a povier. Pomaly mizne aj pliaga našej obce – alkoholizmus. Prípady notorických alkoholikov sú už len zriedkavé.

    Azda najsilnejšou psychologickou črtou obyvateľov našej obce je ich temperamentnosť. Značný je aj cit lásky k rodnému kraju, k rodnej obci.

                               Z dejín obce.

    O najstarších dejinách Lúk vieme veľmi málo. Nedočítame sa o nich v nijakých historických prácach, nemáme nijakých historických pamiatok, okrem kostola a fary, ktoré sú tým cennejšie. Keď si uvážime, že Lúky mali už  roku 1228 kostol a faru, je isté, že naša obec musela znamenať viacej ako ostatné okolité obce, viacej ako dnešné okresné mesto Púchov a viacej ako okolité mestečká na Morave. A to, že z roku 1228 sa datuje postavenie chrámu hovorí, že už dávnejšie pred týmto rokom býval na území našej obce, na svoju dobu vyspelý ľud. Prvé stopy po osídlení územia našej obce mohli by sme snáď klásť do obdobia prvého štátneho útvaru Čechov a Slovákov – do čias Veľkomoravskej ríše, alebo ak sme v našich historických dohadoch smelší, ešte do čias sťahovania ľudu lužickej kultúry, ako tomu  dosvedčujú nedávno odkryté náleziská európskeho charakteru na neďalekej skalke pri Púchove. Pre veľmi dávne osídlenie kraja, v ktorom leží naša obec, hovorí aj to, že dolina je dôležitým spojovacím centrom medzi českými zemiami a Slovenskom. Je dosť pravdepodobné, že aj cez našu dolinu prechádzali v 2.storočí nášho letopočtu rímske vojská na Moravu. Boli to príslušníci rímskych légií, ktorí roku 179 nášho letopočtu zanechali na trenčianskej skale nápis o svojich víťazstvách. Všetky tieto – zatiaľ len hmlisté dohady, zdá sa hovoria, že pôvodné obyvateľstvo nášho kraja nebolo slovanské. Snáď to boli Kvádi, snáď noha Markomana vstúpila po prvý raz do hustých lesov, ktoré sa tu rozprestierali. Slovania prišli sem pravdepodobne v 6. – 7.storočí a ich potomkovia, kedy to nevedno, ale najskôr v 10. – 11.storočí založili obec Lúky. Či sú tieto mienky správne, či nie, to určite v budúcnosti dosvedčí, resp. poprie ďalší rozvoj našej historickej vedy. Jedno je však isté. Kostol z roku 1228 hovorí presne, že Lúky sú najstaršou osadou širokého okolia.

     Ďaľšie roky, ba celé stáročia zapadajú do behu dejín bez toho, aby sme sa dnes o nich dačo dozvedeli: čo bolo na Lúkach v dobe tatárskeho plienu, čo v dobe Matúša Čáka Trenčianskeho, nevieme. Minulý rok sa v sakristii kostola našli kalichy, ktoré hovoria pre XV.storočie, teda pre obdobie husitských vojen. Je pravdepodobné, že kalichy do múru kostola dal zamurovať katolícky kňaz, pred približujúcimi sa „božími bojovníkmi.“

     Viacej vieme o dobe tureckého vpádu. Keď Turci roku 1526 zvíťazili pri Moháči a roku 1541 dobyli Budín, Nové Zámky a iné slovenské mestá – porušiac prímerie uzavreté s Habsburgovcami, pustili sa na lúpežné drancovačky na severné Slovensko. Na dvoch z takýchto lúpežných výprav sa Turci dostali aj na Lúky. O týchto udalostiach dosť podrobne hovorí kniha príslušníka štúrovskej družiny J. Ľ. Holubyho „Populárne spisy“ (kniha tretia). V článku „Stopy tureckého hospodárenia v trenčianskej v XVI .a  XVII. storočí“. Z nej vyberám a doslovne citujem:

     „V podjeseň roku 1599 dovalili sa turecké drancujúce hordy hore Považím do trenčianskej, všetko ohňom páliac, rabujúc a ľud, ktorý sa nestačil do hôr zavčasu ukryť vraždiac, alebo do zajatia uchvacujúc. Spomína sa, že toho času vyše 130.000 zajatých odvlečené bolo do otroctva. Stopy tohto záhubného plienu tureckého nachádzame nielen pri Piešťanoch, Beckove a Trenčíne, ale až po Púchovskú dolinu. Rabujúci Turci vypálili a vydrancovali aj všetky obce od Púchova až po Lúky a pri tej príležitosti vykradli aj lúcku faru a odvliekli so sebou medzi inou korisťou aj bibliu farárovu. Nápor bol tak nečakaný, že sa ani všetci nestihli útekom do hôr zachrániť, preto mnoho ľudí upadlo do zajatia. Potom vydržiavaná kongregácia lúckemu farárovi naložila, aby si miesto Turkami uchvátenej biblie novú kúpil. Či Turci tú bibliu spálili, alebo ju so sebou odvliekli nespomína sa. Farárom na Lúkach bol vtedy Matej Garna.“ (str. 133)

     Na inom mieste sa hovorí: „ Čas tureckého rabovania roku 1663 nielen trenčianske Považie, ale aj väčšie, do Považia ústiace doliny, nevýslovne mnoho škody utrpeli, lebo Turci okrem pevných a dobre chránených hradov, pri ich dobývaní sa tí diví rabunkoši ani veľmi nenamáhali, ani nebavili, len aby čím väčšej koristi nahrabať mohli – aj dediny a mestečká napospol drevené domy majúce a aj mnohé kostoly spálili. V protokoloch sa spomína lúcky farár v Púchovskej doline Jakub Petroselinus (evanjelický kňaz), ktorému manželku Turci odvliekli. 28.januára 1665 prednášal Petroselinus svoj prípad takto na verejnom konvente: „Keďže v predošlých rokoch v čas nápadu nepriateľských Turkov, keď okolo Púchova ich tyranstvo najviac zúrilo, medzi inými osobami odvlečená a zajatá bola aj moja milovaná manželka Katerína. O jej živote, alebo smrti nič istého doteraz slýchať nebolo. Prosím teda radu od ctihodného bratstva, ako sa v tomto prípade zachovať mám.“ Odpovedali mu výrokom týmto: Tento prípad sme s boľasťou preslyšali. Keďže sa to z dopustenia božieho stalo má sa to zniesť, keď však radu hľadá a prosí takúto dávame prosebníkovi: 1. Nech si hľadí obstarať od politickej vrchbosti zákonné svedectvá o živote alebo smrti svojej manželky. 2. Medzitým nech sa chová trpezlive a ničoho nepodujíma, z čoho by v cirkvi pohoršenie povstať mohlo.“ Nato 16.februára 1667 až po dvoch rokoch za ktorý čas Petroselinus pilne hľadal stopy svojej manželky – na kongregácií v Žiline predložil svedectvo zemianky Anny Urbanovskej, nedávno zo zajatia tureckého sa vrátivšej, podľa ktorého manželka Petroselinova Turkami sťatá bola. Na toto jedno svedectvo, ktoré však v celom znení i s vykonaným vyšetrovaním nie je do protokolu vnesené, vyniesla kongregácia tento výrok: „Keďže dvojctihodný pán zadosť urobil prvému výroku a nadto novým svedectvom zemianskej ženy dokázal, že jeho manželka Turkami sťatá bola, vyhlasuje sa za slobodného od manželského zväzku niekedy uzavretého a ponecháva sa mu možnosť do druhého manželstva vstúpiť, avšak pod tou podmienkou, aby sa táto jeho sloboda v niektorých, (t.j. okolitých) kostoloch slávnostne vyhlásila. Nato sa Petroselinus oženil.“ Z týchto skromných historických prameňov sa dozvedáme, že náš ľud trpel v XVI. a XVII.storočí trpel okrem útlaku od domácich feudálov i nesmiernymi hrôzami tureckých nájazdov.

     Z druhej správy vysvitá i to, že katolícky kostol patril prechodne protestantom – obyvateľstvo našej obce bolo teda zväčša protestantské, pravdepodobne podľa zásady „Cunis regio – cius religio“ (Čia je zem, toho je viera). Snáď hľadalo v protestantizme oporu proti vykorisťovaniu feudálmi. Samozrejme,  že ani protestantizmus, ako časť nadstavby, neodstránil feudálne hospodárske vzťahy a naši predkovia boli i naďalej vykorisťovaní.

     O ďaľších osudoch našej obce vieme veľmi málo. Snáď je pravdou to, čo hovorí  Ján Barta vo svojom románe Rákoczyho pochod, že totiž náboženské boje medzi kurucmi a labancami sa odohrali i v našej doline.

     V rokoch 1848 – 49 na území nášho kraja určite prebehla revolúcia vedená štúrovcami, ktorá znamenala definitívne odstránenie feudalizmu a začiatok novej dejinnej epochy – kapitalizmu. Postavenie ľudu sa o niečo zlepšilo, ovšem len nepatrne, lebo staré feudálne vykorisťovanie bolo nahradené o nič lepším kapitalistickým spôsobom vykorisťovania. Obyvateľstvo trpelo opäť dvojitým útlakom: sociálnym i nacionálnym (maďarizácia). Plodom kapitalizmu, ktorý prerástol do štádia dravého imperializmu bola prvá svetová vojna. O jej vplyve na život našej obce sa zmienim neskôr.

     Keď je reč o minulosti Lúk nemožno nespomenúť dvoch význačných slovenských ľudí, ktorých predchodcovia účinkovali na Lúkach.

     Prvý je Rudolf Klačko, profesor v Bratislave, bývalý tajomník Matice slovenskej v Martine, spisovateľ detskej literatúra a tvorca učebníc, prekladov z ruského a iných jazykov. Jeho otec bol na Lúkach učiteľom a Rudolf Klačko tu prežil mladosť.

     Podobne svoju mladosť na Lúkach prežil Vojtech Ihriský, tiež syn miestneho učiteľa, slávny slovenský sochár.

             Roky 1914 – 1918 – prvá svetová vojna.

    V utorok 28.júla 1914 oznámil lúcky bubeník hroznú správu: mobilizáciu, ktorá znamenala začiatok prvej svetovej  - imperialistickej vojny – začiatok hrozného štvorročného krviprelievania. Všetci mužovia od 21 do 24 rokov museli odísť na front. Takto aj naša obec pocítila ťažký úder, ktorý ľudstvu pripravili nenásytné kruhy svetového kapitálu. Neskôr bola mobilizácia rozšírená a na front museli odísť i mladí, sotva osemnásťroční chlapci a muži do päťdesiat rokov, i nevojaci. Doma zostali len starci, ženy a deti. Životné podmienky sa zo dňa na deň stávali neznesiteľnejšími. Tovar neustále zdražoval, peňazí nebolo a niektoré potravinové články nebolo možné vôbec kúpiť. Nebolo múky, petroleja, neskôr ani textílií a iných základných článkov dennej spotreby. Neskôr bol zavedený lístkový systém a prideľované potraviny vôbec nedostačovali. Bieda ľudu bola hrozná. Vojaci na fronte nevedeli za čo bojujú, ženy a deti, ktoré doma len živorili, nevedeli, za čo trpia.

     Dravosť rakúsko – uhorskej vládnucej kliky sa nezastavila pred ničím – neváhali rekvirovať roľníkom i tie posledné, veľmi chudobné zásoby potravín, nestarajúc sa o to, či na druhý deň budú mať čo do úst položiť. Neváhali rekvirovať po domácnostiach medenné, železné a bronzové predmety, ba neváhali ani vtedy, keď z veže lúckeho chrámu pobrali tri zvony, aby ich preliali na kanóny. Takéto hrôzy pripravil nevinnému ľudu rakúsky cisár – pán, panovník „z milosti božej.“


 

     Koniec prvej svetovej vojny priniesol rozpadnutie habsburskej monarchie a vznik Československej republiky. V Československom zahraničnom odboji bojovali aj obyvatelia obce Lúky: Štefan Zvonek, Ján Hamšík, Martin Veteška a iní.

     Z frontu sa začali pomaly vracať vojaci. Mnohí z nich boli ešte ozbrojení. Chaos, ktorý nastal po skončení vojny nebolo možné ihneď likvidovať a preto prichádza k búrlivým, tzv. „prevratovým udalostiam.“ Vo väčšine prípadov bol to uvedomelý boj robotníckej triedy a roľníkov za vytvorenie republiky sovietov (Prešov, vzor maďarskej republiky sovietov), ale na mnohých miestach sa prevrat zvrhol v drancovanie, krádeže, násilenstvá a neraz i vraždy často nevinných ľudí. Tak aj v našej obci bol zastrelený frontový vojak Anton Dlapa. Zastrelil ho obyvateľ Božita. Prudké boli najmä prevratové pogromy na židov.

     Následky prvej svetovej vojny boli veľmi ťažké i pre našu obec. Mnohí mužovia a otcovia sa nevrátili, z mnohých urobila vojna mrzákov. Len pomaly sa zaceľovali rany, ktoré vojna zasadila aj našej obci, hoci táto priamo vojnovými akciami zasiahnutá nebola.

                                              Roky 1918 – 1938

    Vojna skončila, ale jej následky sa likvidovali len pomaly. Trvalo celé mesiace, kým sa v obchodoch začalo opäť voľne predávať. Obyvatelia našej obce začínajú odchádzať na prácu na majere slovenských nížin, neskôr do Čiech i do Nemecka. Začína sa i vysťahovalectvo do Ameriky. V rokoch 1918 – 1928 prebehla i v kapitalistickej ČSR hospodárska konjunktúra – to sa odrazilo aj v živote našej obce. V tomto čase sa prikročilo k stavbe bývalej rímsko – katolíckej školy na dolnom konci obce. Tu sa prvý raz ukázala ochota občanov a ich nadšenie pre výstavbu spoločného diela. Celkový náklad na školu bol cca 220.000 Kčs. Z toho bolo asi 110.000 Kčs, teda polovica štátnych subvencií, 15.000 Kčs darovali na stavbu americkí Slováci, ktorí sa vysťahovali z Lúk do USA po prvej svetovej vojne a ostatné zložili občania. Všetky prípravné a pomocné práce vykonávali občania zadarmo. O výstavbu novej školy sa zaslúžili predovšetkým občania, ktorí tvorili tzv. školskú stolicu: Štefan Motúz, Jozef Janíček, Ján Kučík, Pavol Selc, Štefan Riško – Bálik, Ján Chovanec a iní. Miestny rím. katolícky farár Anton Kompánek zdefraudoval z peňazí, ktoré boli požičané z banky, viac ako 40.000 Kčs. Na jednej strane organizoval výstavbu školy, na druhej strane sa neštítil spreneveriť v tú dobu obrovskú sumu peňazí, ktorú veľmi ťažko ušetril robotný ľud našej obce. Celkom iný postoj mal pri výstavbe školy vtedy ešte mladý, agilný učiteľ, výborný pedagóg Rudolf Jaroušek, mladý muž, plný energie, ktorý nešetril svojich síl pri stavaní školy ani potom pri vyučovaní a výchove školskej mládeže. Pôsobil v našej obci až do roku 1938. Miestni občania si na neho ešte stále spomínajú.

     V roku 1929 prichádza hlboká kríza kapitalizmu. Po období povojnovej konjunktúry prichádza obdobie, kedy sa jasne začína prejavovať to, čo pre pracujúcich pripravili kapitalistickí darmožráči, čo pre nich pripravila buržoázna republika: nezamestnanosť, hlad, milióny robotníkov na uliciach bez práce, tisíce hladných detí – to bol obraz, ktorý v tomto čase kričal všade, kde len človek prišiel. Ani v našej obci to nebolo ináč. Priemyselná kríza bola spojená s krízou agrárnou. Ceny obilia klesli, klesli aj ceny hovädzieho dobytka, nič nešlo na odbyt. Chlapi denne hľadali prácu, ale darmo. Namiesto práva na prácu dostávali žobračenky. Z nich žili – lepšie povedané živorili, ak sa to všetko vôbec dalo životom nazvať. Najviac biedy bývalo v zime. V lete obyvatelia našej obce chodili na prácu na majere, do Lednických Rovní a na Dolniaky, do Čiech, ale to málo, čo si odtiaľ priniesli stačilo sotva do Vianoc a potom až do jari sa biedilo a živorilo zo dňa na deň. Hmotné postavenie obyvateľov našej obce sa neustále zhoršovalo. Nebolo práce, zárobku, nebolo chleba.

     Až neskôr, keď sa začalo so stavbou hydrocentrály pod Púchovom, našli robotníci našej obce možnosť akého – takého zárobku. Dostali peniaze, ktoré ich vytrhli z najväčšej biedy, ale nejeden z nich to zaplatil svojím zdravím i životom. V letných horúčavách, v jesenných dažďoch, v mraze chodili robotníci do práce na bycikloch, ak ich ovšem mali. Dosť bolo i takých čo chodili do Púchova denne pešo. Taký život pripravila československá buržoázia obyvateľom republiky, taký mizerný život mali aj občania Lúk.

    V rokoch 1935 – 37 sa v našom kraji odohrala udalosť, ktorá mala a prirodzene i dodnes má pre občanov našej obce nesmierny význam: začalo sa so stavbou dvojkoľajnej železnice z Púchova do Horného Lidča. V rokoch veľkej hospodárskej krízy a nezamestnanosti našli tu obyvatelia našej obce zamestnanie, strach o prácu a chlieb opäť zmizol. Celá naša obec sa v tomto čase zmenila na nepoznanie. Ťažké nákladné autá s pieskom, hlinou, kameňom a iným materiálom prechádzali neustále cez obec. Za obcou zo dňa na deň zreteľnejšie vyrastala trasa novej železnice. Obyvatelia Lúk mali možnosť zárobku a životná úroveň sa neustále zvyšovala – bolo aspoň na tie najpotrebnejšie veci. Súčasne si roľníci privyrábali tým, že mali v podnájme robotníkov z rôznych krajov Slovenska, ktorých i stravovali.

     Stavba železnice pokračovala veľmi rýchle. Akciové firmy, ktoré do jej výstavby investovali, mali na tom veľký záujem. Blížila sa druhá svetová vojna, bolo treba pripravovať tepny dopravy pre zverský fašistický „Drang nach Osten“. Stavba železnice si vyžiadala niekoľko zranení, jeden zmrzačený (Trčka) a jeden bol zabitý v kameňolome (Štefan Jurík).   

     Slávnostné otvorenie premávky na novej železnici bolo 2.mája 1937. Tento dátum má pre našu obec i pre celé okolie veľký význam. Naša obec sa spojila s ostatným svetom.

     Okolo tretej hodiny poobede prišiel do našej obce, na peknú železničnú stanicu prvý riadny vlak. Minister Bechyně slávnostne otvoril premávku na novej železnici. Priebeh celej slávnosti bol vysielaný čsl. rozhlasom.

     Krásny májový, pre Lúky tak významný deň sa minul. Odvtedy majú Lúky pravidelnú vlakovú premávku. Železničná stanica bola ďaľším, veľmi významným krokom k tomu, aby sa z Lúk stalo prirodzené centrum hornej časti Púchovskej doliny.

     Z ostatných dôležitých udalostí v obci treba spomenúť to, že v roku 1933 založil sa na Lúkach Miestny odbor Živeny – vraj na podporu chudobných. Za týmto účelom poriadala vtedajšia Živena rôzne „ušľachtilé kultúrne“ večierky, slávnosti, zábavy a podobne. Škoda len, že na nich poväčšine sedela len dedinská smotánka a pre chudobných zostalo toho iba veľmi málo.

     Roku 1936 a 1937 boli v obci požiare, zhoreli stodoly obyvateľov židovskej národnosti (taubovec a weinerovec). Vďaka obetavému a rýchlemu zákroku príslušného Miestneho hasičského zboru i všetkých občanov podarilo sa oba požiare rýchle likvidovať. Veliteľom DHS na Lúkach bol vtedy Richard Jurovatý.

     Prišiel rok 1938. Rok nabitý udalosťami, rok politického začiatku druhej svetovej vojny. Už v máji, v súvislosti s provokáciami sudetských Nemcov bola prevedená mobilizácia. Hromadná, všeobecná mobilizácia bola prevedená až 24.septembra 1938. Boli to časy veľmi smutné. Otcovia sa lúčili s deťmi a manželkami. Odchádzali však s pevným odhodlaním ubrániť jednotu republiky pred Hitlerovcami. Prišiel však 30.september a s ním hnusná mníchovská zrada. Západní „priatelia“ zradili Československo a vydali ho na milosť a nemilosť fašistickým hyenám. Československí vojaci a medzi nimi aj mužovia z našej obce, boli odhodlaní brániť republiku. Buržoázna vláda však zradila ľud, odmietla pomocnú ruku Sovietskeho zväzu a Nemci okupovali Sudety. To bol signál pre nástup slovenských fašistov. 6.októbra 1938 vyhlasujú v Žiline tzv. autonómiu Slovenska. Pri svojich politických akciách vedeli Hlinkovci znamenite, no tým nehoráznejšie zneužívať náboženské cítenie a národnú hrdosť nášho ľudu a preto niet divu, že mali hodne stúpencov. Tak tomu bolo i v našej obci. Viac ako 90% občanov hlasovalo 12.decembra 1938 pre tzv. zákonodarný Slovenský snem. Až neskôr naši ľudia zbadali pre koho odovzdali svoje hlasy. Vojnové hrôzy a zverstvá nemeckých vojakov otvorili našim občanom oči. O tom však neskoršie.

                                             Roky 1939 – 1945

     Rok 1939 je zapísaný čiernym písmom do dejín našej vlasti. Priniesol rozbitie republiky, násilnú okupáciu českých zemí a na Slovensku nastolenie fašisticko – klerikálnej, tzv. slovenskej vlády.

     Reakčná politika tzv. slovenskej vlády našla aj v našej obci dosť živnej pôdy. Bola to najmä miestna inteligencia, živnostníci a tzv. lepší gazdovia, ktorí sa „vyznamenali“ v marcových dňoch roku 1939. Veľmi horlivým gardistom bol napr. miestny učiteľ Štefan Kýška, ktorý za pomoci miestnych gardistov previedol odzbrojenie četníkov českej národnosti a organizoval protižidovské akcie. Židom zhabali rádioprijímače a postavili ich pod neustály dozor. To bol začiatok rasovej nacionalistickej politiky, za obeť ktorej padli státisíce nevinných ľudí. Veľmi horlivými vykonávateľmi vládnej politiky tzv. Slovenského štátu boli aj správca miestnej rím. katolíckej školy Pavol Sýkorčin, miestny duchovný Anton Blaha, notár Čunderlík a ostatní príslušníci miestnej inteligencie.

     Prostí ľudia v našej obci neboli pre novú politiku a nové štátne zriadenie nijako zvlášť nadšení, no často podliehali lákavým rečiam „pánov“, ktorí vedeli pre svoje záujmy zneužívať hlboké náboženské cítenie obyvateľov našej obce. Ale ani miestni komunisti nespali. Bolo dosť takých, ktorí ilegálne počúvali moskovský rozhlas a viedli ilegálny odboj. Najmä rodina Jozefa Teichgrába, Št. Jursík a iní, snažili sa pracovať, ako sa len za daných podmienok dalo. Dielom ich rúk bolo aj postavenie „mája“ roku 1942 nad železničnou stanicou na Nádhumní. Celý máj bol ovešaný červenými stuhami a na vrchu bola červená päťcípa hviezda. Samozrejme, že miestni četníci a gardisti túto „komunistickú provokáciu“ ihneď zlikvidovali, no ona bola jasným dokladom toho, že ani na Lúkach ilegálny odboj nespí.

     Ťažká rana dopadla na obyvateľov Lúk 16.a 17.júna 1939. Našu obec postihla katastrofálna živelná pohroma. Dva dni za sebou, v popoludňajších hodinách sa nad Lúkami prehnala búrka, spojená s prietržou mračien. Jej následkom bola povodeň, ktorá zničila obrovské hodnoty, či už na úrode, alebo na obytných i hospodárskych budovách a na domácom zvieractve. Hmotná škoda sa odhadovala na 1.000.000 Kčs. Voda rozbesnenej rieky strhla 17.júna drevený most cez rieku na hornom konci obce a niesla ho dole. Takmer 2/3 celej obce bolo zaliate vodou. Úplne bol zaplavený Horný koniec, Bosna i Dolný koniec. Tu veľa škody narobil najmä Hajnušovský potok, ktorý tečie vedľa stanice VB. Tak napríklad v kostole bolo až 25 cm vody. Škody boli obrovské, občania boli postihnutí viac ako katastrofálne, úroda bola zničená, ale tzv. slovenská vláda nebola v stave poskytnúť postihnutému obyvateľstvu našej obce i celého okolia nijakú podporu. O podobných veciach nebolo vtedy ani zdania.

     V septembri 1939, keď nemeckí fašisti prepadli Poľsko, bolo do zbrane povolaných i niekoľko mužov z našej obce, ktorí mali ísť bojovať „za oslobodenie“ území na severnom Slovensku. Koncom septembra však boli demobilizovaní, zabitých ani ranených nebolo.

     V roku 1940 bola mimoriadne silná zima. Teplota klesla až na -35 stupňov Celzia. Mrazmi boli zničené takmer všetky oziminy a vymrzlo takmer 50% ovocných stromov. V lete roku 1940 zomrel dlhoročný kancelársky pomocník na lúckom notárskom úrade Martin Lepulica. Bol to miestny rodák, vyšiel z ľudu a šiel s ľudom, aj keď sa to miestnym pánom notárom často nepáčilo. Bol to človek – hrdina. Mal amputovanú pravú ruku. No jeho pevná vôľa sa nevzdala. Naučil sa písať ľavou, písať i na stroji a dokonca bol aj výborným poľovníkom. Na jeho poslednej ceste ho odprevádzala celá obec.

     V roku 1942 si lúcky Dobrovoľný hasičský sbor zakúpil novú motorovú striekačku. Pre obec to bol veľký prínos. Veliteľom DHS bol v tom čase starosta obce Ján Madala.

     A aký bol život našich občanov, aké bolo ich sociálne položenie? V roku 1942 bol v našej obci hlad. Ľudia hladovali. V lete boli zavedené tzv. odberné knižky na potraviny. A to životné minimum, ktoré občania na ne dostávali, skutočne nestačilo. Ľudia kosili ešte skoro nedozreté obilie, aby si mohli na žarnovoch namlieť trochu múky na tzv. trenicové pagáče. Prvé výsledky a dôsledky reakčnej politiky tzv. slovenskej vlády a najmä dôsledky jej spolupráce s hitlerovským Nemeckom sa už začínali prejavovať. Ľuďom sa pomaly otvárali oči. Ceny potravín, priemyselných výrobkov neustále stúpali. Niektoré druhy potravín, ako ryža, kakao, zrnková káva, čokoláda a iné, z obchodov úplne zmizli. Múka a cukor boli na prídel. Pri mláťačkách stáli tzv. „mlatební komisári“, ktorí sa starali o to, aby mohli roľníkom zhabať čím viac obilia. Neskôr bol prídelový systém zavedený aj v distribúcií obuvi. A pritom všetkom bola aj značná nezamestnanosť, ktorá hnala obyvateľov našej obce ďaleko za hranice vlasti, na práce do Nemecka. Životná úroveň bola teda mizerná. Vtedajší kronikár obce, zrejme ľudácky naladený napísal do kroniky obce Lúky: „O chudobných stará sa hlavne Hlinkova slovenská ľudová strana ustanovizňou Zimná pomoc. Akcia zaopatruje nezamestnaným aspoň núdzovú prácu, aby si mohli zarobiť aspoň na najnutnejšie potreby.“

    Taká bola teda situácia. Ale prečo bola nezamestnanosť a núdza, prečo museli lúcke deti i dospelí hladovať, na to kronikár neprišiel. I keď to snáď videl, nechcel na príčiny poukázať, lebo mu v tom bránil jeho ľudácky fanatizmus.

    Až neskôr, v roku 1943 nezamestnanosť mizne. Zbrojovka v Považskej Bystrici a Škodove závody v Dubnici chŕlia zbrane, ukazuje sa stále väčšia potreba pracovných síl a tak do práce začína chodiť aj  mládež. Ceny však neustále stúpali, a tak zárobok len – len že stačil na zaokrytie najnutnejších životných potrieb.

     V Slovenskom národnom povstaní v auguste roku 1944 sa naša obec nezúčastnila. Nepatrila k povstaleckému územiu. No nenávisť k nemeckým vojskám, ktoré sa aj cez našu obec valili na stredné Slovensko bola veľká. Ľudia radšej ani nevychádzali z domov, aby sa nemuseli dívať na esesáckych hrdlorezov, ktorí sa náhlili, aby vraždili hrdinských povstalcov na strednom Slovensku. Priamo sa Slovenského národného povstania zúčastnilo iba málo obyvateľov našej obce. Zato viacej ich potom spolupracovalo s partizánskymi jednotkami, ktoré pôsobili v okolitých horách a robili Nemcom nemalé starosti.

     Skôr než pristúpim k stručnému opísaniu vojnových čias, chcem ešte pár slovami zmieniť o niektorých bežných udalostiach v obci.

    Pozornosť si zasluhuje najmä renovácia katolíckeho kostola, o ktorú sa vo veľkej miere pričinil miestny duchovný Jozef Mikuš. Kostol bol už v skutočne dezolátnom stave, strop hrozil zrútením a preto jeho oprava bola nutná. Kostol bol opravený zvonku i zdnuká a jeho oprava prispela k celkovému vzhľadu obce. Upravený bol aj priestor pred budovou vtedajšieho notárskeho úradu (dnes budova MNV). Priestor pred budovou bol vkusne ohradený a vchod do budovy vybetónovaný. Vystavené bolo aj niekoľko úhľadných rodinných domčekov, čo v nemalej miere prispelo k celkovému vzhľadu obce.

     Aj kultúrny život obce pomaly napredoval. Veľkým kladom bol záujem občanov, najmä mládeže o čítanie kníh, ktoré si vypožičiavali z obecnej knižnice. Občas sa zahrala aj nejaká divadelná hra, väčšinou v budove školy. Divadelné hry boli zväčša rázu náboženského a organizovala ich Jednota katolíckych žien a Združenie katolíckej mládeže. Napriek tejto svojej náboženskej tendencii mal kultúrny život obce v období tzv. Slovenského štátu mnohé klady a pripravoval pôdu pre vytvorenie neskoršieho Divadelného krúžku, ktorý po oslobodení vykonal kus priekopníckej práce v kultúrnom živote Lúk. O ňom sa zmienim až neskôr.

    Prvé roky druhej svetovej vojny žila naša obec naoko pokojne, až na zlé sociálne pomery, ktoré som už opísal. Rušnejší spád udalostí prichádza až v posledných dvoch rokoch vojny. Katastrofálne však bolo toto obdobie pre obyvateľov Lúk – židov, ktorých bolo na Lúkach veľa. Bolo medzi nimi veľa špekulantov, okrádačov ľudu, ale boli medzi nimi aj takí, ktorí skutočne usilovne pracovali a takmer ničím sa nelíšili od ostatných občanov. Nastolenie židovskej otázky napĺňalo ich neustálym strachom a skončilo pre nich katastrofálne. V roku 1942 boli židia z Lúk násilne, priamo neľudským spôsobom odtransportovaní. Boli medzi nimi rodiny Armina Bredera (pekár), Anna Welderová, Max Presller, Arnold Weiner, Jozef Gross a mnohí iní. Ich majetky boli zhabané, nábytok, prádlo a všetko čo po nich zostalo, bolo predané na verejnej dražbe. Takmer všetci židia z Lúk, ktorí boli násilne vyvezení, určite zahynuli neľudskou smrťou vo fašistických koncentrákoch.

     Prví nemeckí vojaci v našej dedine mali stálu protileteckú službu na vrchu Hladovec. Bývali v dedine, v budove terajšieho kina. Boli to väčšinou starí záložníci a k obyvateľstvu sa chovali veľmi slušne. Snáď ani oni – prostí nemeckí ľudia – nesúhlasili s krvavou politikou vodcu. V jeseni roku 1944 začínajú práce na vojenských opevneniach nad Púchovom. Bola to predzvesť blížiaceho sa frontu.

     Nemci nútili obyvateľov celej Púchovskej doliny pracovať na týchto opevneniach. Do práce boli nasadené i staršie školské deti.

     V októbri 1944 prišli do obce ďalší nemeckí vojaci, ktorí tu strážili železničné mosty. Ubytovali sa v evanjelickej škole. Bývali tu až do prechodu frontu. V tom istom mesiaci bol pri prestrelke s partizánskym oddielom pri neďalekej obci Zbora zastrelený žandár z lúckej žandárskej stanice Kuric. Pochovaný bol na lúckom katolíckom cintoríne.

     Od januára 1945 prehrnuli sa cez našu obec tisíce nemeckých vojakov. Boli to zdemoralizované zvyšky kedysi slávnej nemeckej armády, teraz už len tlupy zhýralých zbojníkov, ktorí drancovali, kradli všetko, čo im prišlo pod ruky. V surovosti vynikali najmä tzv. vlasovci a príslušníci zbraní SS. V noci bývali vojaci aj s koňmi ubytovaní v obci. A vtedy kradli, alebo násilne brali občanom posledné zvyšky skromných zásob potravín a krmiva pre dobytok. 30.januára 1945 obsadili nemeckí vojaci aj katolícku školu. Ubytovaní tam boli začas zajatci, s ktorými Nemci nakladali úplne neľudsky. Potom tu bola vojenská nemocnica. Na to, ako škola vyzerala po ich odchode, bolo hrozné pozrieť. Všade kopy smetí, učebne od dymu úplne čierne, porozbíjané obloky. Nemeckí vojaci boli ubytovaní aj na železničnej stanici v čakárni a na pošte.

     V noci z 19.na 20.apríla 1945 istý nemecký dôstojník podpálil židovskú synagogu. Po požiari zostali trčať len holé múry. Len náhode možno ďakovať, že sa nechytili aj okolité drevené domy. Hasiť oheň Nemci nedovolili.

     Fronta sa rýchlo blížila. Nemci hnali cez našu obec denne stovky nakradnutého dobytka. Nútili civilov, aby im pri tom pomáhali. V noci z 20.na 21.apríla partizánsky oddiel, ktorý operoval v našej doline, pobral Nemcom asi 25 kráv. Partizáni škodili Nemcom kde sa len dalo. Okrem iného vyhodili do povetria kus železničnej trate na úseku Lúky – Dohňany.

     Nemci a niekoľko maďarských vojakov previedli podmínovanie oboch železničných viaduktov i dreveného mostu na hornom konci dediny.

     Dňa 29.apríla 1945 v noci, asi o pol desiatej prichádzali posledné skupiny, ktoré lúpili všetko, čo sa len dalo. Kradli hydinu, dobytok a všetko čo videli. V celej obci, kedysi pomerne bohatej na hovädzí dobytok, zostalo sotva 15 – 20 kusov. Bol to dobytok, s ktorým sa jeho majitelia skryli v horách.

     30.apríla Nemci vyhodili do povetria všetky tri železničné viadukty. Detonácie boli obrovské. Najmä železničný most na Osmeku bol úplne zničený. Pilier medzi hradskou a riekou bol zničený a na jeho mieste zostal len veľký kráter. Železná konštrukcia mostu bola roztrhaná a kusy železných traverz, i celá jedna konštrukcia boli tlakom odnesené do vzdialenosti 100 – 150 metrov. Okolité domy, až po kostol, boli pri výbuchu značne poškodené, popadala z nich krytina a popraskali obloky. Bol to hrozný obraz spustošenia. Nemci nakoniec zničili zariadenie na pošte, výhybkový mechanizmus na železničnej stanici, pozhýbali semafóry, proste zničili všetko, čo sa len dalo.

     Front prešiel cez našu obec v noci z prvého na druhého mája. Boli sme vlastne medzi troma obcami Slovenska, ktoré boli oslobodené ako posledné. Ostatné udalosti roku 1945 opíšem samostatne.

                                                      Rok 1945

     2.mája 1945 svitlo aj nad našou obcou krásne ráno – ráno slobody. Obyvatelia Lúk s radosťou privítali oslobodzovacie vojská. Boli to zväčša vojaci I. československého armádneho zboru a rumunskej národnosti, ktorí oslobodili našu obec od nenávidených nemeckých okupantov. Na počesť osloboditeľom postavili občania slávobránu pred budovou Miestneho národného výboru. Keďže Nemci tým, že vyhodili na Osmeku železničný viadukt, znemožnili mechanizovaným vojskám prechod po hradskej, boli tieto nútené obchádzať obec po ceste za železnicou, okolo katolíckeho cintorína a cez podjazd vedúci z Hajnušova opäť vychádzali na hradskú. Na ceste smerom na Lysú bol, ako som už spomenul vyhodený drevený most cez rieku. No i tento bol veľmi rýchlo obnovený, aspoň provizórne. Občania Lúk ochotne pomohli vojakom pri stavaní tohto provizórneho mostu.

     Bývalý obecný výbor bol po prechode frontu rozpustený, starosta obce Alojz Bartoš bol pozbavený svojej funkcie. Správne a politické veci v obci prevzal nový Miestny národný výbor – orgán ľudovej moci. Za jeho predsedu bol zvolený komunista Jozef Teichgráb st. Poriadok a pokoj v obci zabezpečovala ľudová milícia, ktorá bola vytvorená z miestnych občanov. Títo boli riadne ozbrojení a dozerali na poriadok v obci. Vďaka ich neustálej pohotovosti a ostražitosti nedošlo v obci k nijakým výtržnostiam.

     Život v dedine sa pomaly dostával do riadneho chodu. Občania s nesmiernou radosťou uvítali Deň víťazstva9.máj. Každý sa tešil, keď po rokoch hroznej druhej svetovej vojny bol obnovený svetový mier. Roľníci vyšli do polí, aby začali pracovať na svojom a pre seba. Robotníci ochotne pracovali na rekonštrukcii vojnou zničenej železnice, mostov a inde.

     V polovici mája sa začalo riadne pokračovať v školskom roku 1944/45. Naše deti začali však už chodiť do novej školy – do Štátnej ľudovej školy, ktorá bola vytvorená poštátnením bývalej rím. katolíckej a evanjelickej školy v zmysle Košického vládneho programu. Riaditeľom školy zostal Lukáš Jurík, bývalý správca rím. katolíckej školy.

     29.augusta 1945 sa oslávilo v miestnosti školy prvé výročie Slovenského národného povstania. Oslava bola aj na tzv. „Deň slobody“28.októbra.

     Veľké ťažkosti celému hospodárskemu životu obce robilo to, že bola znemožnená železničná premávka. Robotníci nemohli dochádzať do práce, žiaci, ktorí chodili do Púchova do meštianky museli chodiť na bycikloch, ba často i peši. Obyvatelia Lúk ktorí mali kone, si v tomto čase dobre zarobili. Prevážali cestujúcich z Púchova do Horného Lidča a naspäť, čo im vynieslo slušný zárobok. Tu treba spomenúť pomoc, ktorú poskytla Sovietska armáda našim občanom. Tým, ktorí boli drancovaním Nemcov najviac poškodení, vypožičala kone, aby si mohli obrobiť svoje polia. To bol po oslobodení prvý preukaz nezištnej pomoci sovietskych ľudí.

     Oprava železničných mostov i celej železnice prebiehala veľmi pomaly, najmä pre nedostatok materiálu. No i napriek veľkým ťažkostiam na jeseň bola obnovená premávka na úseku Horní Lideč – Lúky a na linke Lúky – Púchov premával autobus. Potom bola železničná premávka predĺžená až po Hrabovku. Ďalej vlak ísť nemohol, lebo most cez Váh bol tiež zničený. Až v budúcom roku 1946 bol opravený aj železničný most cez Váh pri Púchove a železničná preprava bola obnovená na celej trati.

    Dňa 5.októbra 1945 bola prevedená reorganizácia MNV. Predsedom sa stal občan Imrich Trnka, podpredsedom Ján Madala, tajomníkom Richard Jurovatý. Ďalší členovia: Ferdinand Martinko, Štefan Jursík st., Anton Pečeňa. Väčšina členov MNV boli príslušníci reakčnej demokratickej strany – DSS. Už v tomto roku sa prejavujú prvé nezhody medzi členmi KSS a členmi DSS, ktoré v budúcich rokoch 1946 – 1947 nadobudli značných rozmerov. To boli prvé prejavy triedneho boja v našej obci.

     Cez prázdniny roku 1945 sa veľa jednalo o zriadení meštianskej školy na Lúkach. Deputácie, vyjednávania sa pretiahli až do júla 1946, kedy sa definitívne rozhodlo, že meštianska škola pre okolie bude zriadená v Záriečií. Sem začali v novembri 1946 chodiť a dodnes chodia žiaci z Lúk.

     Spor o premiestnenie úradu MNV medzi Lúkami a Lysou sa rozriešil v prospech Lúk a úrad MNV zostal v našej obci.

     Ináč rok 1945 sa skončil za ešte pomerne značnej dezorganizovanosti vo verejnom i politickom živote našej obce.

     Hospodárske pomery obce boli následkom vojny neutešené. Dobytok bol od Nemcov zhabaný a tak boli veľké ťažkosti pri obrábaní poľa. Aj pomery sociálne neboli ešte najlepšie, najmä preto, že potraviny a mnohé druhy tovaru sa ešte stále predávali v obmedzenom množstve na lístky. Veľkým kladom však bola úplná likvidácia nezamestnanosti, každý mal možnosť pracovať a zarobiť si na najnutnejšie životné potreby. Rok 1945 bol ťažkým povojnovým rokom, po fašistoch zostali len prázdne sklady, zásob nebolo ale i tak nová ľudovodemokratická vláda vedela pre ľudí zaistiť aspoň najpotrebnejšie životné minimum.

     Kultúrna činnosť obyvateľstva bola v tomto roku úplne pasívna – tiež dôsledok vojnových udalostí. Nacvičila sa len jedna divadelná hra: „Hriešnica“. Predstavenie bolo v miestnosti hostinca u Bartekov, lebo ešte stále nebolo inej vhodnej miestnosti, kde by sa kultúrne podujatia mohli prevádzať.

     Zvláštne živelné pohromy a iné vzrušujúce udalosti sa v obci, samozrejme myslím na obdobie od prechodu frontu, neprihodili.

     Pomery ľudopisné. V roku 1945 bolo uzavreté 6 nových manželstiev, narodilo sa 25 detí a zomrelo 12 obyvateľov našej obce.

                            Rok 1946

      V tomto roku vrcholí v našej obci politický zápas medzi dvoma najsilnejšími stranami. Bola to na jednej strane Demokratická strana Slovenska, na druhej strane Komunistická strana Slovenska. Silný boj sa rozpútal najmä v období pred voľbami do Národného zhromaždenia, ktoré boli v máji. Z volieb vyšla víťazne DSS – ináč to ani nemohlo v danej dobe byť. V obci bolo ešte veľa živnostníkov a iných elementov, ktoré sa snažili udržať starý spoločenský poriadok, kapitalistické vzťahy, ktoré sa už pomaly začali rúcať. Aj naďalej sa politický život obce nesie v znamení rozporov medzi dvoma uvedenými najsilnejšími politickými stranami. Často dochádza k ostrej výmene názorov medzi občanmi, ktorá sa občas skončila aj bitkou. Niet divu, že za takýchto podmienok bol politický život obce veľmi biedny.

     Ináč ako dospelí si počínala lúcka mládež. Bola prvá spomedzi všetkých okolitých obcí, ktorá si založila miestnu organizáciu Sväzu slovenskej mládeže. Priekopnícku prácu tu vykonal najmä Karol Janíček, Ludvík Jurovatý, Jaro Čech a veľa iných mladých chlapcov a dievčat. Už tu sa položili základy mládežníckej organizácie na Lúkach, ktorá neskôr vykonala v našej obci pekný kus práce na poli politického, hospodárskeho, kultúrneho a telovýchovného života. Tzv. Klub mladých demokratov nenašiel na Lúkach medzi mladými prívržencov. Lúcka mládež sa zrejme, ovšem aj tu s výnimkami, prikláňala ku komunistom.

     Ďaľšou politickou organizáciou obce v tomto čase bol Sväz protifašistických bojovníkov. Bola to organizácia viac – menej formálna, nevykazujúca takmer nijakú činnosť.

     Pokiaľ ide o hospodárske pomery obce, v tomto roku sa v podstate nič nemení. Obchody, pekáreň a iné živnosti zostávajú i naďalej v rukách živnostníkov, v poľnohospodárstve nevidieť nič nového. Roľníci si sťažovali na nedostatok umelých hnojív.

     Sociálne pomery občanov sa neustále zlepšujú. Pociťuje sa pomaly nedostatok pracovných síl a tak do práce začínajú chodiť aj ženy. Zárobky sú slušné, v niektorých prípadoch až veľmi dobré a ľuďom sa žije oveľa lepšie ako v nedávnych vojnových časoch. I keď potraviny a niektoré druhy priemyselných výrobkov boli ešte stále na prídel, predsa životná úroveň obyvateľov neustále stúpa. V tomto roku sa opäť v obci postavilo niekoľko nových rodinných domkov, zvyšuje sa bytová kultúra.

     Veľký prínos pre život Lúk priniesol tento rok v kultúrnom dianí obce. V tomto roku sa splnila dávna túžba lúčanov: vybudovali si kultúrny dom. Veľkú zásluhu na tomto pomerne ťažkom, no tým záslužnejšom diele, mali staré kultúrne pracovníčky pani Ľudmila Martinková a Otília Horníková. Na ich pleciach ležala takmer všetka starosť o organizáciu prestavby domu po občanovi židovskej národnosti Weinerovi. Na prestavbe ochotne pracovali všetci občania. Výstavba, vlastne prestavba mala dve etapy: v roku 1946 sa postavila sála, ktorá mala len polovicu veľkosti dnešnej. Konečné dobudovanie kultúrneho domu, tak ako je dnes, sa previedlo až na budúci rok 1947. Celkový náklad na prestavbu bol 32.000 Kčs. Všetky tieto financie získal Divadelný krúžok lúckej mládeže. Mladí ľudia túžili po kultúre a neľutovali dlhé večery, ktoré strávili pri nacvičovaní divadelných hier, aby získali prostriedky na adaptáciu. Veľkú pomoc poskytli aj občania, ktorí  Divadelnému krúžku požičali ochotne peniaze. Tieto dlhy boli potom úplne vyplatené behom nasledujúcich dvoch rokov. Medzi prvých členov divadelného krúžku patrili: Ľ. Martinková – režisérka, O. Horníková – organizačná pracovníčka, herci: M. Duháčková, R. Duháček, St. Trnková, J. Trnka, Cyril Dlapa (výborný komik), St. Selcová, Ľ. Jurovatý, Igor Pavlík, St. Špaňo, Anton Riško – Bálik ml., Ján Riško – Bálik, Jaroš Čech, Št. Domien, neskôr mladší herci Janko Kubo, J. Okrajková, J. Sekáčová, M. Selc, J. Dlapa, S. Selc a mnohí iní.

     Už vo februári roku 1946 poriada divadelný krúžok fašiangový kabaret. V auguste 1946 sa hrá veselohra Ivana Stodolu „Náš pán minister“. Slávnostné otvorenie kultúrneho domu bolo 25.apríla 1946.

     Skôr než skončím kapitolu o výstavbe kultúrneho domu, musím ešte spomenúť veľké zásluhy K. Janíčka a R. Duháčka, ktorí postavili nové javisko a zhotovili kulisy. R. Duháček – proste povedané – odpolovice zadarmo zhotovil aj sedadlá. K. Janíček vymaľoval kulisy a neskôr sa stal maskérom krúžku. Záverom len toľko, že založenie Divadelného krúžku lúckej mládeže a adaptácia kultúrneho domu znamenali pre kultúrny život Lúk začiatok veľkého rozmachu kultúrnych podujatí v obci.

     Živelné pohromy našu obec v tomto roku nepostihli. Bola pomerne pekná úroda.

     Pomery ľudopisné: V roku 1946 bolo uzavreté 14 manželstiev, narodilo sa 7 detí a zomrelo 10 občanov.

     Treba pripomenúť, že v tomto roku odišiel značný počet obyvateľov našej obce na majetky v českom pohraničí, kde sa viacerí usadili natrvalo.

                                                       Rok 1947

        Politické pomery obce zostávajú i naďalej nezmenené. Je tu stály boj medzi komunistami a demokratmi. Pomer síl sa však začína pomaly meniť. V marci 1947 bola prevedená reorganizácia MNV. Predsedom sa stal občan Anton Kováčik. Táto funkcia mu patrila právom. Za druhej svetovej vojny sa aktívne zúčastnil odboja proti fašistom. Ako majiteľ nákladného auta neváhal previesť zo Vsetína na stredné Slovensko českých dôstojníkov, ktorí sa zúčastnili Slovenského národného povstania. Nemecké gestapo (SA) sa o tomto jeho čine dozvedelo, zaistilo ho a uväznilo na dva mesiace v koncentračnom tábore. On i jeho rodina prežívala v tom čase hrozné chvíle. Doma zostala jeho manželka a tri malé deti. O ich výživu sa nestaral nikto.  Gestapo im každú chvíľu prekutávalo dom. Nemci si v ich dome šafárili ako vo vlastnom. Keď sa občan A. Kováčik vrátil z koncentráku bol úplne šedivý a hrozne stýraný. Oslobodenie bolo pre neho aj pre jeho rodinu tým radostnejšou udalosťou, lebo on a jeho rodina prežili za druhej svetovej vojny azda najviac strachu a príkoria.

     V novom MNV boli traja príslušníci KSS (Št. Lepulica, J. Teichgráb st. a Štefánik). Za DSS boli členmi MNV I. Trnka, Cyril Luliak, Št. Motúz a A. Pečeňa.

     Veľmi záslužným činom tohto nového MNV bolo to, že začal s prípravnými prácami pre regulovanie potoka Biela voda, ktorý hrozil našej obci neustále povodňami. Zásluhu na tom, že projekt regulácie bol prijatý a zaistený aj po finančnej stránke mal predovšetkým už spomínaný predseda MNV Anton Kováčik a člen MNV Anton Pečeňa. Obyvatelia obce ich snahu všemožne podporovali. Podnikli sa aj prvé kroky pre započatie elektrifikácie obce. K samotným prácam sa ešte pristúpiť nedalo, nakoľko bol nedostatok materiálu, najmä izolátorov.

     Z verejných akcií roku 1947 treba spomenúť oslavu tretieho výročia Slovenského národného povstania a oslavu Dňa slobody 28.októbra. Obe oslavy sa konali v miestnosti kultúrneho domu.

     V roku 1947 začína do našej obce, po prvý raz v jej dejinách, prenikať telovýchova. Boli to samozrejme len skromné začiatky. Začínalo sa tak ako aj inde, s futbalom. Chlapci, organizovaní v SSM si kúpili futbalistickú výstroj a neďaleko rieky, na tzv. Prúdoch si upravili malé, vcelku nevyhovujúce futbalové ihrisko. Začali podnikať aj zájazdy po okolí, najmä na susedné Lazy, potom na Moravu do Střelné, Lidča a pod. S obľubou sa hrával aj voleybal. Futbalový oddiel organizoval K. Janíček, volejbalový organizoval A. Riško a J. Čech. Hlavne voleybal bol na veľmi dobrej úrovni. Tieto skromné začiatky vytvorili predpoklady pre neskoršie založenie Sokolského krúžku ČSM, ktorý patril medzi najlepšie na Slovensku a neskôr k vytvoreniu riadnej sokolskej jednoty.

     Veľkú aktivitu v tomto roku ukázal aj spomínaný už Divadelný krúžok lúckej mládeže. V lete zahral doma divadelnú hru Mozoľovce, s ktorou bol aj na zájazde v Jeseníku na Morave. Ďaľšou divadelnou hrou bolo Trasovisko od Králika. Hrala sa na tradičné lúcke hody a mala veľký úspech. Výkony hercov boli veľmi solídne. Okrem toho na Lúkach pohostinsky vystúpil Dramatický súbor zo Vsetína, ktorý zahral divadelnú komédiu Michal a Matej. Divadelná sezóna sa končí usporiadaním mikulášskeho večierku, spojeného s veľmi dobre kombinovaným kabaretným programom.

     Veľkou hamovkou kultúrneho života obce v tomto období bolo to, že obecná knižnica prestala prakticky jestvovať, snáď preto, že nebolo knihovníka. Niet divu, že občania, najmä mládež, siahali po brakovej literatúre kovbojok, modromov, rodokapsov a iných románových edícií, ktoré rozhodne neprispeli k utváraniu správnej morálky mládeže.

     Roku 1947 postihlo našu obec, tak ako aj územie celého štátu, veľké sucho. Takmer celú druhú polovicu mája a celý jún nespadlo ani kvapky dažďa. Aj v ďaľších letných mesiacoch pršalo len veľmi málo. Dôsledkom tohto sucha bola katastrofálna neúroda. Obilie vyschlo a aj úroda zemiakov a ostatných okopanín bola mizerná. Pociťoval sa aj veľký nedostatok krmovín pre dobytok. Roľníci boli nútení dobytok predávať, jeho stav v obci sa značne znížil, čo sa v budúcich rokoch prejavilo veľmi zhubne, jednak nedostatkom ťažnej sily, jednak pri zásobovaní trhu mäsom a inými živočíšnymi produktami.

     Sociálne pomery občanov sa neustále zlepšujú. Je možnosť dobrého zárobku. Obyvatelia našej obce chodia pracovať do Považskej Bystrice, do Dubnice, dievčatá a ženy pracujú v púchovskej Odeve a značný počet ich dochádza aj do práce na valašský Vsetín. Nezamestnanosti niet, mzda za prácu je slušná a kúpna sila obyvateľstva rastie.  Badať to aj na tom, že ľudia sa krajšie obliekajú a viac si dovolia. Väčšina obyvateľov našej obce boli v tomto čase už robotníci, skutočných roľníkov zostalo veľmi málo. Muži i časť žien chodili doobeda do práce a potom vždy odskočili na pole. Pôdy je v našej obci pomerne málo a roľníctvo by i tak nestačilo uživiť všetko jej obyvateľstvo.

     Veľké zlepšenie badať aj v zdravotnej starostlivosti o obyvateľstvo. Po viac ako troch rokoch Lúky opäť dostali lekára – Dr. Bieleka, vzorného a svedomitého lekára, dnes primára piešťanskej nemocnice. Lúky majú aj svojho dentistu – zubného technika Pavla Horníka. Takmer všetci občania, pretože pracujú v továrňach majú nárok na tzv. nemocenskú, jednoducho povedané, na bezplatné lekárske ošetrenie. O zdravotnú stránku obyvateľstva je teda postarané.

     Pomery ľudopisné: V roku 1947 bolo uzavreté 13 manželstiev, narodilo sa 27 detí, zomrelo 24 občanov, medzi nimi sú však započítaní aj obyvatelia Lúk židovskej národnosti, ktorí zahynuli cez druhú svetovú vojnu v nemeckých koncentračných táboroch. Stali sa obeťami zverskej rasistickej teórie nemeckých fašistov.

                                                        Rok 1948

     Rok 1948 bol rokom, kedy pracujúci ľud našej vlasti prevzal definitívne štátnu i politickú moc do svojich rúk. Pod vedením slávnej Komunistickej strany Československa očistil náš štátny aparát od posledných zvyškov reakčnej buržoázie, ktorá chcela zatiahnuť republiku tam, kde bola pred rokom 1939, ktorá chcela u nás obnoviť staré buržoázne poriadky. Pracujúci ľud však v slávnych februárových dňoch povedal svoje rozhodné: nie! Kupredu, späť ani krok! – a naša vlasť nastúpila do novej dejinnej epochy, do epochy budovania socializmu.

     Február 1948 bol vyvrcholením boja medzi jednotlivými politickými stranami, medzi reakciou a medzi robotníckou i roľníckou triedou. Bolo to však i vyvrcholenie triedneho boja medzi buržoáziou a proletariátom. Aj naša obec v tomto čase prežívala búrlivé udalosti. Reakčná DSS bola rozpustená, vedúcou politickou zložkou v obci sa stala Miestna organizácia KSS. Jej predsedom v tom čase bol starý komunista Ondrej Jursík, oddávny reprezentant dedinského proletariátu. Násilím diktatúry proletariátu bola prevedená aj reorganizácia MNV. Jeho predsedom sa stal člen KSS Jozef Teichgráb st. Aj prevažná väčšina členov MNV popri niekoľkých bezpartajných bola zložená z členov MO KSS. Politická moc v našej obci sa takto dostala do rúk tých, ktorí vyšli z ľudu, žili s ľudom a teraz sa začali starať o to, aby postupne začali uspokojovať túžby a snahy obyvateľov našej obce. To, že sa im táto snaha podarila a aj naďalej darí, uvidíme na faktoch v priebehu ďaľších rokov. Samozrejme, že ani dedinská reakcia po februári nezaspala. Počúvanie „Slobodnej Európy“, rozširovanie šuškanej propagandy, zastrašovanie ľudí božím trestom – to boli hlavné zbrane, ktoré používala porazená reakcia našej obce. Hovorí sa, že kôň kope najviac vtedy, keď zdochýna – triedny boj na dedine sa dostáva do vrcholného štádia a preto niet divu, že bývalým demokratom sa podarilo získať do svojho tábora značnú časť malých a stredných roľníkov a zatiahnuť ich do otvorených akcií proti MNV a proti členom MO KSS.  Ale komunisti začali s prácou. Skutkami a nie planými rečami, ako tomu bolo doteraz, si pomaly začínajú na Lúkach získavať autoritu a dôveru najširších kruhov obyvateľstva obce. Už v tomto roku sa začínajú normálne práce na úprave toku Bielej vody. Regulácia potoka si vyžiadala vysoké náklady a jej uskutočnenie bolo prvým darom nášho ľudovodemokratického zriadenia obci Lúky. Všetci občania mali ešte v živej pamäti nedávne povodne, ktoré im narobili tisícové škody a preto reguláciu rieky prijali s najväčším uspokojením. Bol to prvý doklad toho, že ľudovodemokratické zriadenie, že vláda ľudu je schopná previesť to, k čomu sa predchádzajúce režimy nemohli dostať za celé desaťročia. Regulácia potoka Biela voda – to bol prvý klinec do rakvi reakcie.

     Samotná regulácia rieky potrvala viac rokov. Stavbu prevádzala Štátna stavebná správa – regulácia potokov, závod č.2 v Lúkach. Vedúcim stavby bol Ing. Cengel z Púchova. Bol to neúnavný pracovník, pri technickom organizovaní prác nikdy nešetril svojich síl. Veľké uznanie patrí aj majstrovi Kalúsovi zo susednej obce Vydrná a všetkým ostatným zamestnancom, najmä robotníkom, ktorí na stavbe pracovali. Bolo medzi nimi aj veľa lúčanov. Začalo sa s výkopom. Miestami bolo treba prevážať celé desiatky kubíkov štrku. Robotníci museli pracovať i vo vode, najmä pri čistení a úprave dna. Dostali však ochranné gumenné čižmy, aby vo vode nebolo ohrozené ich zdravie. Bol to už prejav novej starostlivosti o pracujúceho človeka. Práce na regulovaní potoka sa pretiahli cez niekoľko rokov – o ich ďaľšom priebehu budem hovoriť neskôr.

     Nový MNV pristúpil hneď k prípravným prácam toho, na čo obyvatelia našej obce od dávna netrpezlivo čakali – k prípravám na elektrifikáciu obce. Už v tomto roku bola vytvorená tzv. elektrifikačná komisia pri MNV. Komisiu si zvolili občania sami na verejnom ľudovom pohovore v kultúrnom dome. Jej členmi sa stali: Karol Počarovský – tajomník, Anton Pečeňa – pokladník, Alojz Bartoš a Jozef Bětík – členovia. Títo občania sa hneď dali do práce a majú nemalú zásluhu na zdarnom a rýchlom priebehu príprav i samotných prác pri priebehu elektrifikácie našej obce.

    Pri tejto príležitosti nebude azda od veci spomenúť to, že Lúky vraj mohli mať elektrický prúd ešte v čase pred stavbou železnice, alebo najneskôr vtedy, keď sa železnica stavala. Bolo vraj treba len zorganizovať občanov, aby pracovali pri stavaní siete bezplatne a aby obec zložila nepatrnú sumu peňazí. Ale ani jedno ani druhé sa vtedajšej obecnej rade nepodarilo previesť. Boli to roky hospodárskej krízy, peňazí nebolo a o nejakom kolektívnom spolucítení lúčanov sa vtedy dalo ťažko hovoriť. Nakoniec vraj richtár povedal: „Keď bez elektriny vyžili naši otcovia, vyžijeme bez nej aj my!“ a elektrifikácia obce zaspala na celé desaťročie. Až nové štátne zriadenie a ľudovodemokratická republika vytvorila reálne predpoklady pre to, aby aj na Lúky bol zavedený elektrický prúd. Samotné práce a zapojenie obce na elektrickú sieť bolo prevedené až v budúcom roku 1949.

     Pokiaľ ide o hospodárske pomery v obci, treba spomenúť, že už v tomto roku začína postupná likvidácia súkromno kapitalistického sektoru v obchode a v živnostiach. Tak v lete bol zlikvidovaný hostinec občana Karola Počarovského – bol to dobrý krok v boji proti alkoholizmu, ktorý mal na Lúkach dosť živnej pôdy. Neskôr bol zlikvidovaný aj obchod O. Jancíka s rozličným tovarom a mäsiarstvo O. Kmošenu, z ktorého bol  vytvorený n.p. Mäsna. Takto do obchodu v našej obci začínajú prenikať socialistické hospodárske prvky.

     Naďalej sa rozvíja aj spoločenský život dediny. Zlikvidované boli staré náboženské organizácie, ako Jednota katolíckych žien, Združenie katolíckej mládeže a iné, ktoré ešte donedávna rozduchovali náboženskú neznášanlivosť medzi obyvateľstvom našej obce, odvádzali jeho pozornosť najmä pozornosť mládeže od politických a hospodárskych udalostí vo verejnom živote.

     Úspešne sa rozvíja najmä práca mládežníckej organizácie MO SSM, ktorej predsedom v tomto čase bol sväzák Anton Riško ml., i naďalej organizuje spoločenský život lúckej mládeže. Sväzáci účinne pomáhajú komunistom i MNV pri správe obce. Vyvíjajú i naďalej úspešnú telovýchovnú a kultúrnu prácu. Divadelný krúžok lúckej mládeže v tomto roku ukázal veľkú aktivitu. Nacvičil a predviedol divadelní hry: Lumpáci vagabundes, Nevesta zo žalára, Dolorosa, Junáci, Na rodnej hrude a iné. Pozornosť si zasluhuje najmä hra Junáci, ktorá čerpá svoj námet z čias prvého Slovenského národného povstania r.1848. Bola dôstojným príspevkom k oslavám 100-ho výročia tejto významnej dejinnej udalosti Slovákov v našej obci. Lúcki divadelníci predviedli túto hru aj na zájazdoch v obci Lazy, Střelná a v Šumperku na Morave, v rámci družby okresov Púchov – Šumperk. Divadelní ochotníci zo Střelné na Morave hrali na Lúkach divadelnú hru Kráľ Svätopluk. Veľmi vydarený bol aj maškarný ples rázu: z rozprávky do rozprávky, ktorý usporiadali lúcki divadelníci. Dôstojná bola aj oslava štvrtého výročia Slovenského národného povstania i účasť lúčanov na oslavách 1.mája v Púchove bola vzorná. Rok 1948 sa končí v znamení nového života našej obce, v znamení radostného nástupu do socialistického budovania celej našej vlasti a v jej rámci i do budovania našej obce, v znamení radostného nástupu do krajších a lepších dní, do radostnejšieho života pre náš pracujúci ľud.

     Nakoniec chcem spomenúť, že v zime roku 1948/49 vypukla aj v našej obci silná chrípková epidémia. Vďaka vzornej lekárskej starostlivosti o obyvateľstvo bola však čoskoro likvidovaná bez vážnejších následkov.

    Pomery ľudopisné: V roku 1948 bolo uzavreté 10 manželstiev, narodilo sa 22 detí, zomrelo 12 občanov.

                                                      Rok 1949

     Celý rok 1949 nesie sa v znamení veľkej udalosti pre obec Lúky V tomto roku bola elektrifikovaná a dňa 23.novembra 1949 na elektrickú sieť zapojená celá obec. Elektrifikácia Lúk bola prevedená v rámci prvého päťročného plánu, v zmysle zákona č. 273 z 19.decembra 1948 o sústavnej elektrifikácii vidieka.

     Prípravné práce pre elektrifikáciu obce sa prevádzali už v minulom roku 1948 a na jar tohto roku. Bolo to najmä rozvážanie stĺpov po trase elektrickej primárnej linky a zhromažďovanie ostatného materiálu: izolátorov, vodičov, transformačnej stanice a podobne. Projekt pre stavbu vypracoval ing. Plech a technický úradník Špánik. Samotné práce prevádzala firma Skalický z Prahy, pod vedením majstra Karola Friča, ktorého si miestni občania, najmä pre jeho veselú a úprimnú povahu veľmi obľúbili. Veľmi dobre si rozumel s občanmi – brigádnikmi, ktorí mu v brigádnických hodinách sústavne pomáhali. Pri práci sa názorne ukazovala a utvrdzovala pomoc a spolupráca medzi robotníckou a roľníckou triedou, ktorá tvorí jeden zo základov diktatúry proletariátu a jednu z hlavných podmienok úspešného budovania socializmu.

     Práce na stavbe primárnej siete zo Záriečia, po stred obce Lúky začali začiatkom júla. Každý občan si pokladal za povinnosť ísť pracovať všade tam, kde to len bolo treba. Kopali jamy pre stĺpy, pomáhali elektrikárom pri stavbe stĺpov, pri naťahovaní vodičov. Práce pokračovali veľmi rýchlo. Vzorným brigádnikom bol občan Anton Riško st. Pracoval sám i s konským poťahom. Podobne to bolo aj pri stavaní sekundárnej linky po obci a pri stavbe transformačnej stanice. Celý priebeh prác organizoval MNV, jeho predseda J. Teichgráb, neskôr Juraj Cíbik. Veľký kus práce vykonala už spomínaná elektrizačná komisia, najmä jej tajomník Karol Počarovský. Vzorne pracovali členovia MO KSS, sväzáci i členovia ostatných masových organizácií sa priamo pretekali v pracovnom nadšení. Náklad na elektrifikáciu hradil 75% štát a zbývajúcich 25% občania. Pri veľmi dobrých pracovných pomeroch a pri slušných platoch, občania zložili peniaze pomerne snadno a rýchlo, v túžbe čím skôr svietiť elektrinou. Každý už netrpezlivo čakal, kedy nad stolom jeho rodiny zažiari jasné svetlo elektrickej žiarovky. K vôli názornosti uvádzam celkový rozpočet nákladov na elektrifikáciu našej obce.

primárnasieť(dĺžka1998m)                   325.952 .- Kčs         
transformačná stanica                            95.000 .- Kčs        

sekundárna sieť (dĺžka 2990 m)           438.800 .- Kčs       
prípojky na domy                                  304.750 .- Kčs     
úradné výdavky (5% z nákladu)             58.225,20 Kčs      
10% daň a iné                                      122.272,80 Kčs      
Spolu:                                                1.345.000 .-


 

     Všetky práce pri stavaní oboch liniek, prípojok na domy i transformačnej stanice prebiehali hladko a rýchlo. Úplne boli skončené dňa 29.októbra 1949. To čo kedysi obecná rada nevedela spraviť za celé desaťročia, spravili občania, správne usmerňovaní MNV a MO KSS za necelé štyri mesiace. Aj elektrifikácia ukázala, že v našej obci sa už začína rodiť čosi nové, lepšie ako bol starý buržoázny poriadok. Ukázalo sa, že komunisti to so svojou politikou myslia naozaj úprimne.

     Slávnostné zapojenie obce na elektrickú sieť bolo prevedené 23.novembra 1949 okolo 10 hodiny doobeda, za účasti veľkého počtu občanov a zástupcov najrôznejších orgánov nášho verejného života. Poobede slávnosť pokračovala v kultúrnom dome, kde občania pripravili pohostenie pre tých, ktorí sa o zdarný priebeh prác pri elektrifikácii najviac zaslúžili.

     Krásny to bol pohľad, keď sa večer po obci rozžiarili radostné, jasné svetlá elektrických žiaroviek. Už nebolo vidieť do noci sliepňajúce, večne začmudené petrolejové lampy. Nad stolami lúckych rodín, na dvoroch, na ulici i všade inde sa rozžiarili nové svetlá – svetlá socializmu.

     Elektrifikácia obce, to bol druhý klinec do rakvi miestnej reakcie. Občania sa opäť presvedčili o správnosti politiky vlády ľudu, o správnosti politiky, ktorú usmerňovala a uskutočňovala KSČ.

     Súčasne s elektrifikáciou obce pokračovala aj regulácia potoka Bielej vody. Okolo dravej rieky sa už začínal rysovať násyp, ktorý mal v budúcnosti zadržať vody, ktoré kedysi ničili všetko, čo im prišlo do cesty.

     Elektrifikácia obce znamenala obrovský prínos nielen pre zlepšenie sociálnych pomerov obyvateľov Lúk, ale aj pre kultúrny život obce. Koncom novembra 1949 bolo otvorené a do prevádzky odovzdané kino „Makyta“, bez ktorého by si občania dnes už ani nevedeli predstaviť život v obci. Veľkú zásluhu pri prípravných prácach a pri úprave miestnosti kultúrneho domu na kinosálu mal vtedajší  predseda MNV Juraj Cíbik, ktorý sa stal aj správcom kina. Veľký kus práce tu vykonali aj sväzáci. Kinopredstavenia bývajú každú sobotu a nedeľu, niekedy aj v týždni, obyčajne v stredu.

     Divadelný krúžok pokračoval i naďalej v svojej úspešnej práci. Nacvičil a s úspechom zahral divadelnú drámu Terézie Vansovej „Svedomie.“ Prenikavý úspech mala hra od M. Kočanovej „Dve ženy.“ S touto hrou sa lúcki divadelníci zúčastnili na divadelných pretekoch v Púchove, kde obsadili tretie miesto. Titulné úlohy vytvorili St. Selcová a B. Zubková, ktoré boli v Púchove označené za najlepšie herečky pretekov. Keď zoberieme do úvahy, že tu vystupovali vyspelé súbory, ako Makyta Púchov a iné, bo to bezosporu pre Lúky veľký úspech. Na fašiangy usporiadal divadelný krúžok opäť tradičný maškarný ples s názvom „Letom – svetom.“ Krásnu dekoráciu pripravili sväzáci, najmä zásluhou aranžéra, veľmi dobrého maliara Karola Janíčka.

    Nebude od veci zmieniť sa pár slovami aj o práci našej školy. Socialistická škola a socialistický učiteľ by mal byť medzi prvými, ktorí stoja v radoch budovania nového života na dedine. U nás to v tomto období žiaľbohu tak nebolo. Lúcky učiteľ L. Jurík i jeho manželka A. Juríková nie žeby snáď nemali kladný vzťah k nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu, ale nevedeli a nemohli nájsť vzťah k tomu všetkému, čo vtedy našou obcou hýbalo. Jednoducho povedané, nezúčastňovali sa aktívne na verejnom živote obce. Lúcka  mládež i dospelí priamo čakali na schopných organizátorov z radov našej inteligencie, no tých nebolo. Celá práca školy, okrem stránky odbornej, ktorá bola tiež len priemernej úrovne, spočívala v tom, že na nejakých oslavách predniesli „nanajvýš“ dvaja – traja žiaci nejakú básničku a tým všetko skončilo. Lúky priamo volali po nových mladých učiteľoch, ktorí by boli schopní okrem práce v škole, organizovať aj verejný, najmä kultúrny život obce.

     V roku 1949 odišiel z Lúk lekár Dr. Bielek a obec zostala na viac rokov bez lekára – bol to pomerne zlý čin. MNV nebol v stave zaručiť lekárovi slušnejší byt a občania museli potom dochádzať k lekárovi až do Púchova, neskôr na Dubkovú a nakoniec do Záriečia.

     Sociálne pomery obyvateľstva, najmä bytová kultúra značne stúpla zavedením elektrického prúdu. Ináč treba spomenúť, že v okresnom i širšom merítku sa pri prudkom tempe pociťuje nedostatok pracovných síl a je stále častejším zjavom, že do práce chodia aj ženy. Zárobky sú slušné a životná úroveň občanov neustále stúpa, i keď ešte stále zostáva lístkový systém.

     Pomery ľudopisné: V roku 1949 bolo uzavreté 10 manželstiev, narodilo sa 24 detí, zomrelo 8 občanov.

                                                     Rok 1950

      Po veľkom budovateľskom nadšení v minulom roku, spojenom najmä s elektrifikáciou obce, zriadením kina a inými akciami, v tomto roku verejný život na Lúkach akosi ochabuje. Pokračujú síce práce na regulovaní Bielej vody, lenže občania k tomuto dielu nijako neprispievajú. Stavba hrádze okolo rieky sa stala záležitosťou platených robotníkov Štátnej stavebnej správy. Pri regulácií potoka Lúky prepásli jedinečnú príležitosť – vybudovať si kúpalisko. V tomto čase už totiž, ako sa ďalej zmienim, bol v obci založený Sokolský krúžok. Lúcki sväzáci a sokoli navrhli MNV, aby sa v rámci regulácie potoka vybudovalo na mieste bývalého mlýnskeho stavu A. Pečeňu, kúpalisko. Predpoklady na to boli. Sväzáci a sokoli boli ochotní pracovať brigádnicky, ale vtedajší MNV nebol schopný túto akciu zorganizovať a presadiť na kompetentných miestach.

     Budovateľské úsilie na Lúkach však predsa celkom neustrnulo ani v tomto roku. Prebrali ho do rúk mladí obyvatelia obce: sväzáci a sokoli. Už na jar si členovia MO ČSM vytýčili za jednu z hlavných úloh v tomto roku: vybudovanie komplexu športových ihrísk a zriadenie klubovne ČSM, ktorá by slúžila aj ako sokolovňa, pre telovýchovné účely. Telovýchova stála v popredí záujmov lúckej mládeže – bola to vec určite chvályhodná.

     Po značných ťažkostiach a prieťahoch podarilo sa sväzákom za účinnej pomoci MNV uzavrieť zmluvu s občanom Michalom Zackom o prenájme záhrady na dolnom konci obce, kde malo byť postavené futbalové ihrisko. Len čo bola zmluva uzavretá, postili sa sväzáci s veľkým elánom do práce. Mali vo svojich radoch traktoristov, ktorí bezplatne, s ušetrenými pohonnými hmotami rozorali a zosmykovali terén. Desiatky mladých ľudí pracovali denne na úprave hracej plochy. Práce organizoval predseda MO ČSM Ján Orlík a o nič za ním nezaostával ani St. Špaňo a Michal Selc a iní nadšení telovýchovní pracovníci. Dávny sen Lúckej mládeže sa splnil. Koncom mája 1950 bolo slávnostne otvorenie futbalového ihriska. Sväzáci hneď pripravili pekný telovýchovný program, ktorý vyvrcholil prvým (riadnym) futbalovým zápasom na Lúkach, medzi domácimi futbalistami a púchovskou Makytou. Na slávnosti otvorenia ihriska sa zúčastnilo takmer 500 ľudí, čo bolo jasným dôkazom toho, že na Lúkach je o telovýchovu a šport značný záujem.

     Neskôr bolo pri futbalovom ihrisku upravené doskočište, priestor pre vrh guľou a riadne voleybalové ihrisko.  Najnutnejšie predpoklady pre riadny rozvoj telovýchovných a športových podujatí boli teda vytvorené. O tom, že lúcki sväzáci si ihrisko zaslúžili, niet pochýb. Svojou prácou v nasledujúcich rokoch, o ktorej sa budem podrobne zmieňovať, dokázali sa vypracovať na jeden z najlepších sokolských krúžkov ČSM na Slovensku.

     Ale lúcki sväzáci nezaostávali ani na poli organizačnej, politickej a kultúrno – osvetovej činnosti. Oni vlastne popri MO KSS a MNV hýbali celým verejným životom obce.

     Veľkým prínosom pre ich prácu bolo zriadenie klubovne MO ČSM v miestnosti u Počarovského. Tu si sväzáci prenajali pomerne veľkú miestnosť a vlastnou prácou si ju veľmi vkusne upravili. Klubovňa sa stala potom obľúbeným miestom lúckej mládeže. Chlapci i dievčatá mali tu možnosť zahrať si stolný tenis, chlapci s obľubou prevádzali box, mladí ľudia si tu mohli zaspievať, zabaviť sa. Kultúrne večierky spojené občas  s tancom pri gramofóne neboli zvláštnosťou. Lúcka mládež si svojou usilovnou prácou a veľkým porozumením pre kolektív vytvorila v tomto roku všetky predpoklady pre ďalšie úspešné rozvíjanie práce. Nemalú zásluhu na tomto pestrom a pre mladých ľudí príťažlivom spôsobe spoločenského života mala i MO KSS, ktorá sväzákom vo všetkom veľmi ochotne pomáhala. Veľkú starostlivosť mládežníckemu hnutiu na Lúkach venoval najmä člen MO KSS súdruh Pavol Horník.

     Do verejného života obce začínajú už pomaly prenikať prvé pokusy o socializáciu obce v pravom slova zmysle. Vynára sa otázka založenia Jednotného roľníckeho družstva. A tak v zápisnici z inštruktážnej kontroly na MNV zástupcami ONV zo dňa 10.novembra 1950 sa hovorí: „ Navrhuje sa, aby s urýchlením bol založený prípravný výbor JRD a tento potom pretvorený na riadny, nakoľko jedine cestou JRD je možné čím skôr previesť socializáciu dediny.“ V tomto roku len návrh na vytvorenie prípravného výboru – v budúcich rokoch založenie JRD. O jeho práci a osudoch budem písať neskoršie.

     Ešte pár slov o práci MNV v tomto období. Práca MNV v tomto období bola pomerne slabá. MNV zložený z členov: Jozef Bětík (predseda), Ondrej Štefánik, Juraj Cíbik, Richard Jurovatý, Otília Horníková, Karol Počarovský a iní, nevedeli udržať krok s rýchlym tempom života. A tak pri spomínanej už kontrole MNV zástupcami ONV z Púchova s. Šugárom a Janegom zistil sa celý rad závažných nedostatkov v práci MNV. Mnohí členovia pléna sa vôbec nezúčastňovali zasadaní, neviedli sa zápisnice, práca MNV spočívala najviac na predsedovi, jednotliví referenti si prácu riadne nevykonávali atď. Bol prevedený celý rad opatrení, aby sa práca MNV zlepšila.

     Práca divadelného krúžku v tomto roku ochabla. Vynoril sa problém kde hrávať divadlo. Správa kina totiž robila pri uvoľňovaní kinosály značné ťažkosti. A tak sa v tomto roku nacvičila len jedna divadelná hra „Kubo“ od J. Holého. Veľmi dobre zvládol titulnú úlohu obľúbený komik lúckeho obecenstva Cyril Dlapa. Cez prázdniny predviedol divadelný krúžok lúckemu publiku večer jednoaktoviek. Na jeseň vystúpil na Lúkach pohostinne Dramatický súbor ZR ROH Makyta z Púchova s divadelnou hrou Kmotrovce.

     Pomery ľudopisné: V roku 1950 mali Lúky 790 obyvateľov, uzavreté bolo 9 manželstiev, narodilo sa 25 detí, zomrelo 11 občanov.

                                                      Rok 1951

     V tomto roku postúpili značne kupredu politické pomery a politický život obce. Miestna organizácia KSS i reorganizovaný MNV previedli v tomto roku veľký kus práce. Hneď na začiatku roku vypracoval MNV spolu s MO KSS budovateľský program na rok 1951. Podobné programy práce si vypracovali aj masové organizácie obce. Pre názornosť uvádzam budovateľské programy v plnom znení:

     MNV – MO KSS

1. Členovia MNV a MO KSS budú pri každej príležitosti presviedčať roľníkov o nutnosti založenia JRD.

2. Prevedieme kontrolu sejby obilia a postaráme sa o to, aby boli všetky pozemky v tomto roku riadne obhospodárené.

3. postaráme sa o to, aby boli využité všetky pracovné sily, ktoré ešte nie sú a začleníme ich do práce.

4. dokončíme opravu obecných ciest za spoluúčasti občianstva, prípadne aj s brigádami.

5. postaráme sa o hladký a včasný zvoz dreva, prípadne aj za pomoci brigád.

6. prevedieme sústavný zber surovín a odpadkov.

7. budeme sledovať činnosť a podporovať MS ČSM a SK ČSM a podľa možnosti navštevovať ich schôdze. 

8. prevedieme revíziu obecnej knižnice a doplníme ju knihami s aktuálnou tématikou.

9. postaráme sa o to, aby sa v tunajšej obci zahrala aspoň jedna divadelná hra s tématikou zo súčasného života.

10. oslavy pamätných dní a udalostí sa budú prevádzať dôstojne. 

11. raz za dva mesiace budeme prevádzať verejné hovory s ľudom.

12. prevedieme kontrolu dochádzky žiakov na vyučovanie a prípadné nedostatky tu odstránime.

13. prevedieme aspoň dva razy do roka kontrolu toho, ako sú občania pripravení k zábrane požiaru. 

14. budeme dbať o to, aby sa predpísané dodávky načas a plánovite odovzdávali.

15. prevedieme štvrťročné zdravotné prehliadky budov.

16. budeme dbať, aby sa deti nepúšťali na filmy mládeži neprístupné, budeme medzi občanmi propagovať filmy zo socialistickou tématikou. 

17. postaráme sa o odstránenie trosiek zo starých budov a bývalej židovskej synagógy.

18. raz mesačne budeme na zasadaní rady MNV a na schôdzke MO KSS kontrolovať plnenie budovateľského programu na rok 1951. 

     Miestna skupina ČSM a SK ČSM 

1. budeme neustále presviedčať svojich rodičov a iných občanov o výhodách kolektívneho poľnohospodárstva.

2. budeme sa neustále starať o ideový rast členstva našich organizácií. 

3. pri poľnohospodárskych prácach, najmä v žatve, budeme pomáhať v rámci dobrovoľných brigád všade tam, kde to bude potrebné.

4. rozšírime členskú základňu MS ČSM a SK ČSM.

5. v rámci telovýchovných podujatí začneme s plnením disciplín Tyršovho odznaku zdatnosti a usporiadame vzorný Sokolský deň.

6. založíme spevácko – recitačný súbor ČSM a postaráme sa o to, aby aktívne pracoval. 

7. budeme naďalej pracovať v divadelnom krúžku, ktorý pretvoríme na Dramatický krúžok ČSM Lúky.

     Živena – Sväz slovenských žien

1. odpracujeme 150 hodín v rámci obecného budovateľského programu pri opravách obecných ciest.

2. pomôžeme pri zriadení detských jasieľ a prevezmeme nad nimi patronát.

3. získame jednu ženu za dopisovateľku časopisu Slovenka.

4. budeme pomáhať MS ČSM pri zakladaní spevácko – recitačného súboru. 

5. zapojíme sa aktívne do priebehu osláv a iných verejných akcií v obci.

     Národná škola

1. učiteľský sbor:

a) bude propagovať myšlienku JRD, najmä prostredníctvo žiakov v škole.

b) v škole bude zavádzať nové formy socialistickej práce vo výchove nového človeka, zo zameraním na socialistické súťaženie.

c) budeme propagovať medzi žiakmi i dospelými čítanie literatúry, najmä so socialistickou tématikou. 

d) zapojíme sa do osvetovej práce a do práce na zvyšovaní kultúrnej úrovne občanov. 

e) zaktivujeme činnosť ZRPŠ.

f) založíme na škole pioniersku organizáciu.

2. žiaci:

a) dodáme na oslavy, hovory s ľudom a iné význačné udalosti, v prípade potreby vhodný kultúrny program.

b) upravíme hroby padlých vojakov na cintoríne.

     Väčšina korporácií tieto budovateľské programy, až na malé výnimky, splnila. Samozrejme, že toto všetko sa potom odrazilo vo všetkých odvetviach života našej obce. Na Lúkach sa stále viac a viac hovorilo o založení JRD. V tomto roku bolo v obci zriadené brigádne stredisko Štátnej strojovej stanice s riadnym strojovým parkom – pre miestne poľnohospodárstvo to malo veľký význam. Na dedine sa zjavili stroje, ktoré mohli názorne a najlepšie presvedčiť roľníkov o výhodách kolektívneho hospodárenia a o výhodách mechanizácie poľnohospodárstva.

     Veľmi úspešný a dobre organizovaný priebeh mala tohoročná žatva a mlatba. Sväzáci, sokoli i členky Živeny vytvorili pohotovostné brigády, ktoré ochotne pomáhali roľníkom pri žatevných prácach. Sväzáci obsluhovali mláťačku aj v nedeľu. Mlátilo sa často aj v noci a tak sa priebeh žatevných prác i mlatba značne skrátili. Dôležitou akciou pre poľnohospodárstvo bola aj akcia hľadania mandelínky zemiakovej. Bolo to síce len preventívne opatrenie, lebo mandelinka sa v našom kraji nevyskytla, ale i tak akcia mala veľký význam. Roľníci sa mohli presvedčiť, že dobrá úroda a starostlivosť o ňu, nie je len ich záležitosťou, ale záležitosťou všetkých občanov, záležitosťou celého zriadenia.

    V tomto roku nastali značné zmeny aj pokiaľ ide o obchody. Boli zriadené dve nové predajne: Vesna a Odeva. Lúčani už nemusia chodiť pre každú maličkosť do Púchova, majú možnosť urobiť nákup doma a ušetria si tak veľa času i peňazí. Hovorilo sa i o zriadení Zelovocu, no túto vec MNV nevedel na kompetentných miestach presadiť. Veľkou závadou i naďalej zostávalo, že v obci bol len jeden obchod s potravinami a to až celkom na dolnom konci dediny. Gazdinky tak pri nákupe strácali veľa času a niet divu, že boli nespokojné a občas si zašomrali. Z nášho hľadiska, z hľadiska socializácie dediny, ktorá je úzko spätá s odstraňovaním rozdielov medzi dedinou a mestom malo zriadenie nových predajní s textíliami a s odevmi veľký význam. Bolo to ďaľšie ohnivko v socializácií Lúk: elektrický prúd, kino, široká obchodná sieť, telovýchovné zariadenia, športové ihriská, klubovňa – to všetko sú vymoženosti, ktoré Lúky získali za krátke tri roky od februára 1948. Sú to veci, o ktorých sa lúčanom kedysi ani nesnívalo a teraz za ľudovodemokratického zriadenia sa v pomerne krátkom čase stávajú radostnou skutočnosťou.  

     V súvislosti s otázkou obchodov, treba ešte pripomenúť, že v tomto roku bola pekáreň občana  Grečnára zaradená do sústavy podnikov okresného komunálneho podniku v Púchove. Podobne to bolo neskôr aj s hostincom u Bartekov. Takto postupne prenikli socialistické vzťahy aj do obchodu v našej obci. Obchod prestal byť záujmom jednotlivcov – dostal sa do rúk ľudu.

     Veľkou sociálnou vymoženosťou pre obec bolo zriadenie detských jasieľ. Jasle boli umiestnené v pomerne vyhovujúcom komplexe miestností v budove bývalej evanjelickej školy, ktorá bola pred jej odovzdaním tomuto účelu vzorne renovovaná. Zriadením detských jasieľ bol vyriešený ďalší dôležitý problém, týkajúci sa matiek, ktoré boli zamestnané. Teraz už nemuseli mať v práci strach, či sa ich deťom, kým sa vrátia z práce, dačo nestane, lebo vedeli, že o ich deti je v jasliach náležite postarané. Veľkú zásluhu na zriadení jasieľ má popri MNV a MO KSS aj Živena SSŽ, najmä jej predsedkyňa Otília Horníková.

     Popri všetkej budovateľskej práci nezabúdali občania Lúk ani na to, aby si pripravili slušné prostredie pre pobavenie. Našej generácii sa už sprotivili tzv. zábavy v začmudených hostincoch, preliate alkoholom a končiace spravidla bitkou. Ľudia, najmä mládež túžila sa i teraz po práci zabaviť – ale zabaviť sa slušne, zabaviť sa v príjemnom prostredí. Preto sa v tomto roku cez leto prikročilo k úprave letnej sály neďaleko bývalej píly. Členovia miestneho Požiarneho sboru, príslušníci ostatných masových organizácií vytvorili tu skutočne pekné miesto na poriadanie tanečných zábav, také, že sa zaň nemuselo hanbiť ani ktorékoľvek mesto. Bol to tiež ďalší krok k budovaniu radostnejšieho života v našej obci.

     Rok 1951 bol rokom veľkej aktivity masových organizácií. Sľubne sa rozbehla najmä práca sväzáckej organizácie a práca sokolského krúžku. O každom sa zmienim osobitne.

     Miestna skupina ČSM zriadila si na jeseň spevácko – recitačný súbor „Mier“. Bolo to čosi, čo doteraz na Lúkach ešte nebolo. Málokto veril, že by súbor dosiahol nejaké úspechy. Ale mladí ľudia sa nedali ničím odradiť. Začali usilovne nacvičovať a výsledky sa čoskoro ukázali. Prvé vystúpenie súboru bolo určené na oslavu Dňa československej armády. Kultúrny dom bol obsadený do posledného miesta. Rodičia sa prišli na to, čo ich deti dokážu. A sväzáci skutočne prekvapili. Z ničoho – nič vyrástol pred prítomnými rad, potom druhý rad mladých ľudí, všetci oblečení vo sväzáckych košeliach, s úsmevom na tvári. A už sa aj sálou niesla znelka súboru: „Pieseň mieru“ od Dimitrija Šostakoviča, z filmu Stretnutie na Labe. Skutočne krajšiu znelku, krajší úvod pre svoj program si lúcki sväzáci vybrať nemohli:

                                V naších lúkach je jar                                                                                                     my chceme len v mieri žiť,                                                                                               našich síl je vžda viac,                                                                                                     mier vojnu porazí!                                                                        To bolo vyjadrenie túžob lúckych sväzákov žiť v mieri a naďalej si budovať radostný život. Program vystúpenia bol zložený z budovateľských, mládežníckych i ľudových piesní, nechýbala ani sborová a sólová recitácia. Nadšenie vyvrcholilo, keď sväzáčka Jožka Sekáčová odovzdala zástupcovi našej armády kyticu červených kvetov. Sálou kultúrneho domu znel dlhotrvajúci potlesk. Vojaci a sväzáci, ruky nad hlavami, skandovali heslo: Armáda s ľudom, ľud s armádou! Nech žije naša ľudová armáda! Bola to skutočne krásna slávnosť.

    Do konca roku vystúpil súbor „Mier“ ešte viac ráz: na oslavách Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, na besedách v rámci mesiaca SČSP i na vydarenej silvestrovskej veselici.

     Vo svojej práci naďalej pokračoval aj Dramatický krúžok ČSM, ktorý vyrástol z dobrých základov bývalého Divadelného krúžku lúckej mládeže. V tomto roku uviedol divadelné hry: Náš pán minister, Dolárová princezná, Kvadratúra kruhu a nakoniec divadelnú drámu Za frontom, s tématikou z čias Slovenského národného povstania, ktorá ukázala, že lúcki sväzáci si vedia voliť aj správny repertoár. Veľkým prínosom pre kultúrny život obce bola aj divadelná hra, ktorú predviedla činohra Dedinského divadla z Bratislavy, hra  Nové cesty z čias druhej svetovej vojny. Predstavenie malo veľký úspech a po jeho skončení prebehla medzi hercami a publikom bohatá diskusia. Trvala skoro do polnoci a ukázala, že naši ľudia sa už pomerne dobre vyznajú v kultúre a že lúcke publikum je dosť náročné.

     Veľmi úspešne prebiehalo aj ľudové hlasovanie za pakt mieru. Nebolo takmer občana, ktorý by svojím podpisom nepovedal svoje „nie!“ proti vojne. Túžbu po mieri i aktivitu v boji proti vojne ukázali naši občania manifestačnou účasťou na pochode mieru. Zúčastnilo sa ho skoro 300 občanov. Vydarený bol aj priebeh mesiaca SČSP a Ľudový kurz ruštiny. Do novej etapy sa v tomto roku dostáva na Lúkach aj telovýchova. Začína sa s pravidelným prevádzaním ľahkej atletiky, boxu, naďalej zostáva futbal, voleybal i stolný tenis. Futbalová jedenástka si viedla úspešne v okresnej futbalovej súťaži.

    Veľmi peknou prehliadkou telovýchovného a športového života mládeže bol Sokolský deň, usporiadaný v rámci akcií pred IX.sjazdom ČOS v Prahe. Na programe bola ľahká atletika ( beh na 100 m, na 200 m, na 60 m, na 3000 m, skok ďaleký, vysoký, vrh guľou a diskom), futbalový a voleybalový zápas, box a iné ukážky. Pretekári dosiahli pozoruhodné výsledky. Sokolský deň ukázal, že telovýchova v našej obci mázdravé základy a správne vedenie. Sokolský krúžok bol pokladaný za jeden z najlepších na Slovensku a na IX.sjazde Sokola ho zastupoval tajomník M. Selc. Veľmi pekne vyznela aj účasť sväzákov pri štafete posolstva, priateľstva a mieru a pri mnohých iných akciách.

     Rok 1951 bol skutočne bohatý na rôzne udalosti a niesol sa v znamení rozmachu mládežníckej práce v obci.

     Nakoniec treba pripomenúť, že v zime 1951/52 boli veľké snehové kalamity. U nás napadlo 1 – 1,5 metra snehu. Vážne bola ohrozená aj doprava. Vlaky nemohli pre veľké množstvo snehu výjsť zo staníc na trať a len vďaka rýchlemu organizovaniu prác na odstránení snehu sa podarilo zamedziť vážnejším následkom tejto živelnej pohromy.

    Pomery ľudopisné: V roku 1951 bolo uzavreté 7 manželstiev, narodilo sa 24 detí, zomrelo 5 občanov.

                                                      Rok 1952

      Z hľadiska hospodárskeho sa rok 1952 nesie v znamení významnej udalosti pri socializácií našej obce. Bolo založené a riadne začalo pracovať Jednotné roľnícke družstvo II. typu.

     Otázka založenia JRD bola veľmi pálčivá. Myšlienka kolektívneho obrábania pôdy narazila na silný odpor takmer u všetkých roľníkov. Najväčšia, podstatná časť, malí a strední roľníci, bojkotovali JRD z nedostatku uvedomelosti, pretože podľahli štvavým rečiam, ktoré o JRD šírili tzv. lepší gazdovia – po našom kulaci a ostatné zvyšky dedinskej reakcie. Ukázalo sa, že MNV a MO KSS nevykonali v tejto otázke ani zďaleka všetko, čo sa vykonať dalo. Tí, ktorí JRD zakladali, zabúdali, že rozhodujúcim faktorom pri kolektivizácii je to, aby  základ JRD tvorili výkonní malí a strední roľníci. Na Lúkach to žiaľbohu tak nebolo. Keď sa JRD založilo, vstúpilo do neho práve toľko roľníkov, že by sa dali ľahko spočítať na prstoch jednej ruky. Ináč členská základňa JRD bola veľmi pestrá. Bolo tu viacej príslušníkov miestnej inteligencie, zopár robotníkov a niekoľko žien z domácnosti. Všetci títo vstúpili do JRD bez pôdy. Pôda sa našla veľmi ľahko. Družstvu pripadli najlepšie kusy ornej pôdy v chotári – bývalé farské a organistické role.

    Obsiať role – to nedalo veľkú námahu, veď boli všetky na rovine a traktoristi lúckej STS ľahko obrobili pôdu. Horšie to bolo už v žatve a pri ostatných prácach. No i tieto prebehli pomerne ľahko. Účinnú pomoc preukázali družstvu lúcki sväzáci. Aj úroda bola pomerne dobrá. No čo to bolo všetko platné, keď malí a strední roľníci ešte stále stáli mimo družstva. MNV a MO KSS pri otázke náboru postupovali priamo oportunisticky. Miesto zásady dobrovoľnosti a trpezlivej osobnej agitácie siahali k iným formám presvedčovania. Jasným obrázkom o tom, ako sa pre vstup do JRD agitovalo, je úsek zo zápisnice rady MNV v Lúkach zo dňa 21.8.1952, z ktorej doslovne citujem bod programu s názvom Upevňovanie JRD. Referuje inštruktor z ONV: „Súdružka Kubáňová vysvetlila prítomným význam JRD (snáď behom 5 minút v kancelárii MNV – poznámka kronikárova), povedala, aký veľký význam má pre roľníkov JRD. Pýtala sa, prečo roľníci nechcú do JRD vstúpiť. Vyzvala prítomného roľníka Ondreja Húževku, aby sa vyjadril, aký má na JRD názor on a prečo do JRD nechce vstúpiť. Tento sa nakoniec odvážil hovoriť a pýtal sa, prečo by práve on mal prvý podpísať prihlášku. Majetok si vraj nadobudol z rúk práce a nedá ho nikomu.“ Podobne sa vyjadrili aj ďalší roľníci. Výsledkom tejto agitácie bolo, že sa podarilo získať do JRD dvoch roľníkov: Júliusa Murárika a Ondreja Štefánika. No aj títo podpísali prihlášky asi len formálne, lebo – aspoň sa mi tak zdá – na JRD nepracovali vôbec, alebo veľmi málo.

    Samozrejme, že takéto, úplne nesprávne formy pri získavaní roľníkov, nemohli nijako JRD upevniť. Miestni komunisti a členovia MNV išli na vec príliš revolučne a nevedeli si uvedomiť, že tak spravia pre priebeh kolektivizácie v našej obci oveľa viac zlého ako dobrého. Ich snahy boli úprimné, nik im nechce uberať ani to, že pri zakladaní a upevňovaní JRD vynaložili všetko čo bolo v ich silách, no zabudli na jedno – na to hlavné – že JRD sa bez získania väčšiny roľníkov založiť nedá a že roľníka treba pre družstvo získavať postupne, trpezlivou osobnou agitáciou a presviedčaním.

     A tak keď hodnotíme význam JRD na Lúkach a chceme byť objektívni, musíme si priznať, že také JRD, aké bolo založené v našej obci spravilo pre vec kolektivizácie oveľa viacej zla ako dobra. V budúcich rokoch, ako sa o tom neskôr zmienim, sa chyby pri práci JRD priamo hromadili a nakoniec JRD zaniklo.

     Možno, že mnohí občania, najmä tí, ktorí boli členmi MNV a JRD nebudú s mojimi názormi súhlasiť. Ale kronikár má veci opísať tak, ako skutočne boli. Len vtedy kronika splní svoje skutočné poslanie: zachytiť dobu tak, akou skutočne bola, pre poučenie budúcich generácií. Opäť tvrdím: Zásady a myšlienka budovania JRD v našej obci boli správne, ale formy práce boli nesprávne.

     Ďaľšou chybou MNV v tomto období bolo, že venoval starostlivosť len družstvu a o roľníkov, ktorí obrábali pôdu individuálne sa takmer vôbec nestaral. Citeľný bol najmä nedostatok umelých hnojív. Roľnícka otázka v našej obci bola veľmi pálčivá a mnohé chybné kroky MNV pri rozpisoch, pri výkupe atď. situáciu len zhoršovali. No i napriek tomu, absolútna väčšina roľníkov i naďalej usilovne pracovala na svojich poliach a vzorne si plnila svoje dodávkové povinnosti.

    Pokiaľ ide o verejný život obce, i naďalej sa veľmi sľubne rozvíjala činnosť masových organizácií, najmä činnosť MS ČSM. Úspešne pracoval spevácko – recitačný súbor „Mier“ pod vedením učiteľa J. Janíčka zo Strednej školy v Záriečií. Dramatický krúžok ČSM nacvičil Jiráskov „Lampáš“, s ktorým podnikol i viacero zájazdov do susedných obcí. Úspešne pracoval aj tunajší krúžok čitateľský a politický. Veľkou chybou však bolo, že výbor ČSM nevedel dostatočne zainteresovať svoje členstvo do otázky JRD.

     Vo svojej práci úspešne pokračoval i sokolský krúžok, ktorý sa v tomto roku pretvoril na riadnu sokolskú jednotu. Patronát nad touto sokolskou jednotou prevzala STS v Púchove, ktorá jej preukazovala skutočne veľkú pomoc, najmä pri úprave hracej plochy futbalového ihriska. Sokoli i naďalej pokračovali v plnení disciplín TOZ. V rámci sokolskej jednoty prevádzal jej náčelník s. Ozimý aj prípravu brancov pred nástupom vojenskej prezenčnej služby. Neskôr túto úlohu prebrala riadna organizácia Sväzu pre spoluprácu s armádou.

     Z verejných akcií treba spomenúť najmä dobre pripravené oslavy Slovenského národného povstania, oslavy výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie i oslavu narodenín generalissima Stalina. Programy osláv boli usporiadané dobre a veľkú zásluhu na ich priebehu mal už viacráz spomínaný súbor Mier. Značmú časť programu vypĺňali aj školské deti.

     Veľkým kladom práce MNV, ktorého predsedom v tomto čase bol Ondrej Jursík bolo to, že sa staral aj o súkromný život občanov. Tak napr. na zasadaní rady MNV dňa 4.septembra 1952 boli na MNV predvolaní niekoľkí občania – známi alkoholici a rušitelia nočného kľudu – ktorých členovia MNV dôrazne upozornili, aby sa v budúcnosti neopíjali a chovali v obci slušne, lebo v opačnom prípade bude MNV nútený siahnuť po ráznych opatreniach. Predvolaní občania sľúbili, že ich výtržnosti sa viac opakovať nebudú.

     Pokiaľ ide o školu, treba spomenúť, že na tunajšej Národnej škole sa uskutočnila výmena učiteľských kádrov. Učiteľ Lukáš Jurík so svojou manželkou Antóniou Juríkovou boli preložení na inú školu a na ich miesto nastúpil Ján Šponiar, ktorý bol menovaný riaditeľom školy. Tento sa aktívne zapojil do verejnej práce v obci, ale jeho odborná práca v škole bola slabšia a občania s ním – ako s učiteľom – neboli celkom spokojní. Oveľa lepšie si v škole počínali a krajšie výsledky dosahovali dve mladé učiteľky Antónia Baluchová z Lazov a Hanka Zboroňová z Oravy.

     Nakoniec pomery ľudopisné: Roku 1952 boli uzavreté 4 manželstvá, narodilo sa 19 detí, zomrelo 5 občanov.

                                              Životopis kronikára

     Narodil som sa 30.marca 1926 v tunajšej obci. Otec bol miestnym kováčom, neskôr začal pracovať u rôznych podnikov. Vychoval nás štyri deti, z ktorých ja som najmladší. Vychovaní sme boli v slabých sociálnych pomeroch, aké poskytovala mnohým rodinám vtedajšia buržoázna vláda. Ľudovú školu som vychodil v našej obci, meštiansku školu som navštevoval v Púchove. Po vychodení školy som odišiel pracovať s otcom a bratom na stavbu železnice pri Revúcej a až do roku 1945 pracoval som ako robotník na rôznych úsekoch a firiem. Po skončení druhej svetovej války bol som povolaný nastúpiť za úradníka na miestny národný výbor v našej obci. Nastúpil som 15.augusta 1945 a v októbri 1948 nastúpil som základnú vojenskú službu. Po skončení vojenskej služby znovu som sa vrátil na miestny národný výbor a od 15.augusta 1951 bol som preložený na okresný národný výbor v Púchove, kde som pracoval až do 28.apríla 1958. Od tohto času pracujem stále v Gumárňach 1.mája n.p. v Púchove. V roku 1955 začal som navštevovať Jedenásťročnú strednú školu pre pracujúcich v Púchove, ktorú som ukončil s maturitou v roku 1958. Od roku 1954 som stále členom miestneho národného výboru v našej obci. V roku 1955 so sa oženil a mám dve dcéry a jedného syna.

     Po odchode doterajšieho kronikára Antona Selca, ktorý sa odsťahoval aj so svojou rodinou z našej obce do Šurian, bol som radou miestneho národného výboru, uznesením číslo 72/1958 zo dňa 22.11.1958 schválený a poverený za kronikára obce a bolo mi uložené dopísať kroniku od roku 1953 až dosiaľ a túto bežne každý rok riadne viesť. Bol som si vedomý tejto veľmi zodpovednej funkcie a prijal som ju.

    Písať kroniku obce za toto obdobie (1953 – 1960), za obdobie budovania socializmu – kedy život našej obce išiel nevídaným tempom vpred, ako o tom budem postupne písať, nie je ľahká práca, ale je o to radostnejšia, že môžem pre budúce generácie s hrdosťou uvádzať fakty nového života budujúceho socializmus pod vedením Komunistickej strany a vlády.

     Ak predošlý kronikár v opisovaní prvých rokov povojnových neuviedol niektoré state nášho života, alebo ich uviedol len zbežne, vrátim sa k nim s prípadnými doplnkami.

     Súčasne s písaním kroniky zaviedol som ako súčasť tejto kroniky i zbierku dokumentov a album fotografií , ktoré obsahujú cenný materiál o živote našej obce z opisovaného obdobia.

     Kroniku chcem písať tak, aby zobrazovala skutočný život obce za opisované obdobie. Budem písať o výstavbe obce, hospodárskych, sociálnych a zdravotných pomeroch v obci, o vývoji a stave školstva a kultúry, o politickom živote, o raste obyvateľstva a tiež sa chcem zmieniť aj o náboženskom živote a významných udalostiach vnútro a zahraničnopolitického charakteru. Jedine takto bude kronika plniť svoje poslanie, bude obsahovať historické údaje nášho súčasného života.

     Všetky údaje, ktoré budú obsiahnuté v týchto rokoch (1953 – 1960) som osobne získal zo svojich pamätí na tieto roky, keďže som žil v týchto rokoch v tunajšej obci a najviac materiálu pre dopísanie kroniky som získal zo zápisníc, rôznych zápisov a spisov miestneho národného výboru a z dedinských novín, ktoré v poslednom čase v našej obci vychádzajú. Chcem tým poznamenať to, že všetky údaje, ktoré som napísal sú hodnoverne overené a pravdivé.

                                                                                               Ľudovít Jurovatý

                                                                                               kronikár obce

 

    Táto stať je veľmi dôležitá pre nás i pre naše budúce generácie, keďže obsahuje jeden z najdôležitejších článkov budovania socializmu v našej obci a teda i zvyšovanie životnej úrovne nášho ľudu. Budem opisovať postupne to, ako sa naša obec v rokoch 1953 – 1960 budovala, ako sa odstraňovali neblahé následky predošlých rokov buržoázno – kapitalistických vlád. Veď naša obec za bývalej Československej republiky, ako i za bývalého tzv. slovenského štátu bola zaostalá a nevybudovaná, pokiaľ sa týkalo najdôležitejších životných potrieb našich občanov. Skoro samé drevené domky pozostávajúce z izby a kuchyne s malými oblokmi ako dlaň, tých niekoľko miestnych obchodov a krčiem, ktorých majitelia vyciciavali našich ľudí, to bolo skoro všetko dedičstvo, ktoré po sebe zanechali predošlé režimy. Naša obec ako aj ostatné obce v našom štáte, bola zanedbávaná, nedostávalo sa jej to, čo potrebuje ľud ku zvyšovaniu životnej úrovne, nedostávalo sa jej žiadnej perspektívy do budúcna.

    Po roku 1945 – po druhej svetovej vojne nastal zlom a hlavne po roku 1948, kedy robotnícka trieda prevzala moc v štáte. Ako je už opisované, dostala naša obec elektrický prúd v roku 1949 a súčasne sa vyreguloval potok „Biela voda“. Toto boli dva hlavné články, ktoré potvrdili správnosť politiky našej strany a vlády, ktoré si vytýčili vybudovať socializmus v našom štáte a tak zlepšiť životné podmienky nášho ľudu.

     Ak chcem opísať výstavbu našej obce za roky 1953 – 1960, musím byť úprimný, že najmä tieto roky znamenali pre našu obec veľké úspechy.

    Naša obec bola od roku 1943 bez lekára, v ktorom roku nášho doterajšieho lekára MUDr. Dávida odvliekli do koncentračného tábora. Potreba lekára sa javila zo dňa na deň nielen pre našu obec, ale i pre okolité obce. Bolo potrebné zabezpečiť byt a ordináciu pre lekára, ktorého by naša obec dostala prideleného. Z iniciatívy vtedajšieho miestneho národného výboru a výboru žien pri MNV, ako aj miestnej organizácie československého červeného kríža, započalo sa 18.1.1955 s adaptáciou bytu pre lekára v budove čp.9. Občania ochotne pracovali v brigádach – bezplatne na týchto prácach s tým vedomím, že pracujú pre svoje dobro. Takto sa mohol lekár nasťahovať a v zriadenej ordinácii započať ordinovať pre obce Lúky, Lysá pod Makytou a Vydrná, nakoľko v tomto čase bol pridelený lekár i do obce Záriečie (i pre okolité obce) a do Lazov pod Makytou.

     Naša obec nemala miestneho rozhlasu. Miestny národný výbor ak chcel občanov o niečom informovať, musel používať k tomuto prostriedok, ktorý sa používal takým istým spôsobom i pred 100 rokmi, teda bubon. Obecný zriadenec (predtým sa mu hovorilo obecný sluha) chodil po celej obci a na určitých miestach bubnom zvolával občanov, ktorým potom oznamoval úradné vyhlášky a podobne. Tu sa javila nevyhnutná potreba, zvlášť pri takom rozmachu života v našej obci, vybudovania miestneho rozhlasu. Z iniciatívy funkcionárov MNV podnikli sa kroky k tomu, aby sme miestny rozhlas v obci mali. Miestny národný výbor zorganizoval brigády na oprave obecných ciest, ktoré sa platili z finančných prostriedkov rozpočtu MNV. Po objasnení občanom, že môžeme si vybudovať miestny rozhlas, avšak z vlastných prostriedkov, odhlasovali všetci občania, že peniaze, ktoré majú dostať za práce odpracované na oprave obecných ciest darujú na zakúpenie potrebného materiálu na vybudovanie miestneho rozhlasu. Na základe tom, miestny národný výbor 15.10.1954 odhlasoval zakúpenie rozhlasovej ústredne v hodnote 14.500.- Kčs a ostatného materiálu (drôt, nástrešné stĺpy). Občania, ktorí vlastnili pasienky darovali pre tento účel drevo na zhotovenie stĺpov k čomu sa pričinila aj Urbárska obec, ktorej predsedom bol Štefan Martinko. Občania v bezplatných brigádach osadili stĺpy, naši odborníci Václav Vrána a Jozef Sobek natiahli linku a osadili reproduktory a miestny rozhlas mohol slúžiť svojmu účelu. Bol zavedený po celej obci a tiež i na osady „Odráň“, „Martinkovce" a na „Nivu“. Nastal konečne deň v ktorý sa po našej obci rozliehali melódie hudby, znejúce z reproduktorov nášho novovybudovaného miestneho rozhlasu. I to bol jeden z medzníkov, kedy sa odstránilo z nášho verejného života niečo staré – zaostalé a vybudovali si naši občania niečo nové – pokrokové. Naši občania si pochvaľovali postupné budovanie obce a mali čoraz väčšiu dôveru v lepší a radostnejší život.

     Novozvolený miestny národný výbor v roku 1954 v snahe podchytiť tvorčiu iniciatívu našich občanov pri budovaní našejobce, vytýčil si Akčný programový plán na tri roky dopredu, t.j. na celé volebné obdobie. Do tohto plánu pojal dôležité úlohy i na úseku výstavby obce, ktoré budem postupne uvádzať.

    Najskôr MNV zameral prácu občanov na zveľadenie a skrášlenie našej obce, aby táto vzhľadove bola krajšia ako doposiaľ, aby bolo vidieť, že 10 rokov slobodného budovania našej vlasti sa prejavilo i u nás. Započala sa akcia opráv rodinných domkov, ktoré si občania opravovali zvlášť z vonkajšej strany (fasády), opravovali si ploty od štátnej cesty a železničnej trate, aby takto naša obec bola celkove i na vzhľad krajšia. Odstránili sa kamenné hrádze, ktoré slúžili za ohrady pozemkov medzi r.kat. kostolom a hostincom a vybudovali sa nové ploty, oplotil sa r.kat. kostol, upravovali sa obecné ulice. Týmito drobnými prácami sme 9.mája 1955 privítali 10.výročie oslobodenia našej vlasti. Naša obec pri tejto príležitosti dostala i uznanie, keď jej boli udelené tri diplomy za skrášlenie obce.

    Ďalej rok 1955 bol ďaľším plodným rokom pri výstavbe našej obce. Javila sa neustále potreba vybudovať vyhovujúce obchodné miestnosti, či už pre priemyselný tovar, strižný a konfekčný tovar, tak i pre tovar potravinársky. Taktiež nevyhovujúca bola i stará pekáreň, ktorá v minulosti bola vlastníctvom Brédera, ktorý tak isto následkom rasovej diskriminácie za bývalého fašistického režimu tzv. slovenského štátu bol odvlečený do koncentračného tábora. Tieto prevádzkové a obchodné miestnosti, ako som už uvádzal, nevyhovovali dnešnému prudkému rozvoju a tempu životnej úrovne nášho ľudu a bolo potrebné rozmýšľať o výstavbe niečoho nového. V tomto smere našich občanov a funkcionárov obce podporila JEDNOTA – ĽSD v Púchove, ktorí súhlasili s výstavbou nového „Obchodného domu“ ako aj novej „Pekárne“, ak MNV zabezpečí stavebné pozemky pod výstavbu týchto jednotiek. Tak miestny národný výbor 11.marca 1955 schválil pod stavbu obchod. domu  stavebný pozemok na dolnom konci obce (oproti ľudovej škole) a pre výstavbu pekárne v strede obce (pod železničnou stanicou, vedľa rieky Biela voda). Toto bol prvý krôčik ku výstavbe nového obchodného domu a pekárne. Najskôr sa započalo s výstavbou obchodného domu dňa 16.mája 1955, kedy bol položený základný kameň. Práca rýchlo postupovala. Výstavbu prevádzal Okresný stavebný podnik v Púchove a výstavbu riadil majster z našej obce Rudolf Sekáč, ktorý bol v tom čase u uvedeného podniku zamestnaný a bol súčasne v našej obci aj predsedom miestneho národného výboru. V novopostavenom obchodnom dome boli zriadené predajne priemyselného a strižného tovaru a predaj konfekcie. Naši občania, ako i občania z okolitých obcí dostali ďaľšiu možnosť, že všetky potrebné veci pre domácnosť mohli nakupovať doma a nemuseli chodiť za nákupom na Vsetín alebo do Púchova.

     Zakrátko sa započalo s výstavbou druhej stavby a to s pekárňou, ktorú tiež prevádzal Okresný stavebný podnik a výstavbu riadil náš občan Rudolf Sekáč. Výstavba tiež postupovala pomerne rýchlo. Stavebné práce boli dokončené do konca roku 1957. Súčasne s dokončovaním stavby započalo sa s montážou strojného zariadenia. Po dokončení všetkých prác a po prevzatí stavby dňa 8.marca 1959 o 18,30 hod. Fabián Sedlák, pekár z našej obce začal zarábať na prvý chlieb v novej pekárni. A hneď na druhý deň Anton Domien, tiež pekár z našej obce, sádzal do pece prvé pečivo. Po ňom sa dostal k slovu vedúci pekárne Štefan Ozimý, ktorý sádzal prvý chlieb. Pekáreň i keď nepracovala zo začiatku ešte naplno, celá jej mechanizácia priniesla prvé ovocie – oveľa kvalitnejšie pečivo a chlieb. Spotrebitelia túto zmenu hneď zbadali a mali sme všetci z toho úprimnú radosť.

     Dolná škola (predtým r.kat. ľudová škola) bola postavená v roku 1929 a od tej doby sa na budove tejto školy nič nezmenilo. Pri škole boli drevené záchody a šopa na uskladnenie dreva pre školu a riaditeľa, ktorý býval v školskom byte. Až v roku 1956 sa stará šopa zbúrala a postavila sa nová a pri nej kúpeľňa a práčovňa pre riaditeľa školy. Taktiež sa pristavila k bytu nová veranda. Touto novou akciou dosiahlo sa účelnosti a tiež i vzhľadove škola dostala novú tvár. I toto musíme kladne hodnotiť vo výstavbe obce, nakoľko bolo to dielo, ktoré hodnotí kus dobrej práce vtedajších funkcionárov obce a občanov, ktorí na tejto práci brigádnicky pracovali.

     Naša obec bola v minulosti sídlom notariátu. Za týmto účelom bola ešte v roku 1904 postavená nová budova notárskeho úradu, ktorá v súčasnej dobe je sídlom miestneho národného výboru. Keďže budova bola už hodne zošlá a nebola viac rokov opravovaná, miestny národný výbor zabezpečil generálnu opravu budovy v roku 1957 v celkovom náklade 37.000 .- Kčs. V budove sa zriadili dve priestranné kancelárske miestnosti, sobášna miestnosť na vykonávanie občianskych aktov a ďalej bol v budove zabezpečený rodinný byt. V rámci generálnej opravy sa postavila i nová veranda. Takto dostala budova celkom nový a krásny vzhľad a môže dôstojne reprezentovať v súčasnosti i v budúcnosti výkonný orgán štátnej moci v našej obci.

   Roky 1956 – 1957 boli roky, ktoré priniesli zvrat v školskej otázke v našej obci. Nielen v školstve, ale i zvrat v celkovom dianí v obci. Čo bola príčina? V našej obci po prvýkrát v histórii bola zriadená stredná škola. Chcem podrobnejšie opísať tento moment, súvisiaci so zriadením Osemročnej strednej školy, čo tomu predchádzalo, ako sa budovali školské objekty.

    Otázka zriadenia meštianskej školy (teraz Osemročnej strednej školy) v našej obci, bola predmetom riešenia ešte v rokoch 1948 – 1949. Vzhľadom nato, že vtedajší funkcionári MNV nevedeli zabezpečiť potrebné budovy (miestnosti) na zriadenie meštianskej školy, táto bola potom zriadená v obci záriečie, vzdialenej od našej obce vyše 2 km, ktorá vedela tieto budovy poskytnúť. Takto naše deti museli denne dochádzať peši, na bicykloch, alebo autobusom do školy v Záriečií, vyše 10 rokov, kde sa vyučovali v nevyhovujúcich, starých triedach, nakoľko táto škola bola v obci zriadená len núdzove. Za týchto 10 rokov sa podmienky ani najmenej nezlepšili. Toto bolo podnetom k tomu, aby sa funkcionári obce zaoberali s otázkou možnosti zriadenia meštianskej (OSŠ) v našej obci.

     Prvý a možno povedať i základný krok v tomto smere bol dosiahnutý. Budem doslovne citovať hodnoverný dokument, ktorý sa tejto otázky týka.

     „Zápisnica napísaná dňa 30.novembra 1956 na miestnom národnom výbore v Lúkach pod Makytou. Prítomní boli: s. Coma, podpredseda Okresného národného výboru v Púchove, s. Kráľ a s. Lacko za odbor školstva rady Krajského národného výboru v Žiline, s. Slunčík za Odbor pre výstavbu rady ONV v Púchove, s. Buľovský a s. Vaverčák za odbor školstva rady ONV v Púchove, s. Kubík za čsl. štátne cesty, s. Bartoš za odbor poľnohospodárstva rady ONV v Púchove, s. Kohútová za Okresnú plánovaciu komisiu ONV v Púchove, s. Sekáč, predseda MNV, s. Murárik, tajomník MNV v Lúkach pod Makytou a s. Ozimý, predseda DO KSS v Lúkach.

     Predmet zistenia: situácia v školských pomeroch a možnosti zriadenia Osemročnej strednej školy v Lúkach pod Makytou.

      Podľa počtu detí v ročníkoch 1. – 5. Pohybuje sa tento od 31 – 33 detí v každom postupnom ročníku. Vzhľadom na tento počet detí je možné v Lúkach pod Makytou začiatkom školského roku 1957/58 zriadiť Osemročnú strednú školu. Školská budova, ktorá je postavená v roku 1932 má dve vyhovujúce učebne s jednou učebňou, ktorá od centrálnej budovy vzdialená 1 km. Druhá budova je postavená v roku 1908, bola v roku 1953 renovovaná, takže je vyhovujúca. Pre získanie ďalších potrebných učební je k dispozícií nateraz obývaný dom číslo 184. V tomto dome je kancelária okrskára a jeho byt. Používané miestnosti okrskárom sa miestny národný výbor zaväzuje vyprázdniť, aby sa mohla začiatkom roku 1957 previesť generálna oprava. Generálnou opravou sa získajú ďalšie učebne, prípadne potrebné priestory na kabinety. Budova sa musí administratívnou dohodou previesť do operatívnej správy školského rezortu. Zástupcovia Krajského národného výboru a Okresného národného výboru pre blízku budúcnosť doporučujú MNV zaoberať sa prístavbou a nadstavbou ku centrálnej školskej budove v rámci svojpomoci, aby sa tým školské priestory rozšírili a zjednotili. Zástupcovia odboru školstva a kultúry rady ONV v Púchove sa zaväzujú, že v rámci kvoty na generálne opravy pre rok 1957 zabezpečia potrebné finančné prostriedky v prospech MNV v Lúkach za účelom prevedenia spomínanej generálnej opravy. Zástupcovia MNV v Lúkach sa zaväzujú získať z miestnych zdrojov potrebný materiál a potrebné pracovné sily.“

          V ten istý deň, 30.XI.1956 prejednal miestny národný výbor zápisnicu a schválil opatrenia ku zriadeniu OSŠ t.j. zabezpečenia potrebných školských učební.


 

    Dňa 25.januára 1957 miestny národný výbor uznesením číslo 1/1957 schvaľuje adaptáciu budovy čp. 184 pre zriadenie OSŠ v rámci akcie „Z“ (t.j. svojpomocou). Budova čp.184 bola vlastníctvom Ernesta Kellermanna a spol. bývajúceho v Novom Meste nad Váhom. Miestny národný výbor túto budovu dňa 21.XII.1955 odkúpil od majiteľov za účelom adaptovania tejto budovy na kultúrny dom. Nakoľko sa však naskytla príležitosť na zriadenie OSŠ, miestny národný výbor budovu venoval tomuto účelu. Okresný národný výbor v Púchove na rok 1957 zabezpečil finančné prostriedky na generálnu opravu tejto budovy, podľa vopred vypracovanej technickej dokumentácie, ktorú vypracoval technik Ladislav Jurovatý, pracujúci na Priehrade mládeže v Nosiciach a ktorý pochádza z našej obce. Vedením adaptačných prác na tejto budove bol poverený Rudolf Sekáč, predseda MNV a Rudolf Murárik, tajomník MNV. Miestny národný výbor si vopred vytýčil, že adaptácia budovy v rámci akcie „Z“ (svojpomocou – brigádnicky) a v rámci GO ktorú prevádzal Okresný stavebný podnik v Púchove, bude skončená do 30.VIII.1957, aby sa od 1.septembra 1957 započalo s vyučovaním v triedach tejto školy. S touto perspektívou sa potom pustil do diela, ktoré doposiaľ nemalo obdoby v našej obci. Vopred ešte poriadal sa občiansky pohovor v kultúrnom dome, kde sa spoločne určilo, že každý dospelý občan odpracuje brigádnicky – bezplatne 20 hodín na adaptačných prácach.

     Budova, ktorá sa mala adaptovať na OSŠ  bola stará snáď vyše 100 rokov, postavená väčšinou z kameňa. Šírka budovy pre adaptáciu vyhovovala, svojou dĺžkou však bola krátka a preto sa počítalo s prístavbou cca 11 bm. Materiál nosných múrov nezodpovedal požiadavkam nadstavby budovy, nakoľko sa počítalo s nadstavbou na poschodie a preto sa stará budova musela takmer do základov zbúrať. Dňa 21.januára 1957 vplyvom dobrého počasia mohlo sa prikročiť k búracím prácam na budove. Najskôr sa rozobral krov a postupne aj priečky a nosné múry. Takto sa budova pripravila k stavebným prácam. MNV zorganizoval mohutné brigády občanov. Prácu prevádzali s elánom a nebolo treba dvakrát občanov na prácu pozývať. Prvýkrát v dejinách našej obce sa občania s takou obetavosťou zapojili do prospešnej budovateľskej práce. Na brigádach pracovali občania ako jednotlivci a tiež sa zúčastňovali na prácach i za zložky Národného frontu, v ktorých boli organizovaní. Zvlášť možno hodnotiť kladný pomer našich odborníkov – murárov a tesárov, ktorých máme v našej obci dostatok. Práce postupovali veľkým tempom, múry rástli ako z vody. Čoskoro v jarných mesiacoch 1957 bola glajcha hotová a medzi časom MNV zabezpečoval stavebné drevo z urbárskych hôr. Postupne sa započalo s murovaním na poschodie a hneď nato postavil sa i krov. V prvom rade sa pracovalo na triedach, aby tieto boli hotové do 1.IX.1957 tak, aby sa dalo v nich vyučovať. Naši murári Rudolf Sekáč, Štefan Martinko, Ľudovít Martinko, Gustáv Novosad, Rudolf Martinko, Ján Špaňo, František Hamšík a ďalší mali najväčšiu zásluhu na tom, že triedy boli do 1.IX.1957 vykožované a pripravené k vyučovaniu.

     Dňa 1.IX.1957 sa započalo s vyučovaním už v niektorých nových triedach (škola mala ešte názov „Národná škola“, ktorej riaditeľom bol Alexander Bizub). Po 1.IX. pokračovalo sa v prácach na poschodí, kde sa dokončovali byty pre učiteľov, ako aj kabinety, sborovňa a riaditeľňa. Konečne tieto práce boli ukončené začiatkom roku 1958 a školská budova bola hotová skutočne v krátkom čase, keď pomyslíme, že bola vybudovaná v priebehu jedného roku. Tu sa treba zamyslieť nad tým, aký skutočne krásny pomer k budovaniu našej obce mali všetci funkcionári obce ako aj občania. Veď vybudovať v priebehu jedného roka školskú budovu, v ktorej bolo päť tried, kabinet, sborovňa, riaditeľňa, dva kompletné rodinné byty pre učiteľov, ako aj dve obytné izby pre slobodných učiteľov, dalo toľko námahy, rozmýšľania, organizovania, toľko poctivej práce. Ku školskej budove bolo potrebné ešte pristaviť drevárne, záchody a tiež dielne na polytechnickú výchovu. Miestny národný výbor v priebehu roku 1957 vypracoval technickú dokumentáciu na toto sociálne zariadenie a schválil výstavbu po predbežnom súhlase ONV v Púchove v rámci akcie „Z“. V jarných mesiacoch 1958 započalo sa s výstavbou tohto sociálneho zariadenia. Keďže v škole sa už vyučovalo, veľmi nutne sa vynárala otázka urýchlenej výstavby WC a dielní pre polytechnickú výchovu. Miestny národný výbor začal organizovať brigády, aby dokončenie výstavby zabezpečil do 1.IX.1958. Občania i keď nie tak, ako pri výstavbe školy, zúčastňovali sa ochotne na prácach. Budem citovať článok z „Nového hlasu“ – dedinských novín Osvetovej besedy20.6.1958.

     „ Občania z Lúk z príležitosti Národnej smeny v sobotu a v nedeľu, 14. a 15.6.1958 ukázali skutočne statočný pomer ku svojej obci. Pochopili vážnosť situácie pri výstavbe sociálnych zariadení školy a skutočne masove nastúpili na brigádu. Za ich obetavosť jasne hovoria čísla. V sobotu dňa 14.VI.1958 odpracovali 1.080 hodín, čo predstavuje finančnú hodnotu Kčs 18.500.-. Pri výstavbe školy v sobotu pracovalo 135 občanov. Nebola to vydarená brigáda iba do počtu brigádnikov, ale najmä dobrá pracovná morálka, skutočne vysoký výkon brigádnikov hovoria za dobrý vzťah Lúčanov ku svojej obci. V nedeľu nastúpilo do práce ďalších 35 občanov, ktorí pokračovali na prácach pri výkope základov. Spolu odpracovali 210 hodín, čo predstavuje hodnotu 4.800.- Kčs. Za dva dni sa teda vystriedalo na pracovisku školy spolu 170 občanov, ktorí odpracovali 1.290 hodín, čo predstavuje sumu vyše 23.000.- Kčs.“ 

    Práce na výstavbe však ochabli počas letných poľnohospodárskych prác, preto ani výstavba nebola do konca augusta skončená. Najnutnejšie práce sa prevádzali v jesennom období a WC boli v mesiaci novembri 1958 dané do užívania. Začiatkom roku 1959 sa dokončili i dielne a drevárne.  

     Miestny národný výbor na svojom zasadnutí dňa 29.12.1958  hodnotil tieto práce takto: „V roku 1958 mali sme dokončiť Osemročnú strednú školu, čo sme aj splnili a od 1.IX.1958 oficiálne sa započalo s vyučovaním v tejto vo všetkých triedach. Ďalej sme v t.r. započali s prístavbou sociálneho zariadenia pri tejto škole, ako aj dielne, ktorá má predbežne slúžiť ako deviata trieda, nakoľko sa v budúcom roku počíta so zriadením deväťročenky. Ďalej sme započali s výstavbou vodárne, ktorá bude ak počasie vyhovie v t.r. dokončená. Na týchto prácach, ktoré sa konali v akcii „Z“ t.j. svojpomocne bolo odpracované okolo 20.000 pracovných hodín v brigádach, na čom sa podieľali naši občania, ako aj občania z obce Dubková.“

     Aby dielo Osemročnej strednej školy bolo dokončené miestny národný výbor zabezpečil v roku 1960 ešte oplotenie školského dvora. V t.r. zhotovil sa plot a brány, ktoré sa však osadia až v roku 1961.

    Toto bola kapitola troch rokov výstavby Osemročnej strednej školy s príslušenstvom. Výstavba tohto diela znamená zvrat v našej obci, ako som už na začiatku spomínal o čom však sa zmienim podrobnejšie na úseku školstva a kultúry.

    Dňa 27.IV.1956 na požiadanie miestneho národného výboru zasadala komisia zložená zo zástupcov MNV a Správy lesotechnických meliorácií zo Žiliny o vyregulovanie potoka „Hajnušov“. Nakoľko tento potok pri rozvodnení každoročne narobil značné škody občanom bývajúcim vedľa potoka, dohodlo sa, že potok uvedená správa vyreguluje. S prácou sa započalo hneď a bola i v tom roku dokončená. Takto sa zabezpečilo, že regulácia bola prevedená od OSŠ po vyústenie do rieky. Druhá časť potoka okolo OSŠ sa vyregulovala až v roku 1960 a súčasne bola zhotovené a namontované zábradlie okolo škarpy. Týmto sa zamedzilo značným živelným pohromám počas rozvodnenia potoka a tiež obec dostala krajší vzhľad, čo možno hodnotiť kladne vo výstavbe našej obce.

    Miestny národný výbor v roku 1957 zaoberal sa niekoľkokrát s otázkou možnosti zriadenia lekárne v našej obci, ktorá by slúžila pre občanov celého okolia, keďže najbližšie lekárne nachádzajú sa v Púchove, alebo na Vsetíne. Na popud funkcionárov MNV (hlavne tajomníka MNV s. Rudolfa Murárika) zišla sa dňa 30.augusta 1957 komisia, ktorá v uvedenej veci jednala. Citujem doslovne z tejto komisie: „Zápis napísaný dňa 30.augusta 1957 na MNV v Lúkach pod Makytou za prítomnosti PhMr K. Platznera za KNV – zdrav. odbor Žilina, PhMr J. Baroša riaditeľa Krajskej správy lekární v Žiline a PhMr D. Rističa hlavného lekárnika KSL v Žiline a Rudolfa Murárika, taj. MNV v Lúkach. Predmetom jednania je zriadenie lekárne v Lúkach pod Makytou. MNV v Lúkach ponúkol KSL prevádzkové miestnosti pre lekáreň v budove čp. 176, pozostávajúce z dvoch miestností na prízemí a jednej manzartky. Zástupcovia KSL, ako aj zástupca zdravot. odboru KNV prehlasujú uvedené miestnosti pre lekáreň za vyhovujúce a po prešetrení počtu obyvateľov pripadajúcich na priľahlé 3 lekárske obvody v počte  8637 obyvateľov rozhodli sa o nutnosti zriadenia lekárne v obci Lúky pod Makytou. Krajská správa lekární zaistí vnútorné zariadenie vlastnej miestnosti lekárne tak, aby lekáreň bola schopná prevádzky.“

    Miestny národný výbor previedol potrebnú úpravu miestností a príslušných skladov. Krajská správa lekární v Žiline dala zhotoviť potrebný nový lekárnický nábytok, ktorý bol do konca septembra 1958 dodaný do miestností, aby sa mohla lekáreň otvoriť. Dňa 1.10.1958 prisťahoval sa do našej obce nový lekárnik PhMr Milan Marko, ktorého manželka je učiteľkou. Menovaný prevzal lekáreň. Do 15.10.1958 sa dovážali potrebné lieky a od 15.10.1958 bola lekáreň otvorená verejnosti.

     Deň 15.október 1958 stal sa týmto medzníkom starostlivosti našej vlády a strany o zdravie pracujúcich. Naša obec dosiahla zriadením zdravotného obvodu a zriadením lekárne dva veľké úspechy na úseku zdravotníctva čo prjali naši občania s nevídaným uspokojením.

     Ďalej bolo v roku 1958 započaté s výstavbou novej lávky na osadu „Korenákovce“ cez rieku. Táto lávka bola dokončená v novembri 1959 a bola daná do užívania, čo občania bývajúci v osade ocenili, lebo sa im umožnil kratší smer prístupu do obce. Lávka bola vybudovaná z finančných prostriedkov rozpočtu MNV v celkovom náklade 15.000.- Kčs. I v tomto prípade bolo vidieť snahu MNV o starostlivosť svojich občanov, bývajúcich mimo centra obce.

     V júli 1960 započalo sa s vonkajšou opravou r.kat. kostola. Opravu prevádzala stavebná skupina pri miestnom národnom výbore. Najskôr bolo postavené lešenie okolo veže až do polovice strechy veže (t.j. cca 25 bm). Najskôr sa obúrala stará omietka a potom sa celá veža ako aj kostol omietli kameninovou omietkou. Túto prácu prevádzali murári z našej obce a tiež aj z obce Dohňany. Martin Čapica, maliar a natierač z tunajšej obce previedol náter strechy na veži. Naši majstri previedli kus odvážnej práce berúc v úvahu okolnosti, za ktorých sa práce prevádzali (výška veže).

     Cez našu obec vedie štátna cesta I. triedy, spájajúca Slovensko s Moravou. Táto cesta bola až do roku 1959 prašná. Keďže je hodne frekventovaná, hlavne cez letné obdobie, prach z cesty sa víril po celej obci, čo pôsobilo neblahým účinkom, hlavne po zdravotnej stránke. Hlavne tieto okolnosti nútili miestny národný výbor k tomu, aby sa dožadoval na patričných miestach vyasfaltovania cesty. Posledná žiadosť miestneho národného výboru zo dňa 12.9.1958 stretla sa s porozumením. Ešte v roku 1958 pripravovali čsl. štátne cesty potrebný stavebný materiál a v jarných mesiacoch roku 1959 sa započalo s asfaltovaním cesty. Aký to bol pôžitok, chodiť nie po zaprášenej, alebo zablatenej ceste, ktorá prinášala útrapy našim občanom a tiež vodičom motorových vozidiel, ale po asfaltovej, krásnej, čistej, neprašnej ceste. Občania si oddýchli a kvitovali s potešením starostlivosť našich orgánov i po tejto stránke.

                                               Hospodárstvo

      V tomto odseku budem písať za opisované obdobie (1953 – 1960) o hospodárstve obce, do ktorého chcem zahrnúť úseky poľnohospodárstva, rozvoj obchodov, rozvoj prevádzok a služieb obyvateľstvu a nakoniec sa zmienim o práci v kameňolome v našej obci.

Poľnohospodárstvo:

     O tomto úseku sa dosť obšírne zmienil predošlý kronikár, ktorý opisoval vznik Jednotného roľníckeho družstva (JRD) v našej obci a dosť podrobne sa zmienil o tom, že toto JRD nebolo založené na zdravých základoch. Bolo tomu skutočne tak. Už rok 1953 a 1954 potvrdil správnosť tohto tvrdenia, keďže funkcionári pravdepodobne nesprávnou formou nevedeli upevniť už existujúce JRD, ktoré bolo I. typu, nevedeli rozšíriť členskú základňu, rozšíriť pôdny fond a uviesť JRD do vyššieho typu. JRD hospodárilo len na štátnej pôde, nemalo takmer žiadny mŕtvy a živý inventár, takže v tejto forme nemohlo ďalej existovať.

     Otázkou existujúceho JRD podrobne sa zaoberal novozvolený miestny národný výbor ako i Okresný národný výbor a po vzájomnej dohode dňa 13.augusta 1954 bola účinnosť JRD dočasne prerušená a utvorený bol prípravný výbor. Pozemky, ktoré JRD obhospodarovalo rozdelili sa medzi drobných občanov.

    Mnohí občania po dočasnom prerušení činnosti JRD si mysleli, že otázka spoločného hospodárenia v našej obci bola týmto vyriešená, teda si mysleli – najmä roľníci, že JRD v našej obci nebude.

     Rok 1958 znamenal v našom púchovskom okrese úplný obrat v poľnohospodárskej výrobe. V tomto roku sa založilo v celom okrese 17 družstiev. Teda otázka zakladania JRD bola aktuálna i v našej obci. Funkcionári argumentovali na roľníkov ako sa hospodári teraz a aké bude hospodárstvo po založení JRD v budúcnosti. Roľníci u nás obhospodarujú spolu 220 ha ornej pôdy, 16 ha lúk a 100 ha pasienkov. Celá pôda je rozdelená asi v 1800 parcelách. I najväčšiemu neprajníkovi družstevnej myšlienky je jasné, že takéto rozdrobenie pôdy nemôže priniesť úžitok. Mechanizácia za takýchto podmienok nemôže tiež byť takmer nijaká. Väčšina prác sa vykonáva kravskými poťahmi. Aká je potom dojivosť, vedia roľníci sami najlepšie. I rozdrobenosť čo do počtu poľnohospodárskych závodov je značná. Spolu na pôde nášho chotára pracuje 180 poľnohospodárskych závodov. Výnosy pôdy po takomto rozdelení a obrábaní sú tiež nízke. Priemerné výnosy u pšenice sú 14 q z ha, jačmeňa 13 q, zemiakov 110 q. Nízke hektárové výnosy v našej obci majú vplyv i na to, že sa nedodržujú plánované stavy hovädzieho dobytka. To má samozrejme vplyv na výrobu i dodávku mlieka a čo viac – na príjmy roľníkov. Za takéhoto stavu nie je možné, aby sa životná úroveň roľníkov zvyšovala.

     Ako sa plánuje výroba JRD v našej obci? Hlavný smer výroby bol by chov hovädzieho dobytka. Aby sa hneď v prvých rokoch zaistila rentabilnosť družstva, bude nutné previesť zmeny v niektorých plochách katastru a zamerať výrobu na krmoviny. Za týchto predpokladov postačí na obrobenie všetkej spoločnej pôdy 80 stálych pracovníkov, z toho 30 – 35 mužov. Ostatné uvoľnené pracovné sily môžu odísť pracovať do priemyslu. Pri zavedení nových osevných postupov môže družstvo chovať 180 kusov hovädzieho dobytka, z toho 100 dojníc, 90 kusov ošípaných z toho 20 prasníc. Ďalej bude potrebné chovať 14 koní a môže sa chovať 400 kusov hydiny. Zastúpenie plodín v osevnom postupe by bolo takéto: 42% obiloviny, 35% krmoviny, 20% okopaniny a 3% krmoviny na siláž. Celkove po odpočítaní záhumeniek ostalo by pre spoločné hospodárenie 265 ha pôdy, z toho 135 ha ornej. Po úpravách a vyčlenení záhumeniek stav pôdy bol nasledovný:

    20 ha ornej pôdy nachádzajúcej sa v komplexe chotárov Hajnúšov, Zadiel, Struhárska, Chorkov a Dankov pripadla by na prechodné lúky. Okrem toho komplex pôdy horšej bonity o výmere 15 ha bude slúžiť na vybudovanie oplotkov pre mladý dobytok. Teda prakticky 37 ha pôdy v našom katastri by sa premenilo na prechodné a striedavé lúky, čím by sa podstatne zvýšila krmovinová základňa pre dobytok v zimnom období. Ďalej sa uvažuje ostatnú pôdu rozdeliť na dve čiastky: prvá časť chotárov Hajnúšov, Diel, Zádiel by mal 50 ha ornej pôdy a 60 ha pasienkov a lúk. V tomto úseku by sa vybudovala letná maštaľ pre odchov dobytka, druhá časť – celej pôdy v Dielniciach, Na lánoch, Medníku, Zaosičia a celá horná časť pôdy v obci. Okrem toho i pasienky v Chorkove, čo predstavuje dovedna 85 ha ornej pôdy a 70 ha lúk a pasienkov. S výstavbou hospodárskeho uvažuje sa v blízkosti pasienkov Dankov. Vybudovaná ošipáreň by slúžila v jednej polovici ako hydináreň a v druhej polovici ako maštaľ pre dobytok, ktorý by sa pásol v Chorkove a okolí. Na výmere 25 ha ornej pôdy v Dielniciach a na Vlčích jamách bol by zavedený pridvorský osevný postup na výrobu krmovín, okopanín a iných špeciálnych plodín. Budova bývalého strediska STS (strojno – traktorovej stanice) po menších opravách by slúžila ako skladovacie priestory a maštaľ pre kone. Bolo by treba vybudovať jednu maštaľ pre 100 kusov hovädzieho dobytka, jednu ošipáreň pre 100 kusov ošípaných, jednu letnú maštaľ v Hajnušove pre 50 kusov mladého dobytka na letné obdobie.

     Po tomto rozplánovaní hospodárenia budúceho JRD utvorili sa agitačné skupiny za pomoci pracovníkov z ONV a závodov nášho okresu a robila sa presvedčovacia kampaň za vstup roľníkov do JRD. Dobrým pomocníkom pri agitácii boli dedinské noviny „Nový hlas“, v ktorých boli písané aktuálne články o JRD. Agitácia pokračovala i v roku 1959 a 1960. Výsledok agitačnej práce – okrem získania niekoľkých roľníkov nebol žiadny. Čomu možno pripisovať tento neúspech, že do konca roku 1960 nie je založené JRD? Azda tomu, ako už i v minulosti, že myšlienka bola správna, avšak formy tejto práce boli nepresvedčivé! Že je nutnosťou založiť v našej obci JRD a zaviesť spoločné hospodárenie ukazuje už i to, že mnohé poľnohospodárske závody u nás sú úpadkové a produkcia týchto hospodárstiev je veľmi minimálna. Toto zapríčinilo vysoký vek výkonných roľníkov, ktorí nie sú schopní Ďalej rentabilne obhospodarovať pôdu a ich synovia a dcéry nechcú zostať pracovať na pôde.

    Ako som už uviedol, poľnohospodárstvo v našej obci nie je na vzostupe, ale na zostupe vplyvom príčin, ktoré som uviedol. Poľnohospodárska výroba sa má neustále zvyšovať čo docielime jedine formou socialistickej veľkovýroby, ak chceme dosiahnuť neustáleho zvyšovania životnej úrovne nášho ľudu. Tento stav však zapríčiňuje to, že neustále neplníme dodávky poľnohospodárskych produktov, hlavne u mlieka a mäsa. Čiastočne sa plnenie dodávok zlepšilo od roku 1959, kedy naša strana a vláda zjednotila výkupné ceny poľnohospodárskych výrobkov, teda výkupné ceny boli značne zvýšené, čo znamená, že sa i zvýšili príjmy pracujúcim na pôde.

     Výnosy v poľnohospodárstve v priebehu rokov 1953 – 1960 boli ovplyvňované i prírodnými podmienkami, najmä značným suchom, alebo nadmernými dažďami. Od roku 1948, kedy bolo najväčšie sucho v posledných rokoch bol suchý rok i v roku 1956, nie však v takom rozsahu. No v tomto roku, následkom sucha bol značný nedostatok krmovín a tiež to malo vplyv na neúrodu i ostatných poľnohospodárskych výrobkov. V posledných rokoch sme svedkami nestabilizovaných ročných období, prejavuje sa to v značných, až nadmerných spŕškach a v slabých zimách, čo má neblahé účinky na úrodu.

     Naša obec patrí v súčasnom období medzi pomerne slabé ovocinárske obce. Bolo chybou v minulosti, že sa nesadili ovocné stromky kvalitných odrôd. V poslednom čase sa prevádza výsadba stromkov kvalitných, čo prinesie povznesenie ovocinárstva. Iniciátorom komplexnej výsadby ovocných stromkov je Osemročná stredná škola v Lúkach. Na planých pasienkoch zakladajú ovocné sady. Tak na jeseň v roku 1960 na počesť 43. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, žiaci OSŠ pod vedením Branislava Liptáka, riaditeľa OSŠ a Františka Janovca, učiteľa OSŠ a za pomoci obetavých občanov, vysadili na hornom konci obce 250 ovocných stromkov. Tento sad pomenovali jeho tvorcovia „Pioniersky sad vďaky.“

     Od roku 1956 v chotári našej obce sa každým rokom objavuje veľký škodca zemiakových kultúr „Mandelinka zemiaková.“ Najväčší výskyt sme  pozorovali v roku 1960. Na zamedzenie rozširovania a zničenia tohto škodcu organizuje každý rok miestny národný výbor v spolupráci so školou a občanmi hľadacie dni, kedy sa mandelinka zbiera a zemiakové kultúry sa posýpaju chemickými ničivými prostriedkami.

Rozvoj obchodov, prevádzok a služieb obyvateľstvu:

     V súčasnom období máme v našej obci tieto obchody: Jednota – obchod s potravinami, ktorý je od roku 1953 umiestnený v budove Karola Počarovského. Tento obchod je od roku 1958 zriadený na samoobsluhu a vyhovuje požiadavkam našich občanov. Ďalším obchodom je Jednota – obchod s priemyselným a textilným tovarom (Obchodný dom), ktorý bol postavený v rokoch 1955 – 1957. Ďalej máme zriadený „Bazar“ obchod s partiovým tovarom v budove čp. 169, kde sa odpredáva tovar za znížené ceny. Ďalším obchodom je „Mäsna“, ktorá zásobuje mäsom a údenými výrobkami obce: Lúky, Vydrnú, Zariečie, Mestečko a časť obce Dubková. Ďalej máme v obci „Pohostinstvo“, kde je od roku 1958 zriadený i závod spoločného stravovania. Na železničnej stanici máme zriadený bufet.

    Z prevádzok v našej obci máme „Holičstvo a kaderníctvo“, zriadené Komunálnymi službami Púchova v roku 1957, „Pekáreň“ – postavenú v rokoch 1956 -1959, ktorá zásobuje svojimi výrobkami celú púchovskú dolinu.

     Miestny národný výbor v roku 1959 – 1960 zriadil tiež niektoré prevádzky, ktoré slúžia našim občanom. Zriadil nákladnú autodopravu, zváranie kovov, stavebnú skupinu a tisk – rozmnožovanie.

     Je to veľký pokrok, že v obci máme obchody a prevádzky, ktoré môžu plne uspokojiť našich občanov, že sú to obchody socialistické, kde občania nakupujú za štátne maloobchodné ceny. V minulosti v našej obci bolo tiež hodne obchodov a krámov, ktoré slúžili viac pre vykorisťovanie, ako pre uspokojenie potrieb ľudu.

    Priemysel v našej obci nemáme. No možno spomenúť rozvoj kameňolomu, ktorý od roku 1956 prevzali Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, ktoré ťažia kameň pre národné podniky. V minulosti slúžil kameňolom pre obohacovanie súkromníkov, teraz slúži celku. Uvedený podnik zaviedol plánovanú ťažbu kameňa, začal v roku 1960 s výstavbou sociálnych zariadení pre robotníkov. Zaviedol mechanizáciu, zvýšila sa zamestnanosť v tomto kameňolome na 50 robotníkov.

Sociálne a zdravotné pomery v obci:

     Súčasný stav sociálnych a zdravotných pomerov v našej obci nasvedčuje o nebývalom rozvoji. Najmä na tomto úseku možno uviesť markantné príklady, ako sa žilo kedysi a ako sa žije dnes!

    Ak chcem uviesť, ako sa žilo za bývalej republiky a za tzv. slovenského štátu (1918-1945), dospejeme k názoru, že sa vtedy nežilo, ale živorilo. Tak tomu bolo skoro u všetkých našich občanov. Ak si pomyslíme, že nebolo na okolí priemyslu, nebolo pracovných možností, naši ľudia odchádzali za prácou niekoľko kilometrov na bicykloch, alebo pešo, odchádzali na poľnohospodárske práce na veľkostatky, len aby uživili biedne svoju rodinu. Kto mal v tom čase rádio, kto mal práčku, chladničku, nábytok a podobne – veci, ktoré sú nezbytné pre dôstojný život pracujúceho človeka? Alebo spomeňme si na zdravotníctvo – liečenie v minulosti. Ľudia mreli bez dostatočnej lekárskej pomoci. Nebolo peňazí na lekára, deti trpeli podvýživou, preto bola aj väčšia úmrtnosť.

                      Životopis kronikára

    Pochádzam z robotníckej rodiny. Narodila som sa 22.7.1941 v obci Lúky. Roku 1942 sa rodičia presťahovali do Slovenského Pravna, okres Martin, kde matka pracovala ako vedúca poštového úradu a otec bol prepravcom pošty. Do základnej školy som začala chodiť v Slov. Pravne a po presťahovaní v roku 1952 na Lúky som pokračovala v školskej dochádzke na Osemročnej strednej škole v Záriečií. Počas štúdia na na JSŠ v Púchove som sa stala členkou ČSM. Po maturite som pokračovala v štúdiu v rokoch 1958-1960 na Vyššej pedagogickej škole v Banskej Bystrici. Po skončení štúdia so začala učiť na Základnej deväťročnej škole v Púchove, Komenského ul. Trvale bývam v obci Lúky. V roku 1961 som bola Radou MNV menovaná za kronikárku obce. Materiál pre písanie kroniky budem získavať zo zasadnutí orgánov obce a zo sledovania politického, hospodárskeho i kultúrneho života.                                                                

                                                          Elena Muráriková

                                                       1961 - 1962

 Charakteristika obce.

    Obec Lúky je prevážne robotníckeho charakteru. V tunajšej obci niet žiadneho výrobného podniku a teda ani pracovných možností. Občania odchádzajú za prácou do závodov: Gumárne 1.mája v Púchove, Makyta n.p. Púchov, Považské strojárne v Považskej Bystrici a pod. Značná časť obyvateľstva pracuje na Ostravsku a na rôznych príležitostných prácach po celej republike. Obec má celkove 210 ha ornej pôdy so súkromným hospodárením. Výmera pôdy je veľmi rozdrobená a poľnohospodárstvo slúži len ako vedľajšie výrobné odvetvie občanov. Väčšiu časť pôdy obrábajú malí a strední roľníci vo svojom mimo pracovnom čase. Výmera poľnohospodárskej pôdy má klesajúcu tendenciu. Zväčšila sa výmera zastavanej plochy výstavbou rodinných domkov.

Výstavba.

     Obec má 984 obyvateľov, ktorí žijú v 234 domácnostiach. Za rok 1961 bolo odovzdané do užívania 10 nových rodinných domkov vybudovaných občanmi. V roku 1962 – 5 rodinných domkov. Napriek tomu, že ročný prírastok obytných domov je značný a prevádzajú sa aj prístavby a adaptácie domov, stále máme v obci nedostatok bytov hlavne pre štátnych zamestnancov a mladomanželov, ktorí nemajú ešte finančné prostriedky pre výstavbu bytov. Veľký pokrok bol zaznamenaný v bytovej kultúre. Ani jedna novostavba nie je budovaná bez príslušných hygienických zariadení. Nové rodinné domy svojím vzhľadom menia tvár našej obce. V obci sú však ešte aj domy drevené, malé, ktoré obývajú viacčlenné rodiny a dnešnému životnému štýlu nevyhovujú. Štátna výstavba v našej obci je nedostatočná. Obec nemá vhodný kultúrny dom, miestnosť kina svojím vzhľadom i vybavením nespĺňa požiadavky kultúrnej miestnosti. Chýbajú nám vhodné obchodné miestnosti, najmä pre obchod s potravinami a mäsom. Plánovanou výstavbou požiarnej zbrojnice, kde sa plánuje vybudovať aj spoločenská miestnosť sa získa aspoň dočasne miestnosť pre zhromažďovanie občanov.

Poľnohospodárstvo.

     Podľa prírodných podmienok je naša obec zaradená do horskej výrobnej oblasti. Poľnohospodárska pôda je zväčša málo výnosná, rozložená z 90% na svahoch, ťažko prístupná, čím sa značne zvyšujú náklady na obhospodarovanie a pritom hektárový výnos je malý. MNV v roku 1961 a 1962 zabezpečoval nákupné úlohy, ktoré boli dané štátnym plánom pre tunajšiu obec takto:             

Rok1961:

Druh               plán                 plnenie               % plnenia
mäso             28000 kg           21840 kg                78%     
mlieko           89280 l              74036 l                   83% 
vajcia            50000ks             48000 ks                96%
obilie             29000 kg           28130 kg                97%
zemiaky       120000kg          113040 kg                94%

Rok 1962:

Druh               plán                 plnenie              %plnenia
mäso             31400 kg           23500 kg               74 %      
mlieko           85000 l              67178 l                  79 %   
vajcia            70000 ks            68028 ks                97%
obilie             33100 kg           29800 kg                90 %
zemiaky       120000 kg           82000 kg                68 %

Stav hospodárskych zvierat k 31.12.1961      k 31.12.1962  
Hovädzí dobytok spolu:            158 ks                163 ks     
z toho kravy                              113 ks                104 ks    
ošípané                                    164 ks                167 ks 

Tieto čísla uvádzam pre zaujímavosť koľko poľnohospodárskych produktov bolo odovzdané z obce pre verejné zásobovanie. MNV mal záujem na splnení úloh štátneho plánu. Občania, ktorí si svoje úlohy čestne splnili boli cestou miestneho rozhlasu vyhlásení a v relácii „Hráme dodávateľom“ im boli zahraté populárne piesne.

Miestne hospodárstvo:

       Na úseku miestneho hospodárstva nie sú dostatočne kryté požiadavky obyvateľstva. Poskytovanie služieb z časti zabezpečujú Komunálne služby Púchov, ktoré majú u nás zriadené tieto služby: Holičstvo a kaderníctvo – vedúca s. Gurínová, Pohrebný ústav – vedúca s. Barteková Mária. V roku 1962 prostredníctvom Okresného priemyselného kombinátu bola zriadená Opravovňa obuvi – vedúci s. Kubaš.

      Miestne prevádzky, ktoré sa zakladajú v obciach pri MNV majú dve dôležité úlohy:                                                                                                                                           1. Poskytnúť služby obyvateľstvu                                                                                   2. Využiť miestne zdroje a pracovné  sily                                                            Aj náš národný výbor si uvedomil tieto úlohy a v roku 1961 zabezpečil pre občanov tieto prevádzky: stavebnú čatu, v ktorej pracujú predovšetkým dôchodci, nákladnú autodopravuMurárik Rudolf, elektrozváranieJursík Milan, mlátenie obilia, čistenie obiliaMurárik Jozef, stroj na tvárnice, elektrickú miešačku. Prevádzky sa zamerali hlavne na údržbu a nie na výrobu vzhľadom nato, že v obci nemáme žiadne suroviny, ktoré by sa mohli využiť  v prospech založenia prevádzky.

Školstvo a kultúra.

     Roku 1960 bola prevedená školská reforma. Bola zavedená povinná deväťročná školská dochádzka. Zmenil sa názov z Osemročnej strednej školy na Základnú deväťročnú školu (ZDŠ). Na tunajšej škole vyučovalo v roku 1961 12 učiteľov a 1 skupinová vedúca Pionierskej organizácie ČSM. Riaditeľom školy je Branislav Lipták. Školu navštevujú žiaci z Lúk a Dubkovej. V každom ročníku je jedna trieda. Školské učebne nemajú dostatočné zariadenie, chýbajú moderné vyučovacie pomôcky. Škola, ako aj celá obec a TJ Sokol veľmi postráda telocvičňu. Podľa novej školskej úpravy bola zavedená pre žiakov aj polytechnická výchova – pracovné vyučovanie, pre ktoré boli vybudované dve dielne. Škola nadviazala patronát so závodom ĽSD v Púchove, ktorý pomáhal škole budovať letný stanový pioniersky tábor. Žiaci školy sa zapojili do zberu liečivých rastlín a odpadových surovín. Nacvičili niekoľko divadelných hier pre vlastné potešenie, ako aj pre potešenie detí okolitých obcí a svojich rodičov. Všetky získané peniaze venovali deti na výstavbu vlastného tábora. Pioniersky stanový tábor bol postavený v obci Lazy – Čertov. V týždňových turnusoch sa vystriedala väčšina žiakov školy, kde v lone prírody prežili veľa radostných chvíľ. O pobyt žiakov sa starali učitelia školy počas svojho voľného času. Je to prejav veľkej lásky učiteľov k svojim žiakom. Spokojnosť detí bola odmenou za zodpovednosť.

     Žiaci školy sa ďalej starajú o ovocné stromky v „Pionierskom sade“, ktorý bol založený v roku 1960. Od 1.9.1962 boli do tunajšej školy zaškolení žiaci z Vydrnej do 6.-9. ročníka, ktorí predtým chodili do záriečia. Počet žiakov na škole bol celkom 396.

     Podrobnejšie o práci školy je zachytené v školskej kronike.

       V roku 1962 sa zriadila v našej obci materská škôlka. Škôlka bola zriadená na základe stálej požiadavky matiek, ktoré sú zamestnané v obci, alebo mimo nej. Škôlka bola zriadená v budove číslo ..... a vzhľadom na nedostatok vhodných miestností bola zriadená len s poldennou starostlivosťou. Pre deti je k dispozícií jedna učebňa, dvor s pieskovišťom a hojdačkami a potrebné množstvo hračiek. Pre vyučovanie v materskej škôlke bolo prijatých 28 detí, hoci žiadostí bolo viac. Riaditeľkou škôlky bola s. Kováčová, ktorá dochádzala z Púchova.

Oslavy.

     K významným štátnym sviatkom sa konajú v obci spomienkové slávnosti.

     8. marca na Medzinárodný deň žien pripravia žiaci školy a materskej školy vhodný kultúrny program pre verejnú oslavu, ktorá sa koná v kultúrnom dome. Žiaci zároveň posielajú pozdravné listy svojím matkám. Výbor žien pri MNV odovzdáva kvetinové dary mnohodetným matkám.

    1. mája odchádzajú občania do Púchova na prvomájovú manifestáciu. Pri prevoze žiakov pomáha patronátny závod, ktorý poskytne nákladné autá. V predvečer 1. mája sa nad obcou rozhorí veľký tradičný táborák.

     Na oslavy Medzinárodného dňa detí (1. jún) sa všetky deti v našej obci veľmi tešia. Združenie rodičov a priateľov školy (ZRPŠ) a Základná deväťročná škola pripravia pre deti rôzne súťaže.

     7. novembra z našej obce odošleme pozdravnú stuhu, ktorá sa pripojí k „Štafete mieru a priateľstva“, ktorú každoročne na počesť Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie posiela československý ľud do SSSR.

    Ľudovú knižnicu, ktorá je umiestnená v miestnosti Osvetovej besedy v budove č. 29 vedie súdružka Trnková Anastázia. Knižnica býva otvorená raz do týždňa. Trpí nedostatkom úložných priestorov. Každoročne z prostriedkov Okresného národného výboru – odboru školstva a kultúry sa doplňuje knižnica novými dielami krásnej i náučnej literatúry.

     Čitatelia mali k dispozícií v roku 1961 – 810 sväzkov, v roku 1962 – 922 sväzkov. Počet členov knižnice v roku 1961 bol 170 a v roku 1962 163. Každoročne pribúda kníh priemerne za 2.000.- Kčs.

     V roku 1962 bola knižnica niekoľko týždňov zatvorená pre nemoc knihovníčky. Dňom 1.IX.1962 prevzal knižnicu s. Isteník Vladimír, učiteľ ZDŠ.

Osvetová beseda.

     Činnosť tejto veľmi dôležitej inštitúcie je spojená s veľkými ťažkosťami. Hlavná činnosť je v nacvičovaní divadelných hier. Len za veľmi ťažkých podmienok sa odohrá jedna divadelná hra za zimné obdobie. V roku 1962 bol založený hudobný krúžok pri OB, ktorý je vybavený potrebnými hudobnými nástrojmi. Vedúci krúžku je Trnka Jozef a členovia Repatý Štefan, Repatý Marcel, Jurík Pavol, Kubica Jozef, Lukáč Jozef.

     V kine „Makyta“, ktoré je umiestnené v Kult. dome sa konajú za týždeň tri predstavenia pre dospelých a jedno pre deti. Tretie predstavenie sa zaviedlo v stredu večer od 1.X. 1961. Správcom miestneho kina je Domienová Štefánia, pokladníčka – Muráriková Ľudmila.

Prehľadná tabuľka:

Rok:       Počet predst.     Návšteva      Priemer. návšteva
1961            173                14.867                85                  
1962            211                19701                 94

     Zvýšenie návštevnosti bolo zabezpečené lepšou propagáciou, ktorá sa prevádza dvoma vývesnými skrinkami. Jedna je na miestnom kine, druhá na železničnej stanici. Propagácií pomáha aj vydávanie mesačného programu kina, ktoré sa rozdáva návštevníkom a tlačí ho OB. Kino navštevujú i občania z Vydrnej, Záriečia a Mestečka.

Zdravotné a sociálne pomery.

     V obci máme od roku 1954 zriadené obvodné zdravotné stredisko, v ktorom od jeho vzniku ordinuje MUDr. Jaroslav Vrbacký. Zdravotné stredisko je v budove č. 6 a okrem toho, že slúži naším občanom, slúži aj občanom z Lysej pod Makytou. Raz do týždňa prichádza do obce odborná detská lekárka do „Poradne pre matky a deti.“ Pre zabezpečenie úplnej lekárskej starostlivosti potrebujeme pre občanov zriadenie zubného oddelenia zdravotného strediska. Lekáreň v našej obci zásobuje liekami občanov širokého okolia. V tomto období lekárnikom je PhMr. Srnec Milan.

    Pre našich spoluobčanov – dôchodcov, ktorých bolo v roku 1961 – 101 a v roku 1962 – 119 zriadil MNV pri miestnej jedálni stravovanie dôchodcov, ktorí poberajú nízky dôchodok. Dvadsaťdva občanov – dôchodcov využívalo túto sociálnu pomoc. Na obed prispievali čiastkou od 0,50 – 3,00 Kčs podľa výšky dôchodku. Ostatné náklady hradil národný výbor. Okrem tejto formy sociálnej výpomoci boli v priebehu roku 1962 poskytnuté jednorázové finančné podpory dôchodcom v úhrnnej výške 4.000 .- Kčs.

Telovýchova a šport.

     Náplňou práce našej telovýchovnej jednoty „Sokol“ je predovšetkým organizovanie športových hier ako futbal, volejbal, hádzaná, stolný tenis a podobne. Telovýchovná jednota vykazuje činnosť väčšinou od jari do jesene. Najdôležitejšie oddiely sú futbalový, ktorý mal 30 členov a stolnotenisový – 20 členov. Futbalový oddiel je zapojený do súťaže III. triedy okresu Považská Bystrica. V roku 1961 sa umiestnil na 8. miestev roku 1962 na 6. mieste. V tomto období aktívne hrali futbal: Jozef Dlapa, Jozef Drienik, MUDr. Jaroslav Vrbacký, Jozef Novosád, Štefan Štefánik, Filip Lukáč, František Šerý, Milan Madala, Ján Gabriš a ďalší.

Životná úroveň.

     Rast životnej úrovne na dedine nemôžeme merať len množstvom novopostavených domov, lepšou bytovou kultúrou a podobne. Významným ukazovateľom je aj rast maloobchodného obratu v predajniach, sledovanie počtu motocyklov, ktoré si občania zakúpia, vzrastanie počtu rôznych elektrospotrebičov atď. V roku 1960 i na území našej obce bolo možné zachytiť televízny signál i keď horšej kvality. Hneď v tom roku sa na strechách domov objavovali prvé televízne antény. Naši občania si veľmi rýchle obľúbili tento dôležitý zdeľovací prostriedok, ktorý na dedine plní dôležitú výchovnú a kultúrnu úlohu. Počet majiteľov televíznych prijímačov: r. 19604, r. 19619, r. 196218. Rádioprijímač vlastní takmer každá domácnosť. v roku 1960 počet koncesionárov bol 195, roku 1963200.

     Pošta, ktorá je v obci v budove číslo ..... sprostredkuje styk občanov s ostatnými časťami republiky. Zamestnanci pošty sú z našej obce. Vedúca poštového úradu je Trnková Tonka, telefonistka – Kubová Anna, doručovateľka je Rakúsová Františka. Pošta sa doručuje aj do obce Vydrná. Dôležitou úlohou pošty je doručovanie novín a časopisov. Počet odberateľov bol nasledovný: r. 1960320 predplatiteľov, r. 1961340 predplatiteľov, r. 1962355 predplatiteľov.

Národný výbor.

     V roku 1960 prebiehali v celej republike voľby poslancov národných výborov všetkých stupňov. Podľa počtu obyvateľov za poslancov Miestneho národného výboru v Lúkach bolo zvolených 16 nasledovných občanov: Běťák František, Lipták Branislav, Sekáč Rudolf, Húževka Štefan, Kmošena Štefan, Michalec Ľudovít, Dlapa Jozef, Drienik Jozef, Riško Anton, Luliak Anton, Martinko Ľudovít, Janíček Štefan, Františka Rakúsová, Ozimý Štefan, Jurovatý Ľudovít, Moštenan Vladimír. Do Okresného národného výboru za obec Lúky a Vydrná bol zvolený Domien Milan, do Krajského národného výboru súdruh Pastorek Ján z obce Záriečie. V priebehu volebného obdobia, ktoré trvá štyri roky, došlo v roku 1962 k doplňovacím voľbám do MNV, keď miesto odvolaných poslancov MNV s. Liptáka a Michalca boli zvolení do MNV súdruh Murárik Rudolf a Duháček Rudolf. Poslanci NV ako aj ďalší občania vytvorili pri MNV šesť stálych komisií: 1.) komisia poľnohospodárska, 2.) komisia pre ochranu verejného poriadku, 3.) komisia pre školstvo a kultúru, 4.) sociálno – zdravotná, 5.) komisia finančno – plánovacia, 6.) komisia stavebná.

     Miestnemu národnému výboru pri zabezpečovaní dôležitých úloh a pri riadiacej práci bola nápomocná dedinská organizácia Komunistickej strany Československa, ktorej predsedom bol súdr. Domien Milan.

Zložky NF.

     Národný front združuje politické strany a masové organizácie občanov. Medzi najdôležitejšie zložky NF patria: Československý sväz požiarnej ochrany, Výbor žien pri MNV, Československý červený kríž, Československý sväz mládeže, Telovýchovný jednota, Sväz československo – soviet. priateľstva, ktoré majú miestne organizácie v našej obci. V nasledujúcej časti sa zmienim o práci týchto zložiek NF, ktoré v našej obci pracujú.

    Československý sväz požiarnej ochrany mal v roku 1962 osemdesiat členov, z toho dvadsaťtri žien. Pracoval s nasledovným výborom: Murárik Rudolf, Duháček Rudolf, Murárik Dominik, Dlapa Jozef, Hanták Jozef, Běťák František, Húževka Štefan st., Rakús Anton, Duháčková Mária, Drienik Jozef st., Luliak Cyril, Martinko Ľudovít, Ozimý Štefan. Zásluhou preventívnej práce nedošlo v obci k požiaru. ČSPO prevádza pravidelne jarnú a jesennú preventívnu prehliadku, počas žatvy a mlatby spolu s občanmi nočné protipožiarne hliadky. V oblasti kultúrnej práce divadelný krúžok pri miestnej jednote nacvičil divadelnú hru „Ďaleká ozvena“, s ktorou vystúpil aj v okolitých obciach. MJ ČSPO pociťovala neustále potrebu vhodnej budovy požiarnej zbrojnice. Zásluhou MNV sa dňa 30.augusta 1962 o 14,00 hod. započalo s výkopom základov pre novú budovu, získanú adaptáciou. Hneď v prvých dňoch výstavby pomáhalo pri pomocných prácach aj veľa ostatných občanov, ktorí nie sú členmi MJ ČSPO, ale videli snahu MNV vybudovať v obci dôležitý objekt.

     Odbočka Československého červeného kríža za spolupráce s obvodným lekárom MUDr. Jaroslavom Vrbackým pomáha šíriť zdravotnícku osvetu medzi občanmi. Za týmto účelom sa v miestnosti kina prevádzajú zdravotné prednášky spojené s premietaním filmu. Odbočka vyškolila dve dobrovoľné sestry, ktoré sú schopné poskytnúť v čase potreby prvú pomoc. Pre naše nemocnice získala 5 darcov krvi, ktorí sa zúčastnili odberu. V zimnom období nacvičili členovia ČSČK divadelnú hru „Krutohlavci“. Pre svojich členov usporiadal výbor ČSČK zájazd do Bojníc. Výbor ČSČK: Mária Lukáčová, Oľga Vrbacká, Alžbeta Janovcová, Helena Jursíková.

     Výbor žien pri MNV pomáhal pri organizovaní uvítania detí do života. V tento deň rodičia novonarodených detí svojim podpisom v pamätnej knihe obce Lúky sa zaväzujú vychovávať zo svojich detí čestných a statočných ľudí. Na pamiatku dostávajú rodičia od MNV a Výboru žien spomienkové darčeky. Výbor žien pomáhal zabezpečovať MNV splnenie rôznych štátnych úloh.

     Mládež našej obce je združená v dvoch organizáciach: v Československom sväze mládeže a v telovýchovnej jednote Sokol. O športovej činnosti mládeže som sa zmienila v časti telovýchova a šport. Mládež sa zapája aj do kultúrnej práce v obci. Je nápomocná pri nacvičovaní divadelných hier, ktoré majú v obci bohatú tradíciu. Taktiež v zimnom období, kedy sú najlepšie podmienky pre kultúrnu prácu nacvičila naša mládež estrádny večer pre občanov. Pre pobavenie občanov tradične pripravujú maškarný ples. Mladí občania našej obce sa zapojili i do výstavby požiarnej zbrojnice odpracovaním rôznych brigádnických prác.

                                                            1963

     Rok 1963 bol významným medzníkom vo vývoji celej našej spoločnosti a teda aj našej obce. Významné celoštátne a medzinárodné problémy sa odrazili aj vo vývoji obce.

     Naši občania prostredníctvom rozhlasu, televízie a tlače sa pravidelne dozvedajú o svetových udalostiach a zaujímajú k nim patričné stanovisko. Úspechy sovietskych vedcov pri dobývaní vesmíru, návšteva prvej ženy – kozmonautky Valentíny Tereškovovej v ČSSR, podpísanie Moskovskej zmluvy o zastavení atómových skúšok v ovzduší, kozmickom priestore a pod vodou, to boli hlavné udalosti, o ktorých naši občania pri vzájomných stretnutiach hovorili a privítali ich ako ďalšiu posilu v udržaní svetového mieru. Naša Československá socialistická republika zastáva dôležité miesto v socialistickej sústave i medzi ostatnými štátmi sveta. Aj naši občania, pracujúci rôznych závodov sa pomaly podieľajú na výstavbe našej republiky. Za účelom zlepšenia úrovne nášho celonárodného hospodárstva sa v tomto roku prikročilo k dôležitým hospodárskym opatreniam. Jedným z opatrení bolo vypracovanie akčného programového plánu a zriaďovanie spádových – centrálnych obcí, v ktorých by sa sústreďovala výstavba dôležitých objektov, ktoré by slúžili aj okolitým obciam. Iste nie je účelné, aby každá obec mala vybudovaný veľký kultúrny dom, zdravotné stredisko a pod. Takéto zariadenia pri malom počte obyvateľstva v obciach nie sú hospodárne využité. 2.júla 1963 bola v našej obci verejná stranícka schôdza v kultúrnom dome, na ktorej sa jednalo o uvedených problémoch. Občania žiadali vysvetlenie k zriaďovaniu spádových obcí. Okresný národný výbor ako aj Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska v Považskej Bystrici vo svojom pôvodnom návrhu navrhol obec Lúky ako obec strediskovú a k nej spádové obce: Lazy, Dubková, Vydrná, Záriečie, Mestečko, Zbora. Tento návrh bol neskôr zmenený v tom smere, že strediskovou obcou sa mala stať obec Záriečie. Tento návrh bol predložený pracovnej komisii Krajského národného výboru v Banskej Bystrici, ktorá však pri osobnom prieskume sa vôbec nespojila, okrem MNV Záriečie, ani s jedným MNV uvedených obcí.              


 

S touto zmenou Miestny národný výbor, Dedinská organizácia Komunistickej strany Slovenska, ako aj všetci občania obce Lúky nemohli súhlasiť a považujú návrh za nereálny, nepodložený dôkazmi. Pri tomto návrhu sa nebrali do úvahy prednosti obce Lúky ako je vlakové spojenie, nákladná stanica, stredisko obchodov, služieb obyvateľstvu, poľnohospodársky nákupný závod, zdravotné stredisko, lekáreň a podobne. Po prerokovaní všetkých okolností a ekonomických podmienok sa stala obec Lúky strediskovou obcou a obec Vydrná spádovou obcou k obci Lúky.

Výstavba obce

     V tomto roku najdôležitejšou úlohou MNV bolo zabezpečovať výstavbu požiarnej zbrojnice. Skôr než popíšem novú budovu, chcem sa aspoň stručne zmieniť o starej budove. Stará budova mala rozmery 5x12 m a bola postavená v roku 1930 z kameňa. Bola majetkom roľníkov obce Lúky a Dubková, ktorú si z vlastných prostriedkov postavili ako mliekáreň, v ktorej sa mlieko od roľníkov zberalo a vyrábalo sa tu maslo. Po roku 1945 kedy mliekárenské družstvo bolo zrušené, budovu začal používať Výkupný podnik ako sklad umelých hnojív. Budova bola veľmi zničená a schátralá. Požiarny sbor v Lúkach nakoľko nemal vyhovujúcu budovu pre požiarnu zbrojnicu žiadal MNV o pridelenie budovy bývalej mliekárne. MNV žiadosti požiarneho sboru vyhovel. Členovia ČSPO si podľa svojich možností budovu upravili ako provizórnu garáž pre požiarne vozidlo a požiarnu výstroj. Pretože budova bola len provizórná, MNV mal záujem o jej opravu a rozšírenie. Z finančných prostriedkov Okresného národného výboru bola budova odkúpená od mliekárenského syndikátu v Bratislave a stala sa majetkom MNV v Lúkach, ktorý žiadal ONV o prístavbu a adaptáciu. ONV žiadosti vyhovel a v akcii „Z“ t.j. svojpomocne sa začalo s adaptáciou. Pri tejto príležitosti sa rozšírila budova do šírky o 5 m t.j. o jednu garáž. Do dĺžky sa predĺžila o schodište na poschodie a sušiacu vežu. Na poschodí sa vybuduje miestnosť pre schádzanie občanov.

    V roku 1963 bola budova v hrubej stavbe hotová. Pretože sa stavala v akcii „Z“ občania odpracovali na výstavbe veľké množstvo brigádnických hodín hlavne pri pomocných prácach.

     MNV sa neustále usiluje o vyrovnanie rozdielu medzi mestom a dedinou. Táto snaha napriek ešte jestvujúcim nedostatkom sa do značnej miery darí! V priebehu roku 1963 bola elektrifikovaná ďalšia časť obce „osada Martinkovce“. Doposiaľ ostáva bez elektrického prúdu osada „Luliakovce“, „Zadiel“, „Korenákovce“. Tieto osady majú byť elektrifikované do r. 1970. Zlepšenie sa dosiahlo tiež v stave miestnych komunikácií, keď bola časť upravená živičným povrchom a časť zemnou úpravou. V roku 1963 bola vybudovaná cesta do osady „Luliakovce“ a započalo sa s budovaním cesty do osady Martinkovce, ktorá sa buduje tiež v akcii „Z“ a má byť dokončená roku 1964.

    V individuálnej výstavbe si občania dokončili 4 rodinné domky. V posledných rokoch bola vybudovaná úplne nová ulica pod železničnou stanicou, zmenil sa i horný koniec našej obce. K skrášleniu obce prispievajú aj pekne oplotené záhradky, ktoré vznikli pri nových domoch.

     Mladí občania, ktorí uzavreli manželstvo mali záujem o založenie bytového družstva, bolo chybou, že v snahe sa nepokračovalo a nedošlo k vybudovaniu zvýhodneným spôsobom.

Miestne hospodárstvo

     Naši občania sa stále dožadujú ďalších prevádzok a skvalitnenia práce v tých, ktoré máme. K prevádzkam Holičstvo a kaderníctvo, Pohrebný ústav, opravovňa obuvi pribudla v tomto roku ďalšia. V obci bola zriadená „Zberňa šatstva na čistenie“ pre čistiareň v Dubnici. Táto prevádzka bola zriadená v súkromnom dome Kučíka Štefana č. 20. Nezodpovednou a nekvalitnou prácou čistiarne v Dubnici si táto prevádzka nezískala občanov a nesplnila očakávanie. So vzrastajúcim počtom elektrospotrebičov sa nám javí potreba zriadiť príslušnú prevádzku.

Miestne prevádzky

     Zásluhou MNV bola zriadená Ďalšia miestna prevádzka – mlátenie semennej ďateliny ako v jedinej obci na okolí. Bolo zakúpené aj staršie osobné auto „Minor“, ktoré je v tejto dobe v oprave a bude slúžiť pre zaobstarávanie rôznych potrieb, pre zabezpečovanie akcií a pod. Získal sa aj rozmnožovací stroj „Rominor“, ktorý slúži na vyhotovovanie bleskoviek, letákov, dedinských novín.

Školstvo a kultúra

     Na základnej deväťročnej škole v školskom roku 1963/64 vyučuje 12 učiteľov. K 1.9.1963 nastúpil do funkcie riaditeľa školy Záleský Vincent. Škola bola obsadená nasledovnými učiteľmi: Záleský Vincent, Domienová Jozefína, Janovcová Alžbeta, Repatá Štefánia, Kadlecová Anna, Záleská Emília, Blažko František, Janovec František, Kubica Jozef, Kmošenová Božena, Isteníková Mária, Isteník Vladimír.

     ZDŠ má vlastnú kroniku kde je podrobnejšie zachytená práca školy.

     V Materskej škole riaditeľkou je s. Kováčová. Škôlka je zriadená i ďalej s poldennou starostlivosťou.

    Správcom ľudovej knižnice pri MNV v Lúkach je Isteník Vladimír, učiteľ ZDŠ. Čitateľom, ktorých v obci bolo 130, z toho 95 z radov mládeže, je k dispozícií 1029 sväzkov, z beletrie, detskej a odbornej literatúry. Pri knižnici sa uskutočnili dve výstavky knihy spojené s predajom. Bolo to v mesiaci marci, ktorý je vyhlásený za „mesiac knihy“ v novembri z príležitosti „Mesiaca československo – sovietskeho priateľstva."

     V tomto kalendárnom roku sa práca Osvetovej besedy zlepšila. Je to výsledok lepšej spolupráce OB a zložiek Národného frontu. V obci sa uskutočnilo niekoľko prednášok, najmä zdravotníckych, ktoré sú spojené s premietaním filmov. Z príležitosti pamätných dní ČSSR a rôznych spomienkových slávností boli prevedené cestou miestneho rozhlasu relácie, ktoré prevádzali s. Blažko a Kubica, učitelia ZDŠ a s. Dlapa Jozef, člen Aktívu pre občianske záležitosti. V obci pracovali za ťažkých podmienok dva divadelné krúžky. Jeden pri OB a druhý pri ZDŠ. Ťažkosti s ochotníckym divadlom sú veľké a tieto odradzujú občanov od práce. A tak v našej obci značne upadá ochotníctvo, ktoré malo patričnú úroveň a tradíciu. Hudobný krúžok pri OB, ktorý vznikol za finančnej pomoci zložiek Národného frontu vystupoval pri verejných oslavách a pri pobavení občanov na tanečných zábavách. V našej obci sa udržujú ešte niektoré staré ľudové zvyky, ktoré svedčia o kultúrnej vyspelosti nášho národa. Napríklad na ukončenie fašiangov prechádza obcou veselý sprievod, ktorý vzbudzuje pozornosť, veľkonočná oblievačka, stavanie májov, hodové popoludnie a pod.

     I napriek vzrastajúcemu počtu televíznych prijímačov v obci neklesá zatiaľ návštevnosť v miestnom kine. Je to isto zásluhou lepšej propagácie.

Zdravotné a sociálne pomery

     K zlepšeniu práce na zdravotnom prispelo získanie ďalšej miestnosti. V tomto roku sa v rámci budovy č. 7 presťahovala ordinácia obvodného lekára do vhodnejšej miestnosti, ktorú uvoľnila „Správa lesotechnických meliorácií.“ A tak budova č. 7 sa stáva postupne budovou slúžiacou zdravotníctvu.

     V obci je 121 dôchodcov, ktorým bolo v priebehu roka vyplatené zo sociálneho zabezpečenia na dôchodkoch celkom 601.611.- Kčs.-. Je to pomoc štátu prestárlym občanom, po skončení aktívnej pracovnej služby. Komisia pre sociálne zabezpečenie pri Rade MNV poskytla vecnú výpomoc dôchodcom s malým dôchodkom v priebehu roka v sume 5.600.- Kčs. I naďalej sa prevádza stravovanie dôchodcov v počte 15, ktorí prispievajú na obedy podľa výšky dôchodku od 0,50 – 3,00 Kčs.

   O zvyšovaní životnej úrovne svedčí niekoľko nasledujúcich čísel.                Maloobchodný obrat bol v roku 1963 nasledovný:      

Predajňa potravín

  2.213.500.- Kčs  

Obchodný dom

1.477.100 .- Kčs

Pohostinstvo

1.337.000 .- Kčs

Počet televíznych prijímačov vzrástol v priebehu roka na 44 ks. Počet rádioprijímačov dosiahol 205 kusov.

Aktív pre občianske záležitosti

     Aktív pre občianske záležitosti (APOZ) pracoval v zložení, Domienová Jozefína, Dlapa Jozef, Janíček Karol, Šerá Mária, Janovec František, Běťák František, Húževka Štefan. Vo svojej práci dosiahol pekné výsledky. Pripravoval slávnostné relácie do miestneho rozhlasu, napr. „Hráme jubilantom.“ Organizoval občianske sobáše, zápis nových občanov a občianske pohreby. O práci APOZ-u je vedená pamätná kniha, v ktorej sú zachytené všetky prevádzané akcie.

Organizácia MNV

     Dosiahnuté výsledky sú výsledkom obetavej práce väčšiny poslancov MNV a sú odmenou za ich namáhavú a ťažkú prácu. MNV má celkom 16 poslancov a rada MNV 7 členov.

Zloženie rady MNV:                                                      
Běťák František           -   predseda                                   
Húževka Štefan           -   tajomník                                   
Murárik Rudolf             -   člen                                 
Kmošena Štefan          -   člen                                    
Sekáč Rudolf               -   člen                                
Duháček Rudolf           -   člen                                          
Dlapa Jozef                 -    člen                                                           

     Rade MNV v Lúkach pomáhali jednotlivé komisie v tomto zložení:

     Poľnohospodárska komisia: Duháček Rudolf – predseda, Janíček Štefan, Riško Anton ml., Moštenan Vladimír, Martinko Ľudovít, Luliak Anton, Jursík Štefan ml., Martinko Anton, Domien Štefan.

     Komisia Finančno – plánovacia: Dlapa Jozef – predseda, Šerá Mária, Kováčik Bohumil, Duník Anton, Trnka Štefan ml.

     Školská a kultúrna komisia: Kmošena Štefan – predseda, Ozimý Štefan, Riško Anton, Záleský Vincent, Janovec František, Janíčková Slávka, Domienová Štefánia.

     Stavebná komisia: Sekáč Rudolf – predseda, Drienik Jozef, Martinko Ľudovít, Martinko Eduard, Sobek Anton ml., Jursík Stanislav, Bednárik Alfonz

     Komisia pre ochranu verejného poriadku: Běťák František – predseda, Murárik Rudolf, Húževka Štefan, Blažko František, Okrajek František, Močko Ondrej ml., Drienik Stanislav

     Komisia sociálneho zabezpečenia: Murárik Rudolf – predseda, Húževka Štefan, Šerá Mária, Rakúsová Františka, Pončík Ján.

MNV pomáhala pri plnení úloh DO KSS, ktorej výbor pracoval v tomto zložení: Domien Milan, Jursík Stanislav, Taraba František.

1964

     Rok 1964 sa niesol v znamení príprav a prevedení volieb do NV. Po niekoľko mesačnej agitačnej práci dňa 14.júna volili naši občania svojich zástupcov do MNV, ONV, KNV a NZ.

     V čase predvolebnej kampane bolo v obci zriadené agitačné stredisko, v rozhlase boli vysielané relácie, ktoré pripravovali väčšinou učitelia ZDŠ, členovia SPOZ-u a MNV. Na predstavovaní kandidátov, ktorého sa zúčastnilo hodne občanov sa hodnotila práca za posledné volebné obdobie a navrhovali sa akcie pre ďalšie obdobie. Dňa 14.júna 1964 bola otvorená volebná miestnosť už od 5,00 hod., aby občania, ktorí odchádzajú do práce si mohli splniť svoju občiansku povinnosť. Volebnou miestnosťou bola trieda v budove školy. Od raných hodín boli informovaní občania cestou rozhlasu o priebehu volieb. O 9,00 hod. spolu s miestnou hudbou, ktorá sprevádzala občanov, prišlo veľa občanov k volebnej miestnosti. Spolu s hudbou prišli k volebnej miestnosti aj pionieri ZDŠ, najmladší občania. Na chodbe pred volebnou miestnosťou bola inštalovaná vkusná výstavka výkresov žiakov ZDŠ, ktoré si občania i rodičia so záujmom prezreli.

     Mandátna komisia mohla o 15,00 hodine popoludní ohlásiť ukončenie volieb v obci a zároveň previesť sčítanie hlasov a oznámiť výsledky volieb. Do zoznamu voličov bolo zapísaných 589 voličov. Volieb sa zúčastnilo celkom 586 voličov.

     Za jednotlivých kandidátov do MNV bolo odovzdané celkom hlasov: Murárik Rudolf 584 hlasov, Húževka Štefan 579 hlasov, Běťák František 582 hlasov, Duháček Rudolf 585 hlasov, Martinko Eduard 585 hlasov, Domien Milan 586 hlasov, Trnka Štefan 585 hlasov, Kmošena Štefan 586 hlasov, Dlapa Jozef 586 hlasov, Drienik Jozef 586 hlasov, Kováčik Bohuslav 586 hlasov, Palúch Vojtech 585 hlasov, Sekáč Rudolf 585 hlasov, Martinko Ľudevít 586 hlasov, Luliak Anton 585 hlasov, Riško Anton 585 hlasov, Janíček Štefan 584 hlasov, Kučík Teodor 586 hlasov, Hošmánek Jozef 586 hlasov, Hamšík Ján 584 hlasov, Trnka Imrich 586 hlasov, Lepulica Ivan 586 hlasov, Jancík Ondrej 583 hlasov, Rakúsová Františka 580 hlasov, Domienová Anna 585 hlasov, Šerý František 585 hlasov, Záleský Vincent 586 hlasov, Sobek Anton 585 hlasov.

     Do MNV bolo zvolených 28 poslancov, z toho 2 ženy. Z tohto počtu je 18 robotníkov, 7 úradníkov, 1 dôchodkyňa, 1 roľník, 1 učiteľ.

     Dňa 4.júla sa zišli poslanci MNV a zástupcovia zložiek NF na prvé stretnutie. Na tomto stretnutí bola prerokovaná zpráva o priebehu volieb a jej overenie. Členovia MNV zložili predpísaný sľub. Na zasadnutí boli prevedené voľby funkcionárov MNV.                                
Do funkcie predsedu bol zvolený         Húževka Štefan.  
Do funkcie podpredsedu bol zvolený   Běťák František.  
Do funkcie tajomníka bol zvolený        Drienik Jozef.           
Za ďalších členov rady MNV boli zvolení nasledovní poslanci MNV
Duháček Rudolf – predseda poľnohospodárskej kom. 
Martinko Eduard – predseda  komisie pre výstavbu        
Trnka Štefan - predseda finančnej a plánovacej komisie 
Domien Milan – predseda školskej a kultúrnej komisie. 
Murárik Rudolf – predseda sociálnej a zdravotnej kom.  
Záleský Vincent – člen rady MNV.

Jednotlivé komisie budú pracovať v nasledovnom zložení:

Poľnohospodárska komisia: Duháček Rudolf – predseda, Kučík Teodor, Riško Anton, Janíček Štefan, Luliak Anton, Lepulica Ivan, Jursík Štefan.

Finančno plánovacia komisia: Trnka Štefan – predseda, Kováčik Bohuslav, Duník Anton, Dlapa Jozef, Šerý František, Fujačková Mária, Luliaková Mária.

Komisia pre školstvo a kultúru: Domien Milan – predseda, Kmošena Štefan, Záleský Vincent, Janovec František, Drienik, Palúch Vojtech, Trnka Jozef.

Komisia sociálno – zdravotná: Murárik Rudolf – predseda, Rakúsová Františka, Isteník Vladimír, Jancík Ondrej, Hošmánek Jozef, Jursíková Helena, Dr. Vrbacký Jaroslav.

Komisia pre výstavbu: Martinko Eduard – predseda, Sekáč Rudolf, Drienik Jozef, Sobek Anton, Matuščin Pavel, Hamšík Ján, Riško Jozef.

Komisia pre ochranu verejného poriadku: Běťák František – predseda, Murárik Rudolf, Blažko František, Trnka Imrich, Martinko Ľudovít, Motúz Ján, Domienová Anna.

     Členovia MNV jednohlasne prijali programové vyhlásenie pre volebné obdobie 1964 – 1968 a schválili ho ako smernicu pre ďaľšiu prácu MNV.

Výstavba obce:

     Tento rok bol veľmi úspešný z hľadiska budovania obce. Po mnohých brigádach na stavbe požiarnej zbrojnice sme sa dočkali radostnej chvíle – slávnostného odovzdania požiarnej zbrojnice do užívania. Radosť bola o to väčšia, že okrem priestoru pre uskladnenie požiarnej výzbroje a výstroje sa na poschodí nachádza vkusná spoločenská miestnosť, ktorá aspoň z časti nahrádza nedostatok spoločenských miestností v obci. Miestnosť má žiarivkové osvetlenie, jednaké stoly a stoličky z podniku „Kovoslužba“ Beluša. Požiarna zbrojnica bola slávnostne odovzdaná do užívania v novembri 1964 za prítomnosti zástupcov ONV, OV ČSPO a MNV na členskej schôdzi MJ ČSPO. Pri tejto príležitosti bola zadržaná spomienková slávnosť z príležitosti 100. výročia ČSPO v našej vlasti. Naša Miestna jednota má dlhoročnú tradíciu, zakrátko si pripomenieme 75. výročie jej založenia. Je jednou z najstarších organizácií v okrese. Na tejto slávnosti zástupca OV ČSPO odovzdal 14. členom čestné uznania za dlhoročnú prácu. Za vybudovanie tejto stavby patrí poďakovanie funkcionárom MNV, ktorí priamo zabezpečovali jej výstavbu a zariadenie. Stavebný dozor mal Martinko Eduard. Pre porovnanie je v albume priložená fotografia starej a novej budovy požiarnej zbrojnice.

     Novozvolený výbor hneď na začiatku svojho volebného obdobia dokázal, že má záujem na ďalšej výstavbe obce a na zvyšovaní  životnej úrovne obyvateľstva.

    Ako v prvej obci v našej doline sa v jeseni 1964 započalo s výstavbou „Domu služieb“, v ktorom budú štyri prevádzky slúžiace  obyvateľstvu. Opäť musíme poukázať na pochopenie občanov, ktorí hneď v prvých dňoch, kedy bola pomoc najpotrebnejšia priložili ruky k dielu. Pomáhali pri výkopových prácach, pri dovoze materiálu z miestneho kameňolomu, pri dovoze piesku a podobne. Dovoz materiálu pomáhalo zaobstarávať nákladné auto, ktoré máme v miestnej prevádzke. Niektorí občania, ktorí nepoznajú hlbšie pomery v obci mali námietky proti výstavbe „Domu služieb“ až na hornom konci obce. Tu je vysvetlenie: V obci je nedostatok väčších stavebných plôch. Musí sa počítať s tým, že i v budúcnosti sa v našej obci budú stavať väčšie objekty, ktoré bude potrebné umiestniť v strede obce, napr. „Dom potravín“, Kultúrny dom, pošta, škola, bytovky a pod. Tieto stavby sú zahrnuté v perspektívnom pláne výstavby obce a počíta sa s nimi v budúcich rokoch. Dom služieb je stavba, ktorú občania nepotrebujú tak často ako napr. predajňu potravín a preto sa budova umiestnila v hornej časti obce. „Dom služieb“ je stavba z pórobetónových panelov, ktoré dodal podnik „Pórobetón“ Zemianske Kostoľany.

     V súkromnej výstavbe boli v priebehu roka vybudované 3 rodinné domky a viac domov je vo výstavbe.

     So zabezpečovaním rôznych služieb obyvateľstvu vzrastá aj životná úroveň obyvateľstva. Pre zaujímavosť uvádzam niektoré údaje. V roku 1964 si občania zakúpili 24 televíznych prijímačov, 5 motocyklov a celý rad ďalších predmetov dennej potreby. V predajni „Potraviny“ si nakúpili občania tovar v hodnote 1.502.373 .- Kčs. V predajni „Mäsna“ za 920.572 .- Kčs. Sú to iste dosť presvedčivé dôkazy. Veď v obci v roku 1964 žilo celkom 1023 obyvateľov.

Školstvo a kultúra

     V súvislosti so zvyšovaním životnej úrovne vystupuje do popredia otázka školstva, kultúry a osvety. Pred niekoľkými rokmi občania s nadšením adaptovali staršiu obytnú budovu na ZDŠ. Po niekoľkých rokoch nám táto budova nemôže dať to, čo sa od školskej budovy vyžaduje. Zvlášť malé priestory chodieb a kabinetov nevyhovujú. Školu navštevuje 213 žiakov v 10 triedach. Počet učiteľov vyučujúcich na škole je 13. I naša najmladšia generácia v obci okrem svojej prvoradej povinnosti nadobudnúť trvalé a hlboké vedomosti sa podieľa na živote obce. Žiaci nacvičili program k oslavám MDŽ a účinne pomáhali v predvolebnom období. V rámci záväzkov k 20. výročiu Slovenského národného povstania upravovali verejné priestranstvá a predovšetkým okolie školy. Zberom odpadových surovín a lesných plodov prispeli národnému hospodárstvu. Pre svojich rodičov i občanov žiaci nacvičili dve divadelné hry. Riaditeľom školy je Záleský Vincent. V poslednom čase sa znovu častejšie stretáme so snahou oživiť kultúru a ľudové tradície slovenského ľudu. Veď i v našej obci dnes už len zriedka vidíme u starších ľudí nosiť ľudový odev, alebo zachovávať ľudové zvyky. Preto sme s radosťou privítali ochotu a snahu členiek Výboru žien a ČSČK, ako aj miestneho hudobného krúžku oživiť starú ľudovú tradíciu ukončenia „fašiangov“. Posledný deň zimných radovánok, zábav a plesov veselo končí v našej obci. Už od poludnia sa v hornej časti obce schádzajú hudobníci a svojrázne postavy v rôznych kostýmoch. Za spevu, hudby a sprievodu občanov sa pohne celá skupina obcou. Navštevujú domy kde sa s hudbou rozlúčia so zimnými radosťami. Dary, ktoré dostanú od gazdín sa sústredia vo večerných hodinách do sály požiarnej zbrojnice kde zábava pokračuje až do 24,00 hodiny. Vtedy hudobníci „pochovajú basu“. To znamená, že podľa ľudového zvyku v čase cirkevného pôstu bude basa odpočívať až do veľkonočných sviatkov.

     Iná veľmi pekná ľudová tradícia sú „hody“, ktoré bývajú koncom augusta, kedy je Bartolomeja – patróna miestneho r.kat. kostola. Z obcí našej doliny sa táto tradícia zachovala v najväčšej miere práve v našej obci. Celý týždeň badať v obci napätie, ktoré vrcholí u detí príchodom zábavného lunaparku do obce, ktorý má vyhradené miesto pred Výkupným podnikom. V nedeľu od včasných ranných hodín je celé priestranstvo zaplnené stánkami, ktoré po celý deň vydržia vytrvale obliehať deti. Známi a priatelia si navzájom kupujú „hodové“, je to obyčajne perníkové srdiečko. S príchodom večera sa občania začnú zabávať v sále požiarnej zbrojnice a v kultúrnom dome. Dlho do noci však počuť veselosť, ktorá vrcholí pri rozžiarenom kolotoči a strelnici. Autá, ktoré prechádzajú obcou sa často zastavia nielen preto, že premávka po ceste je značne sťažená, ale aj preto, že veselosť celej obce ich zaujme a pobaví.

     Ďalšie ľudové zvyky sa zachovávajú často už len v niektorých domácnostiach, alebo pri niektorých prácach ako sú napr. známe „drápačky peria“ v zimnom období. Ľudového spevu počuť dnes v našej obci pomerne málo. Len sem – tam sa objaví spev pri niektorých poľnohospodárskych prácach.

     Mládež v obci pod vplyvom celkového chápania života dnešného mladého človeka sa hlavne v lete venuje športu a turistike. Výstavbou rekreačného strediska Gumární 1.mája v Púchove na Lazoch – Čertove sa i naša obec stala východiskom do rekreačnej oblasti Javorníkov.

     V zimnom období sa kultúrna činnosť prevádza nárazove. V miestnom kine sa trikrát do týždňa premietajú filmy. Vzrastajúci počet televízorov a nevhodné prostredie v kultúrnom dome majú vplyv na pokles návštevnosti. V tomto roku bolo celkom 220 predstavení s počtom návštevníkov 14313. Miestni ochotníci v zimnom období nacvičili divadelnú hru „Moja teta, tvoja teta“ s ktorou vystúpili v obci i na okolí. Ľudová knižnica pri OB obsahuje spolu 1090 zväzkov. Väčšina kníh je pre dospelých, ktoré nie sú tak využité. Stálymi návštevníkmi knižnice sú hlavne deti a mládež.

     Veľkou pomocou pre zamestnané matky je Materská škola, v ktorej je priemerne 30 žiakov. je len škoda, že nemá dostatočné priestory pre zriadenie školy s celodennou starostlivosťou. Matky by to iste s radosťou uvítali. Pobyt žiakov v MŠ je veľkým prínosom pre predškolskú výchovu. Deti majú dostatok hračiek a sú vedené k správnym hygienicko – spoločenským návykom. Riaditeľkou Materskej školy bola s. Lena Lotharidesová.

Spoločenské organizácie

     Tieto združujú v našej obci pomerne značný počet občanov. Medzi najpočetnejšie organizácie v tomto období patrí Miestna jednota Československého sväzu požiarnej ochrany, ktorá má 75 členov. Predsedom organizácie bol Murárik Rudolf. Zásluhou preventívnych protipožiarnych prehliadok a žatevných hliadok nedošlo v obci už dlhšiu dobu k požiaru. MJ ČSPO má k dispozícií novú požiarnu zbrojnicu, kde sú dobré podmienky pre uloženie požiarnej výzbroje a výstroje. Pre účely požiarneho zboru slúži požiarne auto TATRA 805, ktorá je po generálnej oprave.

     Československý červený kríž združuje hlavne ženy – predsedníčkou bola Mária Lukáčová. ČSČK má celkom 40 členov. Poslaním tejto organizácie je v prípade potreby poskytnúť prvú pomoc. Aby na poskytnutie prvej pomoci boli členky ČSČK pripravené, previedol výbor tejto organizácie za pomoci Dr. Vrbackého kurz prvej pomoci. V zimnom období už tradične pripravuje organizácia zdravotné prednášky spojené s filmom.

     Medzi organizácie mládeže patrí predovšetkým ČSM a TJ Sokol. Predsedom ČSM bol Rakús Anton. Pre pobavenie občanov pripravili estrádne pásmo, s ktorým vystúpili v obci. Peniaze, ktoré získali použili na nákup hudobných nástrojov pre pripravovaný mládežnícky hudobný krúžok. Športová činnosť mládeže sa prevádzala predovšetkým v dvoch oddieloch – futbalovom a stolnotenisovom. Futbalový oddiel bol v okresnej súťaži v IV. triede. Pre rozdielnu zamestnanosť členov oddielu sú ťažkosti s tréningovou prácou.

     Aktív pre občianske záležitosti a Výbor žien sa svojou prácou tiež podieľali na zvyšovaní kultúrnej úrovne obce. Stalo sa pekným zvykom, že pri občianskych aktoch sa zúčastňujú aj pionieri a mládež. Pamätná kniha je dôkazom o správnom postoji APOZ-u k dôležitým životným udalostiam občanov. Hlavnú zásluhu na vedení pamätnej knihy má občan Karol Janíček a Jozef Dlapa. Rozhlasový krúžok APOZ-u pod vedením Jozefa Dlapu pripravoval do miestneho rozhlasu pravidelné relácie k rôznym príležitostiam.

     Na záver na dokreslenie pomerov v obci v roku 1964 uvádzam niekoľko štatistických údajov.                           
1.  Celkový počet obyvateľov bol 1023, ktorí žili v 268 domácnostiach.                   
2. V obci žilo 124 dôchodcov, ktorí dostali na dôchodky 666.444 .- Kčs. MNV im poskytol jednorázovú výpomoc vo výške 16.950 .- Kčs. 
3. Výmera poľnohospodárskej pôdy bola 324 ha, z toho 198 ha ornej.                    
4. Maloobchodný obrat v „Obchodnom dome“ dosiahol 1.189.173 .- Kčs.

                                                       1965

     Tento rok bol jubilejným rokom oslobodenia našej republiky.  9.mája sme si pripomínali 20.výročie oslobodenia našej vlasti sovietskou armádou.

     V obci boli spojené oslavy so sviatkom práce – 1.májom. Veď naša obec a celá dolina bola v roku 1945 oslobodená v prvých májových dňoch. V predvečer 1.mája bol na miestnom ihrisku tradičný táborák, pri ktorom sa programom predstavila ZDŠ a rytmická skupina mládeže „PENTEX“. Všetky spoločenské organizácie, škola a občania prijali záväzky k spomínanému výročiu. Pri ich hodnotení bolo konštatované, že občania odpracovali stovky hodín na úprave obce, verejných priestranstvách i vlastných záhrad, ktoré vytvárajú obec krajšiu a modernejšiu.

     S príchodom letného obdobia nastali v celej oblasti Slovenska, najmä však na juhu dlhotrvajúce dažde. A tak sa južné Slovensko premenilo na obrovskú vodnú plochu, kde len sem – tam trčali stromy a zbytky obytných domov. Hrádze Dunaja sa pretrhli. Stovky rodín muselo opustiť svoje domovy a utiecť pred skazou. Celá vlasť prežívala utrpenie občanov južného Slovenska. Občania jednotlivých obcí nečakali na výzvy. Jednotlivé okresy prebrali patronát nad postihnutými obciami. Okres Považská Bystrica sa podieľal na obnove obce „Nová Stráž“. Z okresu odišli stavebné čaty a poskytol sa stavebný materiál. Miestna odbočka ČSČK a VŽ zorganizovala zbierku na pomoc južnému Slovensku. Získané finančné prostriedky boli odvedené na celoštátny účet „obnova postihnutých oblastí“. V susednej obci Lazy pod Makytou v chate na Čertove boli po celý školský rok 1965/66 deti z obce „Nová Stráž“. Pri jednej návšteve rodičov z uvedenej obce, ktorí prišli na našu železničnú stanicu a nemali autobusový spoj, sme pomohli tak, že auto požiarneho sboru ich dopravilo na chatu k svojim deťom, ktoré ich už netrpezlivo čakali.

     Rok 1965 nebol len rokom živelnej pohromy. Naše národné hospodárstvo dosiahlo aj úspechy. Postavili sa nové závody, školy i nemocnice.

     V našej obci prebiehala výstavba Domu služieb. Stavebné panely boli dodané zo Zemianskych Kostolian a samotnú stavbu prevádzala stavebná čata pri JRD Mestečko. Pri nárazových prácach pomáhali aj naši občania. V jarnom období bola stavba dokončená a po kolaudácií daná do užívania. Na čistiacich prácach brigádnicky pomohli členky Výboru žien a ČSČK. V Dome služieb boli zriadené tieto prevádzky: Kaderníctvo, Holičstvo, Opravovňa obuvi, Opravovňa televízorov a elektrospotrebičov. Bol to ďalší prínos k zlepšeniu služieb obyvateľstvu. Zvlášť opravovňa televízorov a elektrospotrebičov mala od začiatku veľa práce. Veď v celom okolí niet podobnej opravovne a rast televíznych prijímačov si takúto službu vyžiadal. Za postavenie „Domu služieb“ patrí vďaka funkcionárom MNV, najmä s. Húževkovi a Drienikovi, ktorí mali veľký záujem na dokončení stavby. Z priebehu výstavby je niekoľko fotografií v albume.

     V roku 1965 končila na železničnej stanici výstavba budovy bufetu. Rastom cestovného ruchu a hlavne výstavbou rekreačného strediska na Čertove sa naša železničná stanica stala východiskom do Javorníkov. Nová budova je drevená montovaná chata, podstatne väčšia a môže poskytnúť pohostinstvo väčšiemu počtu cestujúcich.

     Pri adaptovaní starého bufetu, ktorý mal zaužívaný ľudový názov „búdka“ občania a deti veľmi ochotne pomohli, veď na jeho mieste stála pekná nová stavba.

    Jednota „Ľudové spotrebné družstvo“ v Púchove prevádzalo v roku 1965 opravu miestneho „Závodu verejného stravovania.“ V budove po veľkom úsilií bola zriadená od 1.októbra školská jedáleň, ktorá mala na začiatku okolo 40 stravníkov z radov detí. Školská jedáleň je umiestnená v samostatnej miestnosti.

     Stavebná čata miestnej prevádzky previedla opravu strechy na Miestnom národnom výbore, ako aj oplotenie dvora a záhrady. Oprava bola nevyhnutná už i z toho dôvodu, že úradná budova by mala mať estetický vzhľad.

     V tomto roku sa čoraz viac hovorilo o výstavbe preložky štátnej cesty v úseku Púchov – Hor. Lideč. V našej obci sa počíta, že nový úsek cesty pôjde mimo obec, pozdĺž rieky Biela voda. Vybudovanie preložky štátnej cesty sa stáva nevyhnutnou potrebou, veď hlavne v letnom období prejdú stovky motorových vozidiel cez obec. Dopravu obyvateľstva zabezpečuje jednak ČSD a ČSAD. Autobusová doprava sa v poslednom čase značne rozšírila. Niekoľkokrát denne premáva autobusový spoj na trati Lazy – Púchov. Cez obec vedie i diaľkový autobusový spoj Pov. Bystrica – Gottwaldov. Ostatnú dopravu zabezpečuje ČSD. V súkromnej výstavbe bolo dané do užívania ďalších päť rodinných domov. K 31.12.1965 je 13 bytov rozostavaných. K modernizácii bytov prispieva i to, že si občania svojpomocne zavádzajú vodovod, ústredné kúrenie a pod. V priebehu roka si občania časti „Odráň“ vybudovali skupinový vodovod pre sedem obytných domov. Podobne tiež občania z časti obce za mostom previedli základné výkopové práce na skupinový vodovod.

Poľnohospodárstvo

     Tento rok bol veľmi nepriaznivý pre poľnohospodársku výrobu. Dlhotrvajúce jarné a letné dažde spôsobili, že plodiny sa dostali neskoro do pôdy a počas vegetácie neboli riadne ošetrené. Zvlášť sa to prejavilo u okopanín, hlavne zemiakov. Ich úroda bola katastrofálne nízka. Veľa zemiakov v dôsledku prebytočnej vlahy zhnilo. Štátny nákupný plán určoval vykúpiť v obci 359 q zemiakov. V obci bolo vykúpené 20 q, čo je jasným dôkazom neúrody. V roku 1964 sa v našom štáte prepracoval systém plnenia nákupných úloh. Výkonným roľníkom sa určuje plán nákupu v korunách a po dohode s roľníkmi sa rozpíše na jednotlivé produkty. Je to výhodnejší prístup k práci súkromne hospodáriacich roľníkov. I samotní roľníci sú s takýmto prístupom spokojní. Pre obec v roku 1965 bola stanovená nákupná úloha v korunovej hodnote vo výške 458.650 .- Kčs. Obec splnila napriek neúrode niektorých produktov dodávku v sume 437.588 .- Kčs čo je 95,4% predpísanej úlohy. Podstatného zlepšenia sa dosiahlo vo výrobe mlieka, ktorého sa z obce dodalo na verejné zásobovanie 71.342 litrov. Určite k tomu prispela úprava cien mlieka a uzatváranie zmlúv s roľníkmi na odovzdávanie nadzmluvných dodávok s poukazom na krmivo. Naša poľnohospodárska pôda nie je vhodná pre tradičnú poľnohospodársku výrobu, roľníci by sa mali viac venovať chovu hovädzieho dobytka a výrobe mlieka.

     Podľa štatistických údajov sa stav hospodárskych zvierat za posledné roky výrazne nemení. K 31.12.1965 sa v obci chovalo celkom 169 ks hovädzieho dobytka, z toho 110 ks kráv a celkom 148 ks ošípaných.

     Priemyselné hnojivá pre poľnohospodárov našej obce i okolia zabezpečuje Výkupný podnik – sklad Lúky.

Miestne prevádzky

     Členovia MNV majú veľký záujem na zabezpečovaní rôznych služieb obyvateľstvu. V obci máme zriadené tieto prevádzky: stavebná čata, nákladná autodoprava, zámočnícka dielňa, rozmnožovanie tlačív, mlatba obilia a ďateliny, čistenie obilia, elektrická miešačka. V týchto prevádzkach precujú občania popri zamestnaní. Veľkým prínosom pre miestne prevádzky, hlavne však pre občanov bolo zabezpečenie pridelenia nového traktora. Pre nový traktor Zetor „Super“ boli členovia Rady MNV priamo v závode v Brne. Nový traktor pomáha občanom pri poľnohospodárskych prácach a pri dovoze materiálu na stavbu rodinných domkov. S traktorom chodí náš občan Daník Jozef. Účtovníčkou miestnych prevádzok od 1.septembra 1965 je s. Zekanová Jiřina.

Školstvo a kultúra

     V školskom roku 1965/66 navštevovalo ZDŠ 300 žiakov za celoročného dvojsmenného vyučovania. Riaditeľom školy je od 1.septembra 1965 Zekan Jozef, na škole vyučuje 12 učiteľov. Samotná budova, ktorá bola postavená v akcii „Z“ dnes už nevyhovuje a potrebuje aspoň v niektorých častiach generálnu opravu. Pionieri a sväzáci na počesť 20.výročia oslobodenia nazbierali nasledovné množstvo odpadových surovín: 650 kg textilu, 11.200 kg železného šrotu, 1.280 kg papiera. Hodnota získaná zberom odpadových surovín predstavuje sumu 5.740 .- Kčs. Peniaze boli použité na cestovné pre žiakov na rôzne telovýchovné podujatia a turnaje.

    V tomto roku sa viac do popredia dostala otázka obnovenia činnosti ochotníckeho divadelného krúžku, ktorý mal v našej obci dlhoročnú tradíciu a bol známy i v širšom okolí. Z podnetu Rady MNV bol menovaný prípravný výbor, ktorý v decembri 1965 zvolal na ustanovujúcu schôdzu väčší počet občanov, ktorí v minulosti pôsobili v divadelnom krúžku, alebo majú o takúto prácu záujem. Na schôdzi bol založený Divadelný krúžok pri Miestnej jednote Československého sväzu požiarnej ochrany s nasledovným výborom: predseda – Janíčková Slávka, tajomník – Jurovatá Jozefína, režiséri – Zekan, Janovec, Domienová, hospodár – Murárik Dominik. Divadelný krúžok sa pustil hneď do práce. Za réžie Zekana Jozefa boli v zimnom období nacvičené dve divadelné hry „Kubo“ a „Geľo Sebechlebský.“ Uvedené hry mali veľký úspech v obci i v okolí, kde naši ochotníci vystúpili. Práca ochotníkov si zaslúži ocenenie. Veď nacvičenie i odohranie je spojené s veľkými ťažkosťami. V oboch divadelných hrách sa okrem mladých členov opäť predstavili známi ochotníci: Jozef Trnka, Anastázia Trnková, Rudolf Duháček, Mária Duháčková, Štefan Ozimý, Pavel Matuščin a ďalší. O výpravu a maskovanie sa opäť postaral Karol Janíček. Želali by sme si, aby ochotnícky krúžok pracoval tak úspešne i v budúcnosti, ako v tomto zimnom období. V tomto roku sme zaznamenali pokles návštevnosti v miestnom kine „Makyta.“  Tento problém je celoštátnou otázkou a súvisí s rastom majiteľov televíznych prijímačov. V našej obci k znižovaniu návštevnosti prispieva aj nevyhovujúce prostredie Kultúrneho domu, ktoré priamo odrádza občanov od návštevnosti. S uspokojením sme privítali oživenie činnosti ČSM. Pod vedením Antona Rakúsa vznikla rytmická skupina PENTEX, hudobný krúžok pri Osvetovej besede vedie Jozef Trnka.

    I v tomto roku pracovali v obci spoločenské organizácie: ČSPO, ČSM, ČSČK, TJ Sokol, Sväzarm. Všetkým funkcionárom i mnohým členom patrí vďaka, zaslúžili sa o pozdvihnutie úrovne práce jednotlivých organizácií. Pekný úspech dosiahol futbalový oddiel TJ Sokol, ktorý sa v sezóne 1964/65 prebojoval do III. triedy okresnej súťaže. Sbor pre občianske záležitosti pripravoval aj v tomto roku slávnosti pri rôznych občianskych aktoch. Pripravoval spolu s MNV uvítanie detí do života, posedenie s prestárlymi občanmi, uzatváranie manželstiev a podobne. Pamätná kniha, ktorú graficky upravuje Janíček Karol patrí medzi najlepšie v okrese. Spoločenská organizácia Sväzarm čo do počtu členov je malou organizáciu. Spolupracovala a AUTO-MOTO klubom Vydrná pri organizovaní majstrovstiev republiky v terénnej motocyklistike. Trať týchto pretekov prechádza našou obcou.

Obyvateľstvo

     V obci nachádza len veľmi malý počet obyvateľov celoročné zamestnanie. Z výrobných podnikov najväčší význam má Kameňolom kde je zamestnaných 29 občanov. V podniku Hradenie bystrín a lesotechnické meliorácie 75 ľudí, Pekáreň má 15 zamestnancov, železničná stanica 35. Musíme však podotknúť, že v týchto podnikoch pracujú aj občania zo susedných obcí. Ostatní občania nachádzajú zamestnanie v okolitých mestách. V našej obci k 31.12.1965 žilo 984 občanov, z toho 465 žien. Občania žili v 268 domácnostiach. V obci bolo obývateľných 231 bytov. Na kopaniciach je 17 bytov, v ktorých žije 80 občanov.

                                                        1966

     Práca Miestneho národného výboru, Osvetovej besedy a spoločenských organizácií bola v tomto roku zameraná v znamení plnenia úloh a záväzkov na počesť XIII. sjazdu KSČ.

     K objasňovaniu úloh národného výboru a informovanosti občanov slúžil miestny rozhlas. Miestny národný výbor spolu s výborom DO KSS, ktorého predsedom je s. Ozimý Štefan, pripravil pre občanov jeden verejný občiansky pohovor, kde mali občania možnosť predniesť svoje návrhy i kritické pripomienky k práci národného výboru, ktorého funkcionárov si vo voľbách v roku 1964 zvolili za svojich zástupcov.

 

Výstavba obce

     Po úspechoch v minulých rokoch je tento rok prípravou na ďalšie akcie, ktoré sa budú prevádzať v budúcnosti. Úsilie národného výboru sa sústredilo na rekonštrukciu sekundárnej siete verejného osvetlenia. V obci sa plánuje v budúcom roku vymeniť staré svietidlá verejného osvetlenia za moderné a výkonné výbojkové telesá. Na rekonštrukciu sekundárnej siete obec dostala od ONV finančný príspevok vo výške 50.000 .- Kčs.

     Naša stavebná skupina pri Miestnom národnom výbore v rámci miestnych prevádzok previedla cez letné mesiace opravu budovy Základnej deväťročnej školy. Okolo budovy bol vybudovaný nový betónový chodník, bol postavený drevený sklad pracovného náradia, oprava vodárne, previedlo sa maľovanie učební, chodieb i nátery okien. V tomto roku sa reálnejšie hovorí o preložke štátnej cesty na úseku Mestečko – Lysá pod Makytou. Cez našu obec pôjde táto štátna cesta pozdĺž rieky Biela voda. V súvislosti s výstavbou cesty sa musia zabezpečiť náhradné byty pre občanov: Domien Anton, Kováčiková Františka, Kmošena Ondrej, Štrbáň Ondrej, Kubo Vincent, Ráčková Mária, ktorých rodinné domy v súvislosti so stavbou budú musieť byť asanované.

    V rámci súkromnej bytovej výstavby boli pridelené stavebné pozemky 6. mladým rodinám v priestore za materskou školou k výstavbe rodinných domkov. V súčasnosti máme v obci rozostavaných 15. rodinných domov. Miestny národný výbor má veľké ťažkosti s prideľovaním stavebných pozemkov, nakoľko je viac záujemcov je viac záujemcov, ako možností.

     V rámci svojpomoci si občania v hornej časti obce za mostom vybudovali skupinový vodovod pre 12 domácností, čím sa zvýšila životná úroveň i kultúra bývania. Sú to nasledovní občania: Madala Anton, Hošmánek Jozef, Húževka Štefan, Samko Jozef, Jurovatý Ľudovít, Trnka Štefan, Koniarik, Veteška Alfonz, Riško Anton, Špaňo Stanislav, Krečmer Norbert, Taraba Jozef.

Poľnohospodárstvo

     Je v našej horskej oblasti len doplnkovým zdrojom príjmov obyvateľstva. Už len starší občania sa venujú v plnej miere práci v poľnohospodárskej výrobe. Pre svoj pokročilý vek a zdravotný stav, nemôžu zabezpečiť maximálne využitie poľnohospodárskej pôdy. Národný výbor v snahe zabezpečiť pomoc výkonným roľníkom vlastní traktory a tiež zakúpil z „Fondu rozvoja a rezerv“ hydraulické pluhy, brány a kultivátor, ktoré cestou miestnych prevádzok pomáhajú roľníkom pri práci. Nákupné úlohy v plnení poľnohospodárskych produktov sa v súčasnej dobe prepočítavajú do korunovej hodnoty. Celoročný plán v plnení poľnohospodárskych produktov predstavoval v našej obci pre rok 1966 celkovú sumu 443.569 .- Kčs. Roľníci odovzdali produkty svojej poľnohospodárskej výroby v sume 452.900 .- Kčs. Z toho vidíme, že celoročné plnenie nákupných úloh bolo splnené na 102,1 %.

Školstvo a kultúra

     V materskej škole od 1.septembra 1965 je riaditeľkou súdružka Dzurková Emília, ktorá dochádza z obce Lazy pod Makytou. Materskou školou je zabezpečovaná predškolská výchova u väčšiny detí našej obce. Deti, ktoré prichádzajú do Základnej deväťročnej školy majú už vypestované určité pracovné, hygienické i kolektívne návyky. Deti majú k dispozícii dostatok hračiek i pomôcok k rôznym tvorivým hrám.

     Na Základnej deväťročnej škole sa počet učiteľov i žiakov udržuje približne na rovnakej úrovni. Od 1. septembra 1966 bola na tunajšiu školu menovaná stála pionierska vedúca Bajzová Anna, ktorá má na starosti mimotriednu činnosť pionierov. Naša obec po stránke kultúrnej si veľa sľubovala od obnovenia činnosti divadelného krúžku pri MJ ČSPO, ktorý vznikol v roku 1965. Miestni ochotníci odohrali dve divadelné hry: Drotár a Bičianka z Doliny za réžie Františka Blašku, učiteľa ZDŠ. Tieto predstavenia mali veľký úspech v obci i v blízkom okolí.     Divadelný súbor pri ZDŠ sa zameral v tomto roku na prípravu kultúrneho programu pri rôznych spoločenských podujatiach a verejných oslavách. Významnou zložkou kultúrneho života našej obce je aj miestne kino „Makyta“. O jeho problémoch som sa už v kronike zmienila. Len pre zaujímavosť uvádzam, že počas roku bolo celkom 235 filmových predstavení, ktoré navštívilo 13250 návštevníkov. Podľa produkcie bolo premietnutých viac filmov kapitalistickej ako socialistickej produkcie.

Zdravotníctvo

     Zdravotníctvo v obci zabezpečuje už dlhšiu dobu MUDr. Jaroslav Vrbacký. Pre občanov našej obce i celého okolia poskytuje svoje služby aj miestna lekáreň, v ktorej je vedúcim PhMr. Milan Srnec. Táto lekáreň je zároveň aj okresnou veterinárnou lekárňou. Pre matky a deti je zriadená poradňa, do ktorej prichádza ordinovať detská lekárka. V súvislosti so zdravotníctvom treba spomenúť aj veľkú starostlivosť nášho socialistického zriadenia akou je finančná pomoc dôchodcom a prestárlym občanom. V našej obci ich žije v súčasnej dobe 140 na zaslúženom odpočinku po dobre vykonanej svedomitej práci. Štát im vyplatil na dôchodkoch sumu 806.136 .- Kčs. S porovnaním v roku 1965 je táto suma o 28.000 .- Kčs vyššia. Musíme pripomenúť, že tým dôchodcom, ktorí dostávajú nižšie dôchodky, sociálna komisia pri národnom výbore zabezpečuje stravovanie (obedy) v miestnom Závode verejného stravovania. V tomto roku takouto formou poskytla sociálna komisia stravovanie ôsmim dôchodcom. Komisia poskytla výpomoc dôchodcom vo výške 22.700 .- Kčs.

Telovýchova

     Telovýchovná a športová činnosť žiakov a mládeže sa v obci i naďalej organizuje v rámci Telovýchovnej jednoty Sokol a povinnej telesnej výchovy na Základnej deväťročnej škole. Z podnetu pionierskej organizácie sa započalo za futbalovým ihriskom s výstavbou nového basketbalového ihriska. Futbalový oddiel za pomoci žiakov našej školy a drobnej prevádzky MNV previedol železné trubkové oplotenie futbalového ihriska, čo iste prispelo k zvýšeniu kultúry prostredia pre šport. V miestnom Závode verejného stravovania bola prevedená oprava kolkárne, ktorá bola aj odovzdaná do užívania.

Spoločenské organizácie

     V obci pracujú tieto spoločenské organizácie: TJ Sokol, MJ ČSPO, ČSČK, ČSM, Sväzarm. Vo svojej činnosti sa snažia plniť a uplatňovať záujmy svojich členov. V poslednom období prestala pracovať organizácia SČSP. V súčasnej dobe sa prevádza organizačná prestavba Výboru žien. Táto organizácia sa mení na masovú zložku pod názvom „Československý zväz žien“, ktorý má do svojich radov podchytiť podstatne väčšiu časť žien v obci ako doterajší Výbor žien.

     Na záver uvádzam niekoľko štatistických údajov: K 31.12.1966 žije v obci 998 občanov (z toho 470 žien), v obci je 231 obývateľných bytov, 102 majiteľov vlastní televízny prijímač, 9 občanov vlastní osobné auto.

                                                            1967

     V roku, ktorého zápis prevádzam do obecnej kroniky, naša obec dosiahla opäť niektoré významné úspechy. Zásluhou obetavej práce väčšiny funkcionárov miestneho národného výboru boli zabezpečené a prevedené akcie, ktoré nám závidia aj susedné obce. Naša obec sa tak zo zaostalej dedinky, mení na obec zo slušnou životnou i spoločenskou úrovňou. Úspechy, ktoré obečc dosiahla neprišli sami, ale sú výsledkom práce funkcionárov. Súdruh Húževka Štefan odišiel na jednoročný inštitút SNR pracovníkov NV. Za jeho neprítomnosti funkciu predsedu vykonával Murárik Rudolf a funkciu tajomníka Drienik Jozef.


 

Výstavba obce                                                                                                                Funkcionári MNV, ktorí pracovali v národnom výbore počas volebného obdobia rokov 1964 – 1968, ani tento rok nezaháľali. Vynaložili veľké úsilie, aby sa pozdvihla úroveň našej obce a tak sa pomohli odstrániť rozdiely medzi mestom a dedinou. V súvislosti s prevádzaním súkromnej bytovej výstavby za Materskou školou sa previedla úprava miestnej komunikácie v tejto časti obce. Hlavné úsilie funkcionárov národného výboru sa sústredilo na rekonštrukciu verejného osvetlenia v obci. Pre zabezpečenie lepšej energetickej situácie sa vybudovala trafostanica pre hornú časť obce a odtiaľ sa natiahlo elektrické vedenie do osady Hlboké a Zadiel. Rekonštrukcia osvetlenia sa prevádzala súčasne s výmenou svietidiel verejného osvetlenia. V obci i na Odráni boli namontované nové výbojkové telesá, ktoré zabezpečujú kvalitnejšie osvetlenie. Finančné prostriedky boli obci pridelené od ONV v Považskej Bystrici. Výbojkové svietidlá boli osobne prevziať v podniku Elektrosvit Nové Zámky súdruhovia Húževka Štefan a Murárik Rudolf autom TATRA 805, ktoré patrí nášmu požiarnemu zboru. Rekonštrukciu prevádzal podnik ROMO – Fulnek. Na tejto práci má podiel aj náš občan Bucher Jozef, ktorý je zamestnancom podniku a bude sa tiež v budúcnosti starať o údržbu tohto osvetlenia. Malo by záležať každému občanovi, aby toto osvetlenie slúžilo všetkým a nedochádzalo k jeho úmyselnému poškodeniu.

    Ďalšou významnou akciou, na ktorú sa sústredila pozornosť funkcionárov bolo zabezpečenie výstavby 6 bytovej jednotky pre učiteľov v našej obci. Ak chceme, aby učitelia mohli kultúrne a osvetove pracovať, musíme im zabezpečiť ubytovanie v mieste pôsobiska. Toto si uvedomili v dostatočnej miere aj funkcionári NV a na kompetentných miestach presadili výstavbu tejto bytovky. 6 bj sa začala stavať v dolnej časti obce – za kostolom, kde je plánovaná výstavba ďalších podobných budov. Výstavbu prevádzal Okresný stavebný podnik. V budove bude šesť trojizbových bytov s ústredným kúrením. Na jeseň sa započalo s prípravnými prácami. Spolu s touto stavbou sa prevádzala výstavba budovy Obvodného oddelenia Verejnej bezpečnosti. O stavbe týchto budov sú v albume priložené fotografie. Od podniku „Štátne lesy“ zakúpil MNV budovu, ktorá má v budúcnosti po generálnej oprave slúžiť ako zdravotné stredisko. V priestoroch železničnej stanice je postavený nový bufet, ktorý zabezpečuje a poskytuje služby cestujúcej verejnosti. V rámci kompletizácie tejto stavby, bol v roku 1967 do budovy zavedený vodovod.

     Cestou miestnych prevádzok pri MNV a za účinnej pomoci mládeže boli v priebehu roka prevedené nátery plotov na oboch miestnych cintorínoch.

     Elektrifikáciou osady Niva – Korenákovce, ktorá sa previedla tiež v tomto roku, sa v našej obci dosiahla 100% elektrifikovanosť. Z popisu výstavby v našej obci je vidieť, že tento rok v tomto smere bol pre nás úspešný.

Školstvo a kultúra

     Na Základnej deväťročnej škole pracuje 14 učiteľov a 1 stála skupinová vedúca pionierskej organizácie s počtom žiakov 302, ktorí sa vyučujú v 12 triedach. Riaditeľom školy je s. Zekan Jozef. Žiaci okrem výchovno – vyučovacieho procesu sú vedení k mimotriednej práci v rámci PO a telovýchovnej jednoty. K významnému úspechu žiakov našej školy patrí účasť náško oddielu v celoštátnej brannej hre „Signál X-5.“ Žiaci zvíťazili v okresnom kole a družstvo žiačok reprezentovalo okres Považská Bystrica na celoštátnom zraze, odkiaľ si priniesli niekoľko diplomov. Vedúcim družstva žiačok bol s. učiteľ Milan Hrušík. Členky družstva: Rakúsová Dana, Lukáčová Viera, Bednáriková Anna.

     Žiaci školy sa zapojili aj do zberu odpadových surovín, lesných plodov, železného šrotu a textilu. Naša Základná deväťročná škola patrí už tradične v okrese medzi najlepších zberateľov šípok. V tomto roku nazbierali žiaci 1460 kg, v priemere na žiaka 4,8 kg. Podobne ako v oblasti priemyslu, aj v školstve boli v r. 1967 zavedené dve voľné soboty v mesiaci. Náš štát tak umožňuje pracujúcim ďalšiu socialistickú vymoženosť.

     Riaditeľkou Materskej školy je od 1.IX.1966 Dzurková Emília, ktorá dochádza z obce Lazy pod Makytou. V materskej škole je zaškolených 28 detí predškolského veku. Pre zlepšenie hygieny bol v priebehu roka položený na podlahu nový gumolit, ktorý spríjemnil prostredie miestnosti po estetickej stránke. V tomto roku opäť pre objektívne ťažkosti nemohla byť realizovaná požiadavka matiek  na zabezpečenie celodennej starostlivosti o deti.

     Kultúrne pomery sa v našej obci v tomto roku podstatne nezmenili. Budova nášho kultúrneho domu nemôže spĺňať po estetickej i technickej úrovni ani tie najzákladnejšie požiadavky. V priebehu roku 1967 bola v kultúrnom dome prevedená prestavba javiska na druhú stranu, aby sa pri divadelných predstaveniach nemusela celá miestnosť aj so sedadlami prestavovať. Súčasne bol aj kultúrny dom vymaľovaný. Peniaze na rekonštrukciu miestnosti poskytol Miestny národný výbor a prácu prevádzala MJ ČSPO po vedením Duháčka Rudolfa, Murárika Dominika a Trnku Jozefa. Obnovený divadelný krúžok, ktorý vznikol pri MJ ČSPO odohral na počesť 50.výročia VOSR divadelnú hru sovietskeho autora – Tarelkinova smrť. Škoda, že v priebehu zimných mesiacov 1967/68 sa krúžok rozpadol. Rada MNV vydala uznesenie na základe ktorého môžu nacvičovať divadelné hry jednotlivé spoločenské organizácie.

    Hudobný krúžok, ktorý slúžil k pobaveniu občanov na ľudových veseliciach a spoločenských podujatiach sa ako samostatné hudobné teleso neudržal. Jeho niektorí členovia prešli pracovať do hudobného krúžku pri ČSM vedenom Antonom Rakúsom.

     Miestna ľudová knižnica je vedená Máriou Isteníkovou, učiteľkou ZDŠ, slúži predovšetkým mladým čitateľom, ktorí sú jej najvernejší členovia. Knižnica má 1290 kníh a 285 čitateľov, najmä z radov mládeže.

Telovýchova

     V tomto roku mládež obce pracovala v týchto oddieloch: futbalový, hádzanársky a stolnotenisový. Pre hádzanársky oddiel bolo potrebné vybudovať ihrisko. Za budovou dolnej školy sa započalo s jeho výstavbou. Na prácach sa aktívne podieľali pionieri a mládež obce za vedenia Zekana Jozefa, riaditeľa ZDŠ a finančnej pomoci MNV a OV ČSTV v Považskej Bystrici. V našej telovýchove došlo aj k organizačnej zmene. Doterajší názov Telovýchovná jednota Sokol bol zmenený na Telovýchovná jednota Lokomotíva Lúky v dôsledku dohody medzi našou TJ a Ostravskou dráhou v Olomouci. Hádzanársky oddiel, ktorý sa vytvoril dosiahol v priebehu roka prvé úspechy. V zimnom období sú však najväčšie problémy, pre nedostatok vhodných miestností pre tréningy. Na túto činnosť sa používajú triedy školy. Futbalový oddiel zorganizoval letný turnaj, ktorý chce v budúcnosti organizovať každoročne.

Miestne prevádzkárne

     Miestne prevádzkárne pomáhajú zabezpečovať rôzne služby obyvateľstvu našej obce. K vozidlám, ktoré prevádzky vlastnia: ZETOR SUPER-25, ZETOR, nákladné auto RND, pribudol v priebehu roka starší autobus pre 30 cestujúcich zakúpený od Okresného stavebného podniku. Tento autobus bude slúžiť aj našim športovcom – futbalistom, ktorí v rámci okresnej súťaže odchádzajú odohrať zápasy aj do odľahlejších častí okresu, kde je zlé vlakové, prípadne autobusové spojenie. Pre nedostatočné využitie a nerentabilnosť bol v III. štvrťroku odpredaný osobný automobil MINOR. Ostatné prevádzky zostali v priebehu roka nezmenené.

Spoločenské organizácie

     Spoločenské organizácie rozvíjajú svoju činnosť podľa záujmov svojich členov a občanov. K tradičným podujatiam patrí poriadanie ľudových veselíc v sále požiarnej zbrojnice.                                                                                                       Československý zväz žien uskutočnil v zimných mesiacoch pre svoje členky za pomoci Jednoty spotrebného družstva „Kurz varenia“, ktorého sa zúčastnilo 20 žien. Kurz bol doplnený prednáškami o správnej a racionálnej výžive.                                              Miestna jednota Československého sväzu požiarnej ochrany sa pripravovala na oslavy 75.výročia založenia požiarneho zboru. Toto výročie pripadá na rok 1968. Zachovala sa kniha zápisníc, ktorá je dokladom tejto udalosti. Je však písaná po maďarsky a celú knihu zápisníc prekladá Jozef Trebatický, učiteľ na dôchodku, ktorý býva v našej obci. S históriou požiarneho zboru chcú požiarnici oboznámiť občanov počas osláv.                                                                                                   Československý červený kríž organizuje v obci rôzne akcie. Medzi najdôležitejšie musíme spomenúť „darcovstvo krvi“. Naši občania pochopili túto významnú a dôležitú akciu nášho zdravotníctva. Organizácia sa čiastočne podieľa na poskytovaní pomoci prestárlym občanom. Každoročne spolu s Výborom žien a Sborom pre občianske záležitosti sa zorganizuje pre týchto občanov posedenie. Kultúrnym programom prispejú žiaci školy. V obci súčasne žije 143 dôchodcov – 14,4% obyvateľov celej obce. V priebehu roka im bol vyplatený dôchodok vo výške 835.392 .- Kčs. Jednorázová výpomoc predstavovala sumu 5.700 .- Kčs.

Štatistické údaje

     Na záver uvádzam niektoré štatistické údaje:                                              Maloobchodný obrat v predajniach:                                     Mäsna                                         - 1.026.200 .- Kčs            Potraviny                                     - 1.572.100 .- Kčs                                                Obchodný dom                            - 2.200.000 .- Kčs                                                      Závod verejného stravovania      -    742.912 .- Kčs            Bufet                                           -    831.377 .- Kčs

     Poľnohospodárske produkty odovzdané z obce na verejné zásobovanie:                                                         
mäso        -       215,78 q               
obilie        -          32,00 q           
mlieko      -   81.998,00 l                 
zemiaky   -        420,00 q        
vajcia       -   76.975 ks

     Občania vlastnia k 31.12.1967 127 televíznych prijímačov a 12 osobných aút.

     V našej obci žije k 31.12.1967 celkom 990 občanov, z toho 498 žien. V obci je 240 bytov.

                                                    1968 - 1971

    Naša Československá socialistická republika prežívala v tomto období vážne politicko – ekonomické udalosti. Keď rozpory v národnom hospodárstve narastali, vedenie strany a štátu nebolo schopné ich riešiť, v priebehu roka 1967 začala vznikať krízová situácia.

     ÚV KSČ sa rozhodol krízu odstrániť a dosiahnuť zásadný obrat v politickom i hospodárskom živote. Po odstúpení Antonína Novotného, prezidenta ČSSR sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexander Dubček a neskoršie prezidentom Ludvík Svoboda. Začali sa hľadať cesty k novému riešeniu naliehavých problémov. Aj protisocialistické sily sa usilovali využiť situáciu pre seba. Zaútočili na všetko čo sa u nás dosiahlo od februára 1948. Chceli zvrátiť socialistické spoločenské zriadenie v samotných základoch. Nové vedenie strany, na čele s A. Dubčekom, bolo rozpoltené a neschopné riešiť novú situáciu. Ostatné socialistické krajiny, združené vo Varšavskej zmluve videli, aké nebezpečenstvo hrozí socialistickému zriadeniu v Československu. Mnohokrát varovali vtedajšie vedenie KSČ, ktoré však – napriek svojim sľubom – neodvrátilo narastajúce rozpory a neodrážalo útoky kontrarevolučných síl. Bratské socialistické krajiny poskytli internacionálnu pomoc zdravým silám v KSČ a československému ľudu pomohli odraziť kontrarevolúciu tým, že v pravý čas vyslali svoje vojská v auguste 1968 do Československa. Príchod spojeneckých vojsk znamenal internacionálnu pomoc pracujúcim Československa. Znemožnil kontrarevolučné pokusy o zvrat vývinu a s konečnou platnosťou rozhodol o otázke moci v krajine.

    Cez našu obec prechádzali spojenecké vojská Varšavskej zmluvy v nedeľu 24.augusta 1968 v noci a ranných hodinách smerom od Púchova na Vsetín. Zo strany občanov nedošlo k žiadnym rušivým momentom a akciám.

     V deň päťdesiateho výročia vzniku čs. štátu 28.X.1968 bol vyhlásený zákon o československej federácii. Federáciu tvoria Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika, ktoré majú svoje vlastné národné orgány. V tento deň boli v našej obci pred obchodným domom zasadené dve lipy.

     V rokoch 1969 – 1971 bol v niektorých okresoch Slovenskej socialistickej republiky overovaný experiment zriadenia Obvodných úradov. Vytvoril sa medzičlánok medzi MNV a ONV s cieľom, aby podstatnú časť agendy a žiadostí občanov vybavoval obvodný úrad a aby občania nemuseli cestovať do okresného mesta, ale len do strediskovej obce, kde sú sústredené aj ostatné služby pre obyvateľstvo.
V našej obci bol zriadený Obvodný úrad pre obce: Lúky, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie a Vydrná.                                                                         

Vedúcim Obvodného úradu bol menovaný Húževka Štefan.
Ďalej na OÚ pracovali:                                                    
Pastorek Jozef (Záriečie) na úseku obchodu a služieb     
Hoško Jozef (Vydrná) na úseku poľnohospodárskom   
Valášek Rudolf (Lazy p./Mak.) na úseku výstavby            
Milko František (Lysá p./Mak.) na úseku finančnom           
Administratívne pracovníčky OÚ: Straská Viera, Gajdošová Oľga, Janíčková Emília, Vrabcová Emília.                         
Po overení experimentu sa dospelo k názoru, že sa neodbúral predpokladaný počet administratívnych síl a k 31.12.1971 boli OÚ zrušené uznesením vlády SSR. Pracovníci z obvodného úradu sa vrátili pracovať na miestne národné výbory.

     V zmysle pokynov vyšších štátnych a straníckych orgánov po prekonaní krízovej situácie v Československu, bola prehodnotená práca jednotlivých poslancov národných výborov. Najaktívnejší poslanci zostali po pohovoroch pracovať ďalej. Rada MNV bola upravená z počtu 9 na 7 poslancov. Z rady MNV boli uvoľnení: Domien Milan, Martinka Ľudovít, Trnka Štefan. Rada MNV bola doplnená o Františka Šerého. Taktiež bol odvolaný poslanec Okresného národného výboru Běťák František a do tejto funkcie bol menovaný Kováčik Bohuslav, ktorý začal funkciu vykonávať v roku 1970 a v pléne ONV zastupoval obce Lúky a Vydrná.

     Posledné volebné obdobie v našej vlasti bolo v dôsledku politických udalostí predĺžené až do roku 1971, kedy sa konali voľby do zastupiteľských orgánov. Skôr než sa prikročilo k príprave volebného programu, hodnotili sa dosiahnuté výsledky vo všetkých oblastiach.

Výstavba obce

     Rada Miestneho národného výboru a výbor Dedinskej organizácie Komunistickej strany Slovenska zhodnotili výstavbu obce nasledovne:                                               za roky 1964 – 1971 bolo v obci postavené celkom 38 rodinných domov a získalo sa novou výstavbou, prístavbou alebo nadstavbou 55 bytov.                                               V štátnej investícii bola vybudovaná 6-bytová jednotka pre občanov, ktorým boli pri výstavbe štátnej cesty I.triedy (č.49) Mestečko – Lysá asanované rodinné domy.        Vybudovala sa nová stanica Verejnej bezpečnosti s jednou bytovou jednotkou.          Vybudovalo sa hádzanárske ihrisko aj so zariadením.         
     Bol zakúpený pre Telovýchovnú jednotu nový autobus.    
     Bola ukončená výstavba štátnej cesty I. triedy Mestečko - Lysá pod Makytou.           
Prikročilo sa k rekonštrukcii obvodného zdravotného strediska.

Telovýchova

     V rokoch 1968 – 1970 dosiahla telovýchova v našej obci výrazný úspech v hádzanej. Za aktívnej pomoci občanov, mládeže, pionierov bol svojpomocne vybudovaný hádzanársky areál za budovou dolnej školy. Pozostával z antukového ihriska, šatní, umyvární a športovej klubovne. V nasledujúcom období bolo ešte prevedené osvetlenie ihriska. Do výstavby bolo zapojené veľa funkcionárov Miestneho národného výboru, Telovýchovnej jednoty, učiteľov ZDŠ i ostatnej mládeže. V hádzanej súťažili nasledovné družstvá: žiaci a žiačky, dorastenci a dorastenky v dorasteneckej lige, ženy v II. lige a muži v krajskom prebore. Tak napríklad dorastenci v ročníku 1968/69 obsadili 6 miesto v „E“ skupine dorasteneckej ligy. Za dorastencov hrali nasledovní hráči: Vodár Peter, Žabka Ľubo, Riško Milan, Riško Tono, Drienik Marian, Húževka Štefan, Lepulica Dušan, Lepulica Štefan, Štefánik Milan, Dundek Milan, Baranec Paľo, Rosina Štefan.

     Najväčší úspech však dosiahli naše dorastenky, ktoré v júni 1970 na majstrovstvách Slovenska v Dubnici získali titul „Majster Slovenskej socialistickej republiky“. Za dorastenky hrali dievčatá: Anna Konárová, Marta Sobková, Mária Tarabová, Jara Matuščinová, Jarmila Tarabová, Viola Jurovatá, Dana Rakúsová, Mariena Čechová, Terézia Bednáriková, Viera Lukáčová, Anna Pastorková, Gita Zlochová, Ľuda Repková. Tento úspech rozhodol o tom, že naša Telovýchovná jednota Lokomotíva sa podujala usporiadať zatiaľ najväčšiu športovú udalosť v našej obci, „Majstrovstvá ČSSR v hádzanej dorasteniek“ v dňoch 27. – 28. júna 1970 za účasti družstiev Sklo Union Teplice, TJ Bílina, Skloplast Trnava, TJ Lokomotíva Lúky.

    Všetci účastníci boli privítaní kyticami kvetov a netajili sa obdivom nad tým, že taká malá obec sa podujala uskutočniť takú významnú športovú akciu. V týchto dňoch celá obec žila s hádzanou. Účastníci majstrovstiev boli ubytovaní v rekreačnom stredisku G1M v Lazoch pod Makytou – Čertov. Účastníci si okrem titulov, diplomov odnášali aj suveníry z nášho okresu. O zdarný priebeh tejto športovej akcie sa zaslúžil celý rad občanov. Spomeniem aspoň mená niektorých: Zekan Jozef, Húževka Štefan, Rakús Anton, Repatý Marcel, Repatý Ján, Drienik Stanislav, Jurovatý Ľudovít, Crkoň Milan, Matuščin Pavol, Murárik Dominik, Repatý Róbert, Slavkovský František, učitelia ZDŠ a ďalší funkcionári Telovýchovnej jednoty.

     V roku 1970 prišiel pracovať do obce aj František Zeman – tréner hádzanej, ktorý bol vyslaný Slovenským zväzom hádzanej. Predtým pôsobil ako tréner v Námestove.

     Futbalový oddiel v tomto období hral v III. triede okresnej súťaže.

Sčítanie obyvateľstva

     V druhej polovici roku 1970 sa na území celej ČSSR pripravovalo sčítanie obyvateľstva. Zároveň so sčítaním sa zisťovala aj životná úroveň ľudu, vybavenosť bytov a domácností. Výsledky sčítania obyvateľstva k 1.12.1970 v našej obci boli takéto:

       Počet obyvateľov spolu:                         1005                        
                       z toho mužov:                           506                                           

                       z toho žien:                               499

       Národnosť: slovenská: ........................... 993                           
                           česká: .................................   12

       Osoby ekonomicky činné: .....................  485

       Počet bytov: trvale obývaných ...............  251                                       
                            obývaných len občas ........      1                               
                             neobývaných ....................    10

Počet domácností vlastniacich:                                   
vlastnú kúpeľňu              80 t.j. každá      3 domácnosť     
elektrina                        252 t.j.            100 %                    
vodovod                        106 t.j. každá   2,3 domácnosť      
ústredné kúrenie             18 t.j. každá 14,0 domácnosť      
elektr. ohrievač vody        20 t.j. každá 12,6 domácnosť     
kuchynský elektr. sporák 32 t.j. každá   7,8 domácnosť      
plynový sporák                 5 t.j. každá  50,0 domácnosť      
chladnička                    117 t.j. každá    2,1 domácnosť      
elektrická práčka           211 t.j. každá    1,1 domácnosť      
televízor                        145 t.j. každá    1,7 domácnosť     
kuchynská linka              11 t.j. každá     23 domácnosť      
kuchynský robot               3 t.j. každá     84 domácnosť      
vysavač                          65 t.j. každá    3,8 domácnosť

Motocykel vlastní            46 občanov t.j. každý 22 občan.  
Osobné auto vlastní       18 občanov t.j. každý 55 občan.

Obytné domy postavené v rokoch:                               
Pred rokom 1870 ..................................... 25 domov         
1871 - 1899  ............................................ 16 domov         
1900 - 1945  ............................................ 87 domov        
1946 - 1960  ............................................ 54 domov         
1961 - 1965  ............................................ 22 domov          
1966 - 1970  ............................................ 33 domov

Pre zaujímavosť uvádzam počty obyvateľov susedných obcí:
Lysá pod Makytou     2719 obyv.       z toho 1330 mužov       1389 žien         
Lazy pod Makytou     2337 obyv.       z toho 1133 mužov       1204 žien             
Záriečie                      853 obyv.         z toho  426 mužov         427 žien             
Vydrná                       462 obyv.        z toho    221 mužov         241 žien

     K 1.1.1971 sa ďalej prevádzalo jednorázové zisťovanie doplňujúcich ukazovateľov za poľnohospodárske závody a jednotlivo hospodáriacich roľníkov.

Výmera poľnohospodárskej pôdy v našej obci: 276 ha.

V obci bolo k 1.1.1971          
56 elektromotorov                                                     
2 spaľovacie motory                                                   
10 traktorov                                                    
1 motorobot                                                                      
18 mláťačiek

Priemyselných hnojív sa v roku 1969/70 spotrebovalo 964 q.

     O tom, ako rástla životná úroveň obyvateľstva, svedčí aj prehľad o maloobchodnom obrate v predajniach v našej obci:Rok 1964 – 4.849.000 .- Kčs, rok 1965 – 5.476.000 .- Kčs, rok 1966 – 5.892.000 .- Kčs, rok 1967 – 6.187.000 .- Kčs, rok 1968 – 7.252.000 .- Kčs, rok 1969 – 7.577.000 .- Kčs, rok 1970 – 7.579.000 .- Kčs.

Voľby do národných výborov

     XIV. zjazd KSČ na svojom zasadnutí v máji 1971 schválil program ďalšieho všestranného rozvoja socialistickej spoločnosti. Závery XIV. zjazdu KSČ stali sa pre všetky orgány ČSSR záväznou smernicou zabezpečovania a realizácie vytýčených cieľov, súvisiacich s ďalším rozvojom životnej úrovne nášho ľudu. Vychádzajúc z podrobného rozboru súčasného stavu v obci, reálnych podmienok, ktoré máme, z pripomienok a návrhov občanov, spoločenských organizácií bol vypracovaný tento volebný program Národného frontu na roky 1971 – 1975. 

A/ Na úseku masovo – politickom a kultúrnom:

     Spoločnou úlohou zložiek Národného frontu je získať všetkých svojich členov pre politiku strany, rozvíjať socialistické vzťahy medzi ľuďmi, organizátorsky a výchovne pôsobiť na to, aby rástla uvedomelá pracovná disciplína, spoločenská aktivita občanov, aby v ich uvedomení stále silneli city lásky k socialistickej vlasti a úprimný priateľský vzťah k ZSSR, bratským socialistickým krajinám a všetkým ľuďom, ktorí vo svete bojujú za slobodu, mier a spoločenský pokrok.

     Prostredníctvom MNV a všetkých spoločenských organizácií sa zabezpečí pravidelné vzdelávanie poslancov MNV a všetkých členov zložiek Národného frontu. Formou prednášok a besied k oboznamovaniu s novými poznatkami v politickej, kultúrnej i hospodárskej oblasti. K tomuto účelu sa využijú všetky jestvujúce možnosti v obci – osvetová beseda, kino, miestny rozhlas, ochotnícke divadlo a pod.

B/ Na úseku poľnohospodárskom:

     V našej obci zatiaľ existuje súkromný poľnohospodársky sektor. Dedinská organizácia Komunistickej strany Slovenska, Miestny výbor Národného frontu, Miestny národný výbor bude dbať o udržanie úrovne poľnohospodárskej výroby aspoň na takom stupni, ako dosiaľ.

    Prostredníctvom Spoločenstva jednotlivo hospodáriacich roľníkov, ako aj drobných užívateľov poľnohospodárskej pôdy sa zabezpečí plnenie nákupných zmlúv tak, aby ročná trhová hodnota činila minimálne 300.000.-Kčs.

C/ Na úseku výstavby:

     V tejto oblasti si Národný front stanovil tieto hlavné úlohy:
1. Zabezpečiť dopracovanie smerného územného plánu obce a vypracovanie zastavovacieho plánu  centra obce, kde sa uvažuje v budúcnosti s umiestnením obchodnej siete,spojovej budovy a kultúrneho domu.

2. Doriešiť získanie vhodných stavebných pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu rodinných domov v časti obce Odráň.

3. V priebehu volebného obdobia zabezpečiť vybudovanie prístupových ciest podľa zastavovacieho plánu k týmto stavebným pozemkom.

4. Mimoriadna pozornosť sa bude venovať dokončeniu budovy obvodného zdravotného strediska, ktorá sa pokladá pre nastávajúce obdobie za najhlavnejšiu stavbu v našej obci.

5.  Poskytnúť všestrannú pomoc Miestnej jednote Československého zväzu požiarnej ochrany pri zamýšľanej prístavbe sály v požiarnej zbrojnici.

6. Poskytnúť všestrannú pomoc Telovýchovnej jednote Lokomotíva Lúky, ktorá uvažuje s výstavbou nocľahární na hádzanárskom ihrisku v akcii „Z“. 

7. Zabezpečiť opravu budovy Materskej školy – fasáda, nátery okien.

8. Zabezpečenie vybudovania trafostanice pre časť obce Odráň.

9. Zaistenie výmeny rozhlasovej ústredne miestneho rozhlasu.

10. Zabezpečenie vybudovania autobusovej čakárne pri Moštenanovi z prostriedkov miestneho národného výboru a Fondu rozvoja a rezerv.

11. Zabezpečenie úprav miestnych komunikácií v náklade 100.000.- Kčs. 

12. Oprava mostov na Nivu a do Korenákov. 

13. Po doriešení stavebných pozemkov v centre obce, budeme prostredníctvom Krajskej správy spojov usilovať o započatie výstavby spojovej budovy a o zavedenie automatizácie telefónnej ústredne.

14. Viesť občanov k skrášľovaniu obce, svojho okolia, vylepšovania životného prostredia.

D/ Na úseku obchodu a služieb:

1. Zabezpečiť v obci zriadenie predajne zeleniny a ovocia i za cenu provizórneho umiestnenia tejto predajne. 

2. Doriešiť účelnejšie využitie budovy Domu služieb, zvlášť zavedenie kaderníckych a holičských služieb.

E/ Na úseku sociálno – zdravotnom:

1. Bude sa venovať pozornosť prestárlym osobám a životným podmienkam našich dôchodcov. 

2. Ochraňovať postavenie ženy v rodine.

3. Prostredníctvom Československého červeného kríža podporovať darcovstvo krvi ako vysoko humánnu činnosť.

4. Po dobudovaní obvodného zdravotného strediska, zabezpečíme v obci zriadenie zubnej ambulancie a rozšírenie zdravotníckych služieb. 

5. Prostredníctvom Okresného ústavu národného zdravia sa dorieši urýchlené obnovenie činnosti miestnej lekárne.

     V zmysle zákona o Národných výboroch boli v našej vlasti vyhlásené voľby do zastupiteľských orgánov na dni 26. a 27.11.1971. Niekoľko týždňov predtým sa aj v našej obci rozvinula predvolebná aktivita. Bolo zriadené agitačné stredisko, miestny rozhlas vysielal relácie o budovaní obce v minulosti, konali sa verejné schôdze občanov, na ktorých sa predstavili kandidáti Národného frontu. Občania boli oboznámení s navrhovaným volebným programom. Samotné voľby sa stali manifestáciou nášho ľudu a vyjadrili podporu novému vedeniu KSČ. V našej obci bola zriadená volebná miestnosť v dolnej budove Základnej deväťročnej školy. Po otvorení volebnej miestnosti o 14,00 hod. prišli manifestačne k volebnej urne členovia Miestnej jednoty Československého zväzu požiarnej ochrany a mladí športovci. Pred volebnou miestnosťou ich privítali pionieri s kultúrnym programom. Podstatná väčšina občanov odovzdala svoje hlasy kandidátom Národného frontu už 26.11.1971. 27.11.1971 o 10,00 hod. podľa volebného zoznamu sa zúčastnili volieb všetci občania našej obce.

Do zastupiteľských orgánov Národného frontu boli zvolení:                                                            
Do Miestneho národného výboru:  
1.Jozef Beňo – 47 ročný – náčelník železničnej stanice, 2. Rudolf Duháček – 57 ročný – robotník, 3. Ján Hamšík – 31 ročný – vodič, 4. Júlia Jursíková – 37 ročná – robotníčka, 5. Bohuslav Kováčik – 56 ročný – úradník, 6. Ivan Lepulica – 47 ročný – vodič, 7. Eduard Martinko – 31 ročný – stavebný technik, 8. Ľudovít Martinko – 61 ročný – murár, 9. Ján Motúz – 52 ročný – robotník, 10. Júlia Moštenanová – 45 ročná – roľníčka, 11. Ľudovít Michalec – 55 ročný – robotník, 12. Rudolf Murárik – 62 ročný – dôchodca, 13. Štefánia Repatá – 30 ročná – učiteľka, 14. Štefan Húževka – 43 ročný – úradník, 15. Anton Riško – 47 ročný – technický úradník, 16. Anton Sobek – 47 ročný – dôchodca, 17. František Šerý – 35 ročný – technický úradník, 18. Emil Štefánik – 41 ročný – technický úradník, 19. Štefan Trnka – 49 ročný – úradník, 20. Jiřina Zekanová – 39 ročná – úradníčka, 21. Anastázia Repatá – 40 ročná – robotníčka.

    Do Okresného národného výboru v Považskej Bystrici:  
    Za volebný obvod č. 43 – Elena Muráriková – 30 ročná – učiteľka.

    Do Stredoslovenského krajského národného výboru v Banskej Bystrici:                       Za volebný obvod č. 51 – Bohuslav Krasňan – 24 ročný – majster.

     Do Slovenskej národnej rady v Bratislave:                   
    Za volebný obvod č. 88 – RsDr. Elena Litvajová – 47 ročná – predsedníčka ÚV SZŽ. 

   Do Federálneho zhromaždenia – Snemovne národov:  
   Za volebný obvod č. 118 – Oľga Poliaková – 32 ročná – členka JRD Dulov.

    Do Federálneho zhromaždenia – Snemovne ľudu:       
    Za volebný obvod 174 – Augustín Kvasnica – 42 ročný – predseda JRD Bolešov. 

     Na plenárnom zasadnutí Miestneho národného výboru, ktoré bolo dňa 19.12.1971 bola zvolená Rada MNV v tomto zložení: Húževka Štefan, Murárik Rudolf, Duháček Rudolf, Riško Anton, Šerý František, Lepulica Ivan, Kováčik Bohuslav.

 Zloženie komisií pri Miestnom národnom výbore v Lúkach:

     Komisia pre ochranu verejného poriadku: Michalec Ľudovít – predseda, Repatá Anastázia, Beňo Jozef, Murárik Rudolf, Ozimý Štefan, Riško Anton, Martinka Ľudovít.

     Komisia hospodársko – správna: Trnka Štefan – predseda, Straská Viera, Duháček Rudolf, Šerý František, Lepulica Ivan, Motúz Ján, Moštenanová Júlia, Janíček Štefan, Jursík Štefan.

    Komisia pre výstavbu: Martinko Edo – predseda, Sobek Anton, Hamšík Ján, Martinko Ľudovít, Drienik Jozef, Domien Milan, Kováčik Bohuslav, Janovec Tibor, Sekáč Rudolf.

     Zbor pre občianske záležitosti: Repatá Štefánia – predsedníčka, Jursíková Júlia, Domienová Jozefína, Janovec František, Slavkovský František, Straská Viera, Murárik Rudolf, Húževka Štefan, Francúzová Emília. Po odchode Janovca Františka a Slavkovského Františka bol doplnený o Duchovú Evu a ing. Kučíka P.

                                                  1972 - 1976

        Obdobie, ktoré chcem zachytiť do miestnej kroniky, bolo veľmi dôležité v živote celej našej socialistickej vlasti a pochopiteľne sa odrazilo aj na živote v našej obci. Po voľbách do zastupiteľských zborov všetci poslanci Miestneho národného výboru spolu s Dedinskou organizáciou Komunistickej strany Slovenska sa pustili do práce pri plnení úloh volebného programu Národného frontu. 

     Stalo sa už tradíciou, že 2 – 3 krát do roka sa konajú v našej vlasti verejné schôdze KSČ, kde sa hodnotí práca za uplynulé obdobie a prijímajú sa úlohy nové. Občania sú o všetkom informovaní, môžu predložiť svoje pripomienky a návrhy. Na nasledujúcej verejnej schôdzi sú o vybavení svojich pripomienok informovaní funkcionármi MNV.

     Organizátorom politického i verejného života v našej obci je Dedinská organizácia Komunistickej strany Slovenska, Miestny národný výbor a Miestny výbor Slovenského Národného frontu. V tomto období došlo v orgánoch Miestneho národného výboru a vo funkciách k niektorým organizačným zmenám.

     Húževka Štefan, dlhoročný funkcionár mal v decembri 1971 ťažkú autonehodu, následkom ktorej bol rok práceneschopný a prešiel do invalidného dôchodku. V čase jeho práceneschopnosti ho zastupoval Bohuslav Kováčik. Po nástupe do invalidného dôchodku a po odstúpení Rudolfa Murárika, tajomníka MNV, boli vo februári 1973 zvolení noví funkcionári: Riško Anton za predsedu MNV, Štefánik Emil za úväzkového tajomníka MNV. Je potrebné vysloviť uznanie za dlhoročnú prácu obom funkcionárom, ktorí za svojho pôsobenia odviedli kus svedomitej práce v prospech celej obce a života občanov.

    Z funkcie poslankyne národného výboru bola odvolaná v roku 1973 Zekanová Jiřina pre porušenie finančnej disciplíny vo funkcii účtovníčky miestnych prevádzok. Riško Anton, predseda MNV bol v roku 1974 dlhšie práceneschopný a na doporučenie lekára nemohol túto funkciu ďalej vykonávať, bola Radou MNV zvolená 15.júla 1975 za predsedníčku MNV Repatá Anastázia. V priebehu volebného obdobia zomreli dvaja poslanci Miestneho národného výboru – Anton Sobek a Rudolf Murárik.

Výstavba obce

     Uznesením vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 1/70 bola naša obec určená strediskovou obcou so spádovými obciami: Vydrná, Lazy pod Makytou, Lysá po Makytou, Záriečie, Mestečko. Na základe tohto uznesenia sa má v strediskových obciach sústreďovať bytová výstavba, zabezpečovať zdravotnícke služby, obchod, kultúra a pod. Susedná obec Lazy pod Makytou bola určená za oblasť miestneho rekreačného významu. Výstavba obce sa v celom období riadila plnením volebného programu NF.

     Jednou z prvých úloh bola rekonštrukcia zdravotného strediska. Stará budova už pre účely moderného zdravotníctva nevyhovovala a preto sa po veľkom úsilí funkcionárov MNV a DO KSS podarilo dosiahnuť na Okresnom národnom výbore súhlas a finančné prostriedky k rekonštrukcii budovy. Musím pripomenúť, že susedné obce vynaložili veľký tlak, aby k tejto rekonštrukcii nedošlo, nakoľko vedeli, že do nového zdravotného strediska budú sústredené všetky lekárske služby z celého obvodu. Stará budova bola takmer do základov asanovaná. Asanáciu prevádzali občania v rámci týždňa pracovnej aktivity brigádnicky. Rekonštrukcie prevádzal Okresný stavebný podnik. Pri rekonštrukcii a najmä dokončievacích prácach pomáhali aj naši občania.

    Dňa 28.IV.1973 bolo zdravotné stredisko za prítomnosti zástupcov Okresného národného výboru slávnostne otvorené.  V zdravotnom stredisku sa zabezpečujú tieto zdravotné služby: MUDr. Jaroslav Vrbacký a MUDr. Mojmír Chorvát – obvodní praktickí lekári, MUDr. Marta Zemanová – detská lekárka, Vojtech Bazala – zubný dentista, PhMr. Milan Srnec – vedúci lekárne. Zdravotné stredisko sa rozšíri ešte o jedného zubného lekára. Ďalej ambulantne dochádza gynekológ a zriadená je poradňa pre tehotné ženy. Vedúcou lekárkou je MUDr. Marta Zemanová. V zdravotnom stredisku pracuje 19 zdravotníckych pracovníkov a 4 prevádzkoví zamestnanci. Zo zdravotníckeho personálu v obci dlho pôsobia tieto zdravotné sestry: Jana Klusová, Katarína Bajzíková, Anna Štrbáňová. V roku 1974 nastúpil za vedúceho lekárne PhMr. Horňák Zoltán aj s manželkou – lekárenskou laborantkou.

    V priebehu volebného obdobia bol doplnený volebný program o dôležitú akciu – výstavbu novej budovy dvojtriednej materskej školy. K tomuto rozhodnutiu prikročili funkcionári obce v zmysle uznesení vyšších straníckych a štátnych orgánov o budovaní predškolských zariadení a zabezpečení úlohy, aby väčšina detí bola zaškolená do materských škôl.

Materská škola – výstavba

     V roku 1973 sa na Materskej škole zabezpečovali tieto úlohy: Výber staveniska, vypracovanie projektu materskej školy a projektu na prístupovú cestu, zabezpečenie dodávateľa, výkup pozemkov a pod.

Pozemok pre materskú školu bol vybratý za Bielou vodou na Bednárikovej lúke. Je to v centre obce, v blízkosti autobusovej zástavky, pretože sa predpokladá, že do materskej školy budú chodiť aj deti zo susednej obce Lazy pod Makytou – Dubková. Celá výstavba sa prevádzala v rámci akcie „Z“, čo kládlo veľké nároky na funkcionárov obce i samotných občanov, aby sa brigádnicky podieľali na jej výstavbe.

V roku 1974 sa zabezpečila všetka potrebná projektová dokumentácia, územné rozhodnutie a zaradenie do plánu akcie „Z“ pri Okresnom národnom výbore. V roku 1975 spodnú časť stavby previedlo Jednotné roľnícke družstvo v Púchove, dobudovanie základov sa prevádzalo svojpomocne, organizovaním brigád zložiek Národného frontu. Ďalšiu výstavbu prevádzalo Jednotné roľnícke družstvo Mier v Mestečku za aktívnej pomoci občanov. Napr. v roku 1975 odpracovali občania 4350 hodín, čo predstavuje sumu 65.265.- Kčs.

V roku 1976 sa prevádzali inštalačné práce, montáž ústredného kúrenia. V jeseni sa previedla časť vonkajších omietok a boli dokončené vnútorné omietky. V podstatnej miere bola vybudovaná aj prístupová cesta. Rok 1977 bol venovaný dokončovacím prácam: maľovanie, nátery, podlahy PVC, zdravotechnika, vyvŕtanie studne, dokončenie vodovodnej prípojky, zosilnenie siete a vybudovanie prípojky NN, terénne úpravy a vyčistenie budovy. Stavebný dozor prevádzal náš občan Martinko Eduard. Za pomoci občanov, zložiek Národného frontu a pod vedením funkcionárov DO KSS a MNV na čele so súdr. Repatou Anastáziou sme sa dočkali radostnej chvíle, keď dňa 15.9.1977 bola dvojtriedna Materská škola v Lúkach slávnostne otvorená. V tento deň 60 detí dostalo do daru krásnu budovu, v ktorej majú deti všetko potrebné pre svoj telesný a duševný rozvoj. Z príležitosti slávnostného otvorenia odovzdala predsedníčka MNV Repatá Anastázia predseda MV SNF Rudolf Hamšík predsedom spoločenských organizácií Čestné uznanie za brigádnickú činnosť pri výstavbe materskej školy.

O deti v materskej škole sa starajú štyri učiteľky, dve kuchárky a traja prevádzkoví zamestnanci.

V budove sú dve triedy, dve spálne, kuchyňa a sociálne zariadenie. Triedy i spálne sú vybavené novým vkusným nábytkom.

Náklady na výstavbu materskej školy činili celkom 2.400.000.- Kčs. Občania brigádnicky vytvorili dielo v hodnote 720.000.- Kčs.

Predajne

     V roku 1973 sa začala stavať predajňa potravín a mäsa. Túto predajňu budovala stavebná čata Jednotného roľníckeho družstva Mier Mestečko na náklady Jednoty ĽSD. Vybudovaním modernej samoobsluhy a predajne mäsa sa vylepšili služby na úseku obchodu a zlepšila sa aj kultúra predaja.

Nová predajňa sa budovala v centre obce pri štátnej ceste I/49. Po dokončení predajne sa započalo v roku 1975 s výstavbou závodu verejného stravovania. Predajňa potravín a mäsa bola otvorená v januári 1976. Vedúcou samoobsluhy potravín sa stala Jancíková Anna, ktorá predtým pôsobila v obci ako vedúca predajne potravín viac ako dvadsať rokov. Vedúcim predajne mäsa je Baška Vlastimil.

K zlepšeniu zásobovania obce zeleninou a ovocím prispelo aj otvorenie novej predajne „Zelenina“. Táto predajňa bola zriadená v budove č. 29 a bola otvorená vo februári 1973. Vedúcou je Jurovatá Jozefína.

Kultúrny dom

     Ďalšou dôležitou otázkou zostával „Kultúrny dom“, ktorý bol umiestnený v starom obytnom dome. Svojím vzhľadom i zariadením nevyhovoval a kino, ktoré bolo v ňom umiestnené svojim prostredím nelákalo občanov k návšteve. Miestny národný výbor i Dedinská organizácia Komunistickej strany Slovenska sa na svojich zasadnutiach často zaoberali otázkou ako riešiť túto situáciu. Výstavba novej budovy v rámci investícií neprichádzala do úvahy. Nakoniec sa rozhodlo riešiť situáciu rekonštrukciou bývalej pekárne, ktorá je zatvorená a budova sa postupne znehodnocuje. Miestny národný výbor musel vynaložiť veľa námahy, aby táto budova prešla do jeho vlastníctva. Po získaní vlastníctva sa z budovy pekárne vybuduje viacúčelová budova (VÚB) pre MNV a kultúru. V priebehu tohto volebného obdobia sa zabezpečovala projektová úloha, projektová a rozpočtová dokumentácia.

     Vo volebnom programe bola stanovená úloha, zabezpečiť podrobný územný plán pre časť obce Odráň, kde sa plánuje individuálna bytová výstavba pre potrebu stavebníkov z našej obce, ako aj okolitých obcí. Pretože Útvar hlavného architekta okresu Považská bystrica túto otázku podľa časového plánu nezabezpečil, stavebné povolenia občanom sa mohli prideľovať len v rámci obce výkupom stavebných prelúk. Problém podrobného územného plánu pre časť obce Odráň sa stal dôležitou náplňou práce funkcionárov MNV a DO KSS počas celého volebného obdobia. Tento podrobný územný plán bol v roku 1975 Útvarom hlavného architekta vypracovaný.

Okrem týchto dôležitých akcií, ktoré sú na úseku výstavby obce zabezpečované sa v priebehu volebného obdobia urobili aj menej náročné práce, ktoré však vylepšili vzhľad našej obce i životné podmienky občanov.

Tak napríklad:

 - bola namontovaná nová rozhlasová ústredňa na MNV (1973)
 - rozhlasová sieť doplnená o 13 rozhlasových ampliónov
 - automatizovaná telefónna ústredňa (1974)
 - odvodnenie cesty z Pasiek (1973)
 - úprava cesty do Hrebíkov (1974)
 - úprava futbalového ihriska
 - ohradenie zdroja skupinového vodovodu v hornej časti
 - dobudovanie tribúny na hádzanárskom ihrisku (1973)
 - nátery okien a dverí na požiarnej zbrojnici
 - previedla sa regulácia pravej strany potoka Biela voda v úseku prístupovej cesty k Materskej škole
 - vybudovali sa lávky na Nivu a do Korenákov
 - previedla sa úprava miestnej komunikácie k cintorínom
 - vybudovali sa dva parčíky
 - Zväzarmovci si vybudovali športovú strelnicu
 - členovia Základnej organizácie Zväzu požiarnej ochrany vybudovali tanečný parket
 - členovia Socialistického zväzu mládeže si zriadili klubovňu pre svoju činnosť

Z uvedeného prehľadu vidieť, že pod vedením DO KSS a MNV sa v našej obci aj za krátky čas veľa zmenilo. O výstavbe obce je založený dokumentačný materiál v albume, ktorý je súčasťou kroniky.

Prečíslovanie domov a bytov sa v obci previedlo v roku 1975.


 

Poľnohospodárstvo

     K podstatnej a historicky závažnej zmene v našej obci došlo na úseku poľnohospodárstva, keď začiatkom roku 1973 došlo k socializácii poľnohospodárskej pôdy a pričleneniu do Jednotného roľníckeho družstva Mier Mestečko. Nie je potrebné vysvetľovať, aký význam má pre našu spoločnosť poľnohospodárska veľkovýroba. Založením JRD v našej obci sa veľká časť poľnohospodárov odbremenila od ťažkej ručnej práce. Pri zakladaní JRD boli vytvorené z členov DO KSS a poslancov MNV agitačné dvojice, ktoré v krátkom čase presvedčili roľníkov o prednostiach socialistickej veľkovýroby. V priebehu roka 1973 bola v našej obci prevedená hospodársko-technická úprava pôdy a boli občanom - roľníkom  prideľované záhumienky. Založením JRD sa naskytli nové pracovné príležitosti pre našich občanov. Títo majú možnosť pracovať v rastlinnej, živočíšnej výrobe, alebo v stavebnej čate. V roku 1975 sa započalo v časti obce „Cuckraj“ s výstavbou novej farmy pre chov dojníc v nákladoch cca 20 miliónov Kčs. Na tejto farme nájdu pracovnú príležitosť ďalší občania. Správa JRD plánuje vybudovať pre zamestnancov modernú šesťbytovku v hornej časti našej obce.

 Doprava

     Väčšina našich občanov dochádza za prácou do najbližších miest: Púchov, Pov. Bystrica, ale aj inde a preto chcem spomenúť ako je zabezpečovaná doprava osôb. Tak napríklad cez obec prechádza denne 16 autobusových spojov na trati Lazy pod Makytou – Púchov a späť. Cez obec prechádza denne diaľkový spoj Žilina – Púchov – Luhačovice – Znojmo a späť. Trikrát do týždňa prechádza autobusový spoj Považská Bystrica – Gottwaldov. Československé dráhy (ČSD) zabezpečujú smerom do Púchova denne 13 osobných vlakov. Smerom na Vsetín tiež 13 osobných vlakov.

Uhoľné sklady

     Uhoľné sklady sú v našej obci zriadené od roku 1950 a zásobujú palivom všetky susedné obce. V rámci racionalizácie práce prišlo podnikové riaditeľstvo Uhoľných skladov v Považskej Bystrici s návrhom, aby sklad v Lúkach bol zrušený. Proti tomuto návrhu sa odvolal náš miestny národný výbor i susedné obce a podnikové riaditeľstvo po zvážení ponechalo sklad palív i ďalej. Rozvoz paliva (uhlie, drevo) zabezpečuje 1 nákladné auto, ktorého vodičom je náš občan Ján Hamšík.

Školstvo a kultúra

     V našej obci pracuje Základná deväťročná škola, na ktorej vyučuje 14 učiteľov. Od 1.9.1972 je riaditeľom školy Ducho Michal. Počet žiakov sa pohybuje okolo 250. Po odčlenení žiakov z Dubkovej na Lazy pod Makytou, poklesol stav žiakov približne o 50. Budova školy, ktorá bola v minulosti získaná rekonštrukciou je nevyhovujúca a potrebuje časté opravy. V jednej triede musel byť spevnený strop, nakoľko hrozilo jeho zrútenie. Okrem hornej budovy, sú dve triedy umiestnené v dolnej budove. Učitelia školy vedú žiakov okrem výchovno vyučovacej činnosti aj k verejnoprospešnej práci, k zberu odpadových surovín, k brigádnickej činnosti počas týždňov pracovnej aktivity a podobne. S pioniermi ZDŠ sa stretávame na všetkých oslavách i verejných straníckych schôdzach, na ktorých vystupujú s kultúrnym programom, ktorý nacvičili pod vedením triednych učiteľov. Bližšie o práci školy je zachytené v školskej kronike.

     V kultúrno osvetovej práci má významné miesto aj miestna ľudová knižnica, ktorú vedie Repatá Štefánia. V knižnici je dostatok politickej, náučnej, detskej literatúry i beletrie. Čitateľmi sú najmä deti a mládež. Knižnica je umiestnená v dome č. 29. Je otvorená 1 krát za týždeň.

Zložky Národného frontu

     V rámci Národného frontu vyvíjajú v našej obci činnosť tieto spoločenské organizácie:

     Slovenský zväz žien – pracoval pod vedením predsedníčky s. Repatej Anastázie a neskôr Madalovej Heleny. Podieľal sa na plnení úloh volebného programu organizovaním brigádnickej činnosti. Pre svoje členky organizoval prednášky, rôzne kurzy, napr. kurz varenia, pečenia a podobne. Zapojil sa do hnutia „Krása životu“ a pre občanov zorganizoval výstavku ručných prác, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom u obyvateľov.

     Zväz Československého červeného kríža – pracoval pod vedením Kmošenovej Magdy a neskôr Trnkovej Emílie. Patrí medzi najpočetnejšie spoločenské organizácie. Za svoju hlavnú úlohu si pokladal získavanie bezplatných darcov krvi, ktorých máme v obci veľa. Sú aj nositeľmi vyznamenania „Jánskeho plaketa“. Sú to napríklad: Novosádová Františka, Hrebík Anton, Hrebík Jozef. Svoje humánne poslanie plnia členky tejto organizácie aj návštevou prestárlych a chorých občanov a zabezpečovaním opatrovateľskej služby. V obci máme okrem vyznamenaných aj veľa viacnásobných darcov krvi: Novosadová Emília, Novosád Silvester, Lukáčová Mária.

    Zväz československo sovietskeho priateľstva – vyvíjal svoju činnosť pod vedením Murárikovej Eleny, najmä v čase Mesiaca československo sovietskeho priateľstva (7.11. – 12.12.) organizovaním rôznych besied, premietaním sovietskych filmov a organizovaním súťaží pre pionierov na základnej deväťročnej škole.

     Socialistický zväz mládeže – vznikol z bývalej mládežníckej organizácie ČSM. V jeho vedení sa vystriedali viacerí mladí občania: Počarovská Anna, Jakubíková Štefánia, Dundeková Anna. Jej členovia rozvinuli pre mládež hlavne zábavno – záujmovú činnosť. Niektorí pracovali ako oddieloví vedúci pionierov na ZDŠ. V priebehu volebného obdobia sa zúčastnili brigádnickej činnosti najmä pri výstavbe zdravotného strediska a materskej školy. Miestny národný výbor v snahe podchytiť mládež pre užitočné trávenie voľného času, pridelil tejto zložke miestnosť i finančné prostriedky na zriadenie klubovne.

     Zväz protifašistických bojovníkov – táto organizácia združuje členov z viacerých obcí a má sídlo v Dohňanoch. Jej predsedom je Murárik Rudolf a neskôr Murárik Dominik. Členovia svoje zážitky z protifašistického boja odovzdávajú najmä mládeži formou besied z príležitosti výročia Slovenského národného povstania, oslobodenia našej vlasti a podobne.

     Zväz pre spoluprácu s armádou – pracuje pod vedením výboru, na čele ktorého je Crkoň Milan. Táto organizácia plní svoje poslanie najmä v oblasti prípravy brancov a v plnení uznesenia o jednotnom systéme brannej výchovy obyvateľstva. Pre svojich členov organizuje rôzne športovo – branné súťaže, strelecké preteky a podobne. Jej členovia sa úspešne umiestnili aj v okresných súťažiach. Veľmi úspešne a úzko spolupracuje táto organizácia so základnou deväťročnou školou pri organizovaní branných súťaží pionierov.

     Zväz požiarnej ochrany – patrí medzi najpočetnejšie a zároveň najstaršie organizácie. V roku 1968 oslávil 75. výročie svojho založenia. Jej dlhoročný predseda bol Murárik Rudolf a neskôr Lepulica Ivan. Stará sa predovšetkým o preventívnu činnosť, vďaka ktorej nedochádza v obci k požiarom, s výnimkou v roku 1973, keď vznikol požiar u Rišku Antona č. 28. (Fotografie sú priložené v albume). Požiarny zbor je vybavený požiarnym autom TATRA 805 a požiarnou technikou, o ktorú sa pravidelne stará tak, aby bola v prípade potreby schopná použitia. Členovia ZPO sa aktívne podieľajú na plnení úloh volebného programu. Asanovali starú budovu požiarnej zbrojnice. Ich požiarne družstvá sa pravidelne zúčastňujú okresných súťaží.

     Telovýchovná jednota – patrí medzi najmasovejšie organizácie v obci, ktorá združuje veľkú časť mládeže. Predsedom bol Beňo Jozef a neskôr Kiss Jozef. Jej činnosť sa sústreďuje najmä v oddiele hádzanárskom a futbalovom. Tieto oddiely v súťažiach dosahujú dobré výsledky. Po odchode Jozefa Zekana z našej obce sa venoval vedeniu hádzanej František Zeman a neskôr Kiss Jozef, ktorý pracoval najmä so žiakmi ZDŠ a s dorastencami. Futbalový oddiel striedavo hral v III. a IV. triede okresnej súťaže. Členovia tejto organizácie trávia užitočne svoj voľný čas na športoviskách a tak isto pomáhali pri úprave svojho športového areálu a pri plnení úloh volebného programu. Futbalový oddiel každoročne organizuje turnaj o „Pohár SNP“. Futbalové družstvá viedli tréneri: Močko Ján a Madala Milan. Futbaloví hráči: Molej Vladimír, Revák Peter, Pastorek Jozef, Švíček Ján, Švíček Jozef, Vodár Peter, Furo Milan, Cabuk Jaroslav, Drienik Marian, Polách Dušan, Kiss Jozef, Martinko Jozef, Lepulica Štefan, Lepulica Dušan, Moštenan Marian, Pončík Jaroslav, Štefánik Miroslav, Kucej Július, Jursík Stanislav, Jursík Milan, Luliak Peter, Luliak Jozef, Repatý Marian.

     Okrem týchto spoločenských organizácií pracujú v obci záujmové organizácie: Zväz drobnochovateľov a Poľovnícke združenie „Kyčera“. Poľovnícke združenie usporiadalo v mesiaci júni, ktorý je mesiacom ochrany prírody, vo výklade obchodného domu výstavku poľovníckych trofejí.

Zbor pre občianske záležitosti

     Významné miesto pri výchove našich občanov má Zbor pre občianske záležitosti. Pracoval po vedením poslankyne miestneho národného výboru Repatej Štefánie, učiteľky ZDŠ.

Pravidelne pripravoval tieto občianske obrady:

 - uvítanie detí do života
 - občianske sobáše
 - vydávanie občianskych preukazov
 - rozlúčka so žiakmi ZDŠ po skončení povinnej školskej     dochádzky
 - životné jubileá
 - strieborné a zlaté svadby
 - posedenie s prestárlymi občanmi
 - rozlúčka so zomrelými spoluobčanmi

O týchto občianskych obradoch je vedená samostatná pamätná kniha, ktorú dlhé roky vedie náš občan Janíček Karol.

ZPOZ sa pri svojej práci stretával s najväčším problémom, ktorým je pomerne malá obradná miestnosť. Po výstavbe viacúčelovej budovy by sa aj tento problém odstránil.

Slávni rodáci

     Z našej obce pochádza Riško Ján, ktorý je riaditeľom Československého rozhlasu v Prahe. Na naše pozvanie prišiel aj do rodnej obce a zúčastnil sa verejnej straníckej schôdze, kde sa s občanmi podelil o dojmy zo svojich ciest v zahraničí. Ďalej v našej obci sa narodil Ján Orlík, ktorý pracuje na Československom veľvyslanectve v Moskve. Z obce pochádza aj Anton Selc – riaditeľ Elektrosvitu Nové Zámky – závod Šurany. Ing. Ján Kubo je riaditeľom podniku „Panelárne“ Košice.

                          1976 - 1980

     V máji 1976 sa konal XV. zjazd Komunistickej strany Československa, ktorý zhodnotil plnenie 5. päťročnice a vytýčil „Smernicu hospodárskeho rozvoja ČSSR na roky 1976 – 1980“.

     V tomto roku sa konala aj ďalšia významná udalosť v našej vlasti – všeobecné voľby do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov, ktoré boli vyhlásené v dňoch 22. a 23.10.1976.

Volebný program

     Miestny výbor Národného frontu v našej obci predstúpil pred voličov s návrhom volebného programu pre roky 1976 – 1980, z ktorého citujem:

„Obec Lúky, ktorá má plniť úlohu strediskovej obce nie je doteraz vybudovaná dostatočnou vybavenosťou a preto bude potrebné i v budúcich obdobiach vybaveniu obce venovať zo strany politických i štátnych orgánov zvýšenú pozornosť. Žiadalo by sa zabezpečovať prípravu výstavby celoobecného vodovodu, lebo doteraz je zásobovanie pitnou vodou riešené iba studňami, ktoré sú vlastníctvom súkromníkov, pripravovať výstavbu, alebo aspoň dokompletovanie školského vybavenia  telocvičňou a školskou jedálňou. Uvedomujeme si však, že nie je možné v jednom volebnom období urobiť všetko, uspokojiť všetky potreby spoločnosti a požiadavky všetkých občanov, všetkých miest a obcí. Môžeme však pre plnenie záverov XV. zjazdu KSČ  urobiť veľa a mimobudovateľských úloh hlavne v oblasti ideovovýchovnej činnosti.

     Pre ideovovýchovnú oblasť budú spoločenské organizácie NF a MNV zabezpečovať tieto úlohy:

     1.) Oblasť politickovýchovná a vzdelávacia: Rôznymi formami politicko výchovnej práce pôsobiť na myslenie ľudí, najmä mladej generácie. Zamerať sa na výchovu k socialistickému humanizmu a estetickou výchovou dosiahnuť vyššieho stupňa uvedomelosti a vzťahu k spoločenskému vlastníctvu. U mládeže pestovať socialistický životný štýl, dôsledne bojovať proti porušovaniu zásad socialistickej morálky, alkoholizmu a trestnej činnosti mládeže.

     Z týchto cieľov vyplývajú pre jednotlivé zložky NF a organizácie tieto konkrétne úlohy:

Socialistický zväz mládeže – v nasledujúcom volebnom období dôsledne zabezpečovať pravidelný priebeh vzdelávacích akcií pre svojich členov. Cieľavedomým plánovaním hľadať spôsoby a formy príťažlivosti k poriadaniu akcií.

Zväz československo – sovietskeho priateľstva a Združenie rodičov a priateľov školy – pri podujatiach poriadaných zložkami sledovať sústavne výchovný a vzdelávací charakter tak, aby žiadne podujatie nebolo formálne. Pravidelne na plenárnych a triednych rodičovských združeniach zabezpečiť prednášky, v ktorých sa zamerať na otázky spolupráce rodičov so školou. Získavať rodičov pre vedenie záujmových krúžkov na škole.

Slovenský zväz žien a Slovenský červený kríž – politicko výchovnú a vzdelávaciu činnosť zamerať k otázkam postavenia ženy v spoločnosti, organizovať prednášky na tému rodina a spoločnosť a prednášky so zdravotníckou tématikou.

Zväz pre spoluprácu s armádou a Slovenský zväz požiarnej ochrany – vo svojej politicko vzdelávacej činnosti úsilie zamerať na organizovanie akcií s brannou tématikou a pre túto činnosť získavať mladých ľudí a propagáciou zabezpečovať účasť na masovobranných športových súťažiach.

     2.) Úsek záujmovo umeleckej činnosti: Docieliť, aby do roku 1980 v obci pracovalo okrem existujúcich ešte aspoň jeden krúžok ZUČ. Dbať, aby pri kultúrnych a zábavných akciách bol ich program na dobrej umeleckej úrovni. SZM v spolupráci s ostatnými zložkami NF najneskoršie do roku 1978 založí kultúrno dramatický krúžok. V roku 1976 si kladieme za cieľ získať dvoch členov pre rozhlasový krúžok a v roku 1977 dvoch členov do ZPOZ.

     3.) Činnosť knižnice: Zabezpečovať zvyšovanie počtu čitateľov a výpožičiek kníh. Agitáciou a propagáciou popularizovať nové diela politickej literatúry, aby s nimi bol oboznámený čo najširší okruh čitateľov. Za tým účelom v spolupráci so školou usporiadať pravidelne v mesiaci knihy, výstavku politickej a náučnej literatúry.

    4.) Činnosť Osvetovej besedy: Vlastná činnosť OB bude zameraná na úzku spoluprácu pri organizovaní spoločensko výchovných podujatí s usporiadateľmi. Týmto bude poskytovať pomoc pri poriadaní vzdelávacích akcií získavaním lektorov a pod. Pravidelne bude kontrolovať a vyhodnocovať činnosť v oblastiach kultúrno osvetovej práce na základe jednotného plánu kultúrnej a výchovnej činnosti.

     5.) Hospodársky rozvoj obce:

Rezortná investičná výstavba:                                                                                         - ukončenie výstavby Závodu verejného stravovania v investorstve JSD v Púchove v celkovom náklade 1.498.000 .- Kčs. Termín ukončenia: 30.11.1976
- výstavba farmy dojníc pre 540 kusov. Investor JRD Mestečko v celkovom náklade 18.148.000 .- Kčs. Termín ukončenia: v roku 1978.
- výstavba silážnej veže v investorstve JRD Mestečko v celkovom náklade 3.884.000 .- Kčs. Termín ukončenia: 1979.

Ostatná investičná výstavba:

 - výstavba 6 bj. pre školstvo, rok zahájenia 1977 a rok ukončenia december 1979.
 - výstavba 6 bj. pre JRD, rok zahájenia jún 1977 a rok ukončenia august 1979.
-  vybavenosť IBV – cesta Odráň, celkový náklad 1.200.000.- Kčs.

Oprava miestnych komunikácií:

      Na opravy MK pre rok 1976 – 1980 je stanovený objem prostriedkov v čiastke 600.000 .- Kčs.

     Na prevedenie úpravy štátnej cesty je pre rok 1976 zaistená čiastka 982.000 .- Kčs.

Údržba školských budov a zariadení:

       na údržbu ZDŠ sa pre budúce volebné obdobie počíta s malou čiastkou – 35.000 .- Kčs, z toho pre rok 1976 10.000.- Kčs a pre rok 1980 25.000.- Kčs. Vzhľadom na skutočnosť, že ZDŠ je umiestnená v dvoch budovách, uvedená čiastka sa použije na prevedenie bežnej údržby.
      na údržbu Materskej školy sa počíta s čiastkou 20.000.- Kčs v roku 1979.
    na údržbu studní na obdobie šiestej päťročnice je počítané s čiastkou 50.000.- Kčs.
     na opravy bytového fondu je zaisťovaná čiastka 70.000.- Kčs.

V roku 1977 bude zabezpečené prevedenie ozvučenia cintorína, aby smútočné obrady konané občianskym spôsobom mohli byť dôstojne prevádzané. Žiadalo by sa však vybudovať i dom smútku.

Pre rok 1978 je zabezpečovaná čiastka 300.000.- Kčs pre vybavenie sobášnej miestnosti, ktorá bude zriadená v rekonštruovanej viacúčelovej budove (z bývalej pekárne)“.

(Koniec citátu Volebného programu NF 1976 – 1980).

Voľby 1976

     Už niekoľko týždňov pred voľbami do zastupiteľských zborov bolo v obci zriadené agitačné stredisko, v ktorom bola inštalovaná výstavka fotografií z budovania obce. V agitačnom stredisku sa konali predvolebné schôdze jednotlivých zložiek NF. Na verejnej straníckej schôdzi predložil NF návrh volebného programu na roky 1976 – 1980 a občanom sa predstavili kandidáti NF. Voľby sa konali v dňoch 22. a 23.10.1976. Volebnou miestnosťou bolo agitačné stredisko na MNV.

Väčšina občanov si splnila svoju občiansku povinnosť už 22.10.1976.

Vo voľbách do zastupiteľských zborov boli zvolení títo poslanci:

Do miestneho národného výboru:

 1. Beňo Jozef                        52 ročný       náč. žel. stanice

 2. Bednárik Pavol                  31 ročný       robotník

 3. Daník Jozef                       50 ročný       robotník

 4. Ducho Michal                    36 ročný       učiteľ

 5. Domjenová Jozefína         41 ročná       učiteľka

 6. Gabriš Milan                     21 ročný       robotník

 7. Hamšík Ján                      36 ročný       robotník

 8. Húževka Štefan                23 ročný       učiteľ

 9. Lacková Helena                32 ročná       robotníčka

10. Lepulica Ivan                   52 ročný       robotník

11. Martinko Eduard              36 ročný       stav. technik

12. Martinka Ľudevít              37 ročný       pracovník ČSD

13. Moštenanová Júlia          50 ročná        členka JRD

14. Palúch Peter                   29 ročný        pracovník ČSD

15. Počarovský Michal          23 ročný         murár

16. Repatá Anastázia           45 ročná         tech.úradníčka

17. Repatá Štefánia              35 ročná        učiteľka

18. Štefánik Štefan               40 ročný        robotník

19. Štefánik Ľuboslav           24 ročný        robotník

Do okresného národného výboru v Považskej Bystrici:

      Za volebný obvod č. 72 (Lúky, Vydrná)

      Crkoňová Oľga               28 ročná        laborantka

Do Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici:

       Za volebný obvod č. 55

       Krasňan Bohuslav         29 ročný        zmen. majster

Do Slovenskej národnej rady v Bratislave:

      Za volebný obvod č. 87

      Anna Katreňáková         29 ročná         dojička JRD

Do Federálneho zhromaždenia – Snemovňa ľudu:

      Za volebný obvod č. 174

      Štefan Mlynár               32 ročný         vedúci odd.      

                                                                Pov.strojárne

Do Federálneho zhromaždenia – Snemovňa národov:

      Za volebný obvod č. 119

      Emília Lechanová          31 ročná         elektrikárka

 

     Na ustanovujúcom plenárnom zasadnutí boli zvolené orgány MNV.

Rada Miestneho národného výboru:

     Repatá Anastázia                                   - predsedníčka

     Palúch Peter                                           - tajomník

     Lepulica Ivan                                          - podpredseda                  

     Počarovský Michal                                  - člen

     Daník Jozef                                             - člen

     Moštenanová Júlia                                  - členka

     Hamšík Ján                                             - člen

Komisia verejného poriadku:

     Štefánik Štefan – predseda, Lacková Helena – tajomník, Moštenanová Júlia, Gabriš Milan, Beňo Jozef, Hamšík Rudolf, Bednárik Pavol.

Komisia pre výstavbu:

     Martinko Eduard – predseda, Štefánik Ľubo, Hamšík Ján, Ducho Michal, Daník Jozef, Štefánik Štefan st., Kováčik Bohuslav.

Zbor pre občianske záležitosti:

     Repatá Štefánia – predseda, Straská Viera – tajomníčka, Duchová Eva, Domjenová Jozefína, Francúzová Emília, Janíček Karol, Kučík Pavol, Repatá Anastázia, Palúch Peter.

Integrácia Lúky – Vydrná

     Plenárne zasadnutie Okresného národného výboru v Považskej Bystrici uznesením č.17/1978 schválilo integráciu obcí Lúky a Vydrná v jednu politickú obec s názvom „Lúky“ s účinnosťou od 1.júla 1979.

Dňom 1.júla 1979 zaniká obec Vydrná, ktorá bude súčasťou obce Lúky.

Dňa 6.júla 1979 sa konalo mimoriadne plenárne zasadnutie MNV Lúky, ktoré schválilo zvýšenie počtu členov rady MNV zo 7 na 11 členov a počet poslancov MNV z 19 na 32. Zároveň boli doplnené aj jednotlivé komisie.

Za členov rady MNV Lúky boli doplnení súdruhovia: Hoško Jozef, Janíček Milan, Jancík Ján, Novotný František. MNV Lúky bol doplnený o nasledovných poslancov z bývalej obce Vydrná: Hoško Jozef, Jancík Ján, Janíček Milan, Taraba Jozef, Gášková Irena, Samko Štefan, Novotný František, Čiernik Karol, Dundek Štefan, Chalupčíková Vlasta, Hudák Jozef, Mičkalík Štefan, Vrabcová Emília.

     V obci Vydrná žilo k 30.6.1979 411 obyvateľov. Po integrácií má obec Lúky k 1.7.1979 celkom 1423 obyvateľov.

Pri integrácií sa vychádzalo z prírodných a ekonomických podmienok. Občania z obce Vydrná cestujú do práce zo železničnej stanice Lúky, žiaci navštevujú miestnu Základnú deväťročnú školu a občania využívajú zdravotnícke a ostatné služby, ktoré sa v obci Lúky nachádzajú.

Výstavba obce – plnenie volebného programu

     Po vybudovaní zdravotného strediska a materskej školy, zostávala pre našu strediskovú obec hlavná úloha – vybudovať viacúčelovú budovu. Ako som už spomínala, vo volebnom programe bolo rozhodnuté, túto získať rekonštrukciou bývalej budovy pekárne. Veľa úsilia museli vynaložiť funkcionári MNV i DO KSS, aby najskôr získali budovu do vlastníctva MNV. Ďalšou úlohou bolo zabezpečenie projektovej dokumentácie a zaradenie tejto akcie do plánu ONV a tým aj prísun finančných prostriedkov. Musím podotknúť, že v roku 1977 sa konala v Považskej Bystrici Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž, ktorá si vyžiadala v Považskej Bystrici rozsiahle stavebné úpravy a veľká časť finančných prostriedkov celého okresu bola venovaná výstavbe mesta. Tým sa dosiahla propagácia nášho okresného mesta aj v zahraničí ako mesta, ktoré je známe výrobou motocyklov.

Viacúčelová budova: V roku 1979 bola výstavba viacúčelovej budovy zaradená do plánu realizácie „akcie Z“. V druhom polroku roku 1979 sa previedli stavebné práce v náklade 350.000 Kčs. Stavbu prevádza stavebná čata JRD Mier Mestečko a občania, zložky Národného frontu pracovali brigádnicky. V tejto budove sa podľa plánu počíta s kanceláriami pre národný výbor, knižnicu s čitárňou, klubové miestnosti, reprezentačná obradná sieň, kinosála s kapacitou pre 400 osôb a javisko s divadelnou technikou.

     Stavba viacúčelovej budovy je rozdelená na II. etapy. I. etapa predstavuje výstavbu zariadení MNV a II. etapa prístavbu kinosály.

Hrubá stavba sa však prevádzala súčasne a II. etape sa budú prevádzať dokončovacie práce. V roku 1981 sa na stavbe pracovalo v rámci harmonogramu a finančného limitu, ktorý pre uvedený rok predstavoval 400.000 Kčs.

Z ďalšej výstavby obce:

     V roku 1977 bol otvorený závod verejného stravovania „Niva“, čím sa vylepšili stravovacie podmienky v školskej jedálni a celková úroveň stravovania v obci. Pretože ZVS je pri ceste I/49 je vyhľadávaný aj motoristami. Z bývalého ZVS bola Jednotou rekonštruovaná a otvorená nová predajňa priemyselného tovaru a v predajni TEXTIL sa rozšíril sortiment o predaj obuvi, ktorý sme v obci veľmi postrádali. V roku 1978 bola cez Bielu vodu vybudovaná lávka k Materskej škole a zároveň v objekte MŠ boli vybudované detské ihriská, besiedky, náter oplotenia. Úpravou cesty do Štefánikov bola zároveň prevedená kanalizácia potoka z Dielnic. Za účelom zlepšenia životného prostredia bola asanovaná budova bývalej mäsny a budova bývalého kultúrneho domu.

     Pre členov Jednotného roľníckeho družstva „Mier“ v Mestečku bola na hornom konci obce započatá výstavba dvoch šesť – bytových jednotiek. Na dolnom konci obce pri školskej bytovke sa tiež započalo s výstavbou jednej šesťbytovej jednotky pre pracovníkov v školstve a v službách. Pre individuálnu bytovú výstavbu boli zabezpečené stavebné pozemky (šesť) po asanácií skladov poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho závodu, ktoré sa nachádzali v strede obce, boli hodne schátralé a vzhľadu našej obce neprispievali. Pracovalo sa aj na projektoch cesty a elektrickej siete do časti obce Humnisko, kde je vypracovaná zastavovacia štúdia pre dvanásť rodinných domov.

     V miestnej časti obce Vydrná v roku 1979 občania pracovali na oplotení cintorína, prístavbe požiarnej zbrojnice, zachytenie prameňa a úprave verejných studní.

     K službám, ktoré v obci máme, pribudla nová – pojazdná zberňa šatstva na čistenie. Autobus pojazdnej čistiarne prichádza z Považskej Bystrice 1 krát do týždňa o 16,00 hod. a občania i po návrate z práce majú možnosť využiť túto službu.

Životné prostredie

     O tvorbe a ochrane životného prostredia sa v našej obci veľa hovorilo i konalo. Modernizáciou domácností, v letnom období, kedy sa používajú najmä elektrické spotrebiče, vzniká hodne pevného domového odpadu, ktorý sa v domácnostiach nespáli. V zimnom období pribúda popol po spaľovaní uhlia. Mnohí občania si zabezpečili u Technických služieb v Púchove smetné nádoby a zároveň pravidelný odvoz pevného domového odpadu za určitý poplatok. Pre ostatných občanov boli zriadené dve smetiská, kde mali občania odpad vyvážať. Po určitom čase sa okolie smetísk zrovnalo, zahrnulo a upravilo. Nie všetci občania však pochopili snahu Miestneho národného výboru pri skrášľovaní obce a znečisťovali verejné priestory, vodné toky a podobne. V roku 1981 bolo zriadené jedno smetisko v hornej časti obce medzi Lúkami a Lysou, ktoré bude od cesty ohradené, aby nekazilo vzhľad pri štátnej ceste. K životnému prostrediu však patrí aj celková úroveň obce, úprava verejných priestranstiev, dvorov a záhrad pri obytných domoch. Aj keď sa v tejto oblasti dosiahlo zlepšenie, sú ešte rezervy na vylepšenie, ale hlavne na tvorbu životného prostredia.

Poľnohospodárstvo:

     Našej doline vklinenej medzi kopce Javorníkov, patrili oddávna dva prívlastky: krásna, ale chudobná. Zopár políčok stúpajúcich do úbočí sa v hornej časti menilo na lúky, obkolesené hustými lesmi. Pracovitý ľud však aj na týchto skromných políčkach dokázal prinútiť zem, aby ho živila, aby dávala úrodu. Po socializácií a pričlenení k Jednotnému roľníckemu družstvu „Mier“ so sídlom v Mestečku, nastal obrat aj v tejto oblasti. JRD má cca 3700 ha poľnohospodárskej pôdy. Z toho lúky a pasienky predstavujú štyri pätiny celkovej výmery. Pri úvahe o špecializácií sa v JRD rozhodli pre hovädzí dobytok a ovce. JRD využíva úrodu z trvalých trávnych porastov spásaním za pomoci elektrických oplotkov, ktoré sa pravidelne prekladajú. A tak často na pasienkoch nad obcou vidíme stádo dobytka, alebo stádo oviec. Pri ceste do osady Martinkovce JRD vybudovalo modernú farmu pre 450 kusov dojníc. JRD dosahuje na tejto farme v dojivosti mlieka popredné miesto v okrese čo do množstva i kvality. Na tejto farme našlo veľa pracovných príležitostí aj z radov občanov našej obce.

Sčítanie ľudí, bytov a domácností:

     K 1. novembru 1980 sa v našej vlasti prevádzalo uvedené sčítanie. Už od začiatku roka 1980 sa upresňovala evidencia, aby sa získali čo najobjektívnejšie údaje. Sčítací komisári navštívili každú domácnosť a k uvedenému dňu pomohli vyplniť občanom príslušné tlačivá. Po prekontrolovaní všetkých údajov boli podklady za obec nasledovne zosumarizované.

                                              DOMY                                               BYTY

Lúky:                                     252                                                    283

Vydrná:                                 137                                                    148

úhrnom:                                389                                                    431

VYBAVENIE  BYTOV:

                                                           Lúky               Vydrná                     Úhrnom

Kúpeľňa – sprch. kút                         157                  58                             215

chladnička                                         208                  74                             282

autom. práčka                                     16                    4                               20

iná práčka                                         207                105                             312

televízor farebný                                 11                    5                               16

televízor čiernobiely                          195                 89                              284

motocykle                                           20                  21                               41

osobné autá                                       66                 34                              100

TRVALE BÝVAJÚCE OSOBY:

Spolu                                                918                436                            1354

muži                                                  442                220                             662

ženy                                                  476                216                             692

OSOBY EKONOMICKY AKTÍVNE:

muži                                                  234                            121                           

ženy                                                  207                             88

pracujúci v obci bydliska                    88                                7

pracujúci v inej obci okresu             305                            182

pracujúci v inom okrese kraja             7                              10

pracujúci v inom kraji                        41                              10

NÁRODNOSŤ:

česká                                                   10                              5                              15

slovenská                                          905                          431                          1336

nemecká                                               3                              0                                3

Sociálne zabezpečenie:

     V obci žije aj s miestnou časťou Vydrná celkom 300 poberateľov rôznych dôchodkov, ktorým je vyplácaná suma 286.000 Kčs mesačne. Prevážnu časť tvoria dôchodky z robotníckeho a roľníckeho poistenia, sociálne dôchodky a vdovské dôchodky. V zmysle uznesení straníckych a vládnych orgánov, boli všetky nízke dôchodky upravené na príslušnú hranicu, čím sa dôchodcom zvýšila životná úroveň. Najnižší dôchodok je 880.- Kčs a najnižší dôchodok manželskej dvojice je 1.500.- Kčs.

Národný front:

     Miestny výbor Slovenského Národného frontu riadil v obci jednotlivé zložky. Predsedom MV bol súdruh Hamšík Rudolf a tajomník súdruh PhMr. Horňák Zoltán. Schádzal sa pravidelne a na svojich zasadnutiach usmerňoval činnosť jednotlivých zložiek. Náplň činnosti zložiek Národného frontu bola približne rovnaká, ako aj v minulých rokoch: súťaže, prednášky, organizovanie kurzov, besied, príprava osláv, relácie do rozhlasu. Pekné úspechy dosahuje Základná organizácia Zväzarmu. Z hodnotiacej správy za rok 1981 uvádzam:

„ZO má 70 členov. V rámci záujmovej branno – športovej činnosti základná organizácia previedla:

    5. kolovú súťaž v streľbe zo vzduchovky, ktorej sa zúčastnilo celkom 22 súťažiacich.
    2 súťaže v streľbe z malorážky s celkovou účasťou 23 súťažiacich.
    3. ročník branného viacboja pre pracovníkov národných výborov.
    trojčlenné družstvo ZO postúpilo z druhej do prvej skupiny okresnej ligy v streľbe    z malorážky, kde v štvorkolovej súťaži obsadilo 7. miesto z 10 družstiev.
    5 členov našej ZO sa zúčastnilo miestnej súťaže v streľbe zo vzduchovky v Střelnej a traja súťaže v streľbe z malorážky v Hornom Lidči.

S členmi oddielu mládeže sme previedli:

     dve miestne súťaže v streľbe zo vzduchovky.
     obvodovú súťaž v streľbe zo vzduchovky.
     miestnu súťaž v DPBZ.
     obvodovú súťaž v DPBZ.

Členovia oddielu mládeže sa zúčastnili okresných súťaží v DPBZ, SPBZ, brannej súťaže Partizánsky samopal, streleckej súťaže o cenu „Veliteľa východného vojenského okruhu“ a mládežníckej zväzarmovskej súťaže. Najlepší výsledok dosiahlo družstvo mladších žiakov, ktoré obsadilo v streleckej mládežníckej súťaži 1. miesto.

Zdravotníctvo:

     Starostlivosť nášho štátu o občanov sa prejavuje aj v oblasti zdravotníctva. Vedúcou lekárkou Obvodného zdravotného strediska je MUDr. Marta Zemanová. Na zdravotnom stredisku sú zriadené tieto ambulancie:

I. zdravotný obvod: MUDr. Jaroslav Vrbacký, zdravotná sestra Katarína Bajzíková.

II. zdravotný obvod: MUDr. Tibor Végh, zdravotná sestra Mária Juračková.

I. detský obvod: MUDr. Marta Zemanová, zdravotná sestra Klusová, Nosková.

II. detský obvod: nemá stáleho lekára, dochádza z Považskej Bystrice.

I. zubný obvod: MUDr. Ján Krump, zdravotná sestra Eva Tarabová

II. zubný obvod: MUDr. Jela Bednárová, zdravotná sestra Marta Luljaková

     Ďalej na stredisku pracujú odborné zdravotné sestry: Štrbáňová Anna a Strnadová Mária. Pravidelne sa koná na OZS poradňa pre deti a tehotné ženy. Logopedickú poradňu vedie 1 krát za týždeň odborná pracovníčka Mária Furová. Vedúcim lekárne je PhMr. Zoltán Horňák a lekárenskou laborantkou Viera Horňáková.

                                                                                            Elena Slovincová

                                                                                                 kronikárka

Lúky 1981

                                                1981 - 1985

     Po úspešnom rokovaní XVI. zjazdu KSČ, ktorý sa konal v roku 1981 pristúpil náš ľud do záverečnej etapy príprav volieb do zastupiteľských zborov, ktoré sa konali 5. – 6. júna 1981.

Na predvolebných zhromaždeniach sa predstavovali kandidáti Národného frontu a občanom bol predložený návrh volebného programu na roky 1981 – 1986.

Z volebného programu nás zaujali tieto akcie:

1. Rekonštrukcia pekárne na viacúčelovú budovu (VÚB) I. a II. etapa, ktorá      by       mala byť dokončená v roku 1986.

2. Predajňa potravín v miestnej časti Vydrná.

3. Oprava budovy Základnej školy v rokoch 1984 – 85.

4. Oprava štátnej cesty cez obec Lúky v roku 1984.

5. Rekonštrukcia siete NN a verejného osvetlenia.

     Ďalej sa vo volebnom programe počíta s drobnou údržbou bytov v správe národného výboru, údržbou školských zariadení, studní a miestnych komunikácií.

Volebný program sa pre jednotlivé roky ďalej upresňuje a podľa nutnosti a finančných možností doplňuje.

Voľby:

     Volebný akt prebiehal 5. a 6. júna 1981. V obci boli zriadené dve volebné miestnosti:                   1. na MNV Lúky

                                    2. v kultúrnom dome Vydrná

     Do zoznamu voličov bolo zapísaných celkom 592 voličov. Volieb sa zúčastnilo 592 voličov, čo je 100%.

     Po uzavretí volebných miestností boli volebnou komisiou sčítané hlasy a napísaná zápisnica o voľbách. Dňa 26.júna 1981 sa konalo ustanovujúce zasadnutie Miestneho národného výboru v Lúkach. Prítomní poslanci Miestneho národného výboru zložili do rúk poslankyne Okresného národného výboru Crkoňovej Oľge ústavou predpísaný sľub. Každý poslanec NV o zložení sľubu podpísal zápisnicu.

Orgány NV:

Poslanci Miestneho národného výboru v Lúkach sú:

  1. Bednárik Pavol                              36 ročný                              vodič

  2. Čech Jozef                                    22 ročný                              robotník

  3. Čiernik Karol                                 26 ročný                              robotník

  4. Domjenová Jozefína                     45 ročná                              učiteľka

  5. Dundek Štefan                             37 ročný                              robotník

  6. Hamšík Ján                                  41 ročný                              robotník

  7. Hamšík Rudolf                             32 ročný                              štát. zamest.

  8. Húževka Štefan                           27 ročný                              učiteľ

  9. Hudák Jozef                                34 ročný                              robotník

10. Janovec Tibor                             30 ročný                              stav. technik

11. Janíček Milan                             38 ročný                               technik

12. Lacková Helena                         36 ročná                               krajčírka

13. Lepulica Jaroslav                       26 ročný                               robotník

14. Martinko Eduard                        41 ročný                               stav. technik

15. Novotný František                     40 ročný                               robotník

16. Počarovský Michal                    28 ročný                               robotník

17. Repatá Anastázia                      50 ročná                               robotníčka

18. Repatá Štefánia                        40 ročná                               učiteľka

19. Vrabcová Emília                        42 ročná                               pracovníčka NV

20. Martinka Ľudovít                       41 ročný                               náčelník žel. st.

21. Mičkalík Štefan                         45 ročný                               robotník

Do okresného národného výboru bola zvolená Crkoňová Oľga.

Do Stredoslovenského krajského národného výboru bola zvolená Mateičková Helena.

Do Slovenskej národnej rady bola zvolená Ing. Velacková Emília.

Do Federálneho zhromaždenia boli zvolení:

     Snemovňa ľudu Ing. Bagin Pavol

     Snemovňa národov RSDr. Kožík Viliam CSc

Na ustanovujúcom plenárnom zasadnutí boli zvolení funkcionári MNV:

     Repatá Anastázia     -      predsedníčka MNV

     Janíček Milan           -       podpredseda

     Hamšík Rudolf         -        tajomník

Členovia rady MNV: Martinko Eduard, Počarovský Michal, Domjenová Jozefína, Novotný František.

Ďalej boli ustanovené nasledovné komisie:

     Komisia verejného poriadku:

Lepulica Jaroslav – predseda, Dundek Štefan – podpredseda, Lacková Helena – tajomníčka, Bednárik Pavol, Hudák Jozef, Čech Jozef, Počarovský Michal – členovia komisie.

     Komisia pre výstavbu:

Janovec Tibor – predseda, Hamšík Ján – podpredseda, Húževka Štefan – tajomník, Martinko Eduard, Mičkalík Štefan, Martinka Ľudovít, Čiernik Karol – členovia komisie.

     V zmysle zákona o národných výboroch boli vytvorené dva občianske výbory – Lúky a miestna časť Vydrná.

Občiansky výbor Lúky: Hrebík Anton – predseda, Horňák Zoltán – tajomník, Zigo Jaroslav, Kubo Anton, Pončík Miroslav, Novosad Ladislav, Močková Helena, Galvánková Mária, Slovincová Elena – členovia.

Občiansky výbor Vydrná: Janíček Milan – predseda, Novotný František – tajomník, Čiernik Karol, Kuchtová Anna, Podymák Ľubo, Jancík Ján, Mičkalík Štefan, Vrabcová Emília – členovia.

     Poslaním občianskych výborov je zapojiť ďalších občanov do riadenia obce, pomáhať spolu s poslancami národného výboru organizovať brigádnickú činnosť, socialistickú súťaž, pôsobiť na občanov v oblasti politickovýchovnej, v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia.

      Veríme, že nové orgány národného výboru sa budú v maximálnej miere snažiť zabezpečiť splnenie volebného programu, organizovať občanov k pomoci národnému hospodárstvu a prispievať k výchove socialistického človeka.

     V priebehu volebného obdobia došlo k nasledovným zmenám: Z obce sa z poslancov MNV odsťahovali Počarovský Michal a Čech Jozef. Martinka Ľudovít bol na vlastnú žiadosť uvoľnený.

Výstavba obce:

     Výstavba obce je stále najdôležitejšou otázkou, ktorá sa dotýka všetkých občanov. Miestny národný výbor a ostatné orgány sa usilujú o zabezpečenie všetkých potrebných zariadení pre život občanov celej obce.

     V tomto období najvýznamnejšou akciou bola rekonštrukcia bývalej pekárne na viacúčelovú budovu, v priestoroch ktorej získame miestnosti pre MNV, obradnú sieň a sálu pre kultúrne a spoločenské vyžitie mládeže a občanov.

     Projektová príprava i samostatná rekonštrukcia si vyžiadala dlhšiu dobu a veľa finančných prostriedkov. Celá stavba sa prevádzala svojpomocne, teda v akcii „Z“. Projekt na rekonštrukciu vypracovala skupina projektantov z organizácie „DRUPO“ v Považskej Bystrici nasledovne: Hatala Ján – stavebná časť, Hatala Anton – elektroinštalácia, Ing. arch. Gajdošík Peter – interiéry. Stavebné práce prevádzalo Jednotné roľnícke družstvo „Mier“ so sídlom v Mestečku. Vedúci stavby – Gabko Ľudovít. Stavebný dozor vykonával v I. etape Martinko Eduard a v II. etape Ing. Kováčik Vladimír.

     V priebehu roka 1981 – 82 sa prestavalo 714.601 Kčs. V priebehu roka 1983 sa prestavalo 296.000 Kčs. V priebehu roka 1984 sa prestavalo 549.000 Kčs. Pre rok 1985 bol určený limit 686.000 Kčs. Vybavenie obradnej siene zabezpečuje a financuje Okresný národný výbor, odbor vnútorných vecí a náklady predstavujú čiastku 743.000 Kčs.

     Interiér obradnej miestnosti navrhol ing. arch. Šurkala Július a Šimo Svrček. Umelecké diela vyhotovil akademický maliar Milan Laluha. Nábytok vyrobil Okresný podnik miestneho priemyslu Topoľčany so sídlom v Partizánskom.

     Pretože celá stavba sa prevádzala v akcii „Z“, funkcionári štátnych straníckych orgánov zabezpečovali brigádnickú pomoc zo strany občanov a členov zložiek Národného frontu. Brigády sa prevádzali v sobotu, v nedeľu i v pracovných dňoch v letnom období po príchode občanov z práce domov.

     Súbežne s I. etapou sa zabezpečovalo aj zariadenie pre kinosálu, v ktorej bude namontované zariadenie na zasúvanie sedadiel a uvoľnenie miestnosti pre stolové zariadenie. Toto zariadenie dodá Slovšport Trnava a Valašský dřevoprumysl Fryšták. Kinotechniku dodá Kovoslužba Žilina.

Štátne cesty a miestne komunikácie:

     Na úseku dopravy sa v roku 1981 previedla oprava cesty do Martinkov v sume 100.000 Kčs. Asfaltovým kobercom sa pokryla cesta vo Vydrnej s finančným nákladom 886.380 Kčs. Ďalej bola odvodnená cesta do Bosne a na povrchu cesty bola prevedená penetrácia. V miestnej časti obce Vydrná bola prevedená výstavba predajne „Potraviny“ a k nej prístupová cesta. Cez obec na štátnej ceste bol položený roku 1984 a náväzne v roku 1985 asfaltový koberec s nákladom 1.219.000 Kčs.

V záujme bezpečnosti cestnej premávky bolo pri zdravotnom stredisku vybudované parkovisko motorových vozidiel v náklade 80.000 Kčs. Ďalej sa previedli opravy ciest do Doliniek a k židovskému cintorínu.

Bytová výstavba:

     Výstavba rodinných domov sa prevádzala pri Základnej škole, kde bolo postavených šesť moderných rodinných domov a zároveň sa vybudovala aj prístupová cesta. V časti obce „Humnisko“ sa stavia 7 rodinných domov. V miestnej časti Vydrná sa postavilo 10 domov za volebné obdobie. Na dolnom konci obce pri kostole Štátne cesty Žilina vybudovali pre svojich zamestnancov modernú 8 bytovú jednotku, ktorej byty boli dané do užívania v roku 1985. Za celé volebné obdobie bolo vydaných 28 stavebných povolení a 27 užívacích povolení, čím sa vylepšili bytové problémy najmä mladých rodín.

Pošta:

     V rokoch 1983 – 1985 prevádzala Okresná správa spojov cestou JRD Mier Mestečko výstavbu novej budovy pošty. Budova bola daná do užívania 14.januára 1985. Zamestnanci sa po dlhých rokoch práce v starej a studenej budove presťahovali do nových moderných priestorov. Súčasťou prevádzkovej budovy je aj automatická telefónna ústredňa pre 200 účastníkov, na ktorú sú zapojené telefónne stanice obcí Mestečko, Záriečie, Lúky, Lazy, Lysá. Takto získala naša obec priame automatické spojenie nielen v celej ČSSR, ale aj priame automatické spojenie s mnohými štátmi všetkých svetadielov. Vedúcou pošty je Tučková Marta od r. 1975. Doručovateľky: Rakúsová Františka od r. 1956, Repatá Marta od r. 1968. V obci je v súčasnej dobe 40 telefónnych staníc. Obyvatelia odoberajú 730 kusov rôznej dennej tlače a časopisov. Pri pošte je zriadené zastupiteľstvo Slovenskej štátnej sporiteľne. Poštové doručovateľky vyberajú Združené inkaso od 420 domácností. V minulých rokoch v spojových službách v obci dlhšie pracovali: Muráriková Anna, Kubová Anna.

1982 – „Rok úcty k starším“:

     Naša socialistická spoločnosť venuje veľkú pozornosť dôchodcom, ktorí po celoživotnej práci sú na zaslúženom odpočinku. SPOZ pre nich pripravuje spoločné posedenie a navštevuje tých, ktorí sa pre nemoc nemohli týchto podujatí zúčastniť. V obci je približne 300 poberateľov rôznych dôchodkov, ktorým sa vypláca mesačne čiastka 375.000 Kčs. Poberateľom sociálnych dôchodkov sa vypláca z doplnkovej starostlivosti jednorázová sociálna výpomoc. Za volebné obdobie dosiahla táto výpomoc výšku 100.000 Kčs. Rok 1982 bol v našej vlasti vyhlásený za „Rok úcty k starším“.

ZPOZ pripravil stretnutie najstarších občanov, ktorí sa podpísali do pamätnej knihy obce. Boli to nasledovní občania:

Luliak Ondrej                                              narodený v roku 1900
Rišková Eva                                               narodená v roku 1899
Tučková Eva                                              narodená v roku 1898
Hamšík František                                       narodený v roku 1899
Štefániková Katarína                                 narodená v roku 1900
Oklepková Anna                                        narodená v roku 1899
Repatá Johana                                          narodená v roku 1899
Kujaníková Anna                                       narodená v roku 1893
Madala Ján                                                narodený v roku 1897
Pečeňová Eva                                           narodená v roku 1895
Jursíková Antónia                                     narodená v roku 1896
Vetešková Apolónia                                  narodená v roku 1896

Pre pobavenie občanov pripravili kultúrny program pionieri našej Základnej školy pod vedením svojich učiteľov.

     Národný front združuje v obci viaceré spoločenské organizácie, v ktorých pracujú občania podľa svojich záujmov. V tomto zápise sa chcem podrobnejšie zmieniť o dvoch z nich.

Telovýchovná jednota:

     Telovýchovná jednota „Lokomotíva“ patrí medzi najpočetnejšie zložky Národného frontu. K 1.1.1985 mala 114 členov. Z tohto počtu je registrovaných 27 žiakov a 13 dorastencov. Organizáciu riadi 11 členný výbor v tomto zložení:

predseda:                                                    Drienik Marian
podpredseda:                                              Martinko Eduard
tajomník:                                                     Riško Anton
hospodár:                                                   Orlík Ivan
polit. výchovný referent:                              Lacko Ladislav
zdravotník:                                                  Čech Vladimír
metodický referent:                                     Novosád Jozef
členovia:                                                     Ježovica Valér, Madala Milan, Kochan                                                                      Ladislav, Luliak Peter

Finančné prostriedky na činnosť získava TJ z dotácie od Okresného výboru Československého zväzu telesnej výchovy, ale podstatnú časť získava za platenú brigádnickú činnosť svojich členov. Práca je organizovaná vo futbalovom a šachovom oddiely a v odbore turistiky.


 

Futbalový oddiel: predseda – Luliak Peter, má v okresnej súťaži zapojené 1 družstvo dospelých, 1 družstvo dorastu a 1 družstvo žiakov. Družstvo dospelých odohralo všetky majstrovské zápasy a v súťažnom ročníku 1983/84 sa umiestnilo na 1. mieste v III. triede, čím si zabezpečilo postup do II. triedy okresného majstrovstva. Družstvo vedie Príkazský Dalibor, tréner II. triedy. Aktívni hráči sú: Drienik Marian, Repatý Peter, Luliak Jozef, Martinko Jozef, Cabuk Jaroslav, Repatý Marian, Repatý Roman, Polách Dušan, Brtiš Štefan, Revák Peter, Drienik Milan, Jursík Milan, Čech Vladimír, Juris Milan.

Oddiel sa v ročníku 1984/85 umiestnil na 9. mieste II. triedy okresnej súťaže.

Družstvo dorastu sa v súťažnom ročníku 1983/84 umiestnilo v druhej polovici tabuľky. V jesennej časti súťažného ročníka 1984/85 obsadilo predposledné miesto. V družstve dochádza pravidelne k zmenám po dosiahnutí vekovej hranice. Družstvo vedie Luliak Peter.

Družstvo žiakov sa v súťažnom ročníku 1983/84 umiestnilo v strede tabuľky. Najväčší úspech dosiahli žiaci na halovom turnaji v Púchove, kde obsadili 2. miesto a predstihli žiacke mužstvá z oddielov Gumárne 1. mája Púchov, Beluša, Lednické Rovne. Družstvo žiakov vedie Novosád Jozef.

Šachový oddiel: založili Lukáč Pavol a Horváth Jozef. V súťažnom ročníku 1983/84 mal 2 družstvá. Družstvo „A“ úspešne obstálo v náročnej krajskej súťaži a v tejto súťaži pokračuje i v ročníku 1984/85. Družstvo „B“ v súťaži okresného majstrovstva sa umiestnilo v druhej polovici tabuľky. Najaktívnejší členovia oddielu sú: Riško Anton, Rakús Ladislav, Novosád František, Novosád Ladislav, Kubová Anna. Hráči: Urgošík Ivan, Riško Anton ml., Kramár Ladislav, Kováč Stanislav, Dr. Vrbacký Jaroslav, Ridoško Anton, Sopko Jozef.

Odbor turistiky: organizuje účasť svojich členov i členov TJ na rôznych turistických podujatiach. Zúčastnili sa napríklad na takýchto akciách:                                 

1. Diaľkový lyžiarsky pochod „Po stopách I. armádneho zboru v Liptovskom Mikuláši.

2. Zimný prechod Javorníkmi.

3. Jilemnického 25-ka, Dubnická 30-tka, turistické pochody.

4. Výstup na Makytu.

5. Prechod Javorníkmi a pod.

Medzi najaktívnejších členov patria: Horňák Zoltán, Krečmerová Mária, Ježovica Valér, Crkoň Milan, Gabrišová Jana, Húževka Štefan. Členovia odboru turistiky propagujú svoju činnosť vo vývesnej skrinke, ktorá je umiestnená pred predajňou TEXTIL.

Z ďalšej činnosti TJ treba spomenúť zorganizovanie Zimného a Letného dňa športu, kedy sa konajú rôzne športové súťaže, turnaje a pod.

Beh víťazstva:

V našej TJ vznikla nová veľmi významná politicko – športová akcia. 19. mája 1984 sa konal I. ročník „Behu víťazstva“ pri príležitosti 40. výročia SNP po trase: Lúky – Dubková – Lazy – Mladoňov a späť – vytrvalostný beh na 15 km. Usporiadateľmi I. ročníka boli: TJ Lokomotíva Lúky, ZV ROH G1M Púchov, JRD Mier Mestečko, MNV Lazy. I. ročníka sa zúčastnilo 38 bežcov. II. ročník sa uskutočnil 1. júna 1985 za účasti 46 bežcov.

     TJ Lokomotíva vlastní autobus, ktorý zabezpečuje dopravu hráčov na futbalové zápasy. Vodičom je Štefánik Ladislav. V roku 1985 prevádzala TJ opravu klubovne, aby sa vylepšili podmienky pre činnosť šachového oddielu a scôdzkovú činnosť ostatných oddielov.

Slovenský zväz požiarnej ochrany:

     V roku 1982 sa Základná organizácia Zväzu požiarnej ochrany v našej obci pripravovala osláviť 90. výročie svojho založenia. Požiarnici sa na oslavy dôstojne pripravovali. Vynovili budovu požiarnej zbrojnice, na ktorej nastriekali novú fasádu a previedli nátery okien. O priebehu osláv uvádzam citát z kroniky požiarneho zboru:

     „ ... 11. júla 1982 ráno o 9,00 hod. sa niesol po dedine hlas požiarnej trubky a tak ako v minulosti i teraz zvolával všetkých požiarnikov na nástup do zbrojnice. Dvadsať rokov úlohu samaritána a trubača plnil v zbore Janíček Štefan. Úlohu splnil i teraz dobre, veď trubka ešte nedoznela a už sa priestor pred zbrojnicou zaplnil. Samotné oslavy boli rozdelené na tri časti.

Najprv bol prevedený slávnostný pochod po obci. Vpredu išli vlajkonosiči so zástavami, za nimi predseda ZO s. Lepulica Ivan, veliteľ ZO s. Štefánik Ľubo a predsedníčka MNV s. Repatá Anastázia. Ďalej boli nastúpené súťažné družstvá: mladší žiaci, žiačky, ženy, muži a v krásnych starodávnych prilbách družstvo starších požiarnikov. Nasledovala ručná striekačka ťahaná koníkom, kde na kozlíku sedel skúsený Hedlík Pavol, ďalej TATRA 805, AVIA 30, CAS 16 a CAS 32. Do kroku rezko vyhrával miestny rozhlas. 

     Slávnostný pochod skončil na požiarnom cvičisku, kde hneď začala druhá časť peknej nedele, ukážky z umenia požiarneho športu domácich požiarnych družstiev. Prvé nastúpilo družstvo starších mužov a ukázali divákom aj mladším požiarnikom kyvadlovú dopravu vody pomocou vedier a potom previedli zásah s ručnou striekačkou. Veliteľ vydal rozkaz a tak ako pred 40 rokmi i teraz po pár minútach sa voda hnala po rozhodenej hadici, aby výstrek z prúdnice zhodil terč a dovolil chlapom pri striekačke si odpočinúť, lebo ťahať sa muselo poriadne. Keď koník ručnú striekačku odtiahol nastúpili mladší žiaci. Požiarny útok im vyšiel skvele a radosť bola veľká, veď v „Plameni“ sa útok nacvičoval len na sucho. Terče padali a diváci to vždy ocenili veľkým potleskom. Požiarny útok tiež previedli ženy a muži a na rad prišla technika. Útok s penou od CAS 32 previedol s. Martinko Vlasto s Veteškom Petrom. To bolo radosti pre deti, keď sa kvalitná pena ukladala na cvičisku. A nakoniec bolo zvedavým divákom predvedené aké vody dokážu vychŕliť dve „delá“ na CAS 32. Športové dopoludnie skončilo a nadišiel čas oficiálnych osláv.

    Viac ako sto zúčastnených požiarnikov z okolitých dedín sa na povel npor. Martinku Vlastimíra vyrovnalo v rovné rady. Nasledovalo hlásenie predsedníčke MNV s. Repatej Anastázii a po odzdravení sa ujíma slova veliteľ ZO s. Štefánik Ľuboslav, ktorý víta hostí: za OV PO s. Krečmera Jána, PO s. kapit. Markoviča Jozefa, okrskového veliteľa s. Ondreja Hudáka a ostatných prítomných. Po slávnostných príhovoroch boli odovzdané medaily a uznania. Tieto odovzdal s. Krečmer Ján, ktorému asistovali dve pekné, do krojov oblečené dievčatá – Štefániková Janka a Novosádová Evka. Po skončení osláv začala ľudová veselica... “

     ZO ZPO sa aktívne zúčastňuje na verejnom a politickom živote v našej obci. Jej členovia patria medzi najaktívnejších brigádnikov na stavbe viacúčelovej budovy. Pravidelne sa zúčastňujú aj pri kosení trávy a sušení sena pre JRD Mier Mestečko. Veľa hodín odpracovali pri budovaní a údržbe cvičiska na Odráni a pri údržbe požiarnej techniky. ZO vlastní nasledovnú techniku: CAS 16, TATRA 805 – autá, PPS 12, PS 16 – striekačky.

Počet členov ZO ZPO sa pohybuje okolo 100. Túto organizáciu riadi výbor. Na výročnej členskej schôdzi 21.9.1985 bol zvolený nasledovný výbor:

  1. Predseda:                                                         Repatý Vladimír

  2. Veliteľ:                                                               Štefánik Ľuboslav

  3. Preventista:                                                       Húževka Ivan

  4. Tajomník:                                                          Repatý Róbert

  5. Pokladník:                                                        Bednárik Pavol

  6. Hospodár:                                                        Lepulica Jaroslav

  7. Politický referent:                                            Dlapa Pavol

  8. Organizačný referent:                                     Tuček Ladislav

  9. Referent žien:                                                  Kubová Anna

10. Referent CO:                                                  Lepulica Ivan

11. Referent mládeže:                                          Pončík Miroslav

12. Revízor I.:                                                       Sekáč Rudolf

13. Revízor II.:                                                       Repatý Ján

14. Člen:                                                               Paškevič Michal

15. Člen:                                                               Boško Ľubo

16. Člen:                                                               Martinko Vlasto

17. Člen:                                                               Duníková Helena

     V decembri 1985 vybudovali členovia ZO ZPO pre deti a mládež ľadovú plochu v hornej časti obce za bývalým „Domom služieb“. V lete sa tento priestor bude využívať ako detské ihrisko.

Slovenský zväz záhradkárov:

     V roku 1981 záujmová organizácia Národného frontu Slovenský zväz záhradkárov vytvoril záhradkársku osadu vo Vydrnej. Členovia si ju svojpomocne oplotili a vybudovali v nej chodníky. Záhradkárstvo je forma užitočného trávenia voľného času a zároveň prináša aj efekt nášmu národnému hospodárstvu obrábaním neprístupnej a menej kvalitnej pôdy.

 

Lúky: január 1986                                                                         E. Slovincová

                                                                                                         kronikárka

 

                                          1986

Čestné uznanie vlády SSR:

     Skôr než prikročím k zápisu najvýznamnejších udalostí tohto roku je potrebné doplniť záznam za rok 1985 nasledovne:

     Vláda Slovenskej socialistickej republiky každoročne vyhlasuje socialistickú súťaž národných výborov, ktorá v roku 1985 bola motivovaná 40. výročím oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Výsledky tejto súťaže, do ktorej sa zapojil aj náš národný výbor, boli pre nás veľmi priaznivé. V apríli 1986 súdružka Repatá Anastázia, predsedníčka miestneho národného výboru prevzala v Bratislave z rúk s. Colotku, predsedu vlády SSR Čestné uznanie I. stupňa vlády SSR za výsledky v r. 1985 v socialistickej súťaži NV organizovanej na počesť 40. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou. S týmto čestným uznaním bola spojená aj finančná odmena vo výške 100.000.- Kčs, ktorá bola použitá na ďalšie zveľadenie obce.

Voľby:

     Od začiatku roku sa občania celej našej vlasti pripravovali na voľby do zastupiteľských orgánov. Na zhromaždeniach občanov sa hodnotili dosiahnuté výsledky za predchádzajúce obdobie a zložky Národného frontu prevádzali výber kandidátov.

     Pri tvorbe volebných programov Národného frontu sa vychádzalo zo zámerov 8. 5RP. Volebný program Národného frontu na obdobie 1986 – 1990 sa stane významným prostriedkom realizácie záverov XVII. zjazdu Komunistickej strany Československa. Na predvolebnom zhromaždení občanov sa predstavili kandidáti Národného frontu a pred voličov predstúpili s volebným programom, z ktorého nás najviac zaujali tieto časti:

Úsek výstavby:

 - vybudovať v obci Dom smútku. V r. 1986 pripraviť projekčne a v roku 1987 – 1988 previesť samostatnú výstavbu.
 - riešiť výstavbu predajne Zelenina na náklady Jednoty SD Považská Bystrica.
 - na úseku IBV v rámci päťročnice postaviť 30 rodinných domov.

Úsek služieb:

 - v roku 1988 pripraviť a v rokoch 1989 – 1990 realizovať Dom služieb s finančným nákladom 1 milión Kčs.

Úsek sociálnych služieb:

 - venovať sústavnú starostlivosť starým a zdravotne postihnutým občanom ako i rodinám s viacerými deťmi. Národný výbor bude sledovať sociálnu situáciu v týchto domácnostiach a podľa potreby bude navrhovať finančné výpomoci a doplnkovú starostlivosť.

Úsek zdravotníctva:

 - zabezpečovanie zdravotníckych služieb a osvety v obci cestou lekárov a zdravotníckych pracovníkov.

Úsek školstva:

 - pokračovať vo výchove a vzdelávaní žiakov v rámci československe výchovno – vzdelávacej sústavy. Učitelia i žiaci školy pracujú za sťažených podmienok v nevyhovujúcich priestoroch. Materská škola má pre svoju prácu dobré podmienky a kapacitne je využitá.

Úsek kultúry a športu:

 - po ukončení VÚB využívať priestory pre rozvoj kultúrneho a spoločenského života v obci. Ďalej využívať priestory na všestrannú činnosť spoločenských organizácií, ako sú prednášky, výstavky, kurzy a pod. Tiež je potrebné oživiť činnosť divadelného krúžku. Taktiež využiť športové zariadenia, ako sú hádzanárske a futbalové ihrisko v našej obci pre telesný rozvoj žiakov a mládeže a rôznymi formami športovej činnosti získavať mladých ľudí pre šport.

     V rámci údržby a opravy národný výbor zabezpečí v priebehu volebného obdobia nasledovné akcie:

 - opravu strechy požiarnej zbrojnice ako i strechy kultúrneho domu vo Vydrnej.
 - bude zabezpečovať údržbu 6 bytových jednotiek podľa naliehavosti a potreby.
 - bude upravovať skládku domového odpadu.
 - vykonávať údržbu verejného osvetlenia.
 - udržiavať, prípadne opravovať verejné studne.
 - vykonávať údržbu kultúrneho domu a miestneho rozhlasu.
 - vykonávať potrebné opravy striech a inštalácií v Základnej a Materskej škole.
 - vykonávať údržbu miestnych komunikácií v zmysle limitu na jednotlivé roky.

Ďalej sa volebný program NF zaoberal otázkami v oblasti ideovo – výchovnej činnosti a úsekom politicko – organizátorskej práce.

     Voľby do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov boli v našej obci vyhlásené na dni 23. a 24. mája 1986. Ako som už spomínala, poslanci NV skladali účty voličom zo svojej práce v minulom volebnom období a na predvolebných zhromaždeniach sa predstavovali noví kandidáti na poslancov NV. Predvolebná aktivita v našej obci bola o to väčšia, že sa zo strany MNV a JRD „Mier“ Mestečko i občanov vyvinulo maximálne úsilie na dokončenie VÚB. Ku dňu volieb sa v budove dokončili priestory na poschodí, vestibule a zasadačka, v ktorej bola volebná miestnosť. Pred volebnou miestnosťou vystupovali s kultúrnym programom žiaci zo Základnej školy a folklórna skupina Domu kultúry ROH z Púchova.

O 14,00 hod. prišli do volebnej miestnosti spoločne členovia ZO ROH pri Základnej škole v Lúkach. V popoludňajších hodinách manifestačne volili členovia zložiek Národného frontu – najmä Slovenský zväz požiarnej ochrany.

Do voličských zoznamov bolo zapísaných 928 voličov, ktorí sa všetci zúčastnili volebného aktu, čím sme dosiahli v obci 100% účasť. Miestna volebná komisia po sčítaní hlasov oznámila výsledky volieb.

Vo voľbách do zastupiteľských zborov boli zvolení títo poslanci:

Do Miestneho národného výboru:

  1. Bednárik Pavol                                    41 ročný                   robotník

  2. Dlapová Ľudmila                                 29 ročná                   učiteľka MŠ

  3. Dundek Štefan                                    42 ročný                   robotník

  4. Gášek Ján                                          36 ročný                   robotník

  5. Gášek Ľubomír                                   23 ročný                   robotník

  6. Gášek Milan                                        25 ročný                   robotník

  7. Hamšík Rudolf                                     37 ročný                   štát. zamest.

  8. Hrebík Anton                                       35 ročný                   tech. pracov.

  9. Hudák Jozef                                         39 ročný                   robotník

10. Ježovica Valér                                     33 ročný                   učiteľ

11. Kubo Anton                                         27 ročný                   robotník

12. Ing. Kováčik Vladimír                          31 ročný                   staveb. technik

13. Lacková Helena                                  41 ročná                   robotníčka

14. Lepulica Jaroslav                                31 ročný                   robotník

15. Ing. Martišková Oľga                          24 ročná                   tech. pracov.

16. Mičkalík Marian                                  24 ročný                   robotník

17. Martinko Eduard                                46 ročný                   staveb. technik

18. Novotný František                             44 ročný                   robotník

19. Repatá Anastázia                              55 ročná                   robotníčka

20. Repatá Štefánia                                45 ročná                   učiteľka

21. Štefánik Ľubomír                               33 ročný                   požiarnik  

Do Okresného národného výboru v Považskej Bystrici:

      Crkoňová Oľga                                     38 ročná                   laborantka

Do Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici za volebný obvod č. 59:

      Mária Dubová

Do Slovenskej národnej rady v Bratislave za volebný obvod č. 87:

      Jana Blažejová                                      28 ročná                   robotníčka

Do FZ – Snemovňa ľudu za volebný obvod č. 173:

      Pavol Bagin                                           33 ročný                   stredošk. učiteľ

Do FZ – Snemovňa národov za volebný obvod č. 118:

      Viliam Kožík                                          57 ročný                   tajomník ÚRO 

Na ustanovujúcom plenárnom zasadnutí boli zvolené orgány MNV.

Rada Miestneho národného výboru:

Repatá Anastázia                                                  predsedníčka

Dundek Štefan                                                      podpredseda

Hamšík Rudolf                                                       tajomník

Novotný František                                                 člen

Ježovica Valér                                                       člen

Ing. Kováčik Vladimír                                             člen

Štefánik Ľuboslav                                                 člen

Ďalej boli ustanovené nasledovné komisie:

Komisia pre ochranu verejného poriadku:

Lepulica Jaroslav                                                   predseda

Bednárik Pavol                                                      podpredseda

Lacková Helena                                                     tajomníčka

Mičkalík Marian                                                      člen

Gášek Ján                                                             člen

Komisia pre výstavbu:

Martinko Eduard                                                  predseda

Kubo Anton                                                         podpredseda

Ing. Kováčik Vladimír                                           tajomník

Gášek Ľubomír                                                   člen

Hudák Jozef                                                        člen

Komisia pre školstvo, kultúru, mládež a šport:

Ježovica Valér                                                        predseda

Hrebík Anton                                                          podpredseda

Ing. Martišková Oľga                                              tajomníčka

Gášek Milan                                                          člen

Ing. Ruman Dalibor                                               člen

Zbor pre občianske záležitosti:

Dlapová Ľudmila                                                    predsedníčka

Repatá Štefánia                                                    podpredsedníčka

Straská Viera                                                        tajomníčka

Repatá Anastázia                                                 členka

Ing. Kučík Pavol                                                   člen

Dundek Štefan                                                     člen

Hamšík Rudolf                                                      člen

Domjenová Jozefína                                            členka

Duchová Eva                                                       členka 

     Na verejnom zhromaždení občanov v auguste bol zvolený nasledovný občiansky výbor:

Kubo Anton                                                          predseda

Pončík Miroslav                                                    podpredseda

Čech Vladimír                                                       tajomník

Močková Helena                                                   členka

Slovincová Elena                                                  členka

Galvánková Mária                                                členka

Janíček Jozef                                                        člen

Repatý Ján                                                           člen

Dr. Srovnalík Peter                                               člen

Riško Anton                                                          člen

Crkoňová Oľga                                                     členka

Výstavba:

     Miestny národný výbor venoval najväčšiu pozornosť dokončeniu výstavby viacúčelovej budovy s celkovou hodnotou diela 4 milióny Kčs. V tomto roku sa prevádzali dokončovacie práce, zabezpečovali sa svietidlá, kinotechnika a divadelné zariadenie. Museli sa prevádzať aj niektoré dodatočné opravy v inštalácií, aby zodpovedali československým štátnym normám. Takéto práce boli veľmi zdĺhavé a tak sa odďaľoval konečný dlho očakávaný deň otvorenia VÚB. V oblasti individuálnej bytovej výstavby sa dokončievali rodinné domy v časti Humnisko a pri ZŠ. MNV vydal 5 užívacích povolení.

Školstvo:

     V našej obci zabezpečuje vzdelávanie detí Základná škola, ktorá si o svojej práci vedie kroniku. Pre informáciu však uvádzam niektoré základné údaje za školský rok 1985/86.

Základná škola je umiestnená v dvoch budovách, ktoré prevádzke dnešnej školy a moderného vyučovania nevyhovujú. Škola nemá telocvičňu, stravovanie detí sa zabezpečuje v zariadení Jednoty.

Kádrové obsadenie školy:

Ducho Michal                                                       riaditeľ školy

Repatá Štefánia                                                   zástupkyňa riaditeľa

Bucherová Antónia                                              1. ročník

Mečárová Júlia                                                    2. ročník

Francúzová Emília                                               3. ročník

Domjenová Jozefína                                            4. ročník

Crkoň Milan                                                         5. ročník

Duchová Eva                                                       6. ročník

Strenková Mária                                                  7. ročník

Húževková Anna                                                  8. ročník

Ježovica Valér – okrem učiteľského úväzku pracoval aj ako skupinový vedúci PO SZM.

ZŠ navštevovalo 173 žiakov. Prospelo 171 žiakov, z toho s vyznamenaním 24 žiakov. Žiaci pracovali v týchto záujmových krúžkoch: Branný, Klub medzinárodného priateľstva, Požiarnický, Ateistický, Telovýchovný, Technický, Ochrany prírody, Turistický, Zdravotnícky. Pod vedením vyučujúcich sa zapojili aj do verejno – prospešnej práce: upravovali okolie školy, verejné priestranstvá, pomáhali pri dokončovaní VÚB. Odpracovali celkom 3520 brigádnických hodín, nazbierali 540 kg šípok, 4060 kg papiera. Pre rozvoj talentu a nadania žiakov okrem krúžkov slúžili aj nepovinné predmety: Cvičenia z matematiky v 8. triede, Cvičenia zo slovenského jazyka v 7. triede, Konverzácia v ruskom jazyku v 6. triede a Základy techniky v 7. triede (povinne voliteľný predmet). Uskutočnil sa plavecký výcvik pre žiakov 3. triedy a lyžiarsky výcvik žiakov 7. triedy

     Pod vedením učiteľov sa žiaci zapájajú do rôznych súťaží napr.: Hviezdoslavov Kubín, Puškinov pamätník, Matematická a Fyzikálna olympiáda, Pioniersky semafor, Plameň, Pioniersky samopal, Mladý zdravotník a pod.

Pravidelne pripravujú pionieri kultúrny program na Medzinárodný deň žien, výročie SNP, VOSR i na verejné stranícke schôdze.

     K 30.8.1986 bola na vlastnú žiadosť preložená do Považskej Bystrice Mária Strenková a Valér Ježovica na vlastnú žiadosť rozviazal s ONV – OŠ pracovný pomer. K 1.9.1986 bola na ZŠ ustanovená Paedr. Anna Rumanová.

     Na ZŠ pracuje Slováčková Anna – školníčka, Hamšíková Lýdia – upratovačka, Murárik Dominik (dôchodca) – kurič vo vykurovacom období.

Miestna ľudová knižnica:

     Miestna ľudová knižnica je od tohto roku umiestnená v budove č. 131. Správca Milan Crkoň vykonáva túto funkciu od r. 1977.Knižný fond predstavuje približne 4000 kníh. Z toho 1600 pre deti a mládež, 600 politická literatúra, 800 náučná literatúra, 1000 beletria. Celková hodnota je 95.000 Kčs. Počet čitateľov je približne 110 a výpožičiek za rok 2000. Za rok sa zakúpia knihy v hodnote 8.000 Kčs. MĽK je otvorená v piatok od 14,30 – 19,00 hod. V knižnici sa pravidelne pripravuje výstavka nových knižných titulov a besedy s čitateľmi.

Československý červený kríž:

     Národný front združuje v obci viaceré spoločenské organizácie, v ktorých pracujú občania podľa svojich záujmov. V tomto zápise sa chcem podrobnejšie zmieniť o Československom červenom kríži, ktorý má 145 členov. Činnosť tejto organizácie riadil výbor:

Lukáčová Mária                                         predseda

Duháčková Mária ml.                                 tajomníčka

Bošková Margita                                       podpredseda

Janíčková Antónia                                    členka

Hanesová Františka                                  členka

Duháčková Mária st.                                 členka

Jurovatá Jozefína                                     členka

Novosádová Emília                                   členka

Slováčková Anna                                     členka

Kubová Anna                                           revízor

Hrebík Anton                                           revízor

    V organizácií je 32 darcov krvi a nasledovní členovia sú držiteľmi Jánskeho plakety:

Hrebík Jozef                       bronzová, strieborná, zlatá

Lukáčová Mária                 bronzová, strieborná, zlatá

Kováčik Ivan                      bronzová, strieborná

Hrebík Anton                     bronzová, strieborná

Jugaš Jozef                       bronzová

     ČSČK zabezpečuje tieto ďalšie akcie:

 - poskytovanie prvej pomoci pri futbalových súťažiach.
 - zdravotné hliadky pri Behu víťazstva.
 - zdravotné prednášky.
 - návštevy chorých a osamelých starých občanov.
 - posedenie z príležitosti MDŽ.
 - fašiangový sprievod s veselicou
 - zájazdy – Banská Bystrica (1984), MĽR – Budapešť (1986)
 - starostlivosť a úprava cintorínov.
 - brigádnické práce – úprava cintorínov, pri kosení trávy a sušení sena pre JRD, pri   stavbe viacúčelovej budovy, pri úprave okolia vlastných domov, pri zbere liečivých rastlín. V roku 1986 bolo spolu odpracovaných 359 hodín.
 - MO ČSČK má vyškolených 12 dobrovoľných zdravotných sestier a 3 dobrovoľné opatrovateľky.

     Na výročnej členskej schôdzi 9.11.1986 bol zvolený nasledovný výbor:

Duháčková Mária                                                  predsedníčka

Bošková Margita                                                   podpredsedníčka

Čapicová Emília                                                    tajomníčka

Kováčik Ivan                                                         pokladník

Počarovská Margita                                             ref. pre sociálnu činnosť

MUDr. Hanes Milan                                               ref. pre transfúznu činnosť

Slováčková Anna                                                 revízor

Lukáčová Mária                                                   revízor

MUDr. Tadlánková Silvia, inštruktorka OV ČSČK pre MO.

     V roku 1981 získala MO vyznamenanie III. stupňa „Vzorná organizácia“.

Štatistické údaje:

     K 31.12.1986 žilo v obci 1347 obyvateľov, z toho v časti Lúky 956 a v časti Vydrná 391. Za rok 1986 sa narodilo 17 detí a zomrelo 15 občanov.

Lúky 20. augusta 1987                                                    E. Slovincová

                                                                                               kronikárka

 

                                           1987

Otvorenie VÚB:

     V predchádzajúcich rokoch sa sústreďovala pozornosť MNV i ostatných občanov na výstavbu Viacúčelovej budovy (VÚB). V tomto roku sme sa dočkali slávnostnej chvíle 18. júla 1988, kedy za účasti hostí a občanov bola odovzdaná budova do užívania. Medzi hosťami sme zvlášť srdečne privítali nášho rodáka Jána Rišku, ktorý je riaditeľom Československého rozhlasu v Prahe.

Kancelárie MNV, zasadačka, malá sála, obradná miestnosť sú v prevádzke. Veľká sála môže slúžiť na viaceré účely – divadelné predstavenie, premietanie filmov a po zasunutí sedadiel i na stolové zariadenie.

Slávnostný akt otvorenia, prestrihnutie pásky previedol s. Čigaš, podpredseda ONV v Považskej Bystrici. Za OV KSS bol prítomný s. RSDr. Brezina, tajomník OV. Slávnostnú chvíľu otvorenia spestrilo aj vystúpenie folklórneho súboru „Poľnohospodár“ z Považského Podhradia. Na výstavbe sa vo veľkej miere podieľali aj samotní občania. Najlepším brigádnikom a zložkám NF boli odovzdané čestné uznania. K dokončeniu budovy je potrebné dodať príslušnú kinotechniku, aby sa mohli začať filmové predstavenia.

Volebný program:

     Z volebného programu na rok 1987 boli vytýčené tieto úlohy:

 - zabezpečenie divadelnej techniky pre VÚB.
 - zabezpečenie kinotechnika pre VÚB.
 - prevedenie terénnych úprav pri VÚB.
 - prevedenie generálnej opravy budovy knižnice.
 - zabezpečenie projektov na Dom smútku.
 - pripraviť stavebné pozemky v počte 6 pre IBV.
 - odvodnenie cesty za Požiarnou zbrojnicou.
 - vybudovanie čakárne pri VÚB.
 - dokončenie ihriska v miestnej časti Vydrná.
 - rekonštrukcia elektrickej siete a verejného osvetlenia v časti Vydrná.

Dom smútku:

     Najväčšia pozornosť orgánov národného výboru sa sústredila na výstavbu Domu smútku, ktorý sa stavia v akcii „Z“ v náklade 1.150.000 Kčs. Samotná výstavba sa začala v októbri a do konca roku sa prestavalo 350.000 Kčs. Projekt na stavbu vypracoval ing. Smatana, pracovník Okresného stavebného podniku. Projekt interiéru vypracoval ing. Lovíšek z Útvaru hlavného architekta v Považskej Bystrici. Dodávateľom umeleckého diela je Kubíček Peter. Stavebné práce v rámci akcie „Z“ zabezpečuje drobná prevádzka pri MNV v zložení: Novosád Augustín – majster, Pinka Ján, Novosádová Františka, Novosád Silvester, Pončík Ján. Odborné stavebné práce – zastrešenie, elektro a vodoinštalácia prevedie Okresný stavebný podnik. Dodávateľom Interiéru je Považan – Okresný podnik miestneho hospodárstva (katafalk, lavice, svietidlá). Technické vybavenie – chladiarenský box dodá Renokov Nové Zámky.

     Stavebný dozor prevádza ing. Kováčik Vladimír. Vedúci stavby je Martinko Eduard.

     Väčšina úloh z volebného programu bola splnená. Odvodnenie cesty za požiarnou zbrojnicou a rekonštrukcia elektrickej siete vo Vydrnej prechádzajú do roku 1988.

Obchodná sieť:

     V tohoročnom zápise sa viac zmienim o obchodnej sieti. Zásobovanie obyvateľstva v obci zabezpečuje Jednota – spotrebné družstvo so sídlom v Považskej Bystrici, ktorá má zriadené tieto prevádzkové jednotky:

       Potraviny – predajňa zásobuje obyvateľov základnými potravinovými článkami. Je otvorená utorok – sobota. Vedúca predajne je od r. 1970 Chreňová Antónia z obce Lazy pod Makytou. Ďalej v predajni pracovala ako predavačka tiež od r. 1970 Kniežová Anna, ktorá v r. 1987 náhle zomrela. V predajni okrem vedúcej pracujú dve predavačky. Maloobchodný obrat ročne predstavuje približne 4.000.000 Kčs.

     Textil a odevy – predajňa je veľmi dobre zásobená tovarom: textil, odevy, obuv, bytový textil, textilná galantéria, kožená galantéria. Ako vedúca predajne od roku 1964 pracuje Duníková Terézia. Predavačky: Vetešková Mária od r. 1966, Luliaková Mária od r. 1968, Bašková Emília od r. 1983. Maloobchodný obrat predstavuje ročne 8.500.000 Kčs.

      Priemyselný tovar – predajňa je zásobená základným priemyselným tovarom a drobným stavebným materiálom. Vedúci predajne dochádza z Púchova od roku 1981 s. Švec Peter. Predavačky: Martinková Daniela od r. 1980, Valášková Helena od r. 1982, Halušková Milena od r. 1982. Maloobchodný obrat ročne predstavuje približne 8.000.000 Kčs.

     Bufet – zabezpečuje občerstvenie cestujúcich železničnými a autobusovými spojmi. Vedúca je Ondričková Daniela. Maloobchodný obrat je ročne asi 250.000 Kčs.

     Závod verejného stravovania Niva – Zariadenie je zaradené do III. cenovej skupiny s obsluhou. Poskytuje občerstvenie, stravovanie a zároveň slúži aj ako školská jedáleň pre žiakov ZŠ. Vedúcim je Jurči Milan od roku 1977. Zástupkyňa vedúceho je Rosinová Zdena. Ako hlavné kuchárky pracujú Luliaková Mária a Palčeková Lidka. Spolu s pomocnými silami pripravujú obedy pre 90 – 100 žiakov ZŠ a priemerne 120 obedov pre ďalších stavníkov a návštevníkov reštaurácie, ktorá je vyhľadávaná pre chutné jedlo a kvalitné pivo – PRAZDROJ, GAMBRINUS. Ďalší personál: Kucejová Mária, Kováčiková Ivana, Repatá Oľga, Jursíková Júlia, Běťáková Viera. Mesačná tržba predstavuje priemerne sumu 350.000 Kčs.

     Mäso – údeniny – je zásobené z podniku Mäsokombinát, závod Púchov. Predajňa je otvorená utorok – sobota. Dvakrát do týždňa je zásobená čerstvým tovarom. Ako vedúci sa vystriedali viacerí pracovníci: Baška Vlastimil, Šamaj Daniel, Hudák Štefan.

     O spoluprácu s prevádzkovými jednotkami sa stará spoločenská organizácia národného frontu – Dozorný výbor Jednoty SD.

Športovci:

     Aj keď som už podrobnejšie písala o športovom živote v našej obci, chcem sa zmieniť aj o úspešných športovcoch, ktorí pochádzajú z našej obce.

     Jozef Trnka, narodený 23.8.1959 je úspešný reprezentant Československej socialistickej republiky v športovej kulturistike – silový trojboj. Reprezentoval aj našu vlasť na Majstrovstvách Európy v Berlíne. Preteká za Telovýchovnú jednotu Gumárne 1. mája Púchov. Je nositeľom titulu: „Majster športu“. Pravidelne je zaradený medzi najúspešnejších športovcov okresu. Tomuto športu sa venuje aj jeho brat Ján Trnka, narodený 31.7.1964. V roku 1987 bol na Majstrovstvách ČSSR v uvedenej disciplíne na 3. mieste.

     Novosád Jaroslav, narodený 24.10.1952 t.č. bytom v Mestečku sa tiež venuje športovej kulturistike. Dosahuje dobré umiestnenie na Majstrovstvách SSR i ČSSR.

     Blažena Vlasatá rod. Novosádová, nar. 28.6.1961 žije v súčasnej dobe v Prešove a hrá za Telovýchovnú jednotu TATRAN Prešov hádzanú. Hrala aj v reprezentačnom drese ČSSR.

Počasie:

     Zimné mesiace v rokoch 1984 – 1985 – 1986 boli veľmi chladné. Teplota vzduchu klesala na -30 st. Celzia. V dôsledku silných mrazov vymrzli v našej oblasti stromy – orechy. Občania po 1 – 2 rokoch museli hlavne veľké a staré stromy odstrániť, boli celkom suché.

                                                                                               E. Slovincová

                                                                                                  kronikárka

 

                                           1988

 

     Každoročne sa pozornosť miestneho národného výboru i občanov sústreďuje na budovanie a zveľaďovanie obce, aby sa vytvorili dobré životné podmienky pre všetkých občanov. Výstavba obce a jej zveľaďovanie vychádza z volebného programu Národného frontu, ktorý je každoročne doplňovaný a upresňovaný po diskusii na verejných zhromaždeniach občanov.

Volebný program:

     Na rok 1988 bol prijatý nasledovný volebný program:

 - pokračovať vo výstavbe Domu smútku.
 - rekonštrukcia elektrickej siete vo Vydrnej.
 - odvodnenie cesty za požiarnou zbrojnicou.
 - dokončenie oplotenia VÚB.
 - osadenie lavičiek pred VÚB.
 - montáž kinotechniky pre VÚB
 - zabezpečenie projektov a finančných prostriedkov na modernizáciu základnej školy.
 - rozšírenie futbalového ihriska.

Ako vidíme z volebného programu, najvýznamnejšou akciou je výstavba Domu smútku. V priebehu roka bola prevedená hrubá stavba, strešná izolácia, zastrešenie a vytvorili sa predpoklady pre vnútorné odborné a inštalačné práce.

     Taktiež vo VÚB bola namontovaná kinotechnika, ale pre rôzne závady na elektroinštalácii neboli splnené niektoré prevádzkové normy a v roku 1988 sa nepodarilo napriek veľkému úsiliu zo strany funkcionárov národného výboru zabezpečiť pravidelné premietanie filmov, na ktoré sa občania a najmä deti a mládež netrpezlivo čakajú. Pred VÚB v rámci dní jesennej aktivity boli zabudované lavičky a bolo dokončené oplotenie budovy.

     Funkcionári miestneho národného výboru stáli pred ďalšou veľmi zložitou úlohou – modernizácia základnej školy. Ako vieme naša základná škola vznikla adaptáciou ešte v roku 1957 a dnes už svojim technickým vybavením nezodpovedá základným požiadavkám pre vyučovací proces. V triedach sú ešte drevené olejové dlážky, lokálne vykurovanie i sociálne zariadenie je nevyhovujúce. Škole chýbajú priestory pre zhromažďovanie žiakov, pre vyučovanie telesnej výchovy a dielne pre pracovné vyučovanie. Pretože v koncepcii rozvoja školstva v okrese sa v našej obci pre malý počet žiakov nepočíta s výstavbou novej budovy, musí sa nevyhnutne prikročiť k jej modernizácií. V roku 1988 sa pripravili projekty, zabezpečovali sa finančné prostriedky, aby sa v nasledujúcom roku mohlo prikročiť k plánovanej modernizácii.

V rámci volebného programu boli zabezpečené aj menšie akcie – odvodnenie cesty za požiarnou zbrojnicou a bolo tiež upravené futbalové ihrisko.

Drobné prevádzky:

     Na zveľaďovaní a výstavbe obce sa podieľajú aj pracovníci Drobnej prevádzky, ktorá je pri miestnom národnom výbore vytvorená. Vedúcim Drobnej prevádzky je Hamšík Rudolf, tajomník MNV a účtovníčkou je Okrajková Katarína. Drobné prevádzky zabezpečujú tieto služby: Vývoz domového odpadu, dovoz stavebného materiálu, stavebné práce. Vývoz domového odpadu sa zabezpečuje špeciálnym vozidlom „KUKA“. Túto činnosť zabezpečujú vodiči Haluška Pavol a Repatý Peter. Ako závozníci pracujú Dusala Ľubo, Koniarik Adolf, Juríček Jozef, Šulík Jaroslav. Drobné prevádzky zabezpečujú odvoz domového odpadu z obcí Lúky, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou a v minulých rokoch aj z obce Záriečie. Táto služba občanom podstatne vplýva na zvyšovanie úrovne životného prostredia obce, kde boli zlikvidované takmer všetky „divoké“ skládky pevného domového odpadu.

      Dovoz stavebného materiálu, dreva, uhlia je zabezpečovaný nákladným autom „TATRA“. Ako vodič pracuje Haluška Ján. Táto prevádzka slúži občanom, ale aj miestnemu národnému výboru na dovoz materiálu pre akcie „Z“.

     Stavebná čata v zložení Novosád Augustín, Novosád Silvester, Novosádová Františka, Pončík Ján, Pinka Ján pracuje najmä na akciách volebného programu. V tomto roku je to výstavba Domu smútku. Musím poznamenať, že v drobných prevádzkach pracujú občania len vo vedľajšom pracovnom pomere, alebo ako dôchodcovia. Na plný pracovný úväzok pracuje len účtovníčka – Okrajková Katarína.

Miestne kultúrne stredisko:

     Podľa ustanovenia §39 odst. 2 písmeno ch zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení neskorších zmien a doplnkov (plné znenie č. 35/1983 Zb.) plenárne zasadnutie MNV v Lúkach zriaďuje k 29.8.1985 Miestne Kultúrne stredisko so sídlom v Lúkach. a MKS – pobočku vo Vydrnej ako štátnu príspevkovú organizáciu. MKS je kultúrne zariadenie, ktoré spravuje MNV Lúky. Poslaním strediska je v zmysle zásad kultúrnej politiky KSČ rozvíjať:

a) kultúrno – výchovnú činnosť orientovanú na ideovo – politickú výchovu, brannú, mravnú a estetickú výchovu.

b) uspokojovať kultúrne záujmy občanov.

c) organizovať kultúrno – spoločenský život v obci.

d) podieľať sa na práci ZPOZ-u.

Svoje poslanie plní stredisko výchovno – vzdelávacou a organizátorskou činnosťou v spolupráci so zložkami Národného frontu a základnou školou. Pri zriadení MKS bol Radou MNV ustanovený ako úväzkový pracovník Húževka Štefan. V r. 1986 bolo stredisko profesionalizované a do funkcie bol menovaný Ježovica Valér. V máji 1987 bola do funkcie riaditeľky MKS menovaná Moštenanová Marta. V júli 1987 bol slávnostne daný do užívania kultúrny dom a tak občania dostali pekne vybavené priestory na kultúrnu činnosť.

    Od otvorenia kultúrneho domu MKS zabezpečovalo nasledovné akcie:

 - slávnostné otvorenie kultúrneho domu, vystúpenie folklórneho súboru „Poľnohospodár“.
 - oslavy 43. výročia Slovenského národného povstania.
 - súťaž medzi obcami Lazy, Lysá, Lúky – Stretnutie s priateľmi.
 - vítanie deda Mráza pre deti Materskej školy.
 - beseda: Liečivé rastliny.
 - rozhlasové relácie k významným politickým výročiam.
 - cvičenie s hudbou pre ženy – aerobic (v spolupráci s TJ).
 - v spolupráci so zložkami Národného frontu: beseda s detskou lekárkou, beseda so sudkyňou z ľudu a príslušníkom Verejnej bezpečnosti.
 - v spolupráci so základnou školou súťaže: Melódie priateľstva, Puškinov pamätník, pioniersky karneval.
 - v spolupráci s ČSČK tradičný fašiangový sprievod obcou.
 - oslavy Medzinárodného dňa žien.
 - výstavu ručných prác.
 - vystúpenie hudobných skupín Arakain a Dereš.
 - folklórne popoludnie so súborom Považan pri DK ROH v Považskej Bystrici, folklórnych skupín z Brvnišťa a Záriečia.
 - športový deň k MDD.
 - klubový večer pre mládež, kde vystúpili členovia scénického tanca pri DK ROH Gumárne 1.mája Púchov.
 - dve tanečné zábavy.

Činnosť MKS sa ďalej zamerala na obnovenie práce ochotníckeho divadelného krúžku, ktorý mal v obci bohatú tradíciu. V decembri 1988 začal pracovať pod vedením bývalej vedúcej krúžku Lukáčovej Márie. Popri bývalých členoch sa podarilo podchytiť aj členov Socialistického zväzu mládeže. V januári 1989 bola premiéra divadelnej hry Rudolfa Kazíka „Verona“. V hre sa predstavili ochotníci: Lukáčová Mária, Janíčková Antónia, Pončík Miroslav, Madala František, Ing. Martišková Oľga, Harnádková Dana, Mičegová Dana, Mičega Milan, Štefánik Pavol, Štefánik Ján, Luliaková Monika, Čech Vladimír, Kováč Anton, MUDr. Hanes Milan. S hrou mali ochotníci v obci veľký úspech a vystúpili aj v obci Lazy pod Makytou, Dohňany, Mestečko, Lysá pod Makytou, Vydrná.

Zbor pre občianske záležitosti:

     Zbor pre občianske záležitosti pracuje pri MNV od roku 1986 v tomto zložení:

          Dlapová Ľudmila                                       predsedníčka
          Repatá Štefánia                                        podpredsedníčka
          Straská Viera                                             tajomníčka
          Repatá Anastázia                                      členka
          Luliaková Monika                                      členka – recitácia
          Francúzová Zuzka                                     členka – recitácia
          Dundek Štefan                                          člen
          Štefániková Jana                                      členka – spev
          Ing. Kučík Pavol                                        hudobný sprievod

V novej obradnej miestnosti pripravuje ZPOZ celý rad pôsobivých a na vysokej kultúrno – spoločenskej úrovni občianskych obradov. Najznámejšie akcie sú:

 - uvítanie detí do života
 - uzavretie manželstva
 - životné jubileá
 - rozlúčka s brancami
 - odovzdávanie občianskych preukazov
 - výročia sobášov
 - občianske rozlúčky na pohreboch
 - besedy s dôchodcami

ZPOZ nezabúda ani na prestárlych občanov, ktorí sa nemôžu zúčastniť spoločnej besedy a členovia ich navštívia v domácnosti. Pri občianskych obradoch vystupujú s programom aj pionieri základnej školy.

     V našej obci z celkového počtu 974 občanov žije 220 občanov, ktorí po svedomitej celoživotnej práci sú na zaslúženom odpočinku – dôchodku. Sú to občania: muži nad 60 rokov a ženy nad 57 rokov.  Z tohto počtu je 40 občanov, ktorí majú viac ako 75 rokov. Najstarší občania v obci sú: Túčková Eva – 91 ročná, Hamšík František – 90 ročný. Občanom, ktorí poberajú nízky dôchodok bola v priebehu roka vyplatená jednorázová sociálna výpomoc v celkovej výške 15.000 Kčs. Štyria občania poberajú finančný príspevok pre zlý zdravotný stav – ochorenie na cukrovku.

Štatistické údaje:

     V obci žije k 31.12.1988 974 občanov. Za rok 1988 sa narodilo 13 detí a zomrelo 7 občanov.

6.novembra 1989                                                                              E. Slovincová

                                                                                                           kronikárka

 

                     Životopis kronikára

      Narodila som sa 20.marca 1960 v obci Preseľany, okres Topoľčany. Základnú  deväťročnú školu som navštevovala v rodnej obci Preseľany. V roku 1975 so začala navštevovať Strednú ekonomickú školu v Topoľčanoch, odbor všeobecná ekonomika. Po jej úspešnom ukončení som v r. 1979 nastúpila do zamestnania na Pozemné stavby n.p., podnikové riaditeľstvo v Nitre, kde som bola zaradená ako samostatná výrobná účtovníčka. V septembri 1981 som sa vydala a v novembri 1981 som ukončila pracovný pomer u Pozemných stavieb n.p., PR Nitra a nasledovala som manžela do jeho rodnej obce Lúky. Začala som v decembri 1981 pracovať u ČSD – železničná stanica Púchov ako operátorka vlakov. Tu som pracovala do odchodu na materskú dovolenku. Po ukončení materskej dovolenky som nastúpila pracovať na Miestne kultúrne stredisko Lúky, kde pracujem doposiaľ.

     Uznesením Rady Miestneho národného výboru v Lúkach zo dňa 18.apríla 1990 č. 19/1990 som bola poverená spracovaním kroniky za rok 1989 a pokračovaním písania dejín obce, v ktorej žijem.

15. júna 1990                                                                    M. Moštenanová

                                                                                               kronikárka

 

                                              Rok 1989

     Rok 1989 bol rokom plných politických zmien a udalostí, ktoré zasiahli nielen našu vlasť, ale i obec. Udalosti, ktoré sa odohrali v Prahe 17.novembra, mali vplyv aj na priebeh udalostí a zmien v obci. Bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu. Jeho zakladajúcimi členmi boli: Ing. Hoždora Ján, Ing. Ruman Dalibor, Madala František. Požiadavku VPN – zrušenie čl. 4 ústavy o vedúcej úlohe KSČ a vyšetrenie udalostí zo 17.novembra podporili občania na ustanovujúcej schôdzi VPN, kde prehovoril náš občan – študent Peter Murárik, ktorý informoval občanov o priebehu udalostí v Bratislave i o tom, prečo študenti začali štrajkovať. Počas ustanovujúcej schôdze VPN neboli napádaní pracovníci MNV ani KSČ.

Počasie:

     V januári počasie sklamalo milovníkov bielej stopy. Bolo pomerne teplo, teploty ráno dosahovali -9 st. Celzia, cez deň sa teploty pohybovali okolo 0 st. C. V priebehu januára viac pršalo. Až 12.2. napadlo večer 10 cm snehu, ktorý sa však dlho neudržal. Začiatok marca je teplý, od 9.marca je daždivý. V apríli je veľmi teplo, jarné práce začínajú v predstihu o 10 dní, teploty od 9.4. do 13.4. dosahujú až 26 st. C. 18. apríla bol do rána mráz, ktorý bol -4 st. C. Omrzli orechy. Väčšie ochladenie nastalo od 1. mája. Do 7. mája stále pršalo. Jún je chladný a daždivý, ranné teploty dosahujú len 3 st. C. Jún splnil medardovskú pranostiku. Júl je veľmi teplý od 3.7. – do 9.7. sú tropické teploty, cez deň až 33 st. C. Od 17. – 23.7. prší, potom teploty opäť dosahujú 32 st. C, sú však sprevádzané častými búrkami. August je opäť teplý, teploty dosahujú od 9.8. – 14.8. 31st. C, 16.8. až 34 st. C. Začiatok septembra je chladný a daždivý, od 17.9. oteplenie, teploty dosahujú 32 st. C. Aj október je teplý, teploty dosahujú 16 st. C, ráno sú však prízemné mrazíky do -2 st. C. Od 7.10. začína pršať, ráno sú husté hmly. Koniec októbra a začiatok novembra je pomerne teplo, na slnku teploty dosahujú až 21 st. C. 11 novembra na Martina ochladenie na -2 st. C. Od 15.11. nastalo ochladenie, začalo pršať a padať dážď so snehom. 22.11. začalo snežiť, ráno 26.11. teploty dosahujú až -12 st. C. Stále sneží. Sneh sa udržuje až do decembra. Začiatok decembra je chladný, teploty dosahujú -14 st. C. Stále sa udržuje sneh. Od 15.12. nastáva oteplenie na 2 st. C, začína sa topiť sneh, prší. 24. decembra teploty cez deň dosahujú 0 st. C, cez Vianoce už nie je sneh. Aj koniec roka je bez snehu, teploty dosahujú -9 st. C.

Doplňovacie voľby:

     Dňa 20.apríla 1989 sa uskutočnili doplňovacie voľby poslanca do Federálneho zhromaždenia – Snemovne ľudu. Z dvoch kandidátov bol zvolený za poslanca p. Marušinec.

Volebný program:

     Každý rok sa sústreďuje pozornosť miestneho národného výboru na plnenie volebného programu za pomoci občanov a zložiek NF. Na rok 1989 bol prijatý a schválený volebný program v Rade miestneho národného výboru v Lúkach dňa 18.januára 1989, uznesením č. 3/89, ktorý obsahoval:

     1. odstránenie nedorobkov na Dome smútku v Lúkach a vo Vydrnej.

     2. zabudovanie lavičiek a vývesných skriniek pred kultúrnym domom

     3. prevedenie asanácie rodinného domu č. 25.

     4. vybudovanie detského ihriska pri futbalovom ihrisku.

     5. zabezpečenie modernizácie ZŠ.

     6. zabezpečenie projektovej prípravy a majetkovo – právne vysporiadanie    pozemku pre predajňu Zeleniny a Domu služieb.

     7. vybudovanie garáží pre vozidlá DP.

     8. zabudovanie žľabov na odvodnenie pri kultúrnom dome vo Vydrnej.

     9. dokončenie úpravy ihriska vo Vydrnej.

   10. zastrešenie v 3 šesťbytových jednotkách.

   11. majetkovo – právne vybaviť 5 stavebných pozemkov pre IBV.

   12. zabezpečenie povrchovej úpravy cesty za požiarnou zbrojnicou.

   13. vybudovanie parkoviska pri Dome smútku.

   14. zabezpečenie náteru strechy a výmena zvodov na MĽK.

Plnenie volebného programu:

     Postupne sa začal dorábať Dom smútku. Bola uložená dlažba v sociálnych miestnostiach, bola prevedená elektroinštalácia, z Renokovu Nové zámky bol dodaný mraziaci box. Okresný stavebný podnik, závod Púchov, previedol obloženie stropu tatranským profilom, Považan dodal lavice i svietidlá, taktiež bolo dodané sklo na zasklenie DS. Pri futbalovom ihrisku v Lúkach bolo vybudované detské ihrisko a zabudované lavičky. Zabezpečila sa projektová príprava modernizácie základnej školy a následne i prevedenie modernizácie školy. V júli za pomoci rodičov boli vytrhané drevené dlážky, v triedach bol urobený poter, izolácia a natiahnutá guma do tried. Triedy boli vymaľované. Stavebná čata drobnej prevádzky, za pomoci rodičov, vybudovala kotoľňu. Ústredné kúrenie i vybavenie kotolne previedlo OSP. Modernizácia základnej školy v tomto rozsahu trvala štyri mesiace. Občanom za požiarnou zbrojnicou bola prevedená povrchová úprava cesty, previedlo sa čiastočné odvodnenie pri KD vo Vydrnej, dalo sa do prevádzky kino.

Kultúra:

     Za účelom zvýšenia kultúry pre občanov, po drobných úpravách, ktoré si vyžiadala SPF Bratislava bolo 30. apríla slávnostne spustené do prevádzky kino „Makyta“. Po krátkom príhovore predsedníčky MNV p. Repatej sa premietal český film „Vesničko má středisková“ v hlavnej úlohe s Rudolfom Hrušínskym a Mariánom Labudom. Obidve predstavenia, ktoré boli iba pre našich občanov, boli vypredané.


 

    Za účelom prevádzkovania kina boli do mimopracovného pomeru na Miestne kultúrne stredisko prijatí naši občania: Čech Jozef – uvádzač – zriadenec, Trnka Jozef – premietač – praktikant, ktorý v decembri 1989 absolvoval premietačské skúšky, nakoľko ako bývalý premietač v kine mal skúšky na 16 mm premietacie prístroje a v kine sú dodané nové 35 mm premietacie prístroje. Kubová Anna – premietač – praktikant – taktiež v decembri 1989 absolvovala premietačské skúšky. Kubo Peter – premietač, Kováčová Eva – pokladníčka, Ing. Martišková Oľga – vedúca kina. Keďže naši premietači – praktikanti absolvovali skúšky až v decembri, vypomáhali nášmu premietačovi Kubovi i premietači z kina „Mladoňov z Lazov pod Makytou.

     Pre kino bol odborom kultúry ONV v Považskej bystrici stanovený plán na rok 1989 v troch ukazovateľoch:

                                                                plán                              skutočnosť

počet predstavení                                 150                                     151

počet návštevníkov                            12.000                                  10.830

tržby v Kčs                                             40.000.- Kčs                        65.092,50 Kčs

     Plán v počte predstavení, v tržbách kino splnilo a tržby boli prekročené oproti plánu o 25.092,50 Kčs. Hrací profil kina: utorok, piatok, nedeľa.

     Okrem filmových predstavení, aranžovania kvetov, divadelného predstavenia, folklórneho popoludnia a ďalších podujatí, mali občania možnosť zoznámiť sa i s moravskými ľudovými pesničkami v podaní dychového súboru Žadovjáci a s ľudovým rozprávačom stráviť príjemné nedeľné májové popoludnie. Cez čs. umeleckú agentúru Slovkoncert bolo našim občanom sprostredkované vystúpenie bratislavskej humoristickej dvojice Maji Velšicovej a Michala Slivku v programe „Interkoliba“, za doprovodu tanečného orchestra J. Halázsa.

Školstvo:

     V priebehu r. 1989 došlo k personálnym zmenám i na Základnej škole v Lúkach. Do Dubnice nad Váhom odišiel pracovať i bývať riaditeľ školy Ducho Michal. K 31. januáru 1989 bol odborom školstva ONV v Považskej Bystrici menovaný nový riaditeľ školy Ľubomír Záleský. Zástupkyňu školy vykonávala Štefánia Repatá. Pedagogický zbor v šk.r. 1988/89 tvorili: Duháčková Mária, Húževková Anna, PhaeDr. Rumanová Anna, Crkoň Milan, Domjenová Jozefína, Francúzová Emília, Bucherová Antónia. Pani učiteľky Formánková a Šipulová vyučovali iba do júna 1989. V septembri prišiel vyučovať na Základnú školu Kucharík Vladimír. Družinu vedie p. Masárová. V šk. roku 1988/89 navštevovalo ZŠ 148 žiakov.

Obchodná sieť:

     Zásobovanie obyvateľstva v obci prevádza Jednota SD so sídlom v Považskej Bystrici. V priebehu r. 1989 došlo k niektorým kádrovým zmenám v obsadení vedúcich predajní. Vyriešilo sa obsadenie predajne mäsa, kde nastúpil Lišaník Peter, po odchode vedúceho Domácich potrieb P. Šveca do Púchova, prebrala vedenie predajne dlhoročná pracovníčka obchodu Martinková Dana. Bola zrušená prevádzková jednotka – bufet pri železničnej stanici, z ktorého sa uvažuje prerobiť predajňa Zeleniny.

Spoje:

     Majú v našej obci vybudovanú novú priestrannú budovu, v ktorej má i zastupiteľstvo Slovenská štátna sporiteľňa. Vedúcu poštového úradu vykonáva i naďalej od r. 1975 Túčková Marta. Doručovateľka Rakúsová Františka, ktorá pracovala u Spojov od r. 1956 odišla na starobný dôchodok a na jej miesto doručovateľky pre obec Vydrná nastúpila Ráčková Drahomíra. V januári 1989 odišla do dôchodku tiež doručovateľka Repatá Marta, ktorá pracovala u Spojov od r.1968. Od februára 1989 doručovateľku pre obec Lúky vykonáva Pavlusová Jarmila.

Štatistické údaje:

     K 31.12.1989 žilo v našej obci 976 občanov. Narodilo sa 9 detí. Zomrelo 11 občanov.

                                                                                                    M. Moštenanová

                                                                                                     kronikárka

 

                         Rok 1990

     Politické dianie, ktoré prebiehalo po celej republike neobišlo ani našu obec. Popri VPN boli v obci založené nové strany a hnutia. V marci bolo založené Kresťansko demokratické hnutiev septembri Slovenská národná strana. Ešte v januári došlo k odpolitizovaniu Rady a Pléna Miestneho národného výboru Lúky. Vo februári odišla do dôchodku predsedníčka MNV p. Repatá. Po dohode VPN, zložiek NF a poslancov pléna MNV bol do funkcie zvolený p. Ježovica Valér, poslanec pléna MNV.

Voľby – jún 1990:

     8. a 9. júna 1990 prebiehali v našej republike prvé slobodné voľby do najvyšších štátnych orgánov Federálneho zhromaždenia – Snemovne ľudu a Snemovne národov ako i voľby poslancov do Slovenskej národnej rady. V piatok 8. júna o 14,00 hod. bola otvorená volebná miestnosť, za ktorú vyhláškou bola určená kinosála kultúrneho domu. Volebná komisia bola zastúpená z členov politických strán a hnutí pôsobiacich v obci a nestraníkov. Do voličských zoznamov bolo zapísaných 636 voličov. Už v prvý deň volieb využilo volebného práva 80% občanov – voličov. Celkom sa volieb zúčastnilo 619 voličov, čo je 97%.

Výsledky volieb:

     Výsledky volieb do Federálneho zhromaždenia – Snemovňa národov:

  Počet zapísaných voličov                                                          636

  Zúčastnilo sa volieb                                                                  619

  Počet platných hlasov                                                              613

  Počet neplatných hlasov                                                              6

Por.č.              Názov strany                                   čís.str.            poč.hl.                %

  1.     Verejnosť proti násiliu                                       5                 204                33,27

  2.     Kresťansko demokratické hnutie                     17                160                26,10

  3.     Slovenská národná strana                              16                124                20,22

  4.     Komunistická strana Československa             10                  50                  8,15

  5.     Demokratická strana                                         2                  21                  3,42

  6.     Spojenectvo poľnohospodárov vidieka           11                  19                  3,09

  7.     Strana Slobody                                                 1                  11                  1,79

          Strana zelených                                              18                  11                  1,79

  9.     Sociálna demokracia                                      21                    8                  1,30

10.     Hnutie československého porozumenia           6                    3                   0,48

11.     Slobodný blok                                                19                    1                   0,16

          Združenie pre republiku, Všeľudová

          demokratická strana, Republikánska

          strana Československa                                   8                    1                   0,16

     Výsledky volieb do Federálneho zhromaždenia – Snemovne ľudu:

  Počet zapísaných voličov                                                          636

  Zúčastnilo sa volieb                                                                  619

  Počet platných hlasov                                                              614

  Počet neplatných hlasov                                                              5

Por.č.                Názov strany                                  čís.str.       poč.hl.                   %

  1.   Verejnosť proti násiliu                                        5              246                    40,06

  2.   Kresťanskodemokratické hnutie                      17              156                    25,40

  3.   Slovenská národná strana                              16               101                   16,44

  4.   Komunistická strana Československa             10                 52                     8,46

  5.   Demokratická strana                                         2                 17                     2,76

        Spojenectvo poľnohospodárov a vidieka        11                 17                     2,76

  7.   Sociálna demokracia                                      21                 11                     1,79

  8.   Strana slobody                                                 1                   7                     1,14

  9.   Strana zelených                                             18                   5                     0,81

10.   Hnutie československého porozumenia         19                   1                     0,16

         Všeľudová demokratická strana,

         Združenie pre republiku, Republikánska

         strana Československa                                  8                   1                     0,16

     Výsledky volieb do Slovenskej národnej rady:

  Počet zapísaných voličov                                                                       636

  Zúčastnilo sa volieb                                                                               619

  Počet platných hlasov                                                                           612

  Počet neplatných hlasov                                                                           7

Por.č.             Názov strany                                     čís.str.              poč.hl.            %

  1.     Slovenská národná strana                             16                    177              28,92

  2.     Verejnosť proti násiliu                                      5                    172              28,10

  3.     Kresťansko demokratické hnutie                   17                    158              25,81

  4.     Komunistická strana Československa           10                      44                7,18

  5.     Strana slobody                                                1                      15                2,45

  6.     Demokratická strana                                       2                      14                2,28

  7.     Spojenectvo poľnohospodárov a vidieka       11                     12                1,96

  8.     Strana zelených                                            18                        8               1,30

           Sociálna demokracia                                    21                       8               1,30

10.     Hnutie československého porozumenia        19                       3                0,49

11.     Všeľudová demokratická strana,

           Združenie pre republiku, Republikánska

           strana Československa                                 8                       1                0,16

Voľby – november 1990:

     Koniec októbra a začiatok novembra sa niesol v duchu príprav volieb do miestnej samosprávy. Miestna volebná komisia v Lúkach zo dňa 8. októbra 1990 vyhlásila kandidatúru pre voľby starostu obce. Podľa paragrafu 18 a 23 zákona SNR č. 346/90 Zb. O voľbách do orgánov samosprávy obcí ako kandidáti boli zaregistrovaní:

1. Ježovica Valér                    37 ročný       predseda MNV              za SNS

2. Martinko Eduard                50 ročný       stavebný technik           za VPN

3. Madala František               43 ročný       sústružník                     za KDH

     Miestna volebná komisia podľa paragrafu 18 a 23 zákona SNR č. 346/90 zb. O voľbách do orgánov samosprávy obcí pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva zaregistrovala a dňa 8.10.1990 vyhlásila kandidatúru poslancov a to:

  1. Bucher Jozef                                 dôchodca                             KDH

  2. Crkoň Milan                                   učiteľ                                   VPN

  3. Crkoňová Oľga                              laborantka                           KSS

  4. Čapicová Emília                             robotníčka                           SNS

  5. Dlapová Ľudmila                            učiteľka                               KSS

  6. Drienik Marian                               technik                                VPN

  7. Dundek Igor                                  robotník                              SNS

  8. Francúz Viktor                              robotník                              SNS

  9. Galvánek František                      elektrikár                             KDH

10. Hanes Ján                                    robotník                               VPN

11. MUDr. Hanes Milan                       lekár                                    SNS

12. Ing. Hoždora Ján                          technik                                 KDH

13. Janíček Jozef                               elektrikár                              KDH

14. Ježovica Valér                              predseda                             SNS

15. Kochan Ladislav                          robotník                               SNS

16. Kubová Anna                               robotníčka                           KSS

17. Lepulicová Mária                          robotníčka                           SNS

18. Luljaková Mária                            predavačka                         KDH

19. Madala František                          sústružník                           KDH

20. Novosád Jozef                              zámočník                             KDH

21. Pončík Miroslav                            robotník                               SNS

22. Putala Milan                                 robotník                               SNS

23. Ing. Ruman Dalibor                      technik                                 VPN

24. Sekáč Rudolf                               robotník                               VPN

25. Sekáčová Danuše                       robotníčka                            SNS

26. Slovinec Štefan                           technik                                  KDH

27. Štefánik Štefan                           robotník                                SNS

28. Túček Ladislav                           elektrikár                               SNS

     Dňa 23. a 24. novembra sa konali voľby do miestnej samosprávy obce. Za volebnú miestnosť bola vyhláškou určená kinosála KD. Na priebeh volieb dozerala okrsková volebná komisia a miestna volebná komisia. Do voličských zoznamov bolo zapísaných 655 voličov. Volieb sa zúčastnilo 531 voličov, t.j. 81,06 %.

Výsledky volieb:

     Miestna volebná komisia po sčítaní hlasov, po napísaní zápisnice vyhlásila výsledky volieb starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva.

     Za starostu obce bol zvolený Ježovica Valér s počtom platných hlasov 370, ktorý kandidoval za SNS. Martinko Eduard získal 86 hlasov, kandidoval za VPN. Madala František získal 48 hlasov, kandidoval za KDH.

     Za poslancov miestneho zastupiteľstva boli zvolení nasledovní kandidáti s počtom platných hlasov:

  1. MUDr. Hanes Milan                                321 hlasov                          SNS

  2. Pončík Miroslav                                     289 hlasov                          SNS

  3. Francúz Viktor                                       283 hlasov                          SNS

  4. Drienik Marián                                       277 hlasov                          VPN

  5. Kochan Ladislav                                    265 hlasov                          SNS

  6. Dundek Igor                                           242 hlasov                          SNS

  7. Slovinec Štefan                                      240 hlasov                          KDH

  8. Janíček Jozef                                          237 hlasov                          KDH

  9. Sekáč Rudolf                                          236 hlasov                          VPN

10. Novosád Jozef                                        221 hlasov                          KDH

11. Štefánik Štefan                                       216 hlasov                          SNS

12. Túček Ladislav                                       216 hlasov                          SNS

     Za náhradníkov do miestneho zastupiteľstva s počtom platných hlasov boli zvolení:

  1. Luljaková Mária                                      207 hlasov                           KDH

  2. Galvánek František                                194 hlasov                           KDH

  3. Ing. Hoždora Ján                                    192 hlasov                           KDH

  4. Ing. Ruman Dalibor                                188 hlasov                           VPN

  5. Crkoň Milan                                            181 hlasov                           VPN

  6. Madala František                                   175 hlasov                           KDH

  7. Bucher Jozef                                          165 hlasov                           KDH

  8. Čapicová Emília                                     161 hlasov                           SNS

  9. Putala Milan                                           147 hlasov                           SNS

10. Hanes Ján                                              137 hlasov                           VPN

11. Lepulicová Mária                                    115 hlasov                           SNS

12. Kubová Anna                                           99 hlasov                           KSS

13. Dlapová Ľudmila                                      94 hlasov                           KSS

14. Crkoňová Oľga                                        79 hlasov                           KSS

15. Sekáčová Danuše                                   76 hlasov                           SNS

Volebný program:

     Návrh volebného programu na rok 1990 bol prejednaný a schválený Radou MNV dňa 17.1. 1990. Obsahoval nasledovné body:

1. Dokončenie prác na dome smútku a interiéri, aby bol daný do užívania do 30.6.

2. Asanácia domu č. 25.

3. Vybudovanie garáží pre vozidlá DP.

4. Prevedenie úprav v bufete na železničnej stanici a požiadanie š.p. Zelenina o zriadenie predajne.

5. Zabezpečenie PÚ a následne JP na prístavbu ZŠ.

6. Prevedenie oplotenia vstupnej časti cintorína a vybudovanie parkoviska.

7. Požiadať ONV ÚP a ÚHA o dovýber stavebných pozemkov v Lúkach pre IBV.

Plnenie volebného programu:

     Najväčšia pozornosť sa venovala dokončovacím prácam na Dome smútku, ktorý bol zasklený, bola položená dlažba v obradnej miestnosti, upravené a vyasfaltované parkovisko pred domom smútku, i prístupová cesta k cintorínu. Ďalej bola prevedená izolácia strechy na základnej škole, prevedené bolo odvodnenie cesty od kultúrneho domu, opravená kanalizácia KD, dobudoval sa chodník od únikového východu z kina, osadili sa propagačné skrinky, vyasfaltovala sa cesta pred kultúrnym domom, bola započatá rekonštrukcia miestneho rozhlasu v miestnej časti Humnisko, previedli sa rekonštrukčné práce v nádražnom bufete, natrela sa strecha na MĽK.

Školstvo:

     V školskom roku 1989/90 navštevovalo ZŠ v Lúkach 147 žiakov. Prospelo 142 žiakov, opravné skúšky robili 4 žiaci, 1 žiak z I. ročníka nepostúpil. S vyznamenaním prospelo 19 žiakov, veľmi dobre prospelo 15 žiakov. Zníženú známku z chovania mal 1 žiak. V školskom roku 1989/90 bolo spolu vymeškaných 6171 vyučovacích hodín, priemer na jedného žiaka v počte vymeškaných hodín bol 42. Na ZŠ vyučovalo 10 učiteľov. Školskú družinu navštevovalo 22 žiakov. Po prvýkrát si pedagogický zbor mal možnosť v januári zvoliť riaditeľa školy. Voľby prebiehali tak v materskej ako aj na základnej škole. V materskej i v základnej škole boli do svojich funkcií potvrdení riaditelia škôl, ktorí túto funkciu zastávali pred voľbami a to v MŠ p. riaditeľka Kubašová a na ZŠ p. riaditeľ Záleský. Od septembra sa na ZŠ popri ruskom jazyku začal vyučovať i nemecký jazyk.

Kultúra:

     Kultúra zaznamenala značný útlm v obci, avšak akcie, ktoré majú dlhoročnú tradíciu v obci našli odozvu medzi občanmi. Z kultúrnych akcií, ktoré majú dlhoročnú tradíciu treba spomenúť fašiangový sprievod masiek obcou, po ktorom sa konala fašiangová zábava, ďalej sa organizovala požiarnická súťaž O zlatú prilbu, Beh víťazstva, futbalový turnaj. V máji bola obnovená tradícia osláv Dňa matiek, najskôr deti MŠ pripravili pre svoje mamičky slávnostnú akadémiu, kde sa predstavili v programe venovanom matkám a tiež sa konali verejné oslavy Dňa matiek v KD. MKS pripravilo počas letných dní výstavku výšiviek ako i výstavku obrazov amatérskeho maliara, občana z Lúk Jozefa Ráčka a výstavku drevených plastík drevorezbára, rodáka z Lúk Jána Vetešku. Po prvýkrát sa v našej obci organizoval kurz spoločenského tanca. Kurz viedol lektor z Považskej Bystrice Juraj Žižka, ktorý tiež pracuje v Dome kultúry v Považskej Bystrici v klube spoločenských tancov. Kurzu sa zúčastnili nielen chlapci a dievčatá z Lúk, ale i zo susedných obcí. V decembri bol kurz ukončený záverečným tanečným večierkom. Pre vianočnými sviatkami bol predvianočný trh, kde si občania mohli zakúpiť darčeky ako knihy, gramoplatne, kazety, ale i medovníkárske a cukrárenské výrobky. Taktiež boli poriadané tradičné akcie ako sú požiarnické súťaže, futbalový turnaj, tanečné zábavy, divadelné predstavenie, v ktorých sa predstavili divadelné súbory z Horoviec a z Domu kultúry v Púchove.

Zbor pre občianske záležitosti:

     Činnosť sa orientovala na občianske obrady. Individuálne bolo uvítaných do života 10 detí, sobáš uzavrelo 10 snúbencov, bolo uskutočnených 14 rozlúčiek so 15 zomrelými. Bolo 19 životných a pracovných jubileí, uskutočnila sa 1 rozlúčka s brancami, 3 jubilejné sobáše, posedenie s dôchodcami, 3 rozlúčky do dôchodku. Došlo k zmene sobášiaceho, po odchode sobášiacej p. Repatej do dôchodku sobášil predseda MNV p. Ježovica. K ďalším zmenám v ZPOZ-e nedošlo.

Činnosť Zväzu požiarnej ochrany:

Tak ako po iné roky i v roku 1990 sa sústredila činnosť ZPO na prevenciu proti požiarom. Členovia Zväzu požiarnej ochrany sa zúčastnili preventívnych požiarnych prehliadok domácností. Zasahovali pri požiari lesného porastu v Lysej. Počas celého roka sa o požiarnu techniku starali Štefánik Ľuboslav a Martinko Peter. Tradične sa členovia ZPO zúčastňujú požiarnych súťaží na ktorých dosahujú dobré výsledky. V súťaži Plameň sa v okresnom kole mladší žiaci umiestnili na 2. mieste zo 14 požiarnických družstiev, starší žiaci obsadili 3. a 8. miesto z 32 požiarnych družstiev. Už šiesty rok sa zúčastňujú súťaží požiarnych družstiev i dorastenci. Dorastenky na okresnom kole skončili na 4. mieste. Dorastenci sa zúčastnili 5 – krát okresného kola a 5 – krát sa stali majstrami okresu v požiarnej súťaži, vrátane roku 1990. Dospelí členovia požiarneho oddielu sa v roku 1990 tiež zúčastnili okrskovej súťaže, ktorá bola v susednej obci v Záriečií. Ženy zo šiestich požiarnych družstiev okrskovú súťaž vyhrali a muži z deviatich požiarnych družstiev skončili tiež na 1. mieste. Brigádnická činnosť bola orientovaná na úpravu požiarneho cvičiska, kde sa prevádzala rekonštrukcia elektriny a úprava detského ihriska.

Majstrovstvá ČSFR poľnohospodárskych a dedinských športov:

     V Brezne sa konali majstrovstvá poľnohospodárskych a dedinských športov z celej našej vlasti, ktorí nie sú organizovaní u telovýchovných oddielov. Športovci súťažili v plávaní na 100 m, v šplhaní, behu na 100 m, v skoku ďalekom, v hode granátom a cezpoľnom behu. Z našej obce sa týchto majstrovstiev  zúčastnil Štefánik Milan, ktorý v kategórií muži 30 – 39 rokov obsadil 1. miesto a stal sa Majstrom ČSFR poľnohospodárskych a dedinských športov pre rok 1990. Umiestnenie nášho spoluobčana svedčí o tom, že športu sa dá venovať i keď nie je organizovaný.

Štatistické údaje:

     K 31.12.1990 žilo v obci 971 občanov. Narodilo sa 13 detí. Zomrelo 15 občanov.

                                                                                         Moštenanová Marta

                                                                                         kronikárka obce

 

                        Roky 1991 – 1998

     Politické dianie, ktoré prebiehalo v celej republike, malo vplyv i na dianie v našej obci. Zastúpenie viacerých politických strán malo za následok i rozštiepenie obecného zastupiteľstva v Lúkach. Názory poslancov sa vo veľkej miere nezhodovali s názormi starostu obce, a tak starosta obce, ktorý bol zvolený v komunálnych voľbách v novembri 1990 p. Valér Ježovica v júli 1991 na zasadnutí Obecného zastupiteľstva rezignoval na svoju funkciu.

Doplňujúce voľby starostu:

     V priebehu roka 1991 došlo k odčleneniu obce Vydrná od obce Lúky. Taktiež matričná agenda obce Vydrná bola začlenená do susednej obce Záriečie. Slovenská národná rada na základe rezignácie starostu p. Ježovicu musela prijať zákon, v ktorom predseda parlamentu vyhlásil pre obec Lúky doplnkové voľby na starostu obce, ktoré sa konali v mesiaci november. Na funkciu starostu obce boli navrhnutí dvaja kandidáti: bývalá predsedníčka MNV v Lúkach Anastázia Repatá, ktorá z tejto funkcie odišla do dôchodku vo februári 1990 a pracovník Matadoru Púchov, občan našej obce František Šerý. Občania si v týchto doplňujúcich voľbách zvolili Františka Šerého.

Rozvoj súkromného podnikania:

     V nasledujúcom období boli prijaté zákony o živnostenskom podnikaní a občania využili túto možnosť. Ako prvý v obci začal podnikať Ing. Miroslav Crkoň z Horných Kočkoviec, ktorý si najskôr prenajal a neskôr odkúpil priestory na Vlčích jamách od JRD Mestečko a rozbehol tam gumárenskú výrobu. Požiarnu zbrojnicu si prenajal Ing. Jozef Veteška, tu zriadil odevnú výrobu. Zamestnanie u uvedených firiem našli občania nielen z našej obce, ale i z blízkeho okolia.

     Tak ako si občania zvykli, že pracujú v súkromných spoločnostiach, zvykali si na to, že i obchodné jednotky sa privatizujú, resp. berú sa do prenájmu. Ako prvý si vzal do prenájmu nádražný bufet p. Jurči Milan, nasledovalo otvorenie novej predajne Miduš, kde v rodinnom dome Dušana Fúsika otvoril predajňu majiteľ rodinného domu p. Fúsik a jeho sestra p. Kubašová. Predajňa bola zameraná na predaj ovocia, postupne sa sortiment rozširoval o mlieko, mliečne výrobky, potravinárske výrobky až po mäso a mäsové výrobky.

     Do prenájmu si p. Terézia Duníková zobrala aj obchodný dom, kde sa predával textil, obuv, bytové doplnky a koberce. Po odkúpení obchodného domu bola časť prerobená na potraviny, ktoré prevádzkoval p. Anton Duník. Postupne sa celá táto prevádzka zmodernizovala a občania si môžu vybrať zo širokého sortimentu potravinových, mäsových výrobkov, ovocia a zeleniny, textilu, ale i drogistického tovaru, školských potrieb a hračiek. Táto predajňa je navštevovaná i kupujúcimi zo širokého okolia.

     Predajňa domácich potrieb bola tiež daná do prenájmu p. Petrovi Bartošovi. Občania si v nej okrem potrieb pre domácnosť a drogistického tovaru mohli zakúpiť i obuv. Táto predajňa však bola v obci zrušená, budovu odkúpila súkromná spoločnosť z Púchova, ktorá ju však počas celého roka 1998 nedala do prevádzky.

     Ďalšia prevádzka bola zriadená v rodinnom dome p. Milana Krečmera, ktorý dal do prenájmu pivničné priestory firme Fabuš s.r.o Púchov. Táto prevádzka ponúkala občanom farby – laky a drogistický tovar. Táto prevádzka bola v obci zrušená v roku 1997.

     Taktiež reštaurácia Niva v obci bola daná do prenájmu vedúcej zariadenia p. Zdenke Rosinovej. Toto zariadenie dodnes slúži svojmu účelu. Predajňu potravín prevzala do prenájmu p. Emília Lepulicová a predajňu mäsa p. Lišaník Peter, avšak v júni 1998 túto predjňu mäsa zatvoril a vzala si ju do prenájmu p. Lepulicová.

     Postupne v obci vznikali prevádzky, ktoré ale nemali dlhú dobu trvania, či to bola už novozriadená cukráreň, požičovňa videokaziet, alebo nádražný bufet, ktorý často menil nájomcov.

Kultúrny život v obci:

     V dôsledku politických zmien zmenil sa i kultúrny život v obci, prestali sa do neho zapájať spoločenské organizácie, napriek tomu sa však podarilo udržať činnosť kultúrneho strediska v obci. Činnosť kina sa podarilo udržať v obci ako jedinému v celej tzv. Púchovskej doline, keď postupne prestali premietať Dohňany, Lysá pod Makytou pre zlý technický stav a nakoniec i kino „Mladoňov“ v Lazoch pod Makytou pre malú účasť divákov. Ako jediné z tohto boja vyšlo kino „Makyta“ v Lúkach, i napriek tomu, že vstupné zo sumy, ktoré sa v rokoch 1991 pohybovalo od 8.- do 12.- korún sa v roku 1998 vyšplhalo až do výšky minimálneho vstupného 40.- Sk za predstavenie.

     V roku 1991 vyšlo v obci prvé číslo občasníka Lúčan, ktorý vydáva MKS v Lúkach za spolupráce Obecného úradu v Lúkach. Občasník informuje občanov o dianí v obci, ale i o minulosti obce. I v dňoch keď prestali v obci pracovať spoločenské organizácie, kultúrny život neprestal v obci celkom existovať, popri prevádzkovaní kina pracujú pri MKS i ochotnícke krúžky. Znovu obnovený divadelný krúžok začal činnosť hrou Verona, po dvojročnej odmlke opäť naštudoval hru Pani richtárka, nasledovali hry Pytliakova žena, Mozoľovci.

     Ďalej sa vytvoril detský folklórny súbor, ktorý vedie p. Danka Repatá. Tento súbor sa nemalou mierou podieľa na takých podujatiach ako sú oslavy sviatku Dňa matiek, uvítanie detí do života, jubileá občanov, či zlaté svadby, posedenie s prestárlymi  občanmi. Taktiež v spolupráci so Základnou školou v Lúkach pracuje detský dramatický krúžok, ktorý sa pri príležitosti posedenia s prestárlymi občanmi predstavil hrou Koza rohatá. Taktiež naštudoval divadelnú rozprávku Kráľ drozdia brada, s ktorou sa predstavil nielen žiakom zo základnej školy v obci, ale i spolužiakom zo susedných obcí. Sporadicky pracuje i krúžok spoločenského tanca.

     I napriek finančným ťažkostiam, predsa sa v obci darí udržať si svoje tradície a to fašiangový sprievod masiek po obci a tradičné hody. Popri týchto podujatiach však občania mali možnosť zúčastniť sa i vystúpení profesionálnych umelcov a to Maji Velšicovej a Michala Slivku so speváčkami Lýdiou Volejníčkovou a Oľgou Szabovou, skupiny Lojzo, Andera z Košíc, dychovej hudby Moravanka, či Jozefa Zímu. V poslednej dobe už nie je možné tieto podujatia organizovať pre vynaložené veľké finančné prostriedky.

Činnosť Zväzu požiarnej ochrany:

     V roku 1992 si ZPO pripomenul v obci 100 rokov. História dobrovoľného požiarneho zboru v Lúkach sa datuje od 24. apríla 1892, kde na prvom zhromaždení boli prečítané stanovy a zvolil sa výbor. Počas činnosti tohto zboru sa mladí požiarnici zúčastňovali súťaží dobrovoľných požiarnych družstiev, kde dosahovali dobré výsledky. Oslavy 100 ročného výročia založenia požiarneho zboru sa v našej obci konali 16. augusta 1992 na požiarnom cvičisku, kde bol pripravený program z ukážiek požiarnych zásahov a odovzdanie vyznamenaní zaslúžilým členom a večer posedenie pri hudbe.

Telovýchova a šport:

     V obci sa žije aj športom, hlavne však futbalom. Vo futbalových súťažiach boli zapojení dospelí, avšak v roku 1995 sa k mužom pridali i žiaci a v roku 1998 i mužstvo dorastu. Družstvo mužov postúpilo v roku 1997 z druhej triedy do prvej triedy, kde so striedavými úspechmi bojuje dodnes.

     Tradične sa však v našej obci organizuje Beh víťazstva, ktorý sa v spolupráci so ŠK Matador organizuje pri príležitosti konania výstavy Interguma a preto bol premenovaný na Beh víťazstva a Intergumy a jeho trasa sa zmenila a vedie z obce Lúky, kde je štart pred budovou Obecného úradu, cez Dohňany do Púchova. Pôvodná trasa sa bežala z Lúk do obce Lazy pod Makytou – Mladoňov a späť na Lúky. Popri tom však môžeme povedať, že medzi občanmi sa nájdu i nadšenci pre šport – beh, ktorí reprezentujú obec. Medzi nich patrí i Ladislav Kochan. Reprezentuje nielen seba, ale i našu obec. Medzi jeho najvýznamnejšie podujatia patrí bezpochybne Košický maratón mieru, kde sa v roku 1997 v kategórií nad 50 rokov umiestnil na 11. mieste. Pred Košickým MMM v príprave absolvoval 750 km. Jeho veľkým snom bolo zúčastniť sa najstaršieho maratónu na svete a to v Spojených štátoch amerických v Bostone. Jeho sen sa splnil v apríli 1998.

Cross country 96:

     Avšak nielen futbal rezonuje v ušiach športových fanúšikov. V dňoch 5.7. až 6.7.1996 na lesných a poľných cestách v Lúkach burácali na motocrosovej trati motocykle v kubatúre do 85 cm, 125 cm, nad 125 cm dvojtakty, nad 125 cm štvortakty a veteráni nad 40 rokov bez rozdielu kubatúry. Medzi jazdcami zneli mená ako: Katriňák, Hrehor, Matoška, Jakeš. Trať viedla horským prostredím obce Lúky a obce Vydrná. Bola veľmi náročná. Určité úseky museli byť i presmerované. Prvý deň prebehol bez ťažkostí, na druhý deň sa dvaja z vedúcich jazdcov dostali do rozporu s pravidlami súťaže a na trati ich čakala čierna zástavka, ktorá ukončila ich účasť v pretekoch. Doplatili na to Jaroslav Katriňák a M. Kremel dovtedy jazdiaci na popredných miestach.

Náboženské dianie v obci:

     Keďže nielen kultúrou a športom je možné prispieť k dianiu v obci, je dobré sa venovať i duchovným hodnotám života. Po revolúcií 1989 sa náboženský život znormalizoval a keďže v obci žijú 2/3 občanov rímsko-katolíckeho vyznania, bolo veľkou udalosťou v obci, keď slúžil primičnú omšu dňa 24. júla 1994 rodák z našej obce, syn rodičov Františka Galvánka a Márie Galvánkovej, rod. Štandovej. Bola to udalosť, ktorú naša obec v celej svojej histórii nezažila. Po troch rokoch sa opäť táto udalosť zopakovala, keď primičnú omšu slúžil syn rodičov Ing. Jána Hoždoru a Zuzany Hoždorovej, rod. Luljakovej. V tomto roku sa prevádzala i rekonštrukcia rímsko-katolíckeho kostola, ktorú zabezpečoval Mgr. Pavol Herud – správca farnosti v spolupráci s cirkevnou radou. Kostol bol z vnútra vymaľovaný a bola opravená i vonkajšia omietka.

Voľby do miestnej samosprávy a vznik SR:

     Do dejín celého Slovenského národa sa veľkými písmenami zapíše deň 1. január 1993. V tento deň sa pred budovou Obecného úradu v Lúkach zišlo okolo 200 ľudí, ktorí si spolu so štátnymi predstaviteľmi cestou miestneho rozhlasu prišli pozdvihnúť čašu a zaželať šťastný Nový rok novovzniknutej Slovenskej republike, ktorá sa tak po mnohých rokoch oddelila od Českej republiky a vznikol samostatný štát pre Slovákov. Nechýbali gratulácie štátnikov, ktoré občanom sprostredkoval miestny rozhlas, gratulácie zástupcov obecného zastupiteľstva ale i občanov, ktorí si blahoželali medzi sebou. O 24,00 hod. sa obcou niesla štátna hymna Slovenskej republiky, svetlice osvetľovali oblohu a občania si navzájom želali zdravie, šťastie a veľa šťastia i novej republike.

     V priebehu mesiaca február 1993 došlo ku kolkovaniu vtedy ešte federálnych peňazí a následne po tom boli vytlačené a dané do obehu slovenské peniaze. Rozdelenie federácie malo za následok i to, že v susednej obci Lysá pod Makytou bola zriadená colnica pre prechod do Českej republiky. Vznikli i menšie problémy so štátnym občianstvom, nakoľko veľa občanov do roku 1954 a podľa zákona mali štátne občianstvo Českej republiky. Do konca septembra 1994 si občania mohli požiadať bezplatne o udelenie štátneho občianstva SR. Všetci občania ktorých sa to týkalo, túto možnosť využili a bolo ich z našej obce 54.

     Vznik štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou malo súvislosť aj so vznikom Hraničného oddelenia PZ s pôsobnosťou v katastrálnom území obcí Lúky, Lysá pod Makytou a Lazy pod Makytou. Pri uskutočňovaní svojho poslania plní úlohy ochrany štátnych hraníc. Na pomoc majú pracovníci Hraničného oddelenia PZ v Lúkach k dispozícií i 12 členov jednotky vojenskej pohraničnej stráže z obce Klokočov, ktorí im pomáhajú pri ochrane štátnych hraníc.

Komunálne voľby:

     V dňoch 18. a 19. novembra 1994 sa konali komunálne voľby pre obecné zastupiteľstvo a voľby starostu obce. Miestna volebná komisia zaregistrovala, následne na to i sčítala a uverejnila výsledky volieb.

Počet osôb zapísaných vo voličských zoznamoch:                       682

Počet platných hlasov do obecného zastupiteľstva:                     473

Počet platných hlasov pre voľby starostu obce:                           463

Do obecného zastupiteľstva boli zvolení:

  1.) Marián Drienik                                                                243 hlasov

  2.) Ing. Jaroslav Zigo                                                           226 hlasov

  3.) Ľuboslav Štefánik                                                          216 hlasov

  4.) MUDr. Milan Hanes                                                        208 hlasov

  5.) František Galvánek                                                       200 hlasov

  6.) Jarmila Matuščinová                                                     189 hlasov

  7.) Mária Moštenanová                                                     189 hlasov

  8.) Ing. Adolf Koniarik                                                        178 hlasov

  9.) Miroslav Pončík                                                           177 hlasov

10.) Jaroslav Túček                                                            170 hlasov

11.) Alena Cabúková                                                          160 hlasov

12.) Eduard Martinko                                                         160 hlasov

Náhradníci do OZ podľa počtu získaných hlasov:

  1.) Ján Luliak                                                                   153 hlasov

  2.) Ing. Ľubomír Dusala                                                   149 hlasov

  3.) Mária Lepulicová                                                        148 hlasov

  4.) Ján Hamšík                                                                 146 hlasov

  5.) Jozef Janíček                                                              145 hlasov

  6.) Zuzana Hoždorová                                                     139 hlasov

  7.) Radoslav Crkoň                                                         130 hlasov

  8.) Ing. Oľga Kováčová                                                   129 hlasov

  9.) Anastázia Repatá                                                      126 hlasov

10.) Ľudmila Dlapová                                                       123 hlasov

11.) Štefan Slovinec                                                         115 hlasov

12.) Stanislav Kováč                                                        110 hlasov

13.) Túček Ladislav                                                           82 hlasov

14.) Rudolf Okrajek                                                           82 hlasov

15.) Peter Martinko                                                           78 hlasov

Za starostu obce bol zvolený:

        František Šerý                                                        248 hlasov

Kandidáti na starostu, ktorí neboli zvolení podľa poradia hlasov:

  1.) Eduard Martinko                                                     103 hlasov

  2.) Ľudmila Dlapová                                                       58 hlasov

  3.) František Madala                                                      30 hlasov

  4.) Peter Martinko                                                          24 hlasov

     Aké budú nasledujúce voľby o štyri roky a ktorí kandidáti sa budú uchádzať o hlasy občanov, ukáže čas.

Výstavba obce:

     V mesiaci január 1994 sa na obecnom úrade v Lúkach konal konkurz na stavbu ČOV a kanalizácie obce. Konkurzu sa zúčastnilo 17 prihlásených organizácií. Projekty posudzovala komisia, ktorá vybrala projekt spoločnosti E.S. s.r.o Považská bystrica. Na konkurznom konaní na výstavbu ČOV Lúky – Lysá pod Makytou boli prihlásené tri firmy, z ktorých odborná porota vybrala projekt spoločnosti Regas s.r.o. Považská Bystrica, dodávateľom technologickej časti je ČOV SPOL Bratislava. Čistiareň odpadových vôd bude mať vysoký čistiaci efekt, spoľahlivosť a nenáročnosť na obsluhu a energiu. Čistiareň odpadových vôd bude slúžiť pre obec Lúky spoločne s Lysou pod Makytou. Kanalizácia v obci bude odvádzať výlučne splaškové vody z rodinných domov a ostatnej občianskej vybavenosti. Trasa kanalizačnej siete je smerovo a výškovo vedená tak, aby bolo možné napojiť podľa možnosti všetkých obyvateľov obce.

     Ďalej sa sústredila pozornosť pri skrášľovaní a zveľaďovaní obce na tie budovy, ktoré v obci už existovali, avšak bola potrebná ich modernizácia, alebo rekonštrukcia.

Zdravotné stredisko a lekáreň v obci:

     Zdravotné služby v obci poskytovali lekári, ktorí boli zamestnancami Polikliniky Púchov. Avšak podmienky, ktoré zabezpečila situácia v zdravotníctve, prispela k tomu, že i lekári v našej obci sa odštátnili a začali pracovať súkromne. V marci 1997 bola bezplatným prevodom budova zdravotného strediska prevedená do vlastníctva obce a obec uzatvorila s lekármi zmluvy o prenájme nebytových priestorov.

Zloženie lekárov:

Zdravotný obvod Lúky I.                                    MUDr. Krišťák Jozef

Zdravotný obvod Lúky II.                                   MUDr. Végh Tibor

Detská lekárka                                                  MUDr. Zemanová Marta

Stomatologický lekár                                         MUDr. Lysý Dušan

Vedúca lekárne                                                 PhmaDr. Vondrová Emília

Storočné vody:

     V nedeľu popoludní ako i celú noc pršalo. Výdatné dažde z Moravy naplnili korytá riek a v pondelok ráno 1997 sa zdvihla i hladina rieky Biela voda. Neustály dážď neveštil nič dobré, čo napokon vyústilo do vyhlásenia I. stupňa protipovodňovej aktivity. V popoludňajších hodinách boli evakuované deti z materskej školy. Voda narobila veľké škody na majetku obce a občanov. V osade Martinkovce bola poškodená cesta, poškodené bolo koryto rieky Biela voda. Veľa občanov muselo v noci i počas nasledujúceho dňa čerpať vodu z pivníc. Úroda na Vlčích jamách bola zaliata.

Voľby 1998:

     V dňoch 25. a 26. septembra sa konali voľby do NR SR. Vo volebnom okrsku boli zaznamenané nasledovné výsledky:

Celkový počet osôb zapísaných do zoznamu voličov:                            734

Počet voličov, ktorým boli vydané voličské obálky:                                644

Počet odovzdaných obálok:                                                                   643

Počet platných hlasov celkom:                                                              638

Počet platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo politické hnutie:

  1.) Hnutie za demokratické Slovensko                                                275

  2.) Maďarské ľudové hnutie                                                                   0

  3.) Národná alternatíva Slovenska                                                         0

  4.) Strana maďarskej koalície                                                                0

  5.) Béčko – Revolučná robotnícka strana                                             1

  6.) Naše Slovensko                                                                               0

  7.) Strana občianskeho porozumenia                                                 38

  8.) Slovenská demokratická koalícia                                                 106

  9.) Slovenská národná strana                                                           134

10.) Nezávislá iniciatíva                                                                          6

11.) Slovenská ľudová strana                                                                1

12.) Hnutie tretej cesty                                                                          0

13.) Strana demokratickej ľavice                                                        58

14.) Komunistická strana Slovenska                                                  15

15.) Jednota strany pracujúcich                                                           0

16.) Združenie robotníkov Slovenska                                                  3

17.) Slovenská národná jednota                                                         1

     Pred voľbami sa uskutočnili mítingy jednotlivých strán a v obci na týchto podujatiach vystúpilo veľa politikov, spomeniem p. Jariabka a p. Hofbauera za HZDS, p. Šeptáka a p. Prokeša zo SNS, p. Schustera, p. Mesiarika za SOP, ako i veľa menej významnejších politikov z ostatných strán.

 

                                         Ž I V O T O P I S

     Narodila som sa 25. mája 1957 vo Vsetíne. Svoje detstvo som prežila v obci Lazy pod Makytou, kde som ukončila aj ZDŠ. Po jej skončení som študovala na päťročnom súvislom štúdiu v Partizánskom a po jeho ukončení som pracovala v Závodoch dvadsiateho deviateho augusta ako manipulantka. V roku 1977 som sa vydala a prisťahovala som sa za manželom do tunajšej obce. Diaľkovo som vyštudovala Pedagogickú školu v Turčianskych Tepliciach – odbor učiteľstvo pre Materské školy, keďže som už pracovala ako učiteľka v MŠ. Od roku 1983 som pôsobila ako riaditeľka v MŠ Záriečie až do roku 1991. Od tohto času pracujem v našej obci v Materskej škole ako učiteľka. Spolu s manželom sme vychovali jedného syna, ktorý je zatiaľ slobodný a býva s nami v spoločnej domácnosti.

     Obecné zastupiteľstvo uznesením č. 3/2000 zo dňa 2. mája 2000 ma schválilo a menovalo za kronikára obce nakoľko sa nenašiel iný ochotný kronikár.

                                                                                                      Dlapová Ľudmila

 

                              Rok 1999

     Tento rok sa niesol v znamení posledného roka druhého tisícročia. Avšak zároveň to bol aj prvý rok práce pre nového starostu a poslancov zvolených v komunálných voľbách. Všetci novozvolený si snáď dostatočne uvedomili, že na riešenie problémov občanov je potrebná súdržnosť a stabilita poslaneckého zboru, bez rozdielu k akej politickej strane patria. Aspoň taký je názor väčšiny občanov v tejto obci. Čas však ukáže, či svoje pôsobenie v Obecnom zastupiteľstve mysleli vážne, aby boli nápomocný v prospech obce a pomoci spoluobčanov, ktorí ich volili alebo chceli naplniť len svoje ambície. V týchto časoch sú verejné funkcie pomerne nevďačné nakoľko z rozpočtu štátu idú do obcí len malé prílivy financií a obce pokiaľ nemajú vybudované a dobre prosperujúce drobné prevádzky – živoria len z chabých príspevkov, ktoré vyberú od občanov alebo získajú cestou sponzorských darov. A keďže v našej obci je len zopár drobných podnikateľov nie je ani možnosť získavania veľkej pomoci.

Verejno – spoločenský život:

     Dňa 15. januára 1999 sa zišli na slávnostnom zasadnutí všetci poslanci Obecného zastupiteľstva bývalý aj novozvolený, na čele s odstupujúcim starostom p. Františkom Šerým a nastupujúcim p. Jaroslavom Túčkom, vo veľkej sále Kultúrneho domu v Lúkach. Po zložení sľubu poslancov bol zvolený zástupca starostu verejným hlasovaním ako aj predsedovia jednotlivých komisií.

     Taktiež bola ustanovená trojčlenná Rada Obecného zastupiteľstva, do ktorej boli zvolený: Dlapová Ľudmila, Ing. Kováčová Oľga, Pončík Miroslav. Zástupkyňou starostu obce bola zvolená Dlapová Ľudmila.

     Predsedom finančnej komisie bola zvolená Ing. Kováčová Oľga a členovia Ing. Dundeková Zuzana a Okrajková Katarína.

     Predsedom komisie životného prostredia bol zvolený: p. Lepulica Štefan a členovia Drienik Marian a Hamšík Ján.

     Predseda kultúrno – športovej komisie bola zvolená: Mgr. Markušková Jana a členovia Bednárik Michal a Janíčková Jana.

     Predseda komisie pre ochranu verejného poriadku bol zvolený: p. Pončík Miroslav a členovia Dr. Hanes Milan a Kováč Anton.

     Predseda stavebnej komisie bol zvolený: p. Cabuk Radovan a členovia Ing. Hrebík Anton a Ing. Janíček Miroslav.

     Kontrolórom obce zostal p. Štefánik Štefan. Sobášiacimi boli schválený: p. Túček Jaroslav, Pončík Miroslav a Markušková Jana. Predsedníčkou Zboru pre občianske záležitosti zostala z predchádzajúceho obdobia p. Dlapová Ľudmila ako aj členovia ZPOZ matrikárka Mošteňanová Marta, hudobníčka: Zigová Oľga, speváčky: Repatá Michala, Okrajková Zuzana, recitátorka: Luliaková Monika a maliar Pamätnej knihy obce: p. Janíček Karol, ďalej členkami ZPOZ zostali aj Repatá Dana a Janíčková Jana, ktoré pripravujú deti na rôzne vystúpenia akcií Zboru pre občianske záležitosti (ZPOZ).

     V priebehu daľších zasadnutí Obecného zastupiteľstva boli schvaľované postupne nasledovné dokumenty: 22. marca 1999 bol schválený Štatút obce, Pracovný poriadok Obecného úradu, Pasportizácia cintorínov. Za správcu lomu v Kameňolome Lúky bol zvolený p. Pončík Miroslav. Schválený a vymenovaný bol nový velitel Dobrovoľného požiarneho zboru v obci p. Ladislav Repatý, za odstúpeného p. Štefánika Ľubomíra.

     Na vlastnú žiadosť pre zdravotné dôvody bol odvolaný kontrolór obce p. Štefánik Štefan a na návrh Rady obecného úradu bola schválená a vymenovaná nová kontrolórka obce Ing. Dundeková Zuzana, týmto nastala aj zmena vo finančnej komisií kde za odstupujúcu Ing. Dundekovú bola doplnená do komisie p. Lepulicová Mária.

     Na začiatku kalendárneho roka usporiadal starosta obce stretnutie s miestnymi podnikateľmi pôsobiacimi v našej obci, kde vznikla iniciatívna myšlienka na usporiadanie Silvestra 1999 a oslavy vítania Milénia 2000 v našom kultúrnom dome v Lúkach, s prísľubom finančnej a sponzorskej pomoci zo strany podnikateľov. Z toho dôvodu bola schválená vedúca organizačného výboru „Milénium“p. Dlapová Ľudmila, ktorá si doplnila ďaľších členov organizačného výboru na zabezpečenie Silvestrovského plesu, členmi výboru sa postupne stali: podnikatelia v obci p. Duníková Helena, Reváková Júlia, členovia kultúrnej komisie Mgr. Markušková Jana, Bednárik Michal, Janíčková Jana, Bošková Margita, Ing. Šerý Miroslav, vedúca Miestneho kultúrneho strediska – Okrajková Katarína, Cabuková Alena, Luliaková Monika, Ing. Ruman Dalibor, Mgr. Rouyerová Mária, starosta Túček Jaroslav a musím podotknúť, že zapojených bolo ešte mnoho dobrovoľníkov najmä z radov mladších spoluobčanov, ktorí boli ochotní pomôcť.

     9. mája 1999 sa konalo prvé verejné zhromaždenie občanov, na ktorom občania získali informácie o zámeroch nového starostu a zastupiteľstva pre najbližšie obdobie. Obecná rada ihneď po skončení verejného zhromaždenia rozobrala pripomienky občanov. Obecné zastupiteľstvo v júni na zasadnutí zhodnotilo verejné zhromaždenie a konštatovalo slabú účasť zo strany občanov o veci verejné v našej obci, čo pretrváva už viac rokov. Poslanci sa dohodli, že zorganizujú spoločnú brigádu s občanmi – v sobotu 12. júna. Brigáda sa uskutočnila s prácami na skrášľovaní obce, cintorínov, čistenie Domu smútku a verejných priestranstiev. Akcia to bola vydarená čo sa týkalo poslancov, slabšia bola účasť zo strany občanov. Brigáda bola zakončená dobrým gulášom, ktorý pripravila pani Túčková Vlasta a mäso na guláš daroval p. Hrebík Anton. Tekutiny vrátane kalíška dobrej slivovice prispel starosta obce Túček Jaroslav.

     V tomto roku sa uskutočnilo ešte aj druhé verejné zhromaždenie občanov, konalo sa 3. októbra, kde bola účasť občanov tiež slabá. Otázky občanov najviac smerovali k budovaniu kanalizácie, televízneho káblového rozvodu a budovanie plynofikácie.

    Medzi významné udalosti tohto roku možno ešte spomenúť archivovanie spisov bývalého Miestneho národného výboru za roky 1985 – 1990, ktoré sa archivovali do Považskej Bystrice. Obec sa prihlásila do celoslovenského členstva Zborov pre občianske záležitosti „Človek, človeku.“ Taktiež sa  Obecný úrad prihlásil do členstva „BIOMASA“. V obci nastali zmeny v prečíslovaní budov s evidenčnými číslami a prešlo sa na používanie súpisných čísel. Ukončená bola aj výstavba čističky odpadových vôd na Osmeku. Rozšírené boli v obci mobilné siete, ako aj zavedený internet, Home – banking na Obecnom úrade zo Všeobecnej úverovej banky.


 

. Do skúšobnej prevádzky bola uvedená dolná časť obce s Televíznym káblovým rozvodom tesne pred vianočnými sviatkami. Na Televízny káblový rozvod sa prihlásilo v obci 127 domácností. V obci sa v tomto roku rozšírili aj nové prevádzky súkromných podnikateľov z radov našich občanov i občanov z blízkeho okolia, išlo o nasledovné: GENESIS – predajňa lacného textilu v budove Zdravotného strediska na poschodí. V nevyužitej miestnosti po zubnom lekárovi. Firma DARTCH – šitie a predaj odevov, taktiež v budove zdravotného strediska na poschodí, čo boli bývalé priestory skladu lekárne a Geriatrie. Textil Tlaskalová bol zriadený v Kultúrnom dome vo vestibule, kde tiež firma Sýkora – predávala výpočtovú techniku.

     Starostovi obce sa v tomto roku podarilo získať od podnikateľov okolo 100000 Sk, ako sponzorské dary, z ktorých boli budované v obci chodníky z dlažby pred Kultúrnym domom a oprava vody na katolíckom cintoríne. Treba podotknúť, že starosta obce sa snaží vytvárať pracovníčkam na Obecnom úrade čo sa týka počítačovej siete tie najlepšie podmienky.

     Politické strany, ktoré sú registrované v obci nevyvíjajú takmer žiadnu činnosť. Medzi najpočetnejšie patrí asi Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenská národná strana (SNS), Kresťansko demokratické hnutie (KDH). S menším počtom členov a sympatizantov je Strana demokratickej ľavice (SDĽ) o iných politických stranách a hnutiach v obci nemám poznatky.

     V obci vykazujú činnosť aj dobrovoľné spoločenské organizácie. Sú to nasledovné: Základná organizácia dobrovoľného požiarneho zboru, ktorá registruje 78 členov. Táto organizácia patrí medzi najaktívnejšie. Pripravili súťažné družstvo mužov, ktorí sa zúčastnili okrskovej súťaže v Beluši, kde sa umiestnili z celkového počtu 23 zúčastnených na peknom 6. mieste. Uskutočnili aj tradičnú súťaž v obci „Zlatú prilbu“, ktorá sa konala v auguste na cvičisku, na ktorej okrem mužstva mužov súťažilo aj družstvo dorasteniek. Táto dobrovoľná požiarna organizácia uskutočnila aj tradičnú hodovú zábavu v sále kultúrneho domu.

     Základná organizácia Slovenského červeného kríža (ZO SČK) pod vedením predsedu p. Kováčika Ivana uskutočnila tradičný pochod masiek celou obcou na konci fašiangov, čo patrí k najstarším a stále udržiavaným tradíciam v našej obci. V tejto organizácií pracujú dlhoročné členky a k najstarším patrí p. Lukáčová Mária, ktorá každoročne spoluorganizuje dobrovoľné darcovstvo krvi na Hematologickom oddelení nemocnice v Považskej Bystrici.  V obci ešte pôsobí Telovýchovná Jednota Lokomotíva Lúky a Slovenský Orol o ktorých sa zmieňujem v kapitole Telovýchova a šport.

     V tomto roku sa uskutočnil v obci namiesto tradičnej fašiangovej zábavy aj Prvý fašiangový ples, ktorý zorganizovali členovia miestnej Telovýchovnej jednoty Lokomotíva. Ples sa im vydaril a mal pozitívny ohlas medzi zúčastnenými. Prvý Majáles – usporiadala Folklórna skupina z Mestečka. Medzi zaujímavosti ešte podotýkam, že na Obecnom úrade sa zaviedol nestránkový deň – každý útorok. Medzi tragické udalosti zaraďujem, zrazenie občianky, keď bola zrazená autom na bicykli pri parku oproti Lepulicovcoch p. Kučíková Jozefína rodená Muráriková, ktorá na následky nehody zomrela 14. marca 1999 v nemocnici.

Zdravotníctvo, sociálne pomery, životná úroveň:

     Zdravotné stredisko v obci majú v prenájme súkromní lekári: jeden obvod pre Lúky, Lysú pod Makytou Mudr. Krišťák Jozef. Druhý obvod Mudr. Vegh Tibor pre obce Lazy pod Makytou, Vydrná, Záriečie a Mestečko. Avšak nakoľko je slobodná voľba lekárov môžu občania dvakrát ročne požiadať o zmenu lekára bez rozdielu do ktorého obvodu patria. Detská lekárka Mudr. Zemanová Marta pracuje pre všetky deti z doliny aj ako dorastová lekárka.

     Dr. Lysý Dušan – súkromný stomatológ uskutočňuje prax pre všetkých občanov, ktorí si to môžu dovoliť, pretože ceny za stomatologické úkony sú pomerne vysoké a zdravotné poisťovne ich nepreplácajú pacientom, pokiaľ s nimi lekár nemá uzatvorenú zmluvu. Avšak jeho vykonaná práca je kvalitná o čom svedčia návštevy pacientov z blízkeho i ďalekého okolia.

     V budove zdravotného strediska je umiestnená aj lekáreň – taktiež v súkromnom vlastníctve PhrMgr. Vondrovej Emílie, čo sa týka lekárne a zásobenie liekmi v nej je na slabšej úrovni, čo je možno spôsobené aj zlou finančnou situáciou v zdravotníctve a už spomínaných zdravotných poisťovniach. Ostatné priestory v zdravotnom stredisku sú v prenájme súkromných podnikateľov avšak nepodnikajúcich v oblasti zdravotníctva.

    Sociálne pomery občanov sa neustále zhoršujú nielen v našej obci, ale aj v celom štáte. Príčinou je nedostatok pracovných miest a tým narastajúca nezamestnanosť – nielen absolventov škôl, ale aj ľudí v produktívnom veku prepustených zo zamestnania. Spoločnosť neustále bojuje proti neduhom ľudstva, ktoré ohrozujú ich zdravie a životy. Je to najmä fajčenie a užívanie omamných látok nazývaných drogy, čo sa najviac prejavuje u mladých ľudí často ešte neplnoletých. Ako som už spomenula socialné pomery sa zhoršujú a tým klesá aj životná úroveň občanov, nielen mladých rodín s deťmi, ale aj dôchodcov.

     Chrípkové epidémie našťastie nie sú také, že by ľudia pri nich zomierali. Avšak o to horšie sa prejavujú civilizačné choroby – rakovina, srdcovo – cievne ochorenia a nezriedka sa vyskytujúce infarkty srdca a mozgovo – cievne príhody.

    V tomto roku sa narodili iba 3 deti a zomrelo 7 spoluobčanov. Manželstvo uzatvorilo 11 párov. Na trvalý pobyt sa prihlásilo 18 občanov a odhlásilo sa 7 občanov. Celkový počet obyvateľov k 31. 12. 1999 bol 964 obyvateľov.

Školstvo a kultúra, cirkevný život:

     V súčasnom období v obci prevádzkuje Okresný úrad – Odbor školstva v Púchove dve školy: Materskú školu a Základnú školu. Materská škola v obci má dlhodobú tradíciu od roku 1962 čo je už 37 rokov. Súčasná Materská škola je trvalo dvojtriedna s dvoma vekovými skupinami detí 2. – 4 ročnými a 5 az 6 ročnými. Celkový počet detí navštevujúcich Materskú školu v školskom roku 1998/99 bol 45 detí. Vzdelávanie detí zabezpečovali štyri pedagogické pracovníčky, dve trvale bývajúce v obci riaditeľka Janíčková Jana a Dlapová Ľudmila, a dve dochádzajúce Jurenková Marta a Dundeková Alexandra. Okrem nich sa o riadny chod starala školníčka p. Hamšíková Veronika a upratovačka na polovičný úväzok p. Fujeríková Milada. Stravu nielen pre deti Materskej školy ale aj Základnej školy zabezpečovali hlavná kuchárka p. Gábelová Jarmila a pomocná kuchárka p. Baluchová Mária, tiež vedúca školskej jedálne na polovičný úväzok p. Behrová Oľga. Stravu pre žiakov prevážali vo várniciach a podávali v malej sále kultúrného domu. Deti v Materskej škole trávia denne 8 – 9 hodín s dostatkom telesného pohybu, citového prístupu učiteliek a množstvom nových poznatkov a informácií podľa primeraného veku detí. Budova školy je viac ako 20 ročná a potrebuje už neustály príliv finančných prostriedkov na drobné i väčšie údržby. Tieto finančné prostriedky sa snaží riaditeľka Materskej školy získavať nielen z Okresného úradu, ale aj od sponzorov a z Obecného úradu obce. Najväčším problémom zostáva pre budúci rok popasovať sa s výmenou kotla ústred. kúrenia. Pani riaditeľka sa prihlásila do Grantového programu na podporu vidieka „Občania obci“, na vybudovanie – Detského ihriska a oddychovej zóny v záhrade Materskej školy, ktorá by mala slúžiť nielen deťom v škole, ale aj širokej verejnosti detí v obci. Zostáva len veriť, že Nadácia Ekopolis schváli grantový návrh s prihláškou a poskytne požadovaný grant s príslušnou výškou financií.

    Základná škola je plnoorganizovaná, pod vedením riaditeľky Mgr. Markuškovej Jany s 8 pedagogickými pracovníkmi na I. a II. stupni Základnej školy. Žiaci školy sa podieľajú na mnohých súťažiach. Žiaci 5. ročníka v ekologickej súťaži: „Hra na jednorožca“ získali v rámci okresu 1. miesto, keď svoj projekt zamerali na čistotu Bielej vody – potoka pretekajúceho našou obcou. V súťaži „Rastliny a zvieratá“ – získali 2. miesto. V zbere papiera nazbierali 2250 kg, sušenej pomarančovej kôry 33 kg, plastových fliaš 30 kg. Z celkového počtu 16 žiakov končiacich povinnú školskú dochádzku bolo 13 žiakov prijatých na stredné školy s maturitou. Základná škola vydávala počas školského roka školský časopis „Lúčik“. Pracoval aj divadelný krúžok žiakov pod vedením p. Kováča Antona, ktorý nacvičil niekoľko divadelných scénok s problematikou životného prostredia a zdravého životného štýlu. 14 dievčat pod vedením nacvičilo vystúpenie mažoretiek na ples. V tomto roku sa začali na školách utvárať Školské rady, ktoré začnú uplatňovať svoju pôsobnosť v budúcom roku.

     Miestne kultúrne stredisko pod vedením p. Okrajkovej Kataríny uskutočnilo v tomto roku 76 podujatí a odohralo v kine „MAKYTA“ 53 filmových predstavení. Pri Miestnom kultúrnom stredisku (MKS) pracoval aj divadelný krúžok dospelých pod vedením p. Lukáčovej Márie, tiež divadelný krúžok detí, detský folklórny súbor pod vedením p. Repatej Dany a tanečný krúžok dievčat pod vedením Lepulicovej Soni, krúžok mažoretiek, ktorý vystúpil na Silvestrovskom plese „Milénium“.

    Pod MKS patrí aj Miestna ľudová knižnica, ktorú vedie p. Slovincová Elena. Knižnica je pomerne dobre vybavená knižným fondom, čo dokazuje i návštevnosť stálych 220 čitateľov.

     V tomto roku ako aj roky predchádzajúce reprezentoval našu obec takmer po celom Slovensku spoluobčan Štefánik Miroslav výrobou píšťal i fujár, ako i hrou na nich

     Cirkevný život občanov našej obce je asi polovica rímsko – katolíckeho vyznania a druhú polovicu tvoria evanjelici ausburgského vyznania, ktorí cirkevne patria pod farnosť v Záriečí. Podľa neoverených informácií sa nachádza v obci aj členka Jehovistického vyznania. Bližšie informácie o cirkevnom živote možno získať v kronikách jednotlivých cirkevných zborov. Za zmienku však ešte stojí poznamenať predaj cirkevného pozemku pod Hrabovou medzi cintorínmi, ktoré rímsko – katolícky farský úrad predal občanom z našej obce, ale aj z okolitých obcí, ktorí majú záujem o výstavbu rodinných domov, jednalo sa celkom o 22 stavebných pozemkov. K týmto však musí obec zabezpečiť inžinierske siete, teda ich vybudovanie, čo pre Obecný úrad znamená vynaloženie nemalých finančných prostriedkov z obecného rozpočtu v budúcich rokoch.

Telovýchova a šport:

     V obci pôsobí Telovýchovná jednota LOKOMOTÍVA LÚKY, ktorá vedie futbalový oddiel s 3 družstvami. Družstvo starších žiakov, ktorý hrajú v I. triede pod vedením skúseného trénera, bývalého futbalistu družstva mužov Repatého Mariana, títo skončili v tabuľke okresu na 6. mieste. Družstvo dorastencov trénoval Luliak Peter, hrali v II. triede okresného kola a skončili na peknom 2. mieste. Muži hrali v I. triede okresu pod vedením trénera p. Mráza Stanislava z Púchova, avšak s I. triedou sa po ukončení sezóny museli rozlúčiť a budú hrať už v II. triede.

    Telovýchovná jednota poriada už tradične „Beh víťazstva a Intergumy“, v mesiaci máji a tohto roku to bol už 16. ročník. Pred hlavným pretekom sa uskutočňuje pretek detí predškolského veku a žiakov Základných škôl v rôznych vekových kategóriach. Tohto roku pod našou Telovýchovnou jednotou Lokomotíva pretekala tiež Daníková Gabriela v cyklotriale zo susedného Záriečia, ktorá už získala dvakrát titul Majsterky sveta a niekoľkonásobný titul majsterky Slovenska. Ďaľšie športy, ktoré reprezentujú našu obec sú bežecké preteky na krátke i dlhšie trate, tiež Preteky turistickej zdatnosti v ktorých účastníci dosahujú dobré výsledky. V tomto roku Obecné zastupiteľstvo schválilo p. Kochanovi Ladislavovi príspevok vo výške 5.000 .- Sk na bežecký Maratón do New Yorku za reprezentáciu. Aj deti z Materskej školy sa v mesiaci júni zúčastnili na Celoslovenskej Olympiáde v Partizánskom, kde získali pekné umiestnenie. V obci pôsobí ešte „SLOVENSKÝ OROL“ pod vedením Bednárika Michala s vlastnou posilovňou.

Záverečné slovo:

     Pri spracovaní kroniky za rok 1999 som použila zápisnice z rokovaní Obecného zastupiteľstva a Rady. Hodnotenia predsedov spoločenských organizácií a politických strán pôsobiacich v obci, občasník Lúčan a vlastné poznámky. Kronikársky záznam obce bol schválený Obecným zastupiteľstvom dňa 9. apríla 2001 uznesením č. 3/2001 s pripomienkami. Vznesené pripomienky boli v kronike obce doplnené a upravené.

                                                                             Dlapová Ľudmila

                                                                             kronikárka obce

Túček Jaroslav v.r.

 

                                   Rok 2000

     Rok 2000 sa niesol v znamení očakávania zlepšenia životnej situácie občanov, keďže realita sa veľmi vzdialila od revolučných ideálov z roku 1989. Ľudia v spoločnosti už nie sú ohrozovaný totalitárnou politickou mocou, ale kriminalizáciou spoločenského života vyplývajúceho z diktátu peňazí a nekontrolovateľného rastu organizovaného zločinu v štáte. Občania sú ohrozovaný takmer chudobou a stratou možnosti uspokojovať základné životné potreby vlastnou prácou, nakoľko stále rastie počet nezamestnaných na Slovensku. Ľudia by viac privítali, keby sa vrátila dôstojnosť práci, nepodceňovali sa povolania a dôvera v spoločenskom vývoji by obnovila trvalé kultúrne hodnoty a tradície, ktoré sú v týchto rokoch nahradzované propagandou sebeckého individualizmu. Všetko toto sa premietalo po celý uplynulý rok medzi obyvateľmi nakoľko vládnuca koalícia takmer v polovici vládnutia nedokázala presadiť pozitívnu zmenu v hospodárskej politike štátu tak, aby sa jej efekty prejavili v životnej úrovni občanov. Konané referendum za predčasné voľby, ktoré iniciovalo Hnutie za demokratické Slovensko bolo v štáte neúspešné pre malú účasť zúčastnených voličov.

Verejno – spoločenský život obce.

     V uplynulom roku sa takmer radikálne začali zmeny v zastupiteľstve obecného úradu (ZOcÚ). Poslanci začali odstupovať – ako prvý bol odvolaný Bednárik Michal pre tri neospravedlnené účasti na zasadnutiach ZOcÚ a nahradil ho ďalší v poradí p. Štefánik Milan. Dňa 21. februára bola zastupiteľstvom zrušená Rada Obecného úradu na návrh starostu obce, nakoľko boli pripomienky zo strany poslancov, že neplní svoju funkciu a ušetria sa aj finančné prostriedky, ktoré boli vyplácané členom Rady. V mesiaci máji sa vzdal poslanec p. Cabúk Radovan z pracovných dôvodov a nahradil ho p. Drienik Marian a týmto nastala aj zmena v stavebnej komisií, za predsedu stavebnej komisie bol zvolený p. Ing. Hrebík Anton a za člena doplnený p. Štefánik Milan. V mesiaci júni sa vzdala funkcie predsedníčky finančnej komisie p. Ing. Kováčová Oľga a tak bol schválený nový predseda finančnej komisie p. Drienik Marian. V mesiaci októbri sa vzdala dobrovoľne poslankyňa Mošteňanová Mária a na jej miesto nastúpil pán Krečmer Milan, následne na to odstúpila Mgr. Markušková Jana a doplnený bol Ing. Hoždora Ján. V decembri prišlo v zastupiteľstve OcÚ k ďaľšej výmene keď sa vzdal poslanec p. Štefánik Milan a na jeho uvoľnený post mal nastúpiť p. Štefánik Pavol, ktorý sa ponúknutého mandátu vzdal a tak nastúpil ďalší v poradí p. Hamšík Ján. Celkom sa v ZOcÚ vymenilo 5 poslancov. Od júla sa na zasadnutiach OcZ pristúpilo k evidovaniu výsledkov hlasovania jednotlivých poslancov, menovite sa uvádza v zápisnici kto je za, proti a kto sa zdržal hlasovania. K 31. júlu bola uzatvorená podľa zákona skládka odpadov v Kameňolome Lúky a vývoz odpadov sa bude vyvážať na určenú skládku odpadov v našom okrese do Streženíc na Podstránie. V dolnej časti obce od železničného mosta po kostol bola položená kanalizácia, kde občania z domácností si prípojky hradili samy. Do prevádzky však uvedená nebola ani čistička odpadových vôd, pre malý počet pripojených domácností. Firma LUKAS vypovedala prenájom miestností v bývalej budove Miestneho národného výboru a v Požiarnej zbrojnici. Uzatvorená bola zmluva na prenájom p. Krišťákovej Daniele v Zdravotnom stredisku, ktorá uskutočňuje pre občanov klasickú liečebnú a reflexnú masáž ako aj akupunktúru a iné v salóne MONÁDA. Obecné zastupiteľstvo tiež schválilo vstup obce do členstva Mikroregiónu okresu Púchov. Obec zakúpila v októbri vozidlo P-V3S, na vývoz fekálií zo septikov pre občanov, ktoré sa vyvážajú na pôdy občanov do vzdialenejších miest od obytných domov. Do obce sme taktiež prevzali vozidlo na vývoz pevného domového odpadu zo susednej obce Lazy pod Makytou, ktoré naďalej aj okolitým susedným obciam. Prijatý boli aj pracovníci, ktorý realizujú vývoz odpadu a fekálií z radov nezamestnaných občanov v počte 3.  Obec vlastní ešte vozidlo Ávia, ktoré slúži na odvoz rôzného materiálu pre potreby občanov i obce. Starosta obce vybavoval rozšírenie a preklad elektrických inžinierských sietí pre individuálnu bytovú výstavbu Pod Hrabovou. Uskutočnilo sa aj odvodnenie cesty pred Zdravotným strediskom, kde voda z futbalového ihriska pretekala cez dvor p. Luliaka Jozefa a tiekla po miestnej komunikácií popred Zdravotné stredisko a obchodný dom p. Duníkovej Heleny, kde mohlo prísť k dopravnej nehode hlavne v jesenných a zimných mesiacoch keď voda zamŕzala.

     K 1. augustu 2000 bolo príležitostne zamestnaných 16 občanov dlhodobo nezamestnaných z našej obce v spolupráci s Národným úradom práce – podľa projektu na Verejno – prospešných prácach. Títo občania pracovali na úprave verejných priestranstiev, ciest, potôčikov, natieraní autobusových zástaviek, maľovaní sociálnych zariadení v Zdravotnom stredisku a Kultúrnom dome, na úprave cintorínov a brehov rieky pri Materskej škole. Na miestnych cintorínoch sa v tomto roku vysadili okrasné dreviny, vybudovali sa lavičky a na evanjelickom cintoríne sa vybudovala voda.

     V mesiaci novembri presne 9. bolo začaté moderné ekologické vykurovanie v Materskej škole. Nainštalovaný tam bol kotol s modernou Dánskou technológiou, ktorý umožňuje spaľovať drevenný odpad, štiepky a pelety. Celý projekt bol realizovaný v celkovej hodnote 1.700.000 Sk. Náklady obce predstavovali zhruba 100.000 Sk – jednalo sa o prípravné práce, demontáž starého kotla a úpravy v kotolni. Na realizácií celého projektu spolupracovali: BIOMASA – združenie miest a obcí pre regionálny rozvoj Žiliny. DEPA – Dánska enviromentálna agentúra, BALLAST ECI DÁNSKO, Veľvyslanectvo Dánskeho kráľovstva, Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva, EKOENERGIA Rajec, EKOPOLIS – Banská Bystrica, Slovenská energetická agentúra, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Krajský úrad v Trenčíne, Okresný úrad v Púchove, Obecný úrad Lúky, DATATHERM – Žilina, Energetické centrum Bratislava a Materská škola.

    Významne sa naša obec prezentovala aj 23. novembra 2000 – kedy združenie BIOMASA v spolupráci s Obecným úradom usporiadala v našom Kultúrnom dome „Medzinárodnú konferenciu BIOMASY“ s účasťou zahraničných hostí, ktorá začínala exkurziou v novej kotolni Materskej školy. Avšak pre našu obec bola veľmi významná návšteva Ministra životného prostredia, Miklosa Lászlo, ktorý okrem prehliadky novovybudovanej kotolne si prezrel aj Čistiareň odpadových vôd a prisľúbil starostovi obce p. Túčkovi Jaroslavovi v roku 2001 finančné prostriedky na pokračovanie v budovaní kanalizácie a jej uvedenie do prevádzky. Pán minister uskutočnil aj zápis do kroniky Materskej školy.

     V tomto roku sa konalo jedno Verejné zhromaždenie občanov 10. septembra, ktoré bolo zamerané na vysvetlenie postupu prác Televízneho káblového rozvodu, do skúšobnej prevádzky bola uvedená posledná časť obce Odráň, kde bol zakúpený naviac optický prístroj v hodnote 75.000 Sk. V mesiaci decembri bol ukončený odpredaj troch šesťbytových jednotiek v dolnej časti obce pod kostolom, obec byty odpredala súčasným nájomníkom, ktorý v nich bývali. S nevôľou musím zapísať, že v mesiaci máji 2000, bolo zvolané mimoriadné zastupiteľstvo, ktoré sa nieslo v búrlivom zasadaní, nakoľko sa rokovalo o prevádzku Základnej školy, najmä o zrušení jej II. stupňa, čo avizoval Okresný úrad v Púchove, nakoľko sa jednalo o malé počty žiakov v jednotlivých ročníkoch. Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo usporiadať petičnú akciu za zachovanie plnoorganizovanej Základnej školy. Petičný výbor v zložení: p. Túček Jaroslav, Dlapová Ľudmila, Ing. Kováčová Oľga, Ing. Dundeková Zuzana, Cabuková Alena, Mošteňanová Mária v dňoch 2., 3., 4., a 5. júna zozbierali podpisy od spoluobčanov – 567 podpisov zo 762 dospelých občanov čo bolo 74,41%. Petičné hárky boli dňa 8. júna odovzdané na Ministerstve školstva v Bratislave. Dňa 28. júna Okresný úrad v Púchove svojím rozhodnutím pozastavil vyučovanie na II. stupni Základnej školy v Lúkach s platnosťou od 1.9.2000.

    Zbor pre občianske záležitosti uskutočnil v uplynulom roku 31 akcií z toho: jeden občiansky sobáš, 8. životných jubileí, 3 zlaté svadby, 8 uvítaní do života, jedno posedenie s dôchodcami a 10 smútočných rozlúčok. Obecné zastupiteľstvo v októbri schválilo posunutie vekovej hranice oslavy životných jubileí od 70 rokov života. Všetky akcie okrem smútočných rozlúčok sú uskutočňované v obradnej sieni so slávnostným príhovorom a kultúrným programom, ktorý chodia spestriť aj deti z folklórneho súboru a Materskej školy. Každý jubilant dostane kytičku a malý vecný darček v hodnote do 300 .- Sk. V posledných dvoch rokoch sa stalo pravidlom, že s jubilantom prichádzajú aj najbližší príbuzný, ktorým sa podľa vyjadrovania akcie páčia.

     Dobrovoľný požiarny zbor zasahoval v tomto roku jedenkrát pri požiari a to v susednej obci Lazy p./Makytou. Podľa informácií od veliteľa si doplnil požiarny zbor kúpou plávajúce čerpadlo PLOVČER, hliníkový vysuvný rebrík, trhacie háky, halogénové prenosné lampy, laná, požiarnické sekerky. Požiarne auto Ávia vybavili majákom, zakúpili nové pneumatiky. Pracovali na rekonštrukcií elektroinštalácie na budove Požiarnej zbrojnice. Zúčastnili sa na okrskovej súťaži v Beluši kde ženské družstvo skončilo na peknom II. mieste. Tradične už v mesiaci júli prebehla súťaž „O zlatú prilbu“ na cvičisku, ktorej sa zúčastnilo 22 družstiev – 16 mužských a 6 ženských. Taktiež požiarnici uskutočnili tradičnú hodovú zábavu. V uplynulom roku sa v našej obci zrodila nová organizácia, Slovenský zväz zdravotne postihnutých, ktorý združuje aj členov z okolitých obcí Lysá, Lazy, Vydrná, Záriečie a Mestečko. Iniciátorom tohto združenia bol p. Buček Jaroslav z Púchova, ktorý pomohol ustanoviť organizáciu v našej obci dňa 7. mája, kedy mala organizácia 44 členov a do konca roka ich celkovo rozšírila na 87 členov, z toho 42 členov je priamo z našej obce a aj predsedom je náš občan p. Orlík Ivan. Táto organizácia sa iba rozbieha a preto jej aj zastupiteľstvo schválilo finančný príspevok 3000 .- Sk.

    Základná organizácia červeného kríža už tradične uskutočnila pochod masiek cez obec na konci fašiangov. Uskutočnili aj odbery krvi so stálymi dobrovoľnými darcami. V obci ešte registrujeme Urbárske spoločenstvo na čele ktorého je p. Gabriš Milan a Základnú organizáciu včelárov na čele s p. Hamšíkom Rudolfom. Politické strany zostávajú bez zmeny ako aj v predchádzajúcom roku. O počtoch členov jednotlivých strán nie je možné získať presné poznatky. Podľa mojich informácií je asi najpočetnejšia Slovenská národná strana, Hnutie za demokratické Slovensko – ľudová strana, Kresťansko demokratické hnutie, Strana demokratickej ľavice.

     Ani v tomto roku sa naša obec nezaobišla bez tragickej udalosti, aj keď sa priamo nestala v obci, ale otriasla všetkými občanmi. 1. Apríla tragicky zahynul pri výkone povolania vo Vojenskom útvare v Senici mladý ešte iba 21 ročný vojak z povolania náš občan Boško Daniel z Odráne syn rodičov Boškovej Margity rod. Šulíkovej a p. Bošku Ľubomíra.

     V uplynulom roku podľahol zákernej chorobe aj bývalý starosta pán František Šerý.

Zdravotníctvo, sociálné pomery, životná úroveň.

     Zdravotníctvo v obci, čo sa týka zdravotnej starostlivosti je na úrovni predchádzajúceho roka. Lekári sa nezmenili, pribudla iba súkromná prax Liečebno – masážny salón, založené na alternatívnej medicíne, ktorú vykonáva po rekvalifikačnom kurze p. Krišťáková Daniela.

     Sociálné pomery nie sú uspokojivé ani v štáte a tiež nie v obci. Znepokojujúci je demografický vývoj – populácia starne, ubúdajú ľudia v produktívnom veku. Zvyšujú sa donedávna nevýrazné problémy ako hľadanie zmysluplnej životnej orientácie mladých ľudí, dôstojné a plnohodnotné prežívanie zvyšku života, problémy osamelých ľudí a sociálne odkázaných osôb. Obecné zastupiteľstvo v tomto roku poskytlo p. Janíčkovi Ladislavovi návratnú sociálnú výpomoc vo výške 2.400 .- Sk na zaplatenie dlžnej splátky elektrickej energie. Objavili sa aj iný spoluobčania, ktorý sú sociálne odkázaný a dlhodobo nezamestnaný. Celková priemerná nezamestnanosť v okrese Púchov bola v tomto roku 13,58%. Aj keď naša obec nepatrí k tým s najväčšou nezamestnanosťou, je to pre ľudí neobvyklé a najhoršie na tom je, že sú to poväčšine absolventi stredných škôl. Zväčšuje sa počet aj takých občanov, ktorý nie sú ani prihlásený na Úrade práce ani na sociálnom oddelení Okresného úradu a žijú len tak, že si sem – tam privyrobia na čierno u súkromníkov. Títo občania nerozmýšľajú správne, lebo v prípade choroby alebo úrazu zostanú úplne bez akéhokoľvek finančného zabezpečenia. Z predchádzajúceho zápisu vyplýva, že životná úroveň sa nezlepšuje, naopak ešte viac sa zhoršuje.

     Obecný úrad prejavuje starostlivosť starším dôchodcom nad 80 rokov tým, že im realizuje vývoz pevného domového odpadu zdarma. Invalidným dôchodcom poskytuje sálu v Kultúrnom dome zdarma.

     V roku 2000 sa narodilo v našej obci 11 detí. Zomrelo 8 spoluobčanov. Manželstvo uzatvorilo 9 manželských párov.                                                                                       Na trvalý pobyt sa prihlásilo 7 občanov a odhlásilo sa celkom 12 občanov.

     Celkový počet obyvateľov ku dňu 31. decembru 2000 bol 962 občanov.

Školstvo, kultúra, cirkevný život.

    Prvý polrok bol takmer totožný s minuloročným, v obci bola riadna prevádzka v Materskej škole aj v plnoorganizovanej Základnej škole do konca júna. V Materskej škole riaditeľka vypracovala projekt „Zdravá škola“, do ktorého aj škola bola zaradená a na ktorom sa podieľajú všetci zamestnanci. Okrem toho bol pre Materskú školu schválený aj Grant na projekt „Detské ihrisko a oddychová zóna“ od nadácie EKOPOLIS z Banskej Bystrice k čomu bol pridelený aj finančný príspevok 20.000 Sk. Urbanisticko – architektonickú štúdiu vypracovala Ing. arch. Šešová Daniela. Pani riaditeľka Janíčková Jana zamerala všetky aktivity k zabezpečeniu projektu pričom oslovila Obecný úrad, ktorý jej pomohol zabezpečiť niektorý materiál ako štrk a dopravu materiálu ako aj pracovníkov, ktorý pracovali na verejnoprospešných prácach. Taktiež oslovila aj miestnych podnikateľov, ktorý zabezpečovali drevo a odborné práce pri samostatnom budovaní objektu p. Francúz Viktor, Maslák Miroslav, Lepulica Štefan a finančne prispeli MATADOR a.s. Púchov, Urbárske spoločenstvo Lúky, Združenie rodičov Materskej školy, SYENIT a.s. Púchov poskytla krytinu Bobrovku na altánky. Vítaná bola aj pomoc spoluobčanov, ktorý pomáhali pri realizácií projektu ako aj estetizácií okolia Materskej školy, celkom bolo zapojených 27 občanov. Okrem už spomenutých to boli ešte títo občania: Janíček Štefan, Štefánik Miroslav, Lepulica Jaroslav, Hamšík Štefan, Bednárik Michal, Svíčka Ivan, Majerík Ján, Vraník Jozef, Štefánik Ján, Novosád Pavol, Slováček Rado, Berník Ivan, Leško Juraj, Túček Ladislav, Špaňová Emília, Markušková Jana, Janíček Michal, Všelko Dominik, Luliak Martin, Hamšík Michal, Boško Ľuboš. Vyčíslená hodnota nákladov projektu bola 44.000 Sk, i keď jeho skutočná hodnota je oveľa vyššia.

     Detské ihrisko a oddychová zóna bolo odovzdané do užívania v auguste 2000 a zároveň aj pod správu Obecného úradu, ktorý už bude dbať na jeho údržbu a zveľaďovanie, aby mohlo slúžiť nielen deťom, ale aj dospelým na oddych. Materská škola získala aj ekologické vykurovanie tiež vďaka grantovému projektu, ktorý bol podporovaný fondom PHARE z Európskej únie a samozrejme – starostom obce a obecným zastupiteľstvom. Tak sa môžeme v obci pýšiť plnoautomatizovanou kotolňou, ktorá patrí nielen medzi prvé na Slovensku, ale je ekologicky, energeticky výkonná a samozrejme ekonomicky výhodná. Obec zostala zostala začlenená v združení BIOMASA, a nad prevádzkou kotolne bude bdieť starosta Túček Jaroslav. V uplynulom roku Materskej škole finančne prispela aj firma IRACO – p. Martinku Vladimíra na nákup hračiek a pomôcok. Riaditeľka Janíčková Jana a učiteľka Dlapová Ľudmila získali Certifikát k učebniciam Lego – DACTA.

     Posledný rok tohto tisícročia bol pre základnú školu osudným. Už viac mesiacov sa pošuškávalo o zrušení II. stupňa pre nízky počet detí v jednotlivých triedach. Vyhláška Ministerstva školstva SR stanovuje minimálny počet žiakov v triedach 14. Avšak v niektorých ročníkoch bol počet iba 12 žiakov a naviac v minulom školskom roku Okresný úrad – Odbor školstva v Púchove preložil po súhlase rodičov detí, žiakov VII. ročníka na Základnú školu v Lazoch pod Makytou. A tak sa stalo, že v našej Základnej škole zostávali iba 2 ročníky na II. stupni. Obecný úrad aj školská rada protestovali proti návrhom, ktoré prichádzali z okresu od prednostu p. Divínskeho ako aj vedúceho odboru školstva p. Záleského. V obci sa uskutočnila už spomínaná petičná akcia, ale všetko už bolo márné. O nás bolo dávno rozhodnuté bez nás.

     Nedá mi však poznamenať v tejto súvislosti dve veci: - občania sú za takúto situáciu zodpovední viac menej samy. Nemyslím tým terajších rodičov žiakov, ale najmenej 15 a viac rokov späť. Keď v rokoch osemdesiatych svojvoľne zapisovali deti do Základnej školy v Lazoch p./Makytou. Neviem síce či preto, že tam bola vtedy škola nová, alebo neboli spokojný s pedagógmi na tunajšej škole. To všetko sa dalo v tých časoch riešiť inak. Tak naša obec zostala, len s prvým stupňom Základnej školy. Rozlúčila sa pani riaditeľka Mgr. Markušková Jana, ktorá odišla pracovať na Okresný úrad – Odbor školstva ako inšpektorka – metodička pre II. stupne Základných škôl. S pedagogickými pracovníčkami Mgr. Panáčkovou Zdenkou a Mgr. Húževkovou Annou, ktoré odišli učiť do Púchova. Mgr. Pekařová Alena do Základnej školy v Lysej p./Makytou a do Lazov odišiel učiť p. Crkoň Milan. V septembri nastúpila nová pani riaditeľka Mgr. Filiačová Eva z Púchova, nová p. učiteľka aj vychovávateľka do školského klubu, z predchádzajúcich zostala len Mgr. Bucherová Antónia. Nemôžem nepodotknúť, že dve predchádzajúce nemenované nie sú kvalifikované, čo je už dlhoročný problém ZŠ Lúky.

     Miestne kultúrne stredisko uskutočnilo 57 podujatí, medzi ktoré patrili diskotéky, zábavy, plesy, schôdze, predajné akcie, divadlo pre deti, oslavy dňa Matiek, Medzinárodný deň detí, predvádzacie akcie a prednášky. Odohraných bolo 49 filmových predstavení v kine „MAKYTA“, ktoré je jediné na doline. Uskutočnená bola v dňoch 11. – 14. februára výstava obrazov p. Ráčka Jozefa spojená s výstavkou výšiviek p. Tarabovej Františky. Miestne kultúrne stredisko poskytuje priestory a pomáha zabezpečiť každoročne „Beh víťazstva“ ako aj vychystávanie masiek na „Fašiangový sprievod“. V tomto roku úplne stagnoval divadelný krúžok dospelých, ktorý nenacvičil žiadne predstavenie. Tiež poskytuje priestory detskému folklórnemu súboru pod vedením p. Repatej Danky, ktorý chodí spestrovať svojím vystúpením oslavy a jubileá po celý rok. Miestna ľudová knižnica je na dobrej úrovni so stálymi návštevníkmi. Doplnený bol v tomto roku aj knižný fond v sume 15.000 .- Sk.

     Cirkevný život v obci nezaznamenal významné zmeny. Farské úrady sú obsadené rímsko – katolícky farárom Pavlom Herudom. Farský úrad v Záriečií, evanjelickým farárom ausburgského vyznania Mgr. Hvožďarom Miroslavom. Podľa celkového trendu dochádza medzi cirkvami k určitému zbližovaniu, v odbornej terminológií nazývané ekumenizácia cirkví, najmä sa to týka rímsko – katolíckej a evanjelickej.

Telovýchova a šport.

     Pod Telovýchovnú jednotu patrí v prvom rade futbalový oddiel, ktorý má tri družstvá. Starších žiakov, ktorý hrali naďalej v II. triede okresnej súťaže a po jesennej časti sú na 6. mieste. Dorastenci hrali v I. triede okresnej súťaže a umiestnili sa na 10. mieste po jesennej časti. Mužstvo mužov sa zúčastnilo okrem okresnej súťaže aj troch turnajov z toho dvoch v Českej republike. Telovýchovná jednota získala v uplynulom roku z rozpočtu Obecného úradu 100.000.- Sk, ktoré boli účelovo viazané na odvodňovanie futbalového ihriska a činnosť Telovýchovnej jednoty Lokomotíva pre futbalistov. Preto všetky futbalové zápasy v jesennej časti boli odohrané na ihrisku v susednej obci Lazy p./Makytou. TJ – Lokomotíva uskutočnila aj II. Fašiangový ples, ktorý sa už stáva tradíciou s bohatým kultúrnym programom a po organizačnej stránke na dobrej úrovni. Taktiež zabezpečili v máji už 17. ročník „Behu víťazstva“, na ktorom sa uskutočnili aj Majstrovstvá Slovenska veteránov v polmaratóne. Hlavným sponzorom podujatia bol MATADOR a.s. Púchov. Pred hlavným pretekom boli uskutočnené preteky behu detí z Materských a základných škôl. Predsedom TJ – Lokomotíva Lúky sa po výročnej členskej schôdzi stal p. Cabúk Jaroslav starší, ktorý spolu s 5 členným výborom riadi všetky akcie poriadané Telovýchovnou jednotou.

     V obci pôsobí aj SLOVENSKÝ OROL, ktorý nevykazuje takmer žiadnu činnosť. Majú v priestoroch kultúrneho domu zriedenú posilovňu, ale nevedno či ju aj využívajú.

Počasie, mimoriadné udalosti.

     V prvých mesiacoch posledného roka druhého tisícročia prišli pomerne tuhé mrazy, ktoré trvali asi dva týždne. Potom náhle začalo pršať a prudko sa oteplilo, čo malo za následok polámanie veľkých a hrubých až 30 cm ľadových krýh a ich hromadenie sa na toku Biela voda. Najviac sa ich nahromadilo na Odráni a pri Materskej škole, kde boli uvoľnené privolaným mechanizmom z Povodia Váhu, lenže tieto sa pohli a znova sa začali hromadiť v dolnej časti obce od dolného stavu až po horný, kde hrozilo zatopenie rodinného domu p. Dundeka Milana a rekreačného domu p. Kmošenu Ivana. Tak bol vyhlásený stupeň povodňovej pohotovosti pre Civilnú obranu a Požiarný zbor aj Povodie Váhu. K zásahom neprišlo nakoľko celú situáciu vyriešila príroda sama.

Záver.

     Môžem len skonštatovať, že skončilo storočie a druhé tisícročie. Toto prinieslo so sebou mnoho pozitívneho, ale mnohím aj sklamanie. Dúfam, že to tretie tisícročie bude pre ďaľšie generácie tiež rôznorodé, bárs by bolo v mnohom lepšie ako tie predchádzajúce. Kiež by si ľudia našli k sebe viac porozumenia a menej závisti. Pri spracovaní zápisu za rok 2000 som použila zápisnice z rokovaní Obecného zastupiteľstva, správy od predsedov spoločenských organizácií, časopis Lúčan, regionálny týždenník OBZOR, Púchovské listy a vlastné poznámky spracované priebežne počas celého kalendárneho roka.

                                                                                         Dlapová Ľudmila

                                                                                         kronikárka obce

Protokolárný záznam.

     Kronikársky záznam obce Lúky za rok 2000 bol prerokovaný na zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa 9. Apríla 2001, ktorý Obecné zastupiteľstvo schválilo uznesením č. 3/2001 s pripomienkami.

       Vznesené pripomienky boli v kronikárskom zázname doplnené a upravené.

                                                                                         Jaroslav Túček v.r.

 

                                           Rok 2001

Úvod.

     Prvý rok 21. storočia, podstatne nezlepšil žiadne spoločenské ciele obyvateľstva na Slovensku. Aj dnes možno povedať, že pokračuje ďaľšie ochudobňovanie regiónov a vznikajú tzv. zóny bohatých a chudobných. Neoliberálne oddeľovanie trhu a socialných aspektov trhového mechanizmu ohrozuje v podmienkách celej východnej Európy súdržnosť a stabilitu celej spoločnosti. Nezamestnanosť, ktorá sa pohybuje okolo 20% možno považovať za najväčší problém transformačného procesu na Slovensku. Hoci nezamestnanosť znamená predovšetkým nedostatok hmotného zabezpečenia, nemožno spomínať iba tento rozmer. Ľudia strácajú záujem o svoje dediny, mestá ako aj o celú spoločnosť v ktorej žijú, starajú sa len o svoje prežitie.  Politické strany v parlamente sa slabo zasadzujú o plnohodnotnú účasť človeka v živote spoločnosti. Dá sa povedať, že všetko úsilie sm je na prípravu Slovenska – vstupu do integračných štruktúr Európy. Rozumie sa tým príprava krajiny na vstup do Európskej únie – vychádza sa z pozitívneho modelu občianskej a socialnej integrácie, kde nejde o jednotlivcov a sociálne skupiny, ale o krajiny a regióny. Iba dôveryhodnosť a stabilita hospodársko – politického priestoru sú kľúčovými faktormi pre integrovanie sa do Európskej únie.

     Druhou významnou udalosťou roka 2001, bolo sčítanie obyvateľov, domov a bytov podľa zákona č. 165/1998 Zb. z., ktoré uskutočňoval Štatistický úrad SR prostredníctvom orgánov miestnej štátnej správy a obcí. Rozhodujúcim okamihom sčítania bola polnoc z 25. mája 2001 na 26. mája 2001.

Verejno – spoločenský život obce.

     História obce pokračuje aj rokom 2001, ktorý už nepriniesol toľko veľa zmien v obsadení Obecného zastupiteľstva. Zato však priniesol zmeny v obci pod vedením starostu Ing. Tučeka. Obecné zastupiteľstvo hneď v Januári na svojom zasadnutí schválilo prenájom budovy bývalého MNV – podnikateľovi v obci Viktorovi Francúzovi za sumu od  50 – 60 tisíc Sk. Tiež schválilo rozšírenie siete miestneho rozhlasu pri reštaurácii Niva. Poslanci rozhodli o doplnení smetných nádob pre všetky domácnosti, nakoľko niektoré domácnosti tieto vôbec nemali. Schválené bolo aj vykúpenie pozemku pre cestu k stavebným pozemkom medzi cintorínmi za symbolickú 1.- Sk. Na návrh starostu poslanci odsúhlasili úver z Prvej komunálnej banky v sume 700.000.- Sk. Odobrené bolo podanie inzerátu do reginálných novín „OBZOR“ na prenájom voľných priestorov v budove Požiarnej zbrojnice ako aj vo Viacúčelovej budove obce. Zo školskej rady Základnej školy – odstúpila predsedníčka Ing. Kováčová Oľga. V mesiaci február bol doplnený za člena stavebnej komisie poslanec Ing. Hoždora Ján. V mesiaci marec bol do školskej rady ZŠ doplnený Ing. Tuček Jaroslav. Obecné zastupiteľstvo schválilo od 1. mája 2001 prenájom voľných priestorov vo VÚB podnikateľke p. Revákovej Júlii na Cukráreň, tiež bola predĺžená zmluva p. Martinkovi Eduardovi ml. na Bufet pri železničnej stanici na dobu do 31. marca 2006. V mesiaci apríli sa uskutočnilo Verejné zhromaždenie občanov, kde boli spoluobčanom podané bližšie informácie o pokračovaní kanalizácie a dobudovaní Televízneho kablového rozvodu ako aj bližšie informácie o blížiacom sa sčítaní obyvateľstva. Podarilo sa doriešiť aj dlhodobý problém prístupovej cesty k rodinnému domu p. Majeríka Jána. V mesiaci máj obec získala dotáciu zo Štátneho fondu životného prostredia SR na kanalizáciu vo výške 4 milióny Sk. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva bol starosta obce poverený vybavovaním úveru z obrátkového fondu na finančné prostriedky pre budúci rok na dobudovanie kanalizácie. Na tomto zasadnutí bolo schválené aj vyplácanie odmien starostovi štvrťročne na návrh predsedu finančnej komisie p. Drienika Mariana. V mesiaci jún sa začalo s vybavovaním úveru z obrátkového fondu vedeného na Štat. fonde životného prostredia SR v sume 5 miliónov Sk pre rok 2002. Zastupiteľstvo schválilo finančné prostriedky vo výške 15000.- Sk na zavedenie siete ISDN pre účely Obecného úradu a tiež zriadenie počítačovej učebne s internetom prístupná verejnosti, vo voľných priestoroch VÚB, po zrušenej predajni textilu p. Tlaskalovej. Obecné zastupiteľstvo na júlovom zasadnutí sa zaoberalo prípravami osláv 530. výročia Prvej písomnej zmienky o obci Lúky. Rozhodlo sa, že oslavy budú spojené s posvätením a odovzdaním obecných insígnií, ktoré už boli zhotovené za sumu 25.000,- Sk. Oslavy sa uskutočnia 30. septembra 2001 vo veľkej sále Kult. domu. Prípravou osláv boli poverený Obec. úrad, Miestne kultúrne stredisko a ZPOZ.

     Poslanci na zasadnutí schválili aj rekonštrukciu verejného osvetlenia v hodnote 10000.- Sk. Taktiež bol schválený záväzok na splácanie úveru po dobu 10 rokov, k tomuto účelu bol vypracovaný a predložený poradovník nehnuteľného majetku VÚB a Zdravotného strediska ako aj budovy bývalého MNV. Rozšírený bol aj projekt kanalizácie pre časť obce Odráň. V mesiaci september bol uskutočnený prenájom priestorov pred obradnou sieňou p. Revákovej pre účely cukrárne. Zastupiteľstvo schválilo finančnú čiastku 15.000.- Sk na oslavy 530. výr. prvej písomnej zmienky o obci a rozhodlo túto spojiť s výstavou ručných a remeselníckých prác občanov pod názvom „Zručnosť našich občanov“. Na oslavy boli občania pozvaný osobitnou pozvánkou, ktorá bola doručená do každej domácnosti. Keďže súčasťou osláv bolo aj posvätenie Insígnií obce – erbu, pečate, zástavy a erbových listín, boli pozvaní aj kňazi rímsko – katolíckej cirkvi, ktorú zastupovali kňaz Pavol Herud a rodáci kňazi František Galvánek, Miroslav Hoždora. Evanlieckú augsburského vyznania zastupujúci kňaz Mgr. Šefranko z Púchova. Pozvaný boli aj významný rodáci z obce p. Jurovatý a p. Veteška. Okrem týchto aj folklórný súbor mladých z Kašavy okr. Zlín, s ktorými chce naša obec nadviazať družbu. Oslavy boli uskutočnené v plánovanom termíne 30.9.2001 o 14,00 hod vo veľkej sále KD za účasti starostov z okolitých obcí, zástupcov Okresného úradu v Púchove, zástupcov Osvetového kultúrneho strediska v Považskej Bystrici. S potešením môžem konštatovať, že aj účasť občanov bola veľká nakoľko sála bola zaplnená do posledného miesta. Väčšina občanov a zúčastnených sa vyjadrovala pochvalne. Celá táto slávnosť bola zaznamenaná na videokazetu, o ktorú občania prejavili veľký záujem a tak je v mnohých rodinách našich spoluobčanov ako pamiatka pre ďaľšie generácie. V mesiaci októbri poslanci zastupiteľstva podporili výzvu ZMOS vláde SR k účasti obcíi na transformáciu a privatizáciu výrobných zdrojov v elektroenergetike v rozvodnej sústave, teplárenstve a plynárenstve.

     Schválené bolo nadviazanie družby už so spomínanou obcou Kašava okr. Zlín. Na novembrovom zasadnutí bola schválená výmena vo finančnej komisií OcÚ odstúpením členky p. Lepulicovej Márie a doplnením poslanca p. Krečmera Milana. Dopracované bolo VZN o odpadoch. Následne na decembrovom zasadnutí bol schválený cenník za likvidáciu a odvoz odpadu z domácností. Poplatky sa zmenili, poslanci schválili podľa nového zákona o odpadoch – platí sa za počet osôb, 200.- Sk/osobu.

     Poslanci potvrdili aj kontrolórku obce p. Ing. Dundekovú Zuzanu vo funkcií ako aj členov výboru Dobrovoľného požiarneho zboru v obci Lúky. V tomto roku bola v obci vybudovaná prekládka vedenia VN ako aj nová trafostanica pre individuálnú bytovú výstavbu v lokalite medzi cintorínmi, ktorá zároveň posilňuje elektrickú sieť v dolnej časti obce. Pokračovalo sa aj v rozširovaní siete TKR. Obecný úrad zabezpečoval aj vývoz fekálií, dopravu Aviou a vývoz pevného domového odpadu aj v susedných obciach. V internetovej učebni je aj možnosť využitia farebnej tlače, scanovanie obrázkov.

     Aj v tomto roku OcÚ využíval možnosť ponuky NÚP a zamestnával na verejnoprospešných prácach dlhodobo nezamestnaných spoluobčanov, ktorí sa podieľali najmä na čistiacich prácach a drobných úpravách v obci.

     ZPOZ pri OcÚ uskutočnil v tomto roku 42 akcií – z toho 7 uvítaní detí do života, 24 životných jubileí občanov od 70 – 90 rokov života, 6 zlatých svadieb, posedenie s dôchodcami nad 65 rokov, posvätenie a odovzdanie obecných Insígnií a 4 rozlúčky so zomretými spoluobčanmi. V ZPOZ pracovalo 9 stálych členov a doplnený bol o novú speváčku. Najväčšie poďakovanie treba vysloviť najstaršiemu členovi p. Janíčkovi Karolovi, ktorý pri svojom uctyhodnom veku 81 rokov svojím maliarským umením tvorí prekrásné práce v Pamätnej knihe obce.

     ZO DPZ v tomto roku nemusela zasahovať. Doplnená bola ich výbava o hasiace prístroje a nový motor pre striekačku. Na budove Požiarnej zbrojnice boli uskutočnené nevyhnutné opravy, výmena odkvapových zvodov ako aj elektroinštalácia dvojtarif merania elektrickej energie v budove. Technika požiarneho zboru bola použitá na doplnenie vody do vodných zdrojov súkromných firiem a tiež zabezpečovaní súťaže terénných motocyklov v susednej obci Lazy pod Makytou. Vytvorené boli dve súťažné družstvá 1 žien a 1 mužov. Zúčastnili sa na 9 súťažiach. V obci usporiadali súťaž 1.júla „Zlatá prilba“, ktorá bola v poradí už 17 ročníkom, na ktorej sa zúčastnilo spolu 19 družstiev z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Domáce družstvo žien obsadilo 4. miesto a muži 11. miesto. ZO DPZ usporiadava tradičnú hodovú zábavu. Členská základňa podľa informácií má v súčasnosti 90 stálych členov.

    V obci pracuje Miestny spolok SČK so 133 členmi pod vedením preds. Rouyerovej Márie. V tomto roku uskutočnili dva hromadné bezpríspevkové odbery krvi, p. Lepulica Dušan získal bronzovú Jánskeho plaketu. Tento spolok každoročne poriada fašiangový pochod masiek obcou. Za získané finančné prostriedky uskutočnili poznávací zájazd po trase – Skalka pri Trenčíne – Trenčianske Teplice – Beckov. Pravidelne uskutočňujú návštevu starých členov v domove dôchodcov v Púchove. V spolupráci s OcÚ uskutočnili finančnú zbierku pre obyvateľov Indie postihnutých zemetrasením. Vyzbierali a odoslali 5.300.- Sk. Ďaľšou organizáciou s pôsobnosťou v našej obci je ZO SZZP, ktorá zastrešuje členov aj z okolitých obcíi a spolu majú 118 členov. Členovia tejto organizácie každoročne poriadajú zájazd na termálné kúpalisko. Tiež sa zúčastňujú rôzných športových akcií poriadaných pre zdravotne postihnutých občanov. Okrem spomínaných akcií poskytujú poradenskú službu pre svojich členov. V obci ešte pracuje ZO Slov. zväzu včelárov pod vedením p. Bašku Jozefa z Dohňan, ktorý pracuje pre celú dolinu. V obci je založené aj Urbárske spoločenstvo. Politické strany bez zmien.

Zdravotníctvo, soc. pomery, životná úroveň.

     Zdravotnú starostlivosť poskytujú v obci lekári tak ako aj v minulom roku v ZS. Súkromnú prax vykonávajú dvaja lekári pre dospelých, jedna detská lekárka a jeden stomatológ. Taktiež liečebno – masážny salón poskytuje rôzné druhy masáži založených na alternatívnej medicíne. Tiež lekáreň v obci bez zmien.

    Sociálne pomery spoluobčanov nie sú na žiadúcej úrovni. Problémovými sa stávajú najmä mladý dlhodobo nezamestnaný a tiež aj starší a osamelo žijúci občania. Nezamestnanosť sa čiastočne znížila prijatím niektorích občanov na verejno – prospešné práce. Avšak toto bolo len krátkodobé riešenie na prechodné obdobie. Podľa socialných pomerov možno hodnotiť aj životnú úroveň – keď sa ľudia ocitnú bez práce alebo odídu do dôchodku ich životná úroveň klesá, dá sa povedať, že sa zhoršuje o polovicu. Obecný úrad sa snaží zmierňovať zhoršujúcu sa životnú úroveň aspoň dôchodcom, ktorým umožňuje poskytnúť úľavy pri poplatkoch vývozu pevného domového odpadu.

     V roku 2001 žilo v našej obci 953 obyvateľov, narodilo sa 7 detí a zomreli 4 spoluobčania, manželstvo uzatvorilo 7 párov. Na trvalý pobyt sa prihlásilo 12 občanov, ale zároveň sa odhlásilo z trvalého pobytu 28 občanov. Možno teda konštatovať, že v porovnaní s minulým rokom došlo k celkovému úbytku spoluobčanov aj keď je to nepatrné číslo, ale celkom ubudlo 9 spoluobčanov.

Školstvo, kultúra, cirkevný život.

     V histórií Materskej školy, ktorá sa datuje od 1.9.1962 ešte v starej budove bývalej evanjelickej školy pri požiarnej zbrojnici sa blíži k jubilejným 40 rokom existencie MŠ v obci. Prvenstvom sa možno pochváliť hlavne v modernom ekologickom vykurovaní, ktoré je aj ekonomicky výhodné. Tiež v tomto roku bola MŠ prijatá za člena Národnej siete škôl podporujúcich zdravie v rámci SR, na základe vypracovaného a predloženého projektu ako aj výsledkov prvej fázy jeho realizácie. Takto sa MŠ stáva súčasťou širokého okolia rodiny. Aj v tomto roku bola MŠ dvojtriedna, hoci na začiatku školského roka sa zdalo, že počet detí poklesne na rizikovú hranicu avšak v priebehu októbra sa počet detí zvýšil. Z pedagogických pracovníčiek odišľa uč. Dundeková Alexandra do MŠ Dohňany a následne bol stav doplnený nekvalifikovanou, ale študujúcou Filovou Ester. Deti 5 – 6 ročné sa zúčastňovali počas školského roka olympiád a talentária poriadaných pre MŠ. Naše deti dosiahli dve I. miesta a dve II. miesta. Deti sa tiež každoročne zúčastňujú predplaveckého výcviku v Púchove.

     Základná škola bola od septembra zaradená medzi malotriedne školy na Slovensku. Nakoľko deti z II. stupňa začali navštevovať školy v Záriečí a Lazoch a počty v triedach nedosahovali ani hraničné počty 12 – 15 detí, bola škola vyradená zo siete plnoorganizovaných škôl. Žiaci ZŠ sa tiež zapájali pod vedením pedagogických pracovníčiek do rôzných súťaží a zberov v okrese Púchov. Pedag. zbor ZŠ vedie riad. Mgr. Filiačová Eva – ktorá zároveň aj učí 1+2 ročník, Mgr. Bucherová Antónia, Mgr. Mošková Alena a vychovávateľka Geregová Jaroslava. Riaditeľka ZŠ začala uplatňovať na pôde školy „DALTONSKÝ PLÁN“ – čo je forma organizácie triedy, ktorá na princípoch voľnosti a samostatnosti práce žiakov ich vedie k cieľom uvedomelej a aktívnej výchovy, zodpovednosti a samostatnosti. Po dlhšom časovom období dosiahla ZŠ 100% obsadenosť kvalifikovanými pedagógmi. Dúfame, že ich prístup k deťom bude tak kvalitný a dobrý, že deti budú školu navštevovať s radosťou a nepríde k tomu najhoršiemu, čoho sa všetci obávame a to je úplné zrušenie ZŠ v našej obci. Obecný úrad pomáhal obidvom školám v priebehu roka materiálne podľa možností a potrieb škôl.

     Miestne kultúrne stredisko zastrešuje všetky kultúrne akcie, ktorých bolo v tomto roku asi 50 – svadby, diskotéky, zábavy, predajné akcie a iné. Kino „MAKYTA“ – premietalo 51 filmových predstavení. MKS v spolupráci s folklórnou skupinou „JAVORNÍK“, ktorá združuje sólistou a inštrumentalistou z našej obce pod vedením p. Štefánika Miroslava st. a s detským súborom „LÚČANÍK“ pod vedením Repatej Danky usporiadali v mesiaci decembri vianočné popoludnie pre verejnosť v KD, kde sa prezentovali súbory svojim programom a vianočnými koledami.

     Cirkevný život v obci je ustálený a bez zmien, farský úrad v obci je obsadený kňazom ako aj minulý rok. Za zmienku snáď stojí, že cirkev predala pozemok pod obchodom domáce potreby – jednému podnikateľovi, ktorý nie je obyvateľom našej obce na individuálnu výstavbu.

     V cirkevnom zbore evanjelickej cirkvi nastala zmena nakoľko evanjelický farár v Záriečí odisieľ z farnosti a zastupovaním bol dočasne poverený Mgr. Kmošena v spolupráci s pánom farárom Mgr. Šefrankom z Púchova.

Telovýchova a šport.

     Telovýchovná jednota – Lokomotíva Lúky zastrešuje v obci športový klub futbalistov mužov a žiakov. V tomto roku pre nedostatok finančných prostriedkov, ale aj pre  nedostatok zapálených mladých futbalistov zrušila družstvo dorastencov. Žiaci hrali v I. triede a muži v III. triede. Aj tieto dve družstvá pociťovali nedostatok hráčov a preto boli družstvá doplnené hosťovaním hráčov z obce Lazy p./Mak. v počte 5. Družstvo žiakov sa umiestnilo na 9. mieste v tabuľke a muži skončili po jesennej časti na 5. mieste. Keďže v uplynulom roku uskutočňovala TJ odvodňovanie futbalového ihriska a s tým spojené všetky práce – preinvestovali všetky finančné prostriedky, ktoré im OcÚ poskytol v rozpočte t.j. 100.000.- Sk a podľa informácií členov výboru aj čiastku 80.000.- Sk, ktorú získali cestou sponzorov. Všetky zápasy boli odohrané vonku. Uskutočnili fašiangový ples II. ročník.

Počasie, mimoriadne udalosti.

     Počasie roku 2001 bolo mierne na začiatku roka málo snehu a mrazíky slabé. Veľké oteplenie nastalo v polovici apríla – mája. Leto bolo tiež bez veľkých teplotných výkyvov. Júl bol viac daždivý ako po iné roky. September bol tiež upršaný. Už v druhej polovici októbra začalo mrznúť a na začiatku novembra napadol sneh, ktorý už nezmizol, ale stále pribúdal. Zima bola pomerne tuhá a hlavne s veľkým množstvom snehu, ktorý napadal cez vianočné sviatky a spôsobil kalamitu nielen na cestách, ale najmä mnohým občanom na strechách rodinných domov a hospodárskych budovách. Výška snehu sa odhadovala na 1,5 – 2 m. Aj v tomto roku sa posúval čas na letný a zimný. Letný v noci z 31. marca na 1. apríla o druhej hodine  v noci. Zimný v noci z 27. októbra na 28. októbra o 3 hodine v noci sa posunuli hodiny o hodinu späť teda na 2 hodinu.

Záver.

     Takto som zapísala svoj pohľad na činnosť a udalosti v našej obci. Zo skúseností viem, že v určitých veciach sme pokročili o kus dopredu, že sme obetovali mnoho voľného času pre osoh nás všetkých, ale udali sme aj smer a význam pre ďaľšie roky a obdobia. Preto si celkom na záver dovolím použiť slová z príhovoru starostu pri posvätení insígnií: „Je veľa zemí na svete, veľa krajín, ale len jedna taká. Malá rozlohou, veľká srdcom, bohatá umením svojho ľudu, soľou šťastia, rosou života naše Slovensko. A v náručí tejto krajiny aj naša obec Lúky.“

                                                                                       Dlapová Ľudmila

                                                                                       kronikárka obce.

Protokolárny záznam.

     Kronikársky záznam obce Lúky za obdobie roka 2001 bol prerokovaný na zasadnutí zastupiteľstva obecného úradu dňa 24. júna 2002, ktoré obecné zastupiteľstvo schválilo s pripomienkami. Vznesené pripomienky boli v kronikárskom zázname upravené.

                                                                                         Starosta obce:

                                                                                         Jaroslav Túček


 

                                         Rok 2002

Úvod.

     Rok 2002 bol rokom hektického politického diania na Slovensku, ktorý bol v značnej miere podmienený parlamentnými a komunálnými voľbami. Predvolebná kampaň sa začala hneď v prvom štvrťroku roka 2002. Hlavným cieľom väčšiny politických strán bolo spolupodieľať sa na napĺňaní podmienok, ktoré budú viesť k začleneniu Slovenska do transatlantických a európskych štruktúr. Politické strany zamerané na pravicovú politiku bojovali za dôslednú likvidáciu zvyškov komunistickej totality celé uplynulé desaťročie bez toho, aby si povšimli medzi sebou skupiny, ktoré rozkradli mnohomiliardový majetok – podviedli občanov a dopúšťali sa pri tom porušovania základných pravidiel demokracie. Naopak politické strany zamerané ľavicovo sa snažili o stratégiu komunikovať s verejnosťou k zlepšeniu sociálných práv ľudí, avšak nakoniec problémy vo vlastných radoch spôsobili, že v parlamentných voľbách uspela iba politická strana SMER. Parlamentné voľby vyhralo Hnutie za demokratické Slovensko, ale zostavením vlády bola poverená strana SDKU, ktorá utvorila koalíciu ešte so stranami – Kresťansko demokratickým hnutím, Stranou maďarskej koalície a Alianciou nového občana. Premiérom vlády zostal Mikuláš Dzurinda a predsedom parlamentu Pavol Hrušovský. Táto štvorkoalícia začala na Slovensku presadzovať svoju pravicovú politiku, ktorá ešte viacej ochudobňuje aj tak už dosť chudobný národ.

Verejno – spoločenský život obce.

     V tomto roku končí a prichádza nové zloženie zastupiteľstva od volieb na sklonku roka. V mesiaci januári Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí odsúhlasilo Verejné zhromaždenie občanov na deň 20. januára na ktorom sa zúčastnilo 44 občanov. Starosta obce na ňom informoval o kanalizácií a možnosti pripojenia obcí Vydrná a časti Dubková. Informoval o skolaudovaní prekládky Vysokého napätia a Nízkeho napätia elektrického vedenia ako aj o novej trafostanici pre individuálnu bytovú výstavbu v lokalite obce medzi cintorínmi, ktorá zároveň posilnila elektrickú sieť v dolnej časti obce, kde sa preinvestovalo 404.000.- Sk. Občania pripomienkovali Televízny káblový rozvod a jeho skolaudovanie, Základnú školu, ktorú treba v obci udržať. Obecné zastupiteľstvo prejednávalo žiadosť o odkúpenie budovy bývalého Miestneho národného výboru – zamietlo, doporučilo prenájom. Zaoberalo sa prípravou stretnutia Heligónkarov, ktoré sa uskutočnilo 27. januára, prípravou Fašiangového plesu. Odsúhlasilo účasť a pomoc na regionálnej súťaži Zboru pre občianske záležitosti, ktorá sa uskutočnila v našej obci. V mesiaci marci sa obecné zastupiteľstvo zaoberalo výsledkami hospodárenia za predchádzajúci rok ako aj správou kontrolórky obce, ktorá bola v mnohom kritická. Odsúhlasilo prísediaceho na Okresnom súde z radov občanov pre nasledujúce štvorročné obdobie p. Ladislava Rakúsa. Doriešený bol aj prenájom budovy bývalého Miestneho národného výboru a prenájom miestnosti pred obradnou sieňou na MUSIC BAR.

     V máji obecné zastupiteľstvo prerokovalo správu o hospodárení za I. štvrťrok. Informáciu o delimitácií školstva k 1. júlu 2002 – kedy Základná škola a Materská škola prejdú pod správu obce. Vybavenie dotácie na budovanie kanalizácie vo výške 3,5 milióna Sk. Obec si na kanalizáciu okrem dotácie vybavila úver zo Štátneho fondu životného prostredia na ďaľšie pokračovanie a rozšírenie vo výške 4.591.000.- Sk. Obec sa stala členom zväzu obyvateľov zabezpečujúcich zber a dopravu a recykláciu upotrebených batérií a akumulátorov pod názvom REBAT.

     Poslanci schválili zahraničnú služobnú cestu starostovi p. Tučkovi, zástupkyni starostu p. Dlapovej, veliteľovi Dobrovoľného požiarneho zboru p. Repatému a predsedovi finančnej komisie p. Drienikovi do obce Kašava v Českej republike na deň 31. mája za účelom nadviazania družobných stykov.

     Na júnovom zastupiteľstve sa poslanci zaoberali pokračujúcou výstavbou kanalizácie. Starosta obce informoval o aktuálnom preberaní kompetencií školstva a vyjadril určitú nespokojnosť s nepripravenosťou zo strany Okresného úradu, nakoľko nie sú všetky podklady pripravené tak ako by mali byť. Zástupkyňa starostu informovala o regionálnej súťaži a postúpení kolektívu Zboru pre občianske záležitosti našej obce na krajskú súťaž v Bzinciach pod Javorinou, kde náš kolektív súťaž vyhral a postúpil na celoslovensku prehliadku do Banskej Bystrice.

    V júli obecné zastupiteľstvo prerokovalo hospodárenie za I. polrok. Starosta informoval o pridelení dotácie z Projektu Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici – Program obnovy dediny, vo výške 24.000.- Sk, financie boli použité na domeranie trasy pre odkanalizovanie obce v časti medzi cintorínmi. Prehodnotený bol dlhodobý prenájom budovy bývalého MNV na 25 rokov p. Drábovej s podnikateľským zámerom na reštauráciu v štýle COUNTRY CLUB za sumu 90.000 ročne. Poslanci schválili aj presťahovanie obecnej knižnice z Viacúčelovej budovy do Základnej školy z dôvodu rozšírenia MUSIC BARU. Starosta sa zmienil o 775. výročí kostola, ktoré bude v roku 2003 a navrhol pouvažovať o príprave osláv zo strany obce.

     V auguste zastupiteľstvo nezasadalo až v septembri, kde sa uskutočnila posledná výmena poslancov, zástupkyňa starostu p. Dlapová odstúpila vzhľadom k tomu, že po prechode kompetencií školstva sa ako učiteľka stala zamestnancom Obecného úradu. Na uvoľnený post nastúpil poslanec p. Miroslav Šerý. Poslanec p. Krečmer sa trikrát po sebe nezúčastnil zasadnutia a jeho mandát zanikol, na uvoľnený post nastúpil náhradník p. Peter Čapica. Za zástupcu starostu obce bol navrhnutý a zvolený p. Marian Drienik. Poslanci odsúhlasili zriadenie kozmetického salónu v obci slečne Marcele Húževkovej v budove zdravotného strediska po odchode súkromného stomatológa Mudr. Dušana Lysého. Schválená bola aj elektrifikácia k časti individuálnej bytovej výstavbe pod farmou občanom p. Ľubomírovi Štefánikovi mladšiemu a Miroslavovi Pončíkovi mladšiemu. Zastupiteľstvo schválilo aj ustanovenie obecnej školskej rady s počtom členov 9., a zástupcami pedagogických pracovníkov ako aj členov Odborového zväzu pracovníkov školstva, zástupcov obce a rodičov.

     V mesiaci október starosta informoval o možnosti zriadenia chránenej dielne na obecnom úrade. Reagoval tak na ponuku Národného úradu práce zamestnávať na verejnoprospešné práce nezamestnaných občanov obce. Od 1. novembra 2002 bolo Chránené pracovisko zriadené v priestoroch viacúčelovej budovy v spolupráci s Národným úradom práce kde boli zamestnané dve koordinátorky úradu práce a jedna pracovníčka so zmenenou pracovnou schopnosťou. Národný úrad práce poskytol na zriadenie dotáciu vo výške 200.000 Sk. Toto chránené pracovisko bude v obci po dobu minimálne troch rokov a jedna pracovníčka so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovným úväzkom 4 hodiny denne, ktoré platí obec. Koordinátorky úradu práce sú zamestnané na 12 mesiacov, platí ich okresný úrad v Púchove. Zastupiteľstvo odsúhlasilo aj finančnú výpomoc po požiari rodinného domu vo výške 5.000 Sk vdove p. Vlaste Luliakovej. Naplánovalo Verejné zhromaždenie občanov spojené s predstavovaním kandidátov na starostu a poslancov na 17. novembra.

     V dňoch 6. decembra a 7. decembra boli uskutočnené voľby v našej obci, ako aj na celom Slovensku do miestnych samospráv na starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev. V našej obci na starostu kandidoval jeden kandidát súčasný starosta Ing. Jaroslav Túček a 14  kandidátov na poslancov, z ktorých 7 s najvyšším počtom hlasov tvorí poslanecký zbor na nasledujúce štvorročné obdobie. Počet voličov bol v obci 756, z toho sa zúčastnilo iba 354 voličov. Počet platných hlasov pre starostu bol 271 hlasov a pre poslancov 354 hlasov. Obecné zastupiteľstvo tvoria nasledovný poslanci obce s počtom hlasov.

p. Ladislav Repatý                               200 hlasov               -          SNS

p. Peter Čapica                                    172 hlasov               -          SDĽ

p. Mgr. Mária Rouyerová                      165 hlasov               -          HZDS

p. Štefan Lepulica                                161 hlasov               -          SNS

p. Marian Drienik                                  159 hlasov               -          KDH

p. Rudolf Hamšík                                  158 hlasov               -          SDĽ

p. Mudr. Milan Hanes                           153 hlasov               -          HZDS

     Náhradníci:

p. Mgr. Anna Urgošíková                     134 hlasov              

p. Anton Kováč                                    128 hlasov

p. Danuše Sekáčová                           120 hlasov

p. Pavol Húževka                                 104 hlasov

p. Jozef Luliak                                        99 hlasov

p. Margita Janíčková                             90 hlasov

p. Jozef Kováčik                                    81 hlasov

    Dňa 20. decembra sa konalo slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva so starými i novozvolenými poslancami v obradnej sieni, kde boli odstupujúcim poslancom odovzdané ďakovné listy starostom obce a novozvolený poslanci zložili sľub. Po ukončení slávnostnej časti sa konalo prvé zasadnutie Obecného zastupiteľstva, kde boli zvolený zástupca starostu p. Marian Drienik a predsedovia komisií. Predseda finančnej komisie p. Marian Drienik, predseda stavebnej komisie p. Rudolf Hamšík, predseda školskej a kultúrnej komisie p. Mgr. Rouyerová  Mária, predseda pre ochranu životného prostredia p. Štefan Lepulica.

   Obecný úrad aj v tomto roku poskytoval podľa možností služby obyvateľom ako vývoz fekálií, vývoz pevného domového odpadu aj v obciach Lysá, Lazy, Vydrná, Záriečie, Dohňany, Dolné Kočkovce, Zubák a Horná Breznica. Poskytoval tiež dopravu Aviou sklápačkou podľa požiadaviek obyvateľov. O údržbu cintorínov v obci sa staral správca cintorínov p. Kucej, ktorému pomáhali podľa potrieb pracovníci z radov nezamestnaných na verejnoprospešných prácach. Aj keď v tomto prípade musím podotknúť, že občania sú často nespokojný s údržbovou, nakoľko tráva býva dosť neskoro kosená. V tomto roku bola dopracovaná aj projektová dokumentácia odkanalizovania časti Odráň a už spomínaná časť obce medzi cintorínmi a k bytovkám na hornom konci obce v celkovej hodnote 158.000 Sk. Uskutočnilo sa aj polohopisné a výškopisné domeranie trasy odkanalizovania obce v sume 48.000.- Sk, ako aj digitálné zameranie už hotovej kanalizácie v sume 24.000.- Sk. V budove zdravotného strediska boli opravené obehové čerpadlo a kombinovaný ohrievač vody avšak nebola uskutočnená výmena podlahovej krytiny v čakárňach lekárov, ktorá už dlhšie nezodpovedá hygienickým požiadavkám, vzhľadom k nedostatku finančných prostriedkov obecného úradu.

    Naša obec v júli tohto roku bola v skratke s históriou i súčasnosťou predstavená v regionálnom týždenníku OBZOR č. 28 na dvojstránke, ktoré redakčne spracovala p. Viera Žalúdková po informáciach starostu obce a pracovníčok obecného úradu. Zbor pre občianske záležitosti uskutočnil v uplynulom roku 47 akcií. Tento rok bol pre náš deväťčlenný kolektív naozaj úspešný nielen preto, že práve v tomto roku Slovensko oslavovalo 50. výročie založenia zborov, ale aj preto, že sme mali možnosť zúčastniť sa regionálnej súťaže „Slávnostné príležitosti samosprávy“, ktorá sa konala v našej obradnej sieni 11. maja s akciou „Odovzdanie a posvätenie obecných insígnií“, odkiaľ sme postúpili do krajského kola, ktoré sa uskutočnilo v Bzinciach pod Javorinou, kde sme boli nad naše očakávanie tiež úspešný a ako víťazný kolektív sme sa dostali až na Celoslovenskú prehliadku do Banskej Bystrice 27. júna 2002. I tu sme boli milo prekvapený za vysokohodnotené vystúpenie, ústrednou radou združenia medzi takými veľkými favoritmi z miest Košice, Rimavská Sobota, Kremnica a iné. Musím však poznamenať, že všetky tieto vycestovania boli finančne náročné pre obec aj keď pán starosta sa snažil ich financovať zo sponzorských darov, nakoľko v tejto ukážke nám učinkovali aj folklórná skupina „JAVORNÍK“ a spevokoly mladých evanjelickej a rímsko-katolíckej cirkvi. Zo všetkých týchto vystúpení sú spracované videonahrávky, ktoré sú uložené na obecnom úrade.

    Hasičský zbor v obci sa datuje od roku 1892 a v tomto roku oslávil 110. výročie svojho založenia. Oslavy sa konali v maji na sviatok svätého Floriana, na ktorých boli ocenený jednotlivý členovia a organizácia obdržala od Ústredného výboru Zväzu požiarnej ochrany v Bratislave Stuhu k čestnej zástave za aktívnu prácu. Okrem usporiadaných osláv členovia vykonali v mesiaci marci a novembri pravidelné preventívne protipožiarne prehliadky domácností. V júli usporiadali 18. ročník súťaže „O Zlatú prilbu“, za účasti 18. družstiev mužov a 6. družstiev žien a tiež sa zúčastnili aj družstvá z Českej republiky. V mesiaci august uskutočnili členovia návštevu v českej obci Louky v okrese Zlín ako družobnú na cvičení mladých požiarnikov. Hasiči pomáhali pri zabezpečovaní pretekov Country Cross v susednej obci Lazy p./Makytou s cisternovým vozidlom CAS-16. V septembri a októbri vypomáhali Povodiu – Váhu pri čistení kanála Bytča – Hričov – Považská Bystrica. Už tradične usporiadali hodovú zábavu a v októbri poriadali posedenie pre aktívnych členov a súťažné družstvá hasičského zboru.

     Medzi aktívné v obci patrí aj miestny spolok Červeného kríža, ktorý združuje 139 svojich členov, na čele ktorého je predsedníčka Mgr. Mária Rouyerová, ktorá vystriedala najaktívnejšiu členku p. Máriu Lukáčovú dlhoročnú predsedníčku v obci. Miestny spolok Červeného kríža má vo svojich radoch aj dvoch vyškolených masérov, tiež sú v obci rozmiestnené lekárničky u 6 členov, ktoré môžu občanom poskytnúť prvú pomoc. V priebehu roka pravidelne navštevujú svojich chorých a starých občanov ako i tých ktorý oslavujú okrúhlé životné jubileá. V obci registrujú i 26 dobrovoľných darcov krvi, z ktorých ďalší sú novými držiteľmi Zlatej Jánskeho plakety – p. Miroslav Štefánik, František Slabý a Ľuboslav Štefánik. Aktívne sa zúčastňujú na udržiavaní ľudových tradícií keď každoročne organizujú fašiangový pochod masiek obcou s hudobným doprovodom. I v tomto roku sprievod tvorilo 32 pekných masiek, ktoré prešli celú dedinu a vyzbierali si na svoju činnosť sumu 7.820.- Sk. V mesiaci august uskutočnili autobusový výlet po trase Strečno – Martin, na ktorom sa mali možnosť zúčastniť i občania nečlenovia.

    Ďaľšou registrovanou v obci je Slovenský zväz zdravotne postihnutých, ktorý pripravuje rôzné aktivity a ponúka pomoc ako služby pre zdravotne postihnutých dospelých i deti. Spolu združuje tento zväz 141 členov, ktorí sú aj zo susedných obcí a predsedom je pán Ivan Orlík. Vo svojej činnosti ponúkajú aj sociálné poradenstvo, pomoc pri zaobstarávaní zdravotných pomôcok. Organizujú zájazdy na termálné kúpaliská, športové podujatia a tiež sa členovia zúčastňujú rôzných športových hier organizovaných pre zdravotne postihnutých nielen v našom okrese ako v Ladcoch, Lednických Rovniach, ale aj susedných napr. v Považskej Bystrici. Aktívné zastúpenie má základná organizácia aj v okresnej rade, kde pracujú traja členovia.

     V obci okrem už spomínaných je založené Urbárske spoločenstvo pod vedením p. Milana Gabriša, Slovenský zväz včelárov v ktorom funkciu hospodára vykonáva p. Rudolf Hamšík, nakoľko tento zväz združuje včelárov z celej doliny. Politické strany sú len tie, ktoré aj v minulosti, bez významných zmien a profilácií.

Zdravotníctvo, sociálné pomery, životná úroveň.

     Zdravotnú starostlivosť pre občanov, tak ako aj v minulom roku poskytovali dvaja lekári pre dospelých a jedna detská a dorastová lekárka. Zdravotné stredisko v tomto roku opustil súkromný stomatológ, ktorý odišiel vykonávať súkromnú stomatologickú prax do susednej obce Lysá pod Makytou do svojho rodinného domu.

     Podľa štatistických údajov okresného úradu práce Púchov, zaznamenal okres najnižšiu nezamestnanosť za posledné tri roky a to 9,5 % s celkovým počtom nezamestnaných 2207 osôb. Naša obec sa zaradila medzi obce s najnižšou mierou nezamestnanosti 7,21 %. Túto zníženú mieru nezamestnanosti znížilo najmä zamestnávanie na verejnoprospešné práce v obci. Čo sa týka životnej úrovne nemožno konštatovať, že by stúpala, skôr naopak aj v našej obci tak ako v celej republike viditeľne badať rozdiely bohatých a chudobných, stredná vrstva sa pomaly vytráca. Štatistický úrad Slovenskej republiky poskytol aj základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa konalo v máji 2001. Celkový počet obyvateľov na Slovensku bol 5.379.455. V našej obci bývajúcich obyvateľov bolo 968 občanov, z toho 480 mužov a 488 žien. Z toho osoby ekonomicky aktívné 504 to je 52,1 %, dôchodcovia 221, deti a žiaci základnej školy – 173, študenti – 55, priemerný vek obyvateľov v čase sčítania bol 38 rokov.

     K 31. decembru 2002 v našej obci bolo 943 obyvateľov. V uplynulom roku sa narodilo 5 detí, zomrelo 9 ľudí a manželstvo uzatvorilo 13 občanov z našej obce. K trvalému pobytu sa prihlásilo 19 nových občanov a 21 občanov sa odhlásilo z trvalého pobytu v našej obci.

Školstvo, kultúra, cirkevný život.

     Školstvo v uplynulom roku prechádzalo zmenami, jednou z nich bol aj presun kompetencií z okresného úradu odboru školstva v Púchove na Obecný úrad v Lúkach. Nielen školské budovy, ale aj zamestnanci prešli pod samosprávu obce. Spolu tak pribudlo obecnému úradu od 1. júla 15 zamestnancov, 9 z materskej školy a 6 zo základnej školy. V materskej škole prišlo k zmene u pedagogických zamestnancov, keď namiesto nekvalifikovanej Ester Filovej prišla kvalifikovaná Jana Prosnanová z Lysej p./Makytou. Počet detí v dvoch triedach bol spolu 36 detí. Deti sa v uplynulom roku zúčastňovali pod vedením pedagogických pracovníčok už druhý rok na projekte „Škola podporujúca zdravie“ – čo je dlhodobý proces a tento sa snažia pedagogické pracovníčky každý rok vylepšovať za účasti nielen rodičov, ale aj širokého okolia najdôležitejších partnerov medzi ktorých patria aj sponzori, ktorí prispeli finančnou čiastkou 9.100.- Sk, okrem toho inými sponzorskými darmi, ovocím a zeleninou.Deti sa zúčastňovali športových olympiád poriadaných okresným úradom, metodickým oddelením odboru školstva pre deti materských škôl ako aj centrom voľného času „Včielka“ v Púchove. Deti 5 - 6 ročné každoročne absolvujú predplavecký výcvik.

     Základná škola v obci je malotriedna a navštevovalo ju celkom 30 žiakov, pod vedením troch pedagogických pracovníčok a jednej vychovávateľky v školskom klube. Problémy základnej školy sa stupňujú a to nielen presunom kompetencií a odchodom detí do základných škôl v susedných obciach, ale aj spormi medzi pedagogickými pracovníčkami a zamestnávateľom. Najviac sa tento stav vyhrotil v poslednom mesiaci roka, kedy Mgr. Alena Mošková podala žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru a vstúpila do sporu so zamestnávateľom. Budova školy kde sa žiaci vyučujú nie je naplno využitá a čo viac budova potrebuje opravy a údržbu na ktorú obec finančné prostriedky musí hľadať, pretože okresný úrad odbor školstva o závadách vedel, ale nevynaložil snahu ich odstrániť či už pre nedostatok finančných prostriedkov alebo malý záujem zo strany vedenia riaditeľky Mgr. Filiačovej.

     Podstatnú časť kultúry v obci určovalo miestne kultúrne stredisko, zriadené ako príspevková organizácia obce. Medzi zaujímavé a v uplynulom roku určite najatraktívnejšie akcie patrilo „Stretnutie Heligónkárov“ – ktoré bolo usporiadané v spolupráci s folklórnou skupinou JAVORNÍK na nápad p. Miroslava Štefánika. Toto stretnutie malo veľmi dobrý ohlas v širokom okolí a zúčastnilo sa ho mnoho ľudí, ale aj účinkujúcich. Druhou vydarenou akciou bol Fašiangový ples tiež v spolupráci folklórnej skupiny. Pod rúškom miestneho kultúrneho strediska pracovali aj dva krúžky detí, folklórny LÚČANÍK pod vedením p. Dany Repatej a moderného tanca pod vedením p. Soni Ondričkovej, ktoré tiež prispievali k podpore kultúrneho života v obci ako i zachovávaniu ľudových tradícií napríklad spievaním kolied a vinšovaním v čase vianočných sviatkov. Miestne kultúrne stredisko každoročne poriada v spolupráci s materskou a základnou školou detský karneval, oslavy dňa matiek, Mikulášske posedenie ako aj pomoc pri posedení s dôchodcami a organizovaní pochodu masiek. Príležitostne organizuje počas roka predvádzacie akcie a prenájom kultúrneho domu na svadby, schôdze, diskotéky, zábavy, oslavy a pod.

    Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi v Záriečií, kde naši občania patria opustil farár, ktorý v ňom pôsobil takmer dve desaťročia Mgr. Miroslav Hvožďara. Na uvoľnený post nastúpil pomerne mladý farár Mgr. Miroslav Eštok. Rímsko-katolícka cirkev v obci je bezo zmeny s farárom Pavlom Herudom. Táto farnosť v obci pripravuje podľa informácií výstavbu novej fary po pravej strane cesty pred kostolom. Cirkevný život v obci zaznamenávam iba takto formálne, nakoľko som dostala informáciu, že cirkvi majú svoje vlastné kroniky do ktorých si zaznamenávajú udalosti cirkevného života vo svojich farnostiach.

Telovýchova – šport.

     Mala dlhodobú históriu v našej obci a to nielen futbal, ale najmä hádzaná, ktorá kedysi mala zvučné meno v dejinách vtedajšieho Československa. Dnes šport v obci akosi upadá. Na vine nie sú určite len finančné prostriedky, ale aj nezáujem zo strany dospelých, lebo tí musia viesť nielen krúžky detí, ale aj celú Telovýchovu dobrovoľne bez nároku na finančné ohodnotenie čože dobrovoľne z vlastného presvedčenia a zápalu pre šport, tak ako to robia aj v iných obciach. Futbalovému oddielu TJ – LOKOMOTÍVA sa podarilo za finančnej pomoci obce a sponzorov zrekonštruovať futbalové ihrisko. Ako odmenu fanúšikom muži v súťažnom ročníku vyhrali súťaž III. triedy a postúpili do II. triedy okresnej súťaže. Futbal hrajú ešte starší žiaci, ktorí sú už viac rokov účastníkom I. triedy okresnej súťaže. Výbor Telovýchovnej jednoty a priaznivci športu začali s opravou šatní pre mužov a v budúcom roku chcú pripraviť aj šatňu pre žiakov. Z okresnej súťaže bolo odhlásené družstvo dorastencov. Za aktívnu pomoc pri úprave hádzanárskeho hriska, ktoré v zimných mesiacoch slúži aj ako klzisko, ale aj za úpravu okolia futbalového ihriska patrí poďakovanie aj sponzorom z obce p. Francúzovi a p. Revákovi.

     Veľká škoda, že bežeckému oddielu sa po 18. ročníkoch veľmi dobre známeho „BEHU víťazstva“ nepodarilo zaobstarať dostatok financií a sponzorov na uskutočnenie jeho ďaľšieho ročníka, ktorý bol už známy osobnostiam bežeckého športu takmer z celého Slovenska. Negatívne sa na celej akcií podpísalo aj zrušenie výstavy INTERGUMA, ktorá bola presunutá z okresného mesta Púchov do Bratislavy.

Počasie – mimoriadne udalosti.

     Obrovské záľahy snehu nás privítali hneď v prvých dňoch nového roku 2002. Vytrvalé a husté sneženie sa zastavilo až na latke 150 cm snehu, čo sme za posledné roky miernejších zím už nepamätali. Situácia bola kritická najmä v susedných obciach Lazy p./Makytou a Lysá p./Makytou a to najmä v horských osadách a na samotách. Takéto veľké množstvo snehu narobilo nemálo problémov nielen cestárom ale aj majiteľom rodinných domov. Ťarchu snehu nevydržali viaceré strechy a drevené hospodárske budovy. V celom našom okrese celkové škody dosiahli niekoľko miliónov korún. V mesiaci február prišlo niekoľkodňové oteplenie a sneh sa pomaly začal topiť, našťastie nenastali záplavy. Jar bola pekná, leto mierne s niekoľkodňovými horúčavami a suchom po ktorom prišiel daždivý september a veľmi skoro prišlo ochladenie. Mimoriadné udalosti žiadne nenastali.

Záver.

     Každodenný život so sebou prináša nové povinnosti, nové riešenia úloh, ktoré treba urobiť pre spokojnejší život nás všetkých. Mnohí občania nie sú spokojní so stavom obce, či je to kanalizácia, ktorá sa buduje už 7 rokov, pričom sú rozkopané miestne komunikácie alebo hroziace nebezpečenstvo vyradenia základnej školy zo siete škôl pre nedostatočný počet žiakov a mnoho ďaľších. Tieto problémy určite netešia ani starostu ani poslancov. Zostáva len veriť, že nové zloženie obecného zastupiteľstva bude viac nápomocné starostovi pri riešení úloh aj nedostatkov, ktorým rovnako musia čeliť v každej obci.

     Pri spracovaní tohto záznamu obce som použila zápisnice z rokovaní obecného zastupiteľstva, hodnotenia predsedov miestnych organizácií a spolkov, regionálnu tlač, štatistické údaje a vlastné poznámky.

                                                                                         Dlapová Ľudmila.

Protokolárny záznam.

     Kronikársky záznam obce Lúky za obdobie roka 2002 bol prerokovaný na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 24. júla 2003, ktoré obecné zastupiteľstvo schválilo uznesením číslo 4/2003 s pripomienkami, ktoré boli do záznamu zapracované a upravené.

                                                                                         Starosta obce:

 

                                Rok 2003

Úvod.

     Rok 2003 bol bohatý na udalosti, ktoré sa dotýkajú každého občana v blízkej i vzdialenej budúcnosti. Koaličná – pravicová vláda SR schvaľuje zákony, ktorých konečným dôsledkom je zdražovanie a radikálné škrty výdavkov v sociálnej sfére, znižovanie reálnych príjmov väčšiny domácností. Výsledkom nových daňových zákonov bude spomalenie formovania strednej vrstvy na Slovensku. Dnešná koalícia sa zaoberá najmä tým, ako znížiť dane bohatým a zvýšiť tým ktorí žijú od výplaty k výplate. Robia to jednoduchu cez daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane, ktoré platíme všetci pri každom nákupe, pri každom kilometri prejdenom autom či autobusom. Štát by mal plniť aj iné funkcie ako len chrániť majetky ľudí a hranice štátu. Mal by vytvárať dlhodobé podmienky pre rozvoj krajiny a blahobyt jej všetkých obyvateľov. Úloha štátu však v tejto oblasti zaostáva. Mladí ľudia bez šance na úspech a zamestnanie plánujú odchod z regiónu či trvalé vysťahovanie nielen do Bratislavy, ale v mnohých prípadoch aj ďalej na západ od nej. Zlá politika a rozdiely v rozvoji našich krajov jasne prispievajú k prehlbovaniu chudoby, ktorá nie je dôsledkom jednotlivca, ale arogancie moci zo strany konzervatívnej vlády a jej celkového postoja voči obyvateľom Slovenska.

Verejno – spoločenský život obce.

     Doba, ktorú dnes žijeme nie je ľahká. Starosta a poslanci obce sa denne stretávajú s ľuďmi, ktorí sú v zložitej životnej situácií. Mnohí z občanov nedokážu ďalej znášať svoje útrapy. Život každého človeka učí trpezlivosti a dôvere v iných ľudí, záleží len na každom z poslancov ako dokážu pristupovať k jednotlivcom a hľadať v sebe vnútornú silu, ktorá vedie k úspešnému cieľu ako im čo najlepšie pomôcť, poradiť.

     Obecné zastupiteľstvo v januári na svojom prvom zasadnutí 23.1.2003 ustanovilo komisie: Stavebnú komisiu – predsedom ktorej bol zvolený p. Rudolf Hamšík a za členov Ing. Vladimír Kováčik a p. Marian Drienik. Finančná komisia: - predseda p. Marian Drienik, členovia Rudolf Hamšík a Katarína Okrajková staršia zamestnanec OcÚ. Komisiu pre ochranu životného prostredia vedie p. Lepulica Štefan s členmi Petrom Čapicom a Pavlom Hedlíkom. Kultúrno – športovo školskú komisiu vedie predseda Mgr. Mária Rouyerová, Mudr. Milan Hanes, p. Danuše Sekáčová, p. Katarína Okrajková st., p. Katarína Repatá. Na tomto zasadnutí poslanci schválili Štatút ZPOZ, ktorý už bolo treba novelizovať doplnením nových pravidiel podľa smernice ZPOZ na Slovensku. Poslanci tiež schválili sociálnu výpomoc vdove p  Vlaste Luliakovej, ktorá v minulom roku vyhorela.

    Ďalšie zasadnutie Oc – zastupiteľstva sa uskutočnilo v mesiaci marci, na ktorom poslanci schválili správu o hospodárení obce za rok 2002 s výhradami, schválené bolo aj úplné odpustenie poplatkov za vývoz tuhého komunálneho odpadu občanom, ktorý sa trvale zdržiavajú v zahraničí. Na májovom zasadnutí poslanci schválili funkciu prednostu OcÚ, prerokované bolo aj zabezpečenie vodiča na Áviu ako aj ostatné údržbárske práce v obci s platnosťou od 1.7.2003, kedy končia obecnému úradu práce na dohodu. V mesiaci jún bolo v obci aj verejné zhromaždenie občanov s troma hlavnými bodmi programu: - budovanie kanalizácie v obci, spustenie čističky odpadových vôd a prevádzkovanie malotriednej Základnej školy v Lúkach. Občania sa zúčastnili na zhromaždení vo väčšom počte ako obvykle, nakoľko sa prejednávali dôležité informácie, týkajúce sa každej domácnosti. Avšak diskusia sa viac týkala osobných invektív medzi spoluobčanmi ako vecí verejných.

     Na júlovom zasadnutí poslanci prerokovali požiadavku Slovenskej pošty o predĺžení prevádzky pošty v obci a požiadavku na zriadenie bankomatu. Septembrové zasadnutie riešilo zabezpečenie vody na miestnom cintoríne pri Dome smútku. Schválená bola aj zmena rozpočtu obce. Poslanci prijali všeobecné záväzné nariadenie dane z nehnuteľností a o vývoze a zneškodnení domáceho odpadu. Schválená bola sociálná výpomoc občianke vdove p. Božene Okrajkovej v sume 5.000.- Sk. Poslanci prejednali organizačné zabezpečenie osláv 775. výročia postavenia kostola a založenia obce Lúky, ktorá sa uskutočnila 21. septembra 2003 s programom od 9,00 hod. – s Otvorením výstavy „Zručnosť našich občanov,“ v kultúrnom dome na ktorej vystavovali naši rodáci pán Ladislav Jurovatý starší so synom a pán Ján Veteška. O 10,00 hod. sa vydal sprievod obcou z kultúrneho domu do kostola Svätého Bartolomeja, kde sa konala slávnostná ekumenická bohoslužba – ktorú slúžili kňazi Pavol Herud z farnosti rímsko-katolíckej v Lúkach a Mgr. Miroslav Eštok z farnosti evanjelickej ausburgského vyznania v Záriečí, za prítomnosti kňazov rodákov Františka Galvánka a Miroslava Hoždoru z obce Lúky. Hudobne celý cirkevný obrad sprevádzala skupina súrodencov Jendruchovcov na vysokej kultúrno-umeleckej úrovni. Oslavy pokračovali – kultúrnym programom vo veľkej sále kultúrneho domu o 15,00 hod. na ktorom vystúpila folklórna skupina Javorník pod vedením občana p. Miroslava Štefánika, súrodenci Jendruchovci so svojím hlavným vystúpením a samozrejme starosta obce Ing. Jaroslav Túček so slávnostným príhovorom. Priebeh celých osláv je zaznamenaný na videokazete, ktorá je uložená na obecnom úrade. Oslavy medzi občanmi sa stretli s kladnou odozvou a tiež pozvaný hostia, zdieľali pochvalné vyjadrenia. Posledné rokovanie poslancov obecného zastupiteľstva sa konalo v mesiaci decembri, kde hlavným bodom bolo schválenie odpredaja budovy bývalého Miestneho národného výboru p. Drábovej podnikateľke, ktorá budovu odkúpila za sumu 300.000.- Sk na účely prestavby budovy a podnikateľským zámerom reštauračného zariadenia. Poslanci odhlasovali získané finančné prostriedky viazať v obci na kúpu bývalej budovy dolnej školy od farského úradu rímsko-katolíckej cirkvi pre účely Domu dôchodcov v obci. Schválený bol aj odpredaj bufetu na železničnej stanici p. Eduardovi Martinkovi za sumu 100.000.- Sk. V roku 2003 bolo zvolané aj jedno mimoriadne obecné zastupiteľstvo, na ktorom sa prehodnocoval rozpočet obce, základnej školy a materskej školy, schvaľovalo sa všeobecne záväzné nariadenie o úhrade za opatrovateľskú službu v obci a poverený bol starosta obce jednať vo veci ťažby kameňa v kameňolome Lúky. Potrebné je konštatovať, že v tomto roku po prechode kompetencií zo štátnej správy na samosprávu obce vzniklo niekoľko zmien na obecnom úrade – kde pribudla oblasť stavebná, sociálna a školská.

     Vybudovaných bolo 300 bm kanalizácie z celkovo vybudovaných 4 km. Podarilo sa upraviť zaasfaltovaním miestnu komunikáciu cesty priamo cez obec, ktorá bola poškodená pri budovaní kanalizácie. Obec zabezpečuje okrem vývozu tuhého komunálneho odpadu aj vývoz fekálií vlastným vozidlom a zabezpečuje aj zber druhotných surovín v priebehu roka, čím sa snaží nabádať spoluobčanov k udržiavaniu poriadku a čistoty nielen obce, ale celého životného prostredia. V priebehu roka boli v obci zriadené aj dve prevádzky pre občanov, kozmetický salón, ktorý vedie občianka sl. Marcela Húževková a kaderníctvo obidve na poschodí v budove zdravotného strediska. V tomto roku bolo vyradené z prevádzky kino „MAKYTA“ a kinotechnika bola odpredaná s viazaním finančných prostriedkov na rekonštrukciu sály vo viacúčelovej budove. Obecný úrad vydáva občasník „Lúčan“, starosta obce uskutočnil na konci roka ohňostroj a pani Reváková Júlia poriadala Silvestrovský ples v kultúrnom dome.

    Zbor pre občianske záležitosti v roku 2003 uskutočnil spolu 55 akcií medzi ktoré patria sobáše, životné jubileá spoluobčanov, vítanie detí do života, občianske pohreby a smútočné rozlúčky so zomretými.  Medzi menej tradičné patrilo v tomto roku prijatie rodáka p. Ladislava Jurovatého starš. pri príležitosti 775. výročia osláv obce. Za zmienku stojí aj ocenenie najstaršieho člena ZPOZ maliara Pamätnej knihy obce p. Karola Janíčka st., ktorý bol navrhnutý a ocenený plaketou na úrovni regiónu, ktoré sa konalo v sieni Župného domu v Púchove. Ocenenie bolo viac menej morálne za viac ako 43 rokov aktívnej práce v ZPOZ Lúky. Činnosť v ZPOZ ukončili členky Michaela Repatá, Miroslava Markušková, Zuzana Okrajková.

    Hasičský zbor v obci vykonával v jarných mesiacoch preventívné protipožiarne prehliadky domácností. V mesiaci apríli zasahovali miestny hasiči pri požiari v Poľnohospodárskom družstve na farme dojníc v časti Lúky pri hasení senníka. Členovia hasičského zboru sa každoročne aktívne podieľajú pri stavaní a váľaní mája pri budove obecného úradu. Tradičný už 19. ročník súťaže „O zlatú prilbu“ sa konal na začiatku júla za účasti 26 družstiev, z toho bolo 7 ženských. Okrskových pohárových súťaží sa zúčastňovalo len družstvo mužov a celkovo skončilo na 7. mieste. Okrem uvedených akcií zabezpečovali hasiči s cisternovým vozidlom preteky Country cross v Lazoch p./Makytou a pitnou vodou zase podujatie Vandermúza v Mostišťoch, ako aj základnú školu v Zbore a iné objekty v letných mesiacoch, kde chýbala voda v čase sucha. Hasičský zbor usporiadal aj tradičnú hodovú zábavu v obci s hudobnou skupinou Artex.

    Miestny spolok Slovenského červeného kríža sa teší početnej členskej základni, ktorá predstavuje 140 členov, ktorú riadi 9 členný výbor s predsedníčkou Mgr. Máriou Rouyerovou a čestným predsedom p. Ivanom Kováčikom, ktorý je aj členom územnej rady SČK. Tento najpočetnejší spolok v obci vyvíja činnosť zdravotníckej osvety, darcovstva krvi, sociálnú a kultúrnu činnosť. Vyškolených majú 6 členiek, ktoré majú k dispozícií 5 vybavených lekárničiek a dva tlakomery. Uskutočnili dve bezpríspevkové darcovstvá krvi s počtom 10 účastníkov. V sociálnej oblasti poskytujú dobrovoľnú opatrovateľskú službu. Každý rok navštívia starých a chorých členov s malým balíčkom v hodnote asi 50.- Sk, tohto roku uskutočnili 23 takýchto návštev. Okrem toho nezabúdajú ani na jubilujúcich členov pri okrúhlých životných výročiach. Jednou z najkrajších aktivít MS SČK je udržiavanie fašiangových tradícií – pochod masiek obcou s hudobným sprievodom za hojnej účasti veselých spoluobčanov, ktorí ich sprevádzajú až do kultúrneho domu, kde sa pochod končí občerstvením a tancovačkou. Spolok svoju činnosť financuje z členských príspevkov, darov a finančného príspevku obce, ktorý v tomto roku bol 5000.- Sk.

     Činnosť Slovenského zväzu zdravotne postihnutých (SZZP) sa zameriava hlavne na pomoc v socialnej oblasti pri vybavovaní oprávnených požiadaviek svojich členov. Táto organizácia v tomto roku uskutočnila aj družobné stretnutie v Českej republike v Zubří. V obci uskutočni dva poradenské dni a tiež usporiadali autobusový zájazd do termálnych kúpalísk v Piešťanoch. Cudzie im nie sú ani rôzné športové podujatia zdravotne postihnutých, ako športová streľba, ktorá bola poriadaná v Domaniži a Považskej Teplej. Taktiež sa členovia zúčastnili stolnotenisového turnaja v Lednických Rovniach. Traja členovia výboru aktívne pracujú v okresnom výbore.

    V obci je ešte Urbárske spoločenstvo, ktoré sa združuje a pracuje na lesných pozemkoch pri čistení a výrezoch lesov.

     Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov v Lúkach združuje včelárov z celej Púchovskej doliny. V tejto organizácií je organizovaných 127 členov, ktorí sa zaoberajú chovom včely medonosnej, med, propolis a pel zabezpečujú nielen pre seba, ale aj ostatných spoluobčanov. Túto organizáciu riadi 11 členný výbor, ktorého predsedom je p. Jozef Baška z Dohňan, tajomníkom je p. Rudolf Hamšík z našej obce. V tomto roku členovia základnej organizácie obhospodarovali spolu 1011 rodín včelstva.

    Politické strany v obci sú podľa mojich dostupných informácií bez zmien. Registrujem iba tie, ktoré boli zastúpené v posledných komunálných voľbách.

Zdravotníctvo, sociálne pomery, životná úroveň.

     Zdravotnícku starostlivosť v obci zabezpečujú naďalej dvaja praktický lekári pre dospelých. Po viac ako 30-tich rokoch ukončila svoju činnosť v obci detská a dorastová Mudr. Marta Zemanová, ktorá odchádza do starobného dôchodku, ale aj z našej obce ako dlhoročná spoluobčianka do Bratislavy časť Vajnory, kde bude žiť spolu s manželom u mladšej dcéry. Osvedčil sa aj masážný salón p. Daniely Krišťákovej, ktorý prosperuje na dobrej úrovni.

     Sociálne pomery spoluobčanov a ich rodín nie sú na dobrej úrovni, znižuje sa kúpyschopnosť obyvateľstva. Nezamestnanosť sa pohybuje okolo 10%, tak ako je aj celkový priemer v okrese Púchov. Obecný úrad využil aj v tomto roku ponuku Národného úradu práce a zamestnal dvoch ľudí v obci. Nezamestnaný občania v obci pomáhali pri úpravách verejných priestranstiev a rôzných pomocných prácach pri budovaní kanalizácie, ako aj pri drobných údržbárských prácach – maľovaní a čistení v priestoroch kultúrneho domu, materskej školy, základnej školy, natieraní oplotenia na evanjelickom cintoríne, čistenie miestnych potôčkov a iné drobné práce podľa potreby.

    V roku 2003 sa v obci narodilo 5 detí – 3 chlapci a 2 dievčatá, zomrelo 12 spoluobčanov. Manželstvo uzatvorilo 10 manželských párov. 18 občanov sa odhlásilo z trvalého pobytu a 17 sa prihlásilo na trvalý pobyt. Z uvedeného vyplýva, že počet obyvateľov k 31. decembru 2003 v našej obci žilo 958 obyvateľov vrátane detí.

Školstvo, kultúra, cirkevný život.

     Školstvo v obci najmä čo sa týka malotriednej základnej školy bojuje o svoju existenciu. Pretože z budúcich prvákov sa zapísali do tunajšej školy iba 3 deti. A tak sa starosta obce rozhodol udržať ZŠ v obci aj s budúcimi 16 žiakmi v dvoch triedach, s tým, že sa ZŠ presťahuje do priestorov kultúrneho domu po malých úpravách priestorov za javiskom – čím sa ušetria finančné prostriedky na vykurovanie a údržby. Tento problém sa podarilo k septembru zdarne vyriešiť, avšak nastal ďalší keď sa riaditeľka ZŠ Mgr. Eva Filiačová rozhodla odísť na iné pracovisko, keďže už predtým obec rozviazala pracovný pomer s Mgr. Alenou Moškovou z dôvodu vzájomného porušovania Zákonníka práce a Mgr. Antónia Bucherová sama dala výpoveď a odišla učiť na ZŠ v Lazoch p./Makytou. Tak zostala malotriedna ZŠ v obci bez riaditeľa i učiteľa. Výberovým konaním nebolo možné v tak krátkom čase zabezpečiť zamestnancov. Oslovená bola a poverená dočasne riadiť ZŠ Mgr. Mária Rouyerová a na post učiteľky zamestnaná dôchodkyňa p. Anastázia Janovcová z Dohňan, ktorá už v našej obci učila. Tak ZŠ začala školský rok 2003/2004 s plne kvalifikovaným obsadením aj v družine s vychovávateľkou Monikou Šidlíkovou. Jednu triedu tvorili žiaci prvého a druhého ročníka s počtom 8 žiakov a ďaľšiu triedu tvorilo 8 štvrtákov. Aj napriek malému počtu žiakov sa škola zapájala do zberov a súťaží, tiež na škole prebiehala krúžková činnosť. Snáď pre budúce obdobie sa podarí presvedčiť viac rodičov k zápisu do I. ročníka.

     Materská škola v obci pracovala naďalej ako dvojtriedna s priemerným počtom detí 30. Pedagogický zamestnanci uskutočňovali počas školského roka s deťmi množstvo aktivít, z ktorých medzi nové patrila súťaž „Strom je môj priateľ“ – ktorá sa konala za spolupráce Nadácie Ekopolis. Dvakrát v roku bol v MŠ deň otvorených dverí, veľký karneval pre všetky deti v kultúrnom dome v spolupráci s miestnym kultúrnym strediskom. Deti sa tiež zúčastňovali olympiád, Talentária v Centre voľného času v Púchove, Behu okolo Lysej. Pri príležitosti MDD bol pre deti pripravený „Týždeň plný zdravia a radosti“, a mnoho ďaľších aktivít, ktoré sú podrobnejšie zachytené v kronike materskej školy. Naša MŠ je dobre známa v širokom okolí o čom svedčí aj záujem rodičov z iných obcií umiestniť svoje deti do našej MŠ.

     Kultúra v obci je zabezpečovaná cez MKS, ktoré poriadalo okrem osláv 775. výročia aj výstavu ručných prác, kde svoje výrobky prezentovali občania Lúk. Okrem toho MKS prenajíma malú a veľkú sálu na svadby, schôdze, predvádzacie a predajné akcie. Kultúrny život v obci obohacuje aj folklórna skupina – „JAVORNÍK“, ktorá prišla s nápadom uskutočniť stretnutie Heligonkárov Púchovskej doliny a tento rok sa konal už 3. ročník. Toto podujatie má veľký úspech na širokom okolí, ba prekročil už hranice regiónu. Folklórna skupina zorganizovala aj Fašiangový ples v spolupráci s MKS, obohacuje tiež svojimi vystúpeniami kultúrne podujatia počas roka – oslavy obce, deň matiek, posedenie s dôchodcami, stavanie a váľanie mája a iné. Úspešný boli členovia na rôzných podujatiach regionu, ale aj na festivaloch napr. na Myjave, v Hlohovci a Inštrumentalista skupiny Pavol Štefánik postúpil z krajskej prehliadky na celoslovenskú.

     Cirkevný život v obci – ani na požiadanie listom sa rímsko-katolícka cirkev nechce zmieňovať v obecnej kronike. Vieme, že sa začala stavať nová farská budova pri kostole. Evanjelická cirkev poskytla takéto informácie: celkový počet členov cirkevného zboru v Záriečí v roku 2003 bol 1858 z toho z obce Lúky 184 občanov, pokrstených 15 detí, zosobášených 7 párov, konfirmovaných 18 detí a 4 dospelí a 3 pohreby z našich občanov. V roku 2003 bol evanjelický kostol v Záriečí vymaľovaný za sumu 63.000.- Sk. Obsadenie farnosti je bez zmien tak ako v minulom roku.

Telovýchova – šport.

     Šport v našej obci akosi za posledné roky začína upadať. Ako tak sa ešte drží futbalový oddiel žiakov a mužov. Zo strany detí je dosť veľký záujem o tento šport, horšie je to s mužmi – dá sa povedať, že z domácich hrá len zopár, väčšinu v mužstve tvoria hráči zo susedných obcí. Na futbalovom ihrisku boli dokončené posledné úpravy, obec poskytla finančný príspevok na činnosť TJ LOKOMOTÍVA LÚKY. Avšak ak chce futbalový oddiel udržať svoju činnosť bude musieť hľadať finančné prostriedky buď u sponzorov, lebo inak príde k jeho zániku. Spolok mladých SLOVENSKÝ OROL – nevykazuje v obci žiadnu činnosť. V budove bývalej ZŠ, je možnosť hrať stolný tenis za symbolický poplatok.

Počasie – mimoriadne udalosti.

     Počasie na začiatku roka vyzeralo, že zima nám nebude robiť žiadne problémy. Sneh predsa len napadol a tak urobil radosť vyznávačom zimných športov – lyžiarom a najmä deťom, ktoré sa vždy tešia zo snehovej nadielky a na svoje si prišli zimné strediská v susedných obciach. Zima sa však nechcela tak ľahko rozlúčiť a dosť mrzlo ešte aj na konci februára a v marci. Jar bola dosť upršaná avšak náhle sa oteplilo a veľké teplá prišli už v máji, veľké teplo a najmä sucho nás trápilo celé leto, o čom by mohli najviac hovoriť občania na hornom konci obce, ktorí takmer dva mesiace museli poriadne šetriť vodou. Aj napriek suchu bola pomerne pekná úroda ovocia – najmä jabĺčiek – budeže to jablkovice. Jeseň už pekná nebola často pršalo a zavčasu sa ochladilo tak, že ľudia museli začať prikurovať. Prvý sneh napadol už v Novembri a držal sa až do konca roka.

    Z mimoriadnych udalostí zase zostáva spomenúť len tie tragické keď v našej obci zahynuli pri autohaváriach traja mladí ľudia na novej ceste jeden z nich bol aj náš spoluobčan Anton Okrajek, ktorého pri autobusovej zástavke na hornom konci zrazil večer kamión.

     Na záver možno jedna aj pozitívna správa, začína sa hovoriť o príprave rýchlostnej komunikácie medzi diaľnicou D1 a hranicou s Českou republikou – spojenie by malo viesť aj cez našu obec, ale celkom mimo rodinných domov, čo by odklonilo veľké nebezpečenstvo pre ľudí a tiež hluk kamionovej dopravy.

Záver 2003.

     Koniec roka je čas bilancovania, hodnotenia, ale aj čas kedy rozmýšľame ako to nabudúce urobiť lepšie. Uplynulý rok nebol ľahký, bol náročný najmä na financovanie ktoré je pre obec z roka na rok ťažšie. Bohatší sme však o nové skúsenosti, ktoré by sme sa mali snažiť využiť každý v svojej práci, v prospech všetkých občanov s ktorími žijeme, myslím ešte v tej lepšej časti nášho Slovenska, kde nie je ešte toľko závisti, zlodejstva, korupcie a vrážd o ktorých denne počúvame s masmédií. Lepšie urobíme ak zomkneme svoje sily, bez rozdielu farby politického trička, vyzbrojený trpezlivosťou a začneme hneď v novom roku prikladať ruku k začatému dielu. Pri spracovaní tohto kronikárskeho záznamu boli použité všetky dostupné informácie.

Protokolárny záznam.

     Kronikársky záznam obce Lúky za rok 2003 bol predložený a prerokovaný na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 18. novembra 2004, ktorý Obecné zastupiteľstvo schválilo uznesením číslo 7/2004 s pripomienkami, ktoré boli v zázname upravené.

Zapísala:                                                                                     Starosta obce:

Ľudmila Dlapová

 

                             Roky 2004 – 2005

Úvod.

     Rok 2004 bol náročný a ťažký. Ľudia sa museli vysporiadať so zvýšenými cenami energií, motoristi so zvýšenými cenami pohonných hmôt a zákonných poistiek za autá, zmieriť sme sa museli aj so zavedením poplatkov v zdravotníctve. Štát presúva na obce všetky problémové a nepopulárne kompetencie, aby sa zbavil zodpovednosti za nepripravený a nekvalitný proces spustených reforiem. Veľké bremeno ťažkostí je so školstvom, kde sa zaviedol systém normatívneho financovania na žiaka, ktorý absolútne podhodnotil najmä potreby materských škôl.

    1. mája 2004 SR vstúpila do Európskej únie. Čo všetko pre ľudí tento vstup prinesie ešte len uvidíme. Zatiaľ platíme v našom štáte slovenskými korunami, avšak toto potrvá len prechodné obdobie s predpokladom prejsť na EURO od roku 2009. Naša obec má vytýčený cieľ spustenia čističky odpadových vôd a dobudovanie kanalizácie v obci, čo sa snáď podarí do konca volebného obdobia a pomôcť tak zlepšeniu životného prostredia v našej obci, ktoré už aj tak dosť kvári vykurovanie tuhými palivami t.j. najmä uhlím, ktoré veľmi znečisťuje ovzdušie v tejto doline, kde veľa detí, ale aj dospelých ľudí trpí ochoreniami dýchacích ciest a alergiami.

Verejno – spoločenský život obce.

     Aj roky 2004 – 2005 boli poznačené náročným zabezpečovaním finančných prostriedkov na samotný chod obce a najmä na úlohy, ktoré si obecné zastupiteľstvo vytýčilo. Jednalo sa najmä o spustenie čističky odpadových vôd a časti vybudovanej kanalizácie v obci. Obecné zastupiteľstvo pravidelne zasadalo a snažilo sa riešiť problémy obce. Avšak občania sú nespokojný v mnohých oblastiach verejného života v obci, či už je to kosenie verejných priestranstiev ako sú cintoríny, okolie zdravotného strediska, parkov, budovy bývalej základnej školy. Dom smútku, ktorého schody sa rosýpajú a lišty na oknách odpadávajú, autobusové zástavky sú hrdzavé a nenatreté popísané a ošarpané, čakáreň u lekárov kde gumolit je v zlom stave aj odpadová voda na zdravotnom stredisku zo strechy tečie po stenách a znehodnocuje budovu. Podnikatelia, ktorí majú prenajaté miestnosti v zdravotnom stredisku sa ustavične sťažujú na nedostatočné vykurovanie v zimnom období.

     Na konci januára 2004 sa konal IV. ročník stretnutia Heligonkárov v kultúrnom dome, ktorý si získal obľubu u mnohých ľudí zo širokého okolia. Rozšírená bola sieť TKR – televízneho kablového rozvodu na 25 programov. Obecný úrad zakúpil traktor pre obecné účely, zastupiteľstvo schválilo na svojom zasadnutí Štatút obce.

     Na februárovom zastupiteľstve bol schválený rozpočet obce ako aj rokovací poriadok obecného zastupiteľstva Lúky. V tejto časti podotýkam, že som mienila uvádzať do kroniky sumu rozpočtu – avšak zo strany OcÚ mi toto nebolo odobrené z tohto dôvodu uvedené neuvádzam.

     Na marcovom zastupiteľstve 2004 bolo schválené prenajatie miestnosti v kultúrnom dome na kvetinárstvo p. Kašiarovej. Doplnená bola aj obecná školská rada o chýbajúcich členov. V apríli 2004 bola zastupiteľstvom schválená socialná výpomoc občianke p. Anne Pitvorcovej.

     Mimoriadne zastupiteľstvo sa konalo k zahájeniu ťažby kameňa v kameňolome lúky firmou s.r.o. VADAX za ročný prenájom 300.000.- Sk. V tomto mesiaci sa konalo aj verejné zhromaždenie občanov k výstavbe rýchlostnej komunikácie R-6, kde viacero občanov podalo pripomienky a tieto boli s odstupom času akceptované. Obec získala dotáciu na rekonštrukciu obecného rozhlasu vo výške 50.000.- Sk. Na júnovom zastupiteľstve poslanci schválili odpredaj pozemku pri materskej škole p. Tomášovi Riškovi na výstavbu chatky. Poslanci odobrili i schválenie príspevku rodičov na čiastočnú úhradu neinvestičných výdavkov nákladov detí navštevujúcich materskú školu vo výške 150.- Sk na dieťa. Schválený bol aj dlhodobý prenájom pozemku občanovi p. Silvestrovi Veteškovi. Vo funkcií kontrolórky obce bola potvrdená Ing. Zuzana Dundeková. Starosta obce Ing. Jaroslav Túček predložil návrh na schválenie pamätnej medaily obce, podľa návrhu na realizáciu jej výroby. Táto medaila, by sa mala udeľovať za zásluhy občanom po schválení obecným zastupiteľstvom.

    Mimoriadne zastupiteľstvo sa konalo 22.10.2004, kde sa prejednával odpredaj budovy bývalej dolnej školy 1.-4. ročníka o ktorú obec prejavila záujem na účely Domu dôchodcov, budova v súčasnosti patrí rímsko-katolíckej cirkvi v Lúkach. Obec iniciovala aj podpisovú akciu občanov a túto odoslala na Biskupský úrad cirkvi Rímsko-katolíckej do Nitry. V novembri 2004 biskupský úrad zastavil všetky odpredaje majetku rímsko-katolíckej cirkvi v Lúkach. Na začiatku decembra 2004 navštívíli obecné zastupiteľstvo hostia z biskupského úradu, kde poslancom boli vysvetlené podmienky odpredaja a vyjadrili názor ekonomického oddelenia biskupského úradu, ktorého vyjadrenie bolo, že pod cenu 800.000.- Sk cena nepôjde. Obec Lúky ponúkla cenu 500.000.- Sk a zvyšnú časť v prácach, avšak k dohode neprišlo.

     Na poslednom rokovaní v decembri 2004 poslanci schválili VZN o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny a drobný stavebný odpad. V obci od polovice roka 2004 pracovali nezamestnaný spoluobčania na rôzných prácach v obci v tzv. Národnom projekte a s nimi aj dve koordinátorky, ktorých mzdu preplácal Úrad práce socialnych vecí a rodiny. Občania však často preukazovali svoju nespokojnosť s organizovaním práce týchto ľudí, mysleli tým, že nezamestnaní spoluobčania mohli vyprodukovať viac práce, keby koordinátorky boli v neustálom styku s nimi a neriadili ich prácu z kancelárie OcÚ.

    Január 2005 – opäť už po piaty krát sa uskutočnilo stretnutie heligonkárov v kultúrnom dome v Lúkach s veľkým úspechom a záujmom občanov. Zastupiteľstvo schválilo nadstavbu hospodárskej časti budovy materskej školy s vytvorením 2 bytových jednotiek spoluobčanom p. Leškovi Petrovi a p. Gabrišovi Vl., schválený bol aj znížený poplatok za vývoz TKO pre občana Jána Majeríka a jeho deti. Tiež bol schválený prenájom miestnosti v bývalej základnej škole PLT s.r.o. Prešov na skladovacie účely šijacej dielne p. Petra Pastorka.

     Na druhom zasadnutí roku 2005 poslanci schválili odpredaj budúcich bytových priestorov na materskej škole už spomínaným občanom. Zastupiteľstvo tiež schválilo vypracovanie projektu na rekonštrukciu elektrického osvetlenia a prebudovania autobusových zastávok v obci. Bolo tiež schválené zakúpenie práčky pre potreby prania prádla v materskej škole. Schválený bol aj prechod úverových zmlúv do DEXIA banky pre výhodnejšie úverové podmienky. Schvaľoval sa dodatok k členeniu Urbanistickej štúdie z roku 1994 za účelom rozšírenia územného plánu obce Lúky. Na mimoriadnom zastupiteľstve sa schvaľovala výstavba 16 bytovej jednotky v areáli oddychovej zóny materskej školy. Umožnilo sa aj vysporiadanie pozemku občanovi Martinovi Janíčkovi pri židovskom cintoríne.

     Na júlovom zastupiteľstve 2005 bola schválená zmena rozpočtu obce po prehodnotení I. polroku. Starosta obce vybavil dotáciu vo výške 2,4 milióna Sk na budovanie kanalizácie v obci. Kanalizácia by mala byť spustená do skúšobnej prevádzky. Prijaté bolo aj všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o poskytovaní dotácií z obecného úradu. Schválený a uskutočnený bol odpredaj 2 bytových nedokončených jednotiek v materskej škole za cenu 700.- Sk za m štvorcový podlahovej plochy. Starosta obce navrhol udelenie pamätnej medaily obce Lúky prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi a p. Ladislavovi Jurovatému staršiemu i mladšiemu ako prvým čo poslanci aj schválili. V auguste 2005 sa uskutočnilo verejné zhromaždenie občanov, ktorých sa zúčastnilo asi 100 občanov. Na tomto zhromaždení sa riešila kanalizácia, ktorá je krátko pred skúšobnou prevádzkou. Starosta odpovedal na otázky občanov aj o rýchlostnej komunikácií R-6, ktorá by mala viesť cez našu obec, konkrétne od železničného mosta na Osmeku cez Brehy ponad materskú školu a bytovky na hornom konci smerom na Lysú. Firma DARTCH, ktorá mala prenajaté priestory na zdravotnom stredisku ukončila svoju prevádzku k 1.9.2005. Obecné zastupiteľstvo stanovilo paušálny poplatok stočného na obyvateľa 65.- Sk mesačne, alebo odpočtom z vodomeru 18.- Sk za meter kubický. Schválené bolo aj umiestnenie propagačnej tabule SKI Čertov na budove požiarnej zbrojnice – ktorej bude patriť aj nájomné pre účely Dobrovoľného hasičského zboru v obci. Na ďaľšom VI. zasadnutí poslanci prijali a schválili VZN o používaní kanalizácie v obci a súčasne bol schválený aj prevádzkovateľ Ekologické stavby Považská Bystrica. V mesiaci decembri kvetinárstvo v Kul. dome zmenilo majiteľa, novým majiteľom sa stal Karumík a firma ADVENT bola rozšírená o pohrebnícke služby. Poslanci prijali VZN o dani a komunálnom odpade, taktiež VZN o socialnej kuratele a socialnej právnej ochrane detí umiestnených v Detských domovoch. Schválené bolo aj udelenie pamätnej medaily občanovi p. Karolovi Janíčkovi – za rozvoj kultúry v obci.

     ZPOZ v obci pracuje viac ako 45 rokov, v súčasnosti pracovalo v ZPOZ-e 7 členov a traja sobášiaci z radov poslancov. V roku 2004 bolo uskutočnených 46 akcií. V roku 2005 medzi mimoriadne akcie patrilo odovzdávanie pamätných medailií obce rodákovi Ladislavovi Jurovatému a jeho synovi pri príležitosti osláv obce spojené s hodami a Bartolomejským jarmokom 21. augusta, medzi mimoriadne patrila aj diamantová svatba manželov Slávky a Karola Janíčka, ktorou aj dlhoročný maliar Pamätnej knihy obce ukončil činnosť v ZPOZe a na jeho miesto nastúpila Zuzana Panáčková po výbere z dvoch uchádzačiek o túto prácu.


 

    Hasičský zbor v obci stále patrí medzi tie aktívne organizácie – usporiadali niekoľko akcií medzi, ktoré patrí tradičné stavanie mája pred obecným úradom. Usporiadali ďalší 20. ročník hasičskej súťaže o „Zlatú prilbu“. Obecný úrad dobrovoľným hasičom v tomto roku zakúpil nové pracovné odevy, zakúpené bolo tiež hasičské vozidlo CAS 25 od a.s. MATADOR. Starú cisternu odpredali hasičskému zboru Dolná Breznica. V pohárových súťažiach chlapcov reprezentovali obec pod vedením Michala Bednárika a Jozefa Ráčka. Starí páni sa zúčastnili súťaže v Púchove a družobnej obci Louky v okrese Zlín. Hasiči naostro zasahovali pri požiari v našej obci, keď horela hospodárska budova občianke p. Vlaste Luliakovej, tento požiar bol úspešne zvládnutý za pomoci hasičského zboru Púchov. V roku 2005 si hasiči v obci za hlavnú činnosť stanovili preventívno-výchovnú činnosť školenia a prácu s mládežou, tiež sa zúčastnili na pohárových súťažiach, kde družstvo chlapcov skončilo na 14. mieste z celkovo 30-tich hasičských zborov okresu. Uskutočnený bol 21. ročník „Zlatej prilby“. Členovia hasičského zboru sa zúčastnili na brigáde v URBARIATE, tak si privyrobili finančné prostriedky do pokladne. Pravidelné skúšky sirény od tohto roku vykonáva dlhoročný člen p. Ladislav Túček, ktorý vystriedal p. Štefana Štefánika. Tiež v tomto roku bol uskutočnený jeden výjazd k požiaru do priestorov Mikony – kde musela byť po požiari ukončená výroba hokejok.

        Miestny spolok Slovenského červeného kríža v obci mal v roku 2004 134 členov, ktorých viedol 9 členný výbor na čele s predsedníčkou Mgr. Máriou Rouyerovou. SČK v obci vykazuje činnosť v oblasti zdravotníckej –  keďže pravidelne meriavajú tlak krvi na spolkovom zhromaždení, poskytujú prvú pomoc spoluobčanom a pravidelne zdravotné sestry alebo lekár poskytujú služby na futbalových zápasoch v obci. V oblasti darcovstva krvi zorganizovali 3 hromadné odbery s 12 darcami, celkový počet darcov v obci sa pohybuje okolo 25. V socialnej oblasti bola poskytnutá socialna výpomoc rodine Pitvorcovej a uskutočnená bola aj zbierka pre povodňami postihnuté oblasti kde prispeli celkovou sumou 2.540.- Sk. Pravidelné návštevy členov a občanov v mesiaci októbri pri príležitosti úcty k starším vykonal výbor u 40 spoluobčanov. Do vienka činnosti tohto spolku už tradične patrí fašiangový maškarný sprievod obcou, za účasti muzikantov, takto udržiavajú peknú tradíciu v obci spoločne so staršou i mladšou generáciou. Rok 2005 patril tiež k činorodým v SČK, znova boli zbierky. Fašiangový sprievod bol oživený furmanským vozom, ktorý vozil muzikantov. Uskutočnili aj besedu s horolezcom z Púchova o zdolávaní Himalájou. Na májovom sneme v Pov. Bystrici, kde sa uskutočnilo oceňovanie – bola vyznamenaná predsedníčka p. Mária Rouyerová vyznamenaním 1. stupňa a následne bola prijatá aj u prezidenta SR za obetavosť, humanitu a dobrovoľnú službu. Spolok ešte v roku 2005 usporiadal výlet do Nitry – pre 41 členov a rodinných príslušníkov. Naozaj vykazuje SČK bohatú činnosť, dá sa povedať, že patrí medzi najlepšie v obci Lúky.

     V obci naďalej pôsobí a vykazuje svoju činnosť Základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých (ZO-SZZP), ktorá sa rozrástla na 150 členov. Svoju činnosť zameriavajú na nové informácie, ktoré nastávajú v legislatíve pre zdravotne postihnutých spoluobčanov. Členovia tejto organizácie sa pravidelne stretávajú či už pri rôznych posedeniach alebo športových podujatiach pre zdravotne postihnutých.  

    V roku 2005 pôsobnosť v obci malo zaznamenanú ešte Urbárske spoločenstvo a Zväz včelárov.

Zdravotníctvo – socialne pomery, životná úroveň.

     Zdravotnú starostlivosť občanov v našej obci i občanov z okolitých obcí zabezpečujú 2 lekári pre dospelých, jedna detská lekárka – p. Mudr. Dezortová, ktorá nastúpila po dlhoročnej lekárke Mudr. Zemanovej a lekáreň vedie Mgr. Vondrová, ktorá je tiež umiestnená v budove zdravotného strediska. V tejto budove boli prerobené na poschodí dve miestnosti, ktoré slúžia v súčasnosti na ubytovanie, jedna detskej lekárke a druhá staršiemu pánovi Kavalírovi. V prenájme sú ešte miestnosti na kaderníctvo, kozmetiku a taktiež masážny salón p. Krišťákovej.  

       Nezamestnanosť v obci sa v rokoch 2004 – 2005 pohybovala na úrovni 9 – 10%. Obci sa podarilo rozšíriť územný plán výstavby rodinných domov a tiež aj 16 – bytovky, ktorej začiatok výstavby bol naplánovaný na koniec roku 2005 avšak výstavba sa do konca roku 2005 nezačala. V obci sú v prevádzke dva obchody s potravinárskym i drogistickým tovarom, obidva prevádzkujú súkromný podnikatelia – p. Kubašová Emília z Vydrnej a pani Helena Duníková z Púchova, obidva poskytujú svoje služby občanom 7 dní v týždni. Tiež reštaurácia Niva – poskytuje služby ako aj bufet na stanici „Pod orechom“, ktorý prevádzkuje občan Eduard Martinko. Občanom slúži ešte v obci poštový úrad. Kúpyschopnosť obyvateľov je ešte na primeranej úrovni a to vďaka spoluobčanom v produktívnom veku, lebo mnohí sú zamestnaní v neďalekom MATADORE a a.s. CONTINENTAL v Púchove, kde sú platové podmienky na dobrej úrovni.                                                                                                                   V roku 2004 zomrelo 10 spoluobčanov, narodilo sa 9 detí, z toho 5 chlapcov a 4 dievčatá. Manželstvo uzatvorilo 10 manželských párov, z trvalého pobytu sa odhlásilo 24 občanov a následne sa prihlásilo na trvalý pobyt 25 občanov.                                       V roku 2005 zomrelo 11 spoluobčanov, narodilo sa 12 detí z toho 4 chlapci a 8 dievčat. Manželstvo uzatvorilo 9 párov. Odhlásilo sa z trvalého pobytu 23 spoluobčanov, prihlásených na trvalý pobyt 27 občanov. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 31.12.2005 žilo v našej obci spolu 963 obyvateľov.

Školstvo – kultúra, cirkevný život.

     Po presťahovaní malotriednej základnej školy do budovy kultúrneho domu v šk. roku 2003/2004 boli dve triedy. V jednej triede boli spojené ročníky 1. a 2. s osmimi žiakmi a druhú triedu tvorili deti 4. ročníka tiež s 8 žiakmi. Pedagogický kolektív tvorili: riaditeľka školy Mgr. Mária Rouyerová do 1. februára 2004, po tomto termíne bola poverená riadením prijatá dôchodkyňa p. Šrámková z Púchova, na škole učila ešte p. Mgr. Janovcová Anastázia a v školskom klube pôsobila ako vychovávateľka Monika Šidlíková. Mgr. Rouyerová bola z postu riad. odvolaná pre nezlučiteľnosť s funkciou poslankyne obecného zastupiteľstva. Na malotriednej ZŠ – v tomto období žiaci navštevovali aj krúžok nemeckého jazyka, výtvarný krúžok a krúžok o dejinách.                Od šk. roku 2004/2005 malotriedna ZŠ mala iba jednu triedu so spojenými ročníkmi 2. a 3. so 6 žiakmi, celú školu riadila jedna zamestnankyňa aj so školským klubom nekvalifikovaná bakalárka Anna Kotočová z Mestečka. Dôchodkyne p.Šrámková a p. Janovcová pracovný pomer ukončili.                                                         V Materskej škole v roku 2004 tiež nastali zmeny, zamestnávateľ OcÚ pristúpil k racionalizácií zamestnancov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov boli prepustené dve  zamestnankyne – 1 peg. zamestnankyňa uč. Jana Prosňanová a z nepedagogických p. Milada Fujeríková, ktorá pracovala ako upratovačka a pomocná sila v kuchyni, tiež bol ešte skrátený úväzok školníčke zo 4 hodín na 2 hodiny. Úväzok pomocnej sily v kuchyni bol rozdelený na 4 hodiny v kuchyni a 4 hodiny upratovačky. V školskom roku 2004/2005 nastala aj zmena vo vedení MŠ nakoľko riaditeľka Jana Janíčková požiadala o uvoľnenie z funkcie zo zdravotných dôvodov pán starosta poveril riadením MŠ p. Dlapovú Ľudmilu. V tomto školskom roku navštevovalo materskú školu 35 detí z toho odišlo k septembru 2005 8 detí do ZŠ, pribudlo 11 detí nových – celkom teda 38 detí. Keďže tento počet nemohli obsiahnuť 3 pedag. zamestnankyne vrátane riaditeľky, lebo by porušené boli predpisy najmä pri pobyte vonku, zriaďovateľ riešil túto situáciu výpomocou nezamestnaných študentiek v obci – najskôr to bola Repatá Michaela a po nej Berníková Mária, ktoré vypomáhali v MŠ. V tomto roku riaditeľka MŠ vypracovala projekt „Škola plná pohybu a zdravia“ cez MŠ SR a Slovenskú asociáciu športu na školách, touto cestou MŠ získala 50.000.- Sk, ktoré boli použité pre potreby zakúpenia športového náradia a náčinia kruhy, LEGO stavebnice, práčka vzduchu a DVD rekordér, ktoré slúžia nielen deťom ale aj ženám a dievčatám na cvičenie 2x v týždni keď chodia cvičiť do MŠ – za finančné prostriedky vybrané za cvičenie bola pre deti MŠ zakúpená stavebnica Lego v hodnote 8.000.- Sk. Materská škola zbierala finančné prostriedky aj na filter vody pre pitný režim detí na ktorý v tomto roku prispeli p. Miroslav Šerý sumou 3.000.- Sk, Slovinterier plus 1.000.- Sk, p. Ivan Šlesár  5.000.- Sk. Na deň detí 1. júna prispeli miestny podnikatelia p. Duníková Helena, Martinko Eduard, Pavlus Pavol st., Kubašová Emília, Francúz Viktor, VS-Mont Lazy, Hrebík Anton, p. Matuščinová Jarmila, p. Reváková Júlia + Peter, ktorý deťom pripravili aj Mikulášske balíčky.                                                                                                                                 Kultúra v obci od zániku kina akosi schudobnela: v roku 2004 patrili medzi prestížne „Stretnutie heligonkárov Púchovskej doliny a okolia“ tiež Fašiangový ples, ktorý pomáhajú organizovať členovia folklórnej skupiny JAVORNÍK, ktorá robí obci dobré meno takmer po celom Slovensku, kde sa zúčastňujú rôzných prehliadok a súťaží či už v ľudových tancoch alebo folklórnych festivaloch aj v Českej republike. Z ich podnetu sa konalo aj kultúrné vystúpenie ku koncu roka „Čas vianočný“, za účasti Obývačkového orchestra p. Rudolfa Patrnčiaka z Terchovej ako hosťa večerného podujatia. Miestne kultúrne stredisko organizovalo deň matiek, Majáles, Mikulášske posedenie a Vianočné popoludnie spojené s výstavkou ručných prác občanov s vianočnou tématikou. V roku 2005 bola činnosť MKS obdobná ako v minulom roku. Folklórný súbor JAVORNÍK sa zúčastnil takmer 20-tky podujatí nielen v domácom prostredí a regióne ba aj na celoslovenskom podujatí spojenom s folklórom a inštrumentálnymi vystúpeniami.

      Cirkevný život v obci v roku 2004 bol zameraný najmä na výstavbu novej fary pri rímsko-katolíckom kostole, kde naďalej pôsobil ako kňaz Pavol Herud. Evanjelická cirkev poskytla tieto údaje: v roku 2004 bolo pokrstených 14 detí, uzatvorených 8 manželstiev a cirkevným pohrebom pochovaných 25 osôb. Ev. úrad v Záriečí vydáva mesačník „Záriečské zvony“ kde pre občanov podáva informácie o činnosti cirkevného zboru. V roku 2005 evanjelická cirkev zvýšila cirkevný príspevok na člena cirkvi 70.- Sk. Na kostole v Záriečí je potrebná oprava strechy, na ktorú bola vyhlásená zbierka. Ev. cirkev organizuje každoročne cez letné prázdniny tábory pre deti a dorast, ktorých sa môžu zúčastňovať aj deti iných vierovyznaní. V roku 2005 vo farnosti rímsko-katolíckej v Lúkach prišlo k výmene kňazov odchádzajúci Pavol Herud bol nahradený Mgr. Milanom Gabrišom v polovici roka 2005. Výstavba fary nepokračovala údajne pre nedostatok finančných prostriedkov. Iné poznatky o činnosti tejto cirkvi som nezískala

Telovýchova – šport.

     Šport nielen v našej obci ale všeobecne sa dostáva do ťaživej situácie. Príčinou sú samozrejme finančné prostriedky, ale aj to, že mladí ľudia strácajú záujem o šport a niekedy nie talent a vytrvalosť víťazia, ale mnohokrát známosť a peniaze posúvajú športovcov do vyšších súťaží. V obci sa v roku 2004 podujal aktívne vstúpiť do diania športu Ing. Miroslav Šerý, urobil víziu do blízkej budúcnosti – zachovať družstvo futbalistov žiakov a mužov v II. triede a postupne obnoviť aj činnosť dorastu. Tiež zrekonštruovať priestory šatní a ihriska. Ku všetkým týmto predpokladom sám finančne bude prispievať ako sponzor a vytvoril účet na prijímanie 2% daní pre rok 2005 TJ LOKOMOTÍVA LÚKY. Okrem futbalu v obci ešte treba spomenúť aj dobrého bežca p. Ladislava Kochana, ktorý už dlhé roky reprezentuje obec v behu na krátke i dlhé trate a tiež aj maratóny, aj v tomto roku sa zúčastnil 80. ročníka Košického maratónu po 15-krát a z 560 účastníkov skončil na 147. mieste, vo svojej kategórií nad 50 rokov na 11. mieste. Tento občan sa v roku 2005 zúčastnil v Londýne na maratóne. Športovému chovu koní sa venuje p. Ľubomír Štefánik st., ktorému sa v posledných rokoch lepšie darí. V roku 2005 sa uskutočnil v obci aj nultý ročník „Odránska biela stopa“ – ktorú organizačne zastrešoval Ing. Anton Hrebík, na ktorej sa zišlo 35 účastníkov v 5 kategóriach.

Počasie – mimoriadne udalosti

     Počasie v roku 2004 takmer celý január bol bez zrážok, až 31. januára začal padať sneh a napadalo ho viac ako 50 cm, hneď na to prišli mrazy až okolo -20 st. C a celý február bol poriadne chladný. Sneh sa udržal do konca marca. V apríli sa postupne a dosť rýchlo otepľovalo a v polovici apríla už ľudia sadili a siali. Máj bol chladný s výnimkou pár dní kedy teploty vystúpili až k 30 st. C . V júni bolo chladno a daždivo, posledné dni prišli horúčavy až v júli aj prvé augustové dni teploty vystupovali nad 30 st. C – následne sa prudko ochladilo a dosť pršalo. Jeseň bola pomerne pekná až do novembra. 17. novembra zasiahla Vysoké Tatry veterná smršť, ktorá narobila stámiliónové škody. December bol zrážkovo pod normálom za to však v januári 2005 nastala snehová kalamita a zavalila celé Slovensko snehom. Najmä severné časti. Celkovo rok 2005 bol v počasí striedmy bez mimoriadnych kalamitných udalostí v našej obci.

     Medzi mimoriadne udalosti roka 2004 je hodné spomenúť úspechy mladého človeka spoluobčana Ľuboša Jurovatého, ktorý trpí svalovou distrofiou, avšak rád sa venuje výtvarnej tvorbe plagátov – v tomto roku sa zúčastnil Slovenskej abilympiády v Bratislave – kde pri 200 súťažiacich sa umiestnil na I. mieste a postúpil tak na 7. celosvetovú Abilympiádu do Japonska, ktorá sa bude konať v roku 2006.

Záver.

     Každý z končiacich rokov prináša pre obyvateľov pozitíva aj negatíva. Všetci sme sa tešili na spustenie kanalizácie, avšak nedostatok finančných prostriedkov nám nedal nádej na optimizmus. Občania sú ako všade rôzní – mnohí sú hrdí na svoju obec, lebo priložili ruku k dielu, mnohí sú sklamaní. Snahou všetkých by malo byť, aby sa život zlepšoval, aby obec lepšie vyzerala, aby sme všetci mohli byť hrdý, že sme občanmi Lúk. Príklad musí ísť od poslancov, starostu, pracovníkov obecného úradu. Chcem veriť, že v ďaľších nasledujúcich rokoch to tak bude.

     Pri spracovaní záznamu som použila podklady, ktoré mi poskytla obec zo zasadnutí Oc zastup., hodnotenia predsedov miestnych organizácií, vlastné poznámky z rokov 2004 – 2005, regionálnu tlač, pripomienky a názory spoluobčanov.

Protokolárny záznam.

     Kronikársky záznam o obci za roky 2004 – 2005 bol predložený na prerokovanie OcZ na zasadnutí dňa 28. novembra 2007, ktorý obecné zastupiteľstvo schválilo s pripomienkami, ktoré boli v zázname ihneď zmenené uznesením číslo 9/2007.

     Zapísala:                                                                                Starosta obce:

     Ľudmila Dlapová

 

                                         Rok 2006

Úvod:

     Bolo by dobrým pravidlom, keby vedúci pracovníci v obci, ale i firmy a drobní podnikatelia poskytovali súhrnné informácie zo svojej činnosti za každý skončený rok, vtedy by boli dôležité veci zaznamenané v kronike obce. V našej obci tomu tak nie je a možno preto sú niektoré informácie nie vždy presné.

      Určite aj rok 2006 bol rokom zápasov s problémami vyčerpávajúci, ale aj povzbudzujúci zároveň. Bol to rok očakávaní a výsledkov vzájomnej spolupráce, pretože bol posledným vo volebnom období, ktoré začalo v roku 2002. V parlamentných voľbách v júni 2006 sa opäť striedali vlády, vedúcu Socialno demokratickú úniu, Kresťansko demokratické hnutie a Stranu maďarskej koalície vystriedala koalícia SMERU, Ľudová strana hnutia za demokratické Slovensko a Strana slovenská národná.

    Voľby v obci 2. decembra naznačili tiež striedanie a skončili nasledovne: - zo 780 voličov obce Lúky prišlo k volebným urnám 495 platných voličov a zo 4 kandidátov na starostu obce – Ing. Jaroslav Túček, Mária Lepulicová, Štefan Gabriš, Ing. Anton Hrebík, uspel a voličmi najviac podporený nezávislý kandidát so 238 platnými hlasmi Ing. Anton Hrebík, bývalý starosta Ing. Jaroslav Túček získal 169 hlasov, p. Mária Lepulicová získala 61 hlasov a p. Štefan Gabriš – 23 hlasov.

     Za poslancov do obecného zastupiteľstva boli zvolení 7. poslanci pre Obec Lúky:

1. Peter Duník                                                 257 hlasov               KDH

2. Mgr. Mária Rouyerová                                 209 hlasov               ĽS HZDS

3. Anton Kováč                                               188 hlasov               SNS

4. Milan Martinko                                            181 hlasov               ĽS HZDS

5. Pavol Trnka                                                166 hlasov               KDH

6. Rudolf Hamšík                                            165 hlasov               SNS

7. Marian Drienik                                            165 hlasov               KDH

     Náhradníkmi zostali kandidujúci:

Vladimír Hamšík                                              SNS                            164 hlasov

Pavol Hedlík                                                    ĽS HZDS                    163 hlasov

Mudr. Milan Hanes                                          ĽS HZDS                    159 hlasov

Jarmila Matuščinová                                       KDH                           147 hlasov

Štefan Lepulica                                              SNS                            123 hlasov

Mária Lepulicová                                            SNS                            121 hlasov

Helena Lacková                                             ĽS HZDS                    103 hlasov

Štefan Gabriš                                                 SNS                            101 hlasov

Ing. Ferdinand Kučík                                      KDH                            79 hlasov

Jaroslava Húževková                                     SNS                             62 hlasov

Verejno – spoločenský život obce.

     V poslednom roku volebného obdobia obecné zastupiteľstvo zasadalo celkom 8 krát. Na svojich zasadnutiach schválili 2 všeobecno-záväzné nariadenia (VZN). Na prvom zasadnutí sa schvaľoval vstup do grantovej schémy Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov a technickej vybavenosti k bytom pre rok 2007. Schválené boli aj VZN a to o prideľovaní bytov a VZN 2/2006 o dani z nehnuteľností.

    V mesiaci máji 2006 sa konalo verejné zhromaždenie občanov. V roku 2006 bol odkúpený aj pozemok pri Materskej škole od Martina Janíčka za najvyššiu cenu za m2 v obci Lúky, nakoľko tento občan hrozil pozastavením výstavby 16-bytovej jednotky, obec bola nútená pristúpiť na požadovanú sumu 200 Sk/m2.

    V mesiaci novembri starosta obce vydal na každú domácnosť a bolo doručené Zhodnotenie volebného obdobia za roky 2002 – 2006. Z tohto hodnotenia je potrebné zaznamenať, že na budovaní kanalizácie v obci bolo preinvestovaných spolu 25.277.000 Sk a napojených bolo ku koncu roka 135 domácností. V obci bol schválený prístup na vysokorýchlostný internet cez TKR – VARES pre obce našej doliny v hodnote 17.000.000.- Sk. Obec Lúky získala tiež nenávratnú investíciu na rekonštrukciu verejného osvetlenia v celkovej hodnote 180.000.- Sk a sumou 20.000.- Sk prispela obec sama, rekonštrukcia elektrického vedenia k individuálnej bytovej výstavbe rodinných domov pod farmou pomohla tak mladým rodinám – Ondričkovi Miroslavovi, Pončíkovi Miroslavovi ml. a Štefánikovi Ľubovi mladš. Prioritou obecného zastupiteľstva bola začatá výstavba 16-bytovej jednotky nájomných bytov na obecnom pozemku pri Materskej škole. Na tomto pozemku bolo vybudované detské ihrisko a oddychová zóna, ktorá slúžila deťom z MŠ, ale aj deťom a mamičkám s deťmi na materskej dovolenke a tiež bolo vybudované v rámci grantového programu. Pred jeho zrušením bolo zo strany obce i investora stavby 16-byt. jednotky prisľúbené, že aj časť poškodeného náradia na záhrade MŠ bude po dokončení stavby daná do pôvodného stavu. Výstavba bytovky sa začala na konci mája – obec na jej výstavbu získala finančné prostriedky zo ŠFRB vo forme návratných investícií úver 17.376.000.- Sk s 1% úročením, nenávratné investície dotáciu vo výške 4.344.000.- Sk a 773.900.- Sk na vodovodné prípojky a miestnu komunikáciu. Pre ďaľšie obdobie bola podaná žiadosť na ďaľšiu 16-bytovú jednotku v areáli ZŠ II. stupňa a súčasne aj žiadosť na Ministerstvo životného prostredia SR na finančné prostriedky na dobudovanie kanalizácie v obci.  

    V tomto roku bol schválený aj projekt na vybudovanie 4 autobusových zástavok v sume 767572.- Sk, tento projekt bol podaný aj okolitými obcami nášho regionu. Podarilo sa ešte vybudovať ekologické kúrenie BIOMASA vo viacúčelovej budove, kde obec získala kotol do nájmu zo združenia BIOMASA v hodnote 1.779.948.- Sk, od sponzora 35.000.- Sk a sumou 10.000.- Sk prispela obec, čím bola uskutočnená celá výmena vykurovacieho systému. Po niekoľko ročných pripomienkach bola vymenená podlahová krytina v čakárni Zdravotného strediska. V obci bola v roku 2006 vybavená možnosť právneho poradenstva 1x do mesiaca v priestoroch OcÚ s právničkou z Púchova. OcÚ poskytuje od tohto roku priestory hudobnej skupine ARTEX na skúšky.                                                                                                                             ZPOZ aj v tomto roku pracoval ako aj v minulých rokoch najmä na uvítanie detí do života, občianske sobáše, oslavy okrúhlých životných jubileíí nad 70. rokov života participoval aj na akciách – deň matiek, ktorá sa koná každoročne v druhú májovú nedeľu v KD, i na posedení s dôchodcami nad 65 rokov života, ktorých je v obci okolo 130. Mimoriadnou akciou bolo odovzdávanie Pamätnej medaily obce ministrovi životného prostredia SR Lászlovi Miklósovi, ktoré sa konalo v marci v obradnej sieni OcÚ za účasti poslancov i občanov obce, pri príležitosti uvedenia čističky odpadových vôd do skúšobnej prevádzky. Starosta obce ing. Jaroslav Túček bol v roku 2006 dvakrát ocenený na úrovni regionálnej i celoslovenskej za činnosť a spoluprácu v ZPOZ a to ďakovnou plaketou a čestným uznaním. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že odchádzajúci starosta chápal prácu v ZPOZ ako niečo pozitívné a sám akceptoval túto dobrovoľnú prácu členov ZPOZ ako prácu užitočnú.

      Hasičský zbor v tomto roku sa zameriaval na prevenciu pred požiarmi a tiež prácu s mladou generáciou ako aj prípravou na pohárové súťaže. Pravidelne sa zameriavali na výzbroj a výstroj svojich členov. V okrskovej lige DHZ z celkového počtu 30 mužstiev sa umiestnili na II. mieste a v okrskovej lige na 11 mieste. Cez projekt INTERREG III. sa konal 22. ročník pohárovej súťaže „O zlatú prilbu“, kde sa umiestnili mladý hasiči na 6. mieste z 15 zúčastnených mužstiev, družstvo viedol nový tréner p. Milan Martinko. Obec zakúpila nové dresy a starosta obce venoval mužom tričká a čiapky s logom Hasiči Lúky. Členská základňa hasičského zboru má v súčasnosti 90 členov, oproti minulým rokom nastáva úbytok členskej základne. Najstaršiemu členovi p. Ivanovi Lepulicovi bol v tomto roku udelený titul „Zaslúžilý člen DPO SR prezidentom. Skúšky sirény vykonáva p. Ladislav Túček. Hasiči zabezpečujú stromy na máj.                                                                                                                                Organizácia ČK začala svoju činnosť hneď na začiatku roka zhromaždením členov, na ktoré pozvali aj hostí z iných organizácií a spolkov v obci, tiež starostu obce, kde zhodnotili svoju činnosť. V priebehu roka uskutočnili viacero aktivít, medzi ktoré neodmysliteľne patrí fašiangový sprievod masiek, ako aj školenie prvej pomoci, poskytovanie zdravotných služieb počas futbalových zápasov, na Zlatej prilbe hasičom, ale aj počas hodov na Bartolomejskom jarmoku. Každoročne navštevujú svojich najstarších členov v obci a aj v domove dôchodcov. Ako po iné roky aj v tomto organizovali bezplatné darcovstvo krvi ako aj vianočnej kvapky krvi, z počtu 134 členov patrí táto organizácia v obci medzi najaktívnejšie. Obec im na činnosť prispela sumou 5.000.- Sk, ktoré použili na nákup nového tlakomeru krvi a balíčky pre členov, organizáciu vedie Mgr. Rouyerová M.

        Medzi ďaľšie organizácie, ktoré v obci pracujú patrí ZO SZZP, ktorú vedie p. Ivan Orlík, organizácia sa zameriava hlavne na pomoc v oblasti legislatívy pre zdravotne postihnutých občanov. Členovia sa počas roka stretávajú s inými členmi v rámci okresu i regiónu na rôzných športových podujatiach konaných pre zdravotne – postihnutých alebo aj na spoločenských podujatiach pri hudbe a tanci.

        ZO Jednoty dôchodcov Slovenska má tiež v obci svoje miesto s 54 členmi, ktorí sa stretávajú 4 až 5x ročne pri spoločenských akciách dobrej piesni, hudbe a hlavne humore tajomníčky p. Jozefíny Jurovatej, ktorá vie rozveseliť. Svoju činnosť rozvíjajú i s organizáciami zo susedných obcí a Púchova.  

      V obci sídli aj ZO Slovenského zväzu včelárov, ktoré zastrešujú členov od Púchova až po Moravu. Počet členov je 130, spoločne obhospodarujú asi 1100 včelstiev. Svoju činnosť zameriavajú najmä na produkciu medu, vosku, propolisu a materskej kašičky. Túto organizáciu vedie 9 členný výbor, ktorého tajomníkom je náš občan p. Rudolf Hamšík. Táto organizácia si zabezpečuje svojich pokračovateľov v radoch žiakov ZŠ v Lazoch p./Makytou a Záriečí formou včelárskych krúžkov s ktorými sa zúčastňujú rôznych výstav a súťaží, kde tieto krúžky dosahujú popredné miesta.

       Slovenský OROL má v obci posilňovňu a vedie ju Jozef Ráček mladší.

     Folklórný súbor JAVORNÍK pod vedením p. Miroslava Štefánika aj v tomto roku v obci usporiadal V. ročník „Stretnutia heligonkárov“ Púchovskej doliny a okolia. Vo februári usporiadali Fašiangový ples, v obci učinkovali na hodoch ako aj pri podujatiach ZPOZ pri životných jubileách spoluobčanov a posedení s dôchodcami. tento súbor zviditeľňoval obec ešte na mnohých ďaľších akciách v rámci regiónu, ale aj v zahraničí a to najmä v ČR. Tento súbor sa zúčastňuje aj súťaží a viackrát postúpili jednotlivci inštrumentalisti na Celoslovenskú úroveň. Toto je príklad, ktorému treba držať palce a vyjadriť poďakovanie, členovia súboru sú bratia Štefánikovci v produktívnom veku a robia túto činnosť popri zamestnaní vo voľnom čase. Pavlovi Štefánikovi bol udelený titul „Laureát štátnej ceny Slovenska.“  

      Aktivitám založeným na záľube chovu koní sa venuje p. Ľuboš Štefánik – starší, ktorý so svojim plemenným žrebcom ELUXOM sa zúčastnil na 3. medzinárodnej výstave v TRENČÍNE, kde sa umiestnil na 5. dekorovanom mieste, čo je pre chovateľa česť, keď dostane pozvanie na takúto výstavu, lebo o účasť sa uchádza množstvo koní vo vysokej kvalite.

Zdravotníctvo, soc. pomery, životná úroveň.

     V zdravotníckých službách sa v tomto roku nič podstatné nezmenilo oproti roku minulému. V zdravotnom stredisku pracujú dvaja praktický lekári pre dospelých, detská lekárka a v prevádzke je lekáreň. Zmenili sa iba prenájmy priestorov na poschodí – v nevyužitých priestoroch OcÚ zriadil ubytovanie pre robotníkov, ktorí pracovali na výstavbe 16-bytovej jednotky.   

     Nezamestnanosť v obci sa presne vyčísliť nedá, ale je pravdepodobnosť, že sa pohybuje okolo 4-5%. Aktivačných prác v obci cez Národný projekt na verejnoprospešných prácach sa zúčastňovali 3 spoluobčania, ktorí uskutočňovali práce podľa potrieb obce a to pri úpravách verejných priestranstiev, mladé dievčatá so stredoškolským vzdelaním vypomáhali a administratívnymi prácami na OcÚ a v materskej škole.

     Služby obchodov v obci sú bez zmeny, poskytujú služby občanom dva obchody s potravinami a rozličným tovarom, 2 reštauračné zariadenia, kvetinárstvo a pohrebníctvo, poštový úrad, zabezpečený bol dovoz mäsa pojazdnou predajňou firmy FABUŠ – ktorý chodí pravidelne 1x v týždni a predaj v obci realizuje na dvoch miestach v pravidelnom čase. Obec zabezpečovala v zimných mesiacoch aj údržbu ciest odhŕňaním snehu vlastným traktorom. Občania mali možnosť právneho poradenstva 1-krát v mesiaci bezplatne, službu poskytovala Dr. Virdzeková z Púchova. Opatrovateľskú službu poskytovali v obci štyri opatrovateľky, spoluobčanom tiež štyrom. V tomto roku zomrelo 10 spoluobčanov a narodilo sa 11 detí – 7 chlapcov a 4 dievčatá. Manželstvo uzatvorilo 7 spoluobčanov. Na trvalý pobyt sa prihlásilo 18 občanov a odhlásených bolo 21 občanov. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 31.12.2006 žilo v obci Lúky 961 obyvateľov.

Školstvo, kultúra, cirkevný život.

     Malotriedna ZŠ v končiacom šk. roku 2005/2006 navštevovalo 5 detí so spojenými dvoma ročníkmi. Od septembra 2006 nastúpilo 7 žiakov a škola prevádzkuje iba 1 ročník ZŠ. Aj napriek malému počtu žiakov, mali možnosť navštevovať v mimoškolskej činnosti počítačový krúžok, kde každý žiak mohol pracovať na samostatnom počítači. OcÚ zabezpečil žiakom školské pomôcky – aj takouto iniciatívou sa snaží udržať základnú školu v obci. V škole bola aj v tomto roku zamestnaná s neúplnou kvalifikáciou jedna sila, ktorá robila učiteľku, riaditeľku i vychovávateľku v jednej osobe Bc. Anna Kotočová, ktorú počas neprítomnosti zastupovala bývalá učiteľka dôchodkyňa p. Jozefína Domjenová.

     Materskú školu v obci do júna navštevovalo 38 detí, k septembru 2006 odišlo do I. ročníkov 14 detí z toho, 7 detí do okolitých ZŠ – Záriečie, Lazy p./Makytou a Lysá p./Makytou. Nové deti k septembru boli prijaté v počte 6 a celkový počet pre šk. rok 2006/2007 poklesol na 30 zaradených detí. Finančné prostriedky rozpočtu MŠ, sú najväčším kameňom úrazu v rozpočte obce, nakoľko sú vyčleňované z podielových daní obce na počet detí ako originálne kompetencie. Z tejto sumy po vyčlenení na mzdy zamestnancov a zaplatení energií, a najnutnejších výdavkov na čistiace prostriedky, pranie prádla a hygienické potreby nezostáva takmer žiadna suma na údržbu budovy, ktorá tiež po 30 rokoch pýta svoje. Z príspevkov, ktoré hradia rodičia sú financované učebné pomôcky, hračky, knihy a v tomto roku boli so súhlasom rodičov zakúpené a namontované vodovodné batérie v umyvárkach v hodnote viac ako 12.000.- Sk. Zo sponzorských darov, ktoré sa kumulovali na účte ZRŠ 3 roky sa konečne podarilo zakúpiť filter vody pre pitný režim detí v hodnote 47.284.- Sk. Najväčšími sponzormi boli p. Pagáč majiteľ lekární v Púchove, ktorý prispel sumou 10.000.- Sk, Ivan Šlesár podnikateľ z Lazov p./Makytou prispel 5.000.- Sk, nemenovaný darca z Lúk – 5.000.- Sk, Urbárske spoločenstvo Lúky – 5.000.- Sk, Ing. Miroslav Šerý sumou – 4.000.- Sk, Firma Slovinterier plus 2.000.- Sk, p. Viktor Francúz1.000.- Sk, chýbajúcu sumu 10% sponzorsky venovala firma AQUEL s.r.o Bratislava. Aj v tomto roku výchovnovzdelávaciu činnosť zabezpečovali 3 kvalifikované učiteľky vrátane riaditeľky. Materská škola plní aj v súčasnom období dva projekty „ Škola podporujúca zdravie“ a „Zdravé dieťa“. 10 detí sa pravidelne jedenkrát v týždni zúčastňovalo výučby Anglického jazyka pod vedením lektorky z Považskej Bystrice formou krúžku, túto činnosť si v plnej miere hradili rodičia. Deti z najstaršej vekovej skupiny sa zúčastnili predplaveckého výcviku v Púchove. V priestoroch MŠ cvičili ženy a dievčatá v zimných mesiacoch po vedením Moniky Túčkovej mladšej, za cvičenie prispievali sumou 10.- Sk, z týchto finančných prostriedkov boli deťom zakúpené stavebnice Lego. ZRŠ získalo z 2% daní rodičov a fyzických osôb 11.000.- Sk.

     Z kultúrneho života v obci je potrebné spomenúť najväčšie akcie: - „Stretnutie heligonkárov“ na konci januára, Fašiangový ples, Bartolomejský jarmok na hody 27. augusta, ktorý mal byť spojený s odovzdávaním pamätnej medaily obce rodákovi p. Jurovatému, kde bol pozvaný aj prezident SR p. Ivan Gašparovič. Obecné zastupiteľstvo navrhlo na ocenenie pamätnou medailou aj spoluobčanov za zásluhy a rozvoj obce p. Repatú Anastáziu, najstaršieho hasiča p. Ivana Lepulicu a p. Máriu Lukáčovú za mnohonásobné darcovstvo krvi.

     V obci si dobré meno udržiava aj obecná knižnica, ktorú vedie p. Elena Slovincová, knižnicu ročne navštevuje zhruba 100 stálych čitateľov, knižničný fond je 7000 kníh, aj v tomto roku obec zakúpila knihy v hodnote 15.000.- Sk.

     Rímsko-katolícka cirkev v obci zaznamenala ďaľšiu výmenu kňazov M. Gabriša k 1. júlu 2006 vystriedal pridelený Mgr. Pavel Židek, ktorý si okamžite po nástupe na farnosť získal rešpekt a obdiv veriacich, ale aj obyvateľov obce. S jeho príchodom sa takmer okamžite obnovili práce na výstavbe novej fary, ktorej stavba dokonca roka riadne pokročila a pravdepodobne by mala byť dokončená v budúcom roku. Okrem toho si tento kňaz vykonáva všetky práce údržby fary a kostola sám, tiež okolie zmenilo svoj vzhľad vždy pokoseným trávnikom, pohrabaným lístím, venuje sa tiež chovu drobnej hydiny, čo doteraz žiadny jeho predchodca nerobil. Od tejto cirkvi bola odkúpená aj budova dolnej školy s pozemkami s.r.o SILA za sumu 3.000.000.- Sk, kde by mala v budúcnosti byť urobená rekonštrukcia so zámerom penziónu.

     Cirkev evanjelická a.v. so sídlom v Záriečí, vydáva pre svojich cirkevníkov mesačník „Zariečske zvony“, v ktorom informuje o akciach cirkevného zboru, ale i o hospodárení cirkvi. Na budúci rok by cirkev chcela rekonštruovať strechu na kostole a k tomuto bola vyhlásená aj zbierka medzi cirkevníkmi. V našej obci táto cirkev pravidelne uskutočňuje Nešporné služby božie v kultúrnom dome.

     V rímsko-katolíckej cirkvi bola príchodom nového kňaza vytvorená nová ekonomicko-pastoračná rada rímsko-katolíckej cirkvi, ktorej členovia budú zaznamenaní v cirkevnej kronike.  

Telovýchova a šport.

     V tomto roku najviac zaujala TJ Lokomotíva Lúky, ktorej sa v tomto roku podarilo naplniť predsavzatia a cieľ z minulej sezóny. Mužstvo mužov vo futbale postúpilo z III. triedy do vyššej II. triedy okresnej súťaže. Zmenila sa tu aj trénerska dvojica p. Petra Vodára a Petra Luliaka vystriedali na jeseň Miroslav Štefánik z Púchova inak rodák z Lúk a p. Marian Drienik. Rozrástol sa aj kolektív hráčov na celkový počet 23, z ktorých veľa hráčov je z okolitých obcí. V tomto roku sa podarilo obnoviť aj družstvo dorastencov v ktorom tiež je 22 hráčov a tu trénuje Peter Luliak. Toto družstvo skončilo v okresnej súťaži na peknom 2. mieste. Starší žiaci tiež postúpili z 2. miesta v okresnej súťaži do I. triedy. Z uvedeného vyplýva, že futbalový oddiel v obci dosahuje dobré výsledky o čom svedčí aj zanietenosť obetavých funkcionárov a sponzorov. A tiež aj zaplnené hľadisko okolo futbalového ihriska počas nedeľných popoludní, kedy sa futbal hráva. Šport v obci v tomto roku napredoval nielen futbalom, ale aj medzinárodným behom Harmónie, ktorý sa bežal aj cez našu obec 21. júla 2006 v popoludňajších hodinách a zúčastnil sa ho aj náš občan p. Ladislav Kochan. Všetci títo bežci mali malú prestávku na občerstvenie na hlavnej ceste za zdravotným strediskom, kde ich v zastúpení OcZ privítala p. Mgr. Mária Rouyerová, ktorá svoj prejav hovorila v troch jazykoch. Účastníci behu sa zapísali aj do Pamätnej knihy obce. V tomto roku sa konala v obci aj Odránska biela stopa, ktorej sa zúčastnilo 20 vyznavačov behu na lyžiach z našej obce ženy aj muži.

Počasie a mimoriadne udalosti.

     Počasie v roku 2006 začalo poriadnou nádielkou snehu, ktorá narobila starosti nielen cestárom, ale aj mnohým občanom, najmä tým starším, ktorí sa vždy boja o strechy a svoje príbytky, poriadne ich pomorduje než odhádžu sneh zo svojich chodníkov. V našej obci táto nečakaná nádielka snehu zobrala strechy nad hlavou v dvoch rodinách: p. Bucherovi pri evanjelickom cintoríne a p. Jurajovi Martinkovi, ktorý prišiel o život, keď ho zasypal sneh zo strechy v osade Martinkovce. Leto bolo pekné a teplé. Jeseň tiež pomerne teplá a pekná. Koniec roka oproti začiatku roka bol bez snehu a s nadpriemernými teplotami z čoho boli smutné najmä deti a vyznavači snehu a všetkých zimných športov.

     Medzi mimoriadne udalosti roka možno zaznamenať návštevu ministra životného prostredia SR p. László Miklósa dňa 2. marca 2006, ktorý symbolicky prestrihnutím pásky spustil ČOV a kanalizáciu obce, do obce bol pozvaný vzhľadom k tomu, že pomohol našej obci k získaniu nenávratných dotácií, za čo mu bola udelená Pamätná medaila obce Lúky. Minister bol veľmi milý a priateľský na čo budú iste spomínať aj členovia folklórneho súboru Javorník s ktorými v družnej debate pán minister zotrval, vypočul ich hru a spev a obdaroval súbor tisíckorunáčkou.

Záver.

     Miera hodnotenia za volebné obdobie rokov 2002 – 2006 bola spracovaná odchádzajúcim starostom p. Ing. Jaroslavom Túčkom pred voľbami a doručená do každej domácnosti obce. Konštatujem však záverom kronikárskeho záznamu, že prestíž obce a obecného úradu je nielen v rukách starostu a obecného zastupiteľstva, bremeno zodpovednosti leží na všetkých zamestnancoch a vytváranie pozitívneho obrazu na verejnosti je podmienené dlhodobým budovaním a rozvíjaním spoločenských hodnôt vo všetkých rovinách pri napĺňaní cieľov a úloh avšak vždy s dávkou spravodlivosti. Občania chcú a budú chcieť aj v budúcnosti kvalitu v ponúkaných službách za primerané náhrady.

     Pri spracovaní kronikárskeho záznamu obce Lúky som použila podklady získané na obecnom úrade od zamestnancom OcÚ, zo zasadnutí Obecného zastupiteľstva. Podklady získané od predsedov organizácií a spolkov v obci, podklady z hodnotiacej správy starostu obce, z regionálnej tlače – Púchovské noviny, Obzor, z občasníka Lúčan, vlastné poznámky zozbierané z prieskumu od spoluobčanov v priebehu roka 2006 neboli zaznamenané z dôvodu anonymity spoluobčanov a neodporučenia poslancov OcZ.

PROTOKOLÁRNY ZÁZNAM.

     Kronikársky záznam v obci Lúky za rok 2006 bol predložený na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu. Na zasadnutí dňa 28. novembra 2007, obecné zastupiteľstvo kronikársky záznam schválilo s pripomienkami, ktoré boli v zázname ihneď upravené – uznesenie č. 9/2007.

     Zapísala:                                                                    Starosta obce:

     Ľudmila Dlapová                                                      Ing. Anton Hrebík

 

                                    Roky 2007 – 2008

Úvod.

     Hybnou silou väčšiny tunajších ľudí bola vždy kresťanská viera, ktorá prinášala do ľudských vzťahov lásku a rozvoj kultúry. Hlbšie poznanie dejín prináša človeku zmysel pre trvalé hodnoty a tradície. Dejiny u ľudí, ktorí sa tu narodili a prežívajú tu svoj život by mali vzbudzovať úctu k predchodcom a lásku k rodnému kraju.  A rodákom, ktorí z obce odišli, by mali oživovať spomienky na domov. Novým obyvateľom by mali pomôcť k tomu, aby sa im stala domovom druhým.

     Dnešný život opäť privádza mladú generáciu k výstavbe nových rodinných domov, alebo oprave domov po rodičoch keď sa chcú usídliť a zakladať si vlastné rodiny. Pričom veková hranica pre zakladanie rodiny sa posunula takmer k 30. roku života. Pracovné príležitosti sú v neďalekom Púchove v podnikoch MATADOR CONTINENTAL, MAKYTE ale aj v Mäsokombináte a tiež v Poľnohospodárskom družstve Mestečko – kde ľudia viac pracujú v pridružených výrobách gumovýroby a krajčírskych dieľňach. Družstvo samotné sa zaoberá pestovaním obilia, kukurice, repky olejnej a chovu hovädzieho dobytka najmä dojnicami na farmách Lúky, Záriečie a Dohňany.

Verejno-spoločenský život.

     Prvý rok po volebnom období vo funkcii starostu začal pôsobiť Ing. Anton Hrebík. Prvé zasadnutie OZ 2.1.2007, zriadilo komisie:

1. Finančnú komisiu – predseda R. Hamšík.  

2. Komisiu pre ochranu verejného poriadku – predseda Anton Kováč.

3. Sociálno-kultúrna komisia – predseda Mgr. Mária Rouyerová.

4. Stavebná komisia – predseda Milan Martinko.  

5. Komisia pre ochranu životného prostredia – predseda Pavol Trnka.

Zastupiteľstvo na návrh starostu zvolilo za zástupcu starostu obce Rudolfa Hamšíka. Schválený boli aj sobášiaci: - p. M. Rouyerová a Marian Drienik. Zastupiteľstvo schválilo aj plat starostu obce.

    Druhé riadne zasadnutie Obecného zastupiteľstva 17. januára 2007 okrem bežných bodov zasadnutia – schválilo:

  •  členov jednotlivých komisií
  • vstup do grantovej schémy Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a ŠFRB na výstavbu nájomných bytov a technickej vybavenosti k bytom pre rok 2007 za účelom realizácie stavby: „Bytový dom so 16 bytovými jednotkami Lúky 2 a inžinierske siete“ 75% úver a 25% dotáciu.
  • používanie súkromného vozidla starostu obce na služobné účely a paušál na používanie súkromného mobilu vo výške 500.- Sk.
  • odmeny pre poslancov vo výške 250.- Sk za jedno zasadnutie.
  • plat zástupcu starostu vo výške 1.800.- Sk.
  • odmeny predsedom komisií 120.- Sk na základe predloženého návrhu predsedov komisií
  • zrušenie nájmu p. Vladimíra Madalu v priestoroch KD od 1.2.2007

Mimoriadne obecné zastupiteľstvo sa zišlo na rokovaní 30. januára 2007 za účelom schválenia záverečného účtu obce za rok 2006, ktoré schválilo s výhradami.  

  Zastupiteľstvo 6. marca 2007 schválilo:

  • vykonanie auditu obce Lúky – podľa ponuky bola vybraná Ing. Kotlebová
  • štatút obce s platnosťou účinnosti 1.4.2007
  • náplň práce zástupcu starostu
  • komisiu na zabezpečenie osláv železnice v zložení: Ing. Hrebík, M. Drienik, M. Rouyerová, K. Okrajková, D. Repatá, I. Berník
  • doplnenie komisie pre ochranu životného prostr.
  • preventistu požiarnej ochrany pre obec Miroslava Šulíka za odmenu 1.200.- Sk ročne.
  • nadobudnutie majetku štátu – budovy č. 140 bývalá policajná stanica do majetku obce  

                                                                                                                                              Zastupiteľstvo 14. apríla 2007 schválilo:

  • zabezpečenie osláv 70. výročia otvorenia železničnej trate PÚCHOV – HORNÝ LIDEČ
  • organizačný poriadok obce Lúky od 1.5.2007
  • zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce
  • zásady nakladania s finančnými prostriedkami obce tiež od 1. mája 2007
  • zmenu účelu úveru prijatého v roku 2005 na kúpu budovy dolnej Základnej školy vo výške 500. tisíc Sk na výstavbu kanalizácie
  • úveru vo výške 1.738 tisíc Sk na dofinancovanie bytovky č. 1, ktorú budú splácať nájomníci formou nájomného.
  • úveru vo výške 600 tisíc Sk na dokončenie vetvy kanalizácie A5
  • ručenie za uvedené úvery bianco zmenkou
  • preklenovací úver na prefinancovanie výstavby autobusových zástavok vo výške 768 tisíc Sk
  • udelenie pamätnej medaily pre občanov: Ivana Berníka, Jozefa Beňu, Mariana Drienika a vládnym činiteľom podľa účasti pri príležitosti osláv železnice v obci
  • komisiu pre ochranu verejného záujmu preds. Drienik
  • splátkový kalendár na úhradu nájomného vo výške 150 tisíc Sk na tri splátky
  • štvrťročnú odmenu vo výške 30% p. starostovi obce                                         

Mimoriadne zasadnutia sa konali 30. mája a 4. júna 2007, ktoré prerokovávali zmenu obce.                                                                                                                                 Na riadnom zasadnutí 13.6.2007 Obecné zastupiteľstvo schválilo:

  • poskytnutie dotácie SZ včelárom vo výške 2000.- Sk, na rok 2007
  • ukončenie nájmu V. Madalovi na MUSIC BAR k 30.6.2007, s tým, že si vyrovná všetky záväzky voči OÚ a dá do pôvodného stavu miestnosti a poškodené vitríny pred budovou Kultúrneho domu.

  Zastupiteľstvo 1. augusta 2007 schválilo:

  • vypracovanie nového Územného plánu obce a zadanie jeho objednávky
  • úhradu podielu 10,95% t.j. 93.083,83 Sk za vysoko – rýchlostný internet cez TKR v roku 2008
  • odmeny starostovi obce za druhý štvrťrok 2007 25%
  • OC zastupiteľstvo neschválilo odpredaj budovy ZŠ

Zasadnutie Oc zastupiteľstva 7.9.2007 schválilo:

  • zrušenie nájmu p. Kizekovej na ZS od 1.8.2007
  • prenájom miestností na zdravotnom stredisku kaderníctvo a predajňu textilu
  • prenájom v KD na internetovú kaviareň pre pána Šulíka od 15.9.2007 po V. Madalovi
  • pána A. Kováča za garanta obce Lúky pre agentúru mikroregiónu rozvoja Púchova na roky 2007 – 2013
  • projekt na prekrytie časti Domu smútku č.1
  • neschválilo žiadosť občianky P. Bartošovej odpustenia cintorínskych poplatkov za dobu troch rokov

Zastupiteľstvá konané 14. a 28. 11. 2007 schválili:

  • ponuku Bc. M. Šulíka na činnosť technika požiarnej ochrany v roku 2008 za sumu 6000.- Sk
  • dodatok č.1 k VZN č. 1/06 o miestnych daniach a miestnych poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Mimoriadne OZ 13.12.2007 schválilo rozpočtové provizórium na I. štvrťrok podľa rozpočtu roka 2007.

V roku 2008 na prvom obecnom zastupiteľstve boli schválené: prenájmy nebytových priestorov na zdravotnom stredisku pre firmu DMP s.r.o Lúky – Ing. Rumana a vyčlenenie 40% podielových daní pre MŠ, ŠJ a ŠK z čoho viazať 13% na kapitálové výdavky.

Zastupiteľstvo konané 31. marca 2008 schválilo návrh rozpočtu aj so zmenami.

14. mája 2008 sa konalo tretie riadne zastupiteľstvo na ktorom bola predložená informácia o dobudovaní kanalizácie vo výške 3,5 mil. Sk. Na tomto zastupiteľstve poslanci neschválili dohodu o mimosúdnom urovnaní s firmou MV Capital Žilina zo dňa 24.4.2008. Riešené boli aj podnety občanov.

Ďaľšie zasadnutie IV. OZ sa konalo 23. júna 2008, poslanci schválili zmenu kapitálového rozpočtu pre rok 2008 v príjmovej a výdavkovej časti o dotácie na kanalizáciu a dom smútku s 5% spoluúčasťou, tiež bol schválený záverečný účet obce za rok 2007 s výhradami. Schválená bola aj výstavba čerpacej stanice motorových palív v obci na pozemku parc. 566, 567 t.j. na Osmeku firme Autodoprava I. Kubišovi z Ihríšť č. 37.

V. zasadnutie sa konalo v júli, kde opätovne bola schválená zmena rozpočtu. Na tomto OZ poslanci schválili domový poriadok nájomných bytov v obci. Schválené bolo aj vstúpenie do jednania s firmou Revmont – Vihorlat Snina o preloženie kotla na ústredné kúrenie z budovy kultúrneho domu do budovy zdravotného strediska v zmysle predloženej ponuky, pričom bola zrušená ponuka od firmy BIOTECH Pov. Bystrica.

Na mimoriadnom zasadnutí 15. októbra 2008 sa poslanci zišli, aby riešili situáciu ZŠ a materskej školy, poslanci schválili požiadavku na školskú inšpekciu o udelenie výnimky na zvýšenie počtu detí v MŠ a tiež požiadavku na Regionálny úrad verejného zdravotníctva o určenie kapacity počtu detí v MŠ.

Ďaľšie riadne zasadnutie zastupiteľstva sa konalo 17. septembra 2008, kde bol schválený odpredaj budovy ZŠ a priľahlé pozemky firme Personálna – pracovná agentúra Považská bystrica za sumu 5,8 mil. Sk. Schválené bolo aj vyhlásenie voľby hlavného kontrolóra obce, nakoľko tunajšia kontrolórka Ing. Dundeková Zuzana požiadala o ukončenie pracovného pomeru.

Na VII. zasadnutí OZ 19.11.2008 poslanci schválili nového kontrolóra obce p. Jozefa Bašku. Schválený bol aj prenájom nebytových priestorov pre spoluobčianku M. Slezkovú a jej dcéru za sumu 3.000 Sk od 1.12.2008 do 31.12.2009 na ZS.

V mesiaci decembri sa konali dve zasadnutia poslancov: 10.12.2008 boli schválené VZN obce Lúky č. 1/2008 o miestnych daniach a poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady. VZN obce Lúky č. 2/2008, ktorým sa menia niektoré VZN v súvislosti so zavedením EURA. Schválený bol aj rodičovský príspevok za dieťa v MŠ vo výške 10,00 € za dieťa od 1. januára 2009, úhrada za dieťa v školskom klube vo výške 2,00 €, schválený bol aj prenájom kvetinárstva v KD pre p. Šulavíkovú Ľubicu z Lysej p./Makytou za sumu 67,00 € mesačne od januára 2009.

Na poslednom zastupiteľstve 29.12.2008 poslanci preverovali všetky nesplnené uznesenia z roku 2008, schválené boli aj prenájmy priestorov na umiestnenie garáže na parkovisku pri ZS, Igorovi Dundekovi mladšiemu za sumu 100,00€ ročne, zároveň na túto sumu upraviť aj nájom Eduardovi Martinkovi. Poslanci na tomto zasadnutí schválili udelenie pamätnej plakety obce vedúcim folklórneho súboru Javorník v obci Lúky Miroslavovi Štefánikovi a Pavlovi Špalkovi. Schválené bolo udelenie pamätnej plakety obce Mgr. Pavlovi Židekovi správcovi farnosti rímsko-katolíckej pri ukončení výstavby novej fary vysviackou. Schválená poslancami bola aj odmena starostovi obce vo výške 25% funkčných platov za IV. štvrťrok 2008.

Obohatením života v obci je tradične v januári stretnutie heligonkárov, ktoré sa teší vždy veľkému záujmu občanov aj z okolitých obcí. Medzi významné udalosti v roku 2007 patrila aj oslava 70. výročia otvorenia železničnej trate Púchov – Lúky pod Makytou – Horní Lideč, ktorá sa konala 12. mája 2007 kedy parný vlak meral cestu po tejto trati z Púchova do Horného Lidča a späť. Na našej železničnej stanici M.R. Štefánika sa v tento deň konali oslavy s udeľovaním pamätných medailí obce Lúky zaslúžilým pracovníkom na železnici, ktorí sú našimi spoluobčanmi: - p. Jozefovi Beňovi bývalému prednostovi žst Lúky p. Ivanovi Berníkovi – súčasnému prednostovi stanice Púchov a Lúky. p. Marianovi Drienikovi, ktorý bol ocenený pamätnou plaketou ako aj bývalý zamestnanci železničnej stanice v Lúkach – manželia Ján a Františka Hanesovci, Mária Bednáriková, Anna Berníková a Pavol Ondrička. Účastníkom tejto oslavy bol aj súčasný podpredseda vlády p. Dušan Čaplovič, ktorý k oceneným a všetkým zhromaždeným krátko prehovoril. Podotýkam, že výstavba tejto železničnej trate sa začala v máji 1935 a odovzdaná bola do užívania 2. mája 1937 a v tých časoch priniesla obyvateľom prácu, lebo vtedy bola veľká nezamestnanosť. Občania si slušne zarobili a zveľadili si bývanie a tiež pozdvihli životnú úroveň v obci.

Druhou významnou udalosťou roka bolo slávnostné odovzdanie 16-bytovej jednotky nájomníkom do užívania dňa 29. októbra za účasti bývalého starostu Ing. Jaroslava Túčka a súčasného starostu Ing. Antona Hrebíka, zástupcu firmy MN Capital p. Nahálka pri MŠ Lúky a tiež sa zúčastnil zástupca Štátneho fondu rozvoja bývania a nájomníkov, požehnaná bola obidvoma knazmi rímsko-katolíckym i evanjelickým. Financovanie tejto stavby: - návratný finančný úver vo výške 17.376.000 Sk s 1% úrokom, nenávratný finančný príspevok alebo dotácia bola 773.900 Sk, ktoré boli použité na vodovodné prípojky a kanalizáciu + nenávratná finančná dotácia vo výške 4.344.000 Sk, ktorá bola pridelená až v tomto roku.

V tomto roku bola vybudovaná aj prečerpávacia stanica pri materskej škole. Ku koncu roka 2007 bolo zrušené MKS malej príspevkovej organizácie a záruky prebral obecný úrad. Podarilo sa dobudovať aj dva nájomné byty ako nadstavbu na hospodárskej časti MŠ – byty si na vlastné náklady dokončili Peter Leško a Gabriš Vladimír.


 

Organizácie, združenia a spolky v obci boli v roku 2007 také ako aj v roku predchádzajúcom MS SČK, ZO Jednota dôchodcov, ZO SZZP, hasičský zbor, ZO SZ včelárov, FS – Javorník, každá z menovaných uskutočňuje činnosti podľa svojich finančných možností, ale sú ešte medzi občanmi aj dobrovoľníci ochotný venovať čas pre iných.

V roku 2008 sa v našej obci pokračovalo v budovaní kanalizácie, keď obec získala dotáciu z MŽP SR vo výške 3,5 milióna Sk, budovanie pokračovalo smerom na Odráň, pripojená bola aj materská škola, OcÚ a občania. Začalo sa tiež s rekonštrukciou domu Smútku, v obci boli vybudované 4 nové autobusové zástavky, zavedený bol do obce aj vysokorýchlostný internet, kde sa mohli pripájať právnicke osoby a verejná správa. Občania ešte v tomto roku nevnímajú finančnú krízu, ktorá  ku koncu roka zasiahla USA, kde začali krachovať banky a poisťovne a kríza sa začala šíriť ďalej. Prognózy však hovoria, že kríza zasiahne postupne všetky krajiny a mnohí ľudia môžu prísť o prácu. Slovensko sa pripravuje už dlhšie obdobie na novú menu euro, ktorá by mala začať platiť od budúceho roka.

V obci aj v tomto roku činnosť uskutočňoval Zbor pre občianske záležitosti akciami životných jubileí – kedy sa pozývajú do obradnej siene občania, ktorí v danom roku oslavujú okrúhlé životné jubileá 70, 75, 80, 85, 90 a viac rokov. Tiež vítaním novonarodených občanov, posedenie s dôchodcami nad 65 rokov v mesiaci október pri príležitosti mesiaca úcty k starším spoluobčanom, ktorým sa pripravuje občerstvenie, kultúrny program a každý z nich dostáva darčekovú poukážku, toto posedenie sa uskutočňuje vo veľkej sále kultúrneho domu v nedeľu popoludní.

FS – Javorník sa počas roka zúčastnil v našej obci na 6 akciách so svojím vystúpením. Hlavnou bol 7. ročník stretnutia Heligonkárov. Okrem vystúpení v obci sa tento súbor zúčastňoval mnohých akcií po celom Slovensku ba i v zahraničí a občania mali možnosť sledovať ich vystúpenie v Žiline na Vianočnom koncerte 26. decembra 2007 v priamom prenose slovenskej televízie 2.

Základná organizácia slovenského zväzu zdravotne postihnutých má 120 členov, tí počas roka uskutočňovali športové hry pre svojich členov, uskutočnili aj dva zájazdy autobusom na termálne kúpaliská. Táto organizácia zastrešuje členov z celej doliny.

Jednota dôchodcov sa stretáva na svojich podujatiach aj s hudbou, kde si tiež pozývajú priateľov dôchodcov z iných organizácií, tieto stretnutia bývajú v KD, kde býva vždy hojná účasť.

Základná organizácia včelárov má 130 členov, kde tiež patria členovia z celej Púchovskej doliny. Táto organizácia má založený krúžok pri Základnej škole Záriečie. Zámerom tejto organizácie je produkcia vosku a propolisu. Na Agrokomplexe v Nitre v súťaži „Slovenský med“ získala ZO Včelárov 1. a 2. miesto čo je chvályhodné.

Dobrovoľný hasičský zbor usporiadal 24. ročník hasičskej súťaže o Zlatú prilbu a svoju činnosť zameriava na dobrý stav zásahovej techniky t.j. cisterny a mašiny PP-12. Tiež sa venujú činnosti mladých hasičov, keď ich pripravujú na pohárové súťaže. V obci hasiči našťastie nemuseli zasahovať pri požiari.

Miestny spolok slovenského červeného kríža má v našej obci 137 členov, organizáciu s 12 členným výborom vedie Mgr. Mária Rouyerová. Tradične usporiadávajú fašiangový sprievod masiek dedinou. Uctievajú si jubilantov pri okrúhlych výročiach, uskutočňujú návštevy chorých a starších spoluobčanov. Uskutočnili aj kurz prvej pomoci, meranie tlaku počas Bartolomejského jarmoku a poskytovali zdravotnícku starostlivosť pri športových podujatiach v obci. Zorganizovali aj bezplatné darcovstvo krvi od 11 darcov s 20 odbermi.

Obecnú knižnicu v obci vedie p. Elena Slovincová, ktorá je v prevádzke každú stredu. Zaevidovaných je 122 čitateľov a uskutočnených bolo 2500 výpožičiek kníh. Knižný fond bol doplnený o nové knihy z rozpočtu obce vo výške 15.000.- Sk. Knižnica poskytuje okrem beletrie aj encyklopédie a diela z rôznych vedných odborov. Knižnica sa opätovne presťahovala do priestorov v kultúrnom dome z budovy bývalej Základnej školy.

V obci opätovne po viacročnej prestávke začal pôsobiť ochotnícky divadelný krúžok pod vedením Dr. Emílie Vondrovej, ktorá sa dobrovoľne podujala na úlohu režisérky a nacvičovali veselohru J. G. Tajovského „Ženský zákon“. Keďže nebolo možné obsadiť všetky postavy do tejto veselohry, musela sa zapojiť aj sama režisérka. Krúžok nacvičil túto veselohru za necelých 8 mesiacov a prvý krát ju prezentoval 30. novembra v KD pred plne zaplnenou sálou z radou spoluobčanou. Vstupné bolo dobrovoľné, ďaľšie predstavenia odohrali v okolitých obciach Lysá p./M., Vydrná, ale aj v obciach okresu Púchov a Považská Bystrica, v meste Žilina a kúpeľoch Nimnica. V krúžku sa schádzajú a učinkujú dobrovoľníci: Zuzana Vondrová, Ľuboš Jurovatý, František Madala, Ján Behro, Františka Tarabová, Mgr. Mária Rouyerová, Pharm. Dr. Emília Vondrová.

V obci  začal ku koncu roka skúšať aj detský divadelný krúžok pod vedením p. Aleny Húževkovej do ktorého sa prihlásilo asi 16 detí. Časom sa ukáže, či deti v krúžku zotrvajú.

Zdravotníctvo, soc. pomery.

O zdravie našich občanov i občanov zo susedných obcí sa v rokoch 2007 – 2008 starali dve lekárske ambulancie pre dospelých, 1 lekárska ambulancia pre deti a dorast a 1 súkromná lekáreň v budove zdravotného strediska. Medzi najčastejšie choroby dospelých patria civilizačné ochorenia srdcovo-cievne, vysoký krvný tlak, ochorenia pohybového aparátu. U detí sú to zase respiračné ochorenia a alergie. Zdravotné poisťovne – Apollo a Všeobecná zdravotná poisťovňa v ktorých sú najviac občania regiónu poistený – hradia rizikovým skupinám očkovanie proti chrípke a mozgovej encefalitíde deťom do 15 rokov. Svoje služby v budove zdravotného strediska poskytuje súkromná masérka p. Daniela Krišťáková na objednávku.

Sociálne pomery v obci nemajú rastúcu tendenciu v nezamestnanosti, občania evidovaný na úrade práce v Púchove – mohli v obci pracovať na aktivačných prácach, avšak záujem zo strany nezamestnaných nebol a tak pracovali len 2 ľudia, ktorý pracovali na upratovacích prácach v obci. Životná úroveň je priemerná, tak ako aj v iných regiónoch kraja.

Demografické údaje:

R. 2007                                                                         R. 2008

Narodených: 13 detí                                                     8 detí

7 dievčat a 6 chlapcov                                                 4 dievčatá + 4 chlapci

Uzavreli manželstvá: 6                                                 9 uzavr. manž.

Zomrelo: 5 občanov                                                    11 občanov

z toho 1 žena + 4 muži                                                3 ženy + 8 mužov

Prisťahovaných: 14 občanov                                      25 občanov

Odsťahovalo sa: 11 občanov                                     27 občanov

K 31.12.2007 mala obec 959 obyvateľov.

K 31.12.2008 mala obec 973 obyvateľov.

Školstvo, kultúra, cirkevný život.

Malotriednu základnú školu navštevovalo v šk. roku 2006/2007 – 7 žiakov aj pri tomto malom počte škola sa snažila vyvíjať aktivity, plnili spoločne projekt „Stromy poznania“. V školskom roku 2007/2008 znova bolo iba 7 žiakov – 5 druhákov a pribudli iba dvaja prváci, hoci mohlo byť celkom 9 prvákov, rodičia dali prednosť plnoorganizovaným školám v Zariečí a Lazoch p./M. V školskom roku 2008/2009 od septembra 2008 zostalo v spojených ročníkoch 6 žiakov. Žiaci do konca kalendárneho roka chodili aj na plavecký výcvik do Púchova so žiakmi z Lysej p./M. a koniec roka ukončili Mikulášskou besiedkov. V ZŠ vyučovala Bac. Anna Kotočová, ktorú počas jej neprítomnosti zastupovala dôchodkyňa p. Jozefína Domjenová. V škole ešte vyučovali náboženstvo Mgr. Pavol Židek a Mgr. Miroslav Eštók. Je nutné podotknúť, že nie je v obci malotriedna základná škola s takým malým počtom žiakov preto, že by nebolo v obci detí, je to preto, že občania sa rozhodli pre okolité základné školy takto: do Záriečia chodí – 35 žiakov z našej obce, do ZŠ Lazy p./Makytou – 8 žiakov, do ZŠ Lysá p./Makytou – 2 žiaci a do ZŠ v Púchove chodi – 5 žiakov, spolu teda do iných škôl v súčasnej dobe chodí 50 žiakov.

Materskú školu v šk.r. 2006/2007 navštevovalo 32 detí a v šk. roku 2007/2008 30 detí. Od septembra 2008/2009 nastúpilo 32 detí, z toho 1 dieťa individuálne integrované a 4 deti z odloženou povinnou školskou dochádzkou. MŠ je trvale zapojená do dvoch projektov „Škola podporujúca zdravie“ a „Zdravé dieťa“ – obidva projekty sú zamerané na posiľňovanie detskej imunity a vedenie nielen detí, ale aj rodičov k zdravému životnému štýlu. V auguste riaditeľka školy predložila koncepciu rozvoja školy na roky 2008 – 2013 na výberovom konaní riediteľky školy a bola opätovne potvrdená a vymenovaná na 5-ročné funkčné obdobie vedením MŠ. Škola sa postupne pripravuje na vzdelávanie podľa nového Štátneho vzdelávacieho programu ISCEDO, ktorým sa materské školy zaradia do školského systému. Počas rokov 2007 a 2008 v MŠ učili 3 kvalifikované učiteľky, tak ako v minulých rokoch. Deti predškolského veku sa zúčastnili v obidvoch rokoch plaveckého výcviku v krytej plavárni v Púchove spoločne s MŠ Lysá a Dohňany. V mesiaci júni si mali možnosť pozrieť ukážky psovodov z policajného oddelenia ako aj ukážky zo záchranného systému rýchlej zdravotnej služby zo Žiliny. V spolupráci s rodičmi sme zorganizovali deň otvorených dverí, výstavy svetlonosov, jabĺčkový deň, besiedky na Mikuláša, Deň matiek. 10 detí sa zúčastňovalo pravidelne krúžku Anglického jazyka. Na sklonku roku 2008, rodičovské združenie organizovalo Katarínsku zábavu, z ktorej zisk 5.500 Sk rodičia použili na zakúpenie nafukovacieho skákadla z lezeckou stenou a šmýkalkou pre deti do MŠ v hodnote 8.900.- Sk.

Cirkevný život v obci počas kalendárnych rokov sa zameriava na slávenie všetkých významných sviatkov. Omše v rímsko-katolíckom kostole prvá o 7,30 hod. a druhá o 10,00 hod., okrem týchto počas týždňa ráno alebo večer. Kňaz a správca Mgr. Pavol Židek sa riadne stará o dokončenie novej fary na ktorej už chýbajú dokončiť len vonkajšie omietky a úpravy okolia. Veľa prác si kňaz vykonával sám a tiež za pomoci dôchodcov p. Jozefa Novosáda, Františka Galvánka, Júliusa Kuceja, Ladislava Túčka, Ladislava Slováčka a Ladislava Bednárika ako aj jeho syna Michala Bednárika, ktorý niekoľko mesiacov takmer denne pracovali na dokončovacích prácach novej fary. Preto aj miestny občania týchto nazvali „FARSTAV“. Predpokladá sa, že fara bude uvedená do užívania budúci kalendárny rok. Podľa údajov kňaza v roku 2008 bolo v tunajšom kostole pokrstených 9 detí z toho 6 chlapcov a 3 dievčatá. Manželstvo uzatvorili 4 manželské páry pričom všetky ženy boli z našej obce. Pochovaných bolo 12 osôb. V tomto roku sa uskutočnila v tunajšom rímsko-katolíckom kostole aj birmovka na ktorej bolo 64 birmovancov.

Počet občanov evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v obci je asi 190 občanov, ktorí patria do cirkevného zboru Záriečie a Lazy pod Makytou.

Telovýchova a šport.

Telovýchovná jednota – Lokomotíva Lúky pod sponzorským vedením Ing. Miroslava Šerého v roku 2007 napĺňala futbalové športové ciele v družstve mužov, ktorý ako nováčik v II. triede okresnej súťaže na jar skončilo na 6. mieste a na jeseň na 1. mieste čím si zaistilo postup do I. triedy. Dorastenci hrali v II. triede okresnej ligy a len o skóre sa nedostali do I. triedy. Starší žiaci podávali tiež dobré výkony pod vedením M. Martinku a Ľuba Močku a Michala Bednárika. Futbalisti sa tešia aj na novú budovu šatní, ktorá je vo výstavbe a pri ktorej by malo vyrásť aj malé tréningové ihrisko z bývalého hádzanárskeho ihriska. Futbalový tím pripravuje aj vylepšenie futbalového ihriska – oplotenie a vybudovanie dreveného prístrešku v spolupráci s obecným úradom v perspektíve asi dvoch rokov. Nuž čo našim futbalistom treba zaželať? Len chuť dobre hrať a veľa úspechov a veľa dobrých fanúšikov.

V roku 2008 sa situácia u futbalistov rýchlo otočila, muži v I. triede skončili na poslednom mieste. Dorastenci z 1. miesta v II. triede postúpili do I. triedy akoby chceli zasuplovať miesto mužov a žiaci skončili na peknom 5. mieste. Najhoršie však dopadlo sponzorstvo, keď hlavný sponzor Ing. M. Šerý pre súčasné súkromné i pracovné ťažkosti skončil svoju činnosť. Už len budúcnosť ukáže, či sa futbal v obci udrží alebo nebodaj zanikne, čo by bolo na škodu. V tomto roku boli usporiadané preteky cyklistov v obci pod záštitou starostu obce Ing. Antona Hrebíka, ktorý týmto športom chcel nahradiť neúspešnú zimnú bielu stopu, ktorú zmarilo vrtošivé počasie – nebolo dostatok snehu.

Počasie a mimoriadne udalosti

Počasie v roku 2007 – v januári nasnežilo a udreli silnejšie mrazy. Vo februári a marci bolo počasie mierne, už v apríli sa ukázalo pekné ba až teplé počasie, ľudia pracovali na záhradách a poliach. Prvá polovica mája bola chladná a daždivá, ale v druhej polovici boli takmer letné teploty cez 20-25 st. C. Leto bolo pekné a suché. V jeseni zo začiatku pršalo, ale neskoršie veľmi pekne aj teplo. Klimatologický ústav na konci roka 2007 – vyhlásil, že tuhé zimy, aké zažívali predchádzajúce generácie sú už pravdepodobne minulosťou. Napríklad v roku 1929 boli mrazy okolo -40 st. C, ďaľšie tuhé zimy boli v rokoch 1939, 1943, 1962, 1964 a naposledy v rokoch 1984/1985 a 1986/87, veľa snehu napadalo v januári 1987 – kedy bolo niekoľko dní odrezaných od sveta mnoho obcí na Slovensku.

Zima v roku 2008 bola teplá, 6. januára síce nasnežilo asi 10 cm snehu, ale už v polovici januára boli teploty takmer +10 st. C. Nezvyčajne suchá a teplá zima spôsobila, že už vo februári kvitli snežienky a tlačili hlávky prvé jarné kvety. Marec sa začal výdatnými zrážkami a vetrom, ale 18. marca snežilo a zima akoby sa chcela vrátiť, napadalo asi 20 cm snehu a trval celé dva týždne a zima bola aj cez veľkonočné sviatky. V apríli sa oteplilo ale počasie sa striedalo. V máji však prišlo oteplenie aj prvé búrky na konci mája teploty dosahovali +30 st. C. Leto bolo teplé ale mesiac júl bol bohatý na dážď. Na niektorých miestach Slovenska dokonca boli záplavy. August bol veľmi teplý až do polovice septembra trvali horúčavy. Jeseň bola pekná. Úroda ovocia bola v tomto roku veľmi dobrá, ľudia museli robiť zábrany, aby im nepolámalo stromy toľko bolo na nich ovocia – zo sliviek, jabĺk a hrušiek robili kvas, ktorý pálili na pálenku v páleniciach v Mestečku a Lysej p./Makytou. Toho roku bolo veľa hríbov. Prvý sneh sa objavil 20. novembra a s ním aj prvé mrazíky. Avšak trval krátko na začiatku decembra sa znova oteplilo. Ďaľšie mrazy prišli tesne pred Vianocami a na Štedrý deň nasnežilo aj koniec roka bol chladný a mrazivý.

Mimoriadne udalosti roka 2007: Ján Štefánik získal na folklórnych slávnostiach v Detve 6. júla 2007 certifikát za výrobu „Pastierskeho rohu“ a tiež jeho brat Pavol získal ocenenie na celoslovenskom festivale v kategórií sólista, inštrumentalista diplom za „Zlaté pásmo“.

V dňoch 10. – 20. novembra 2007 sa mladý spoluobčan Ľuboš Jurovatý zúčastnil v Japonskom meste Schizuoka celosvetovej ABILYMPIÁDY zdravotne postihnutých, vďaka sponzorom z obce, ale aj širokého okolia.

Záver.

Dni rokov 2007, 2008 ubehli ako voda, všetci sme plný očakávania, čo nám prinesie rok ďalší, že nám prinesie novú menu Euro to je už isté a poznáme už aj pravidlá, ako budeme meniť slovenské koruny s ktorými sa rozlúčime. Dobrá správa pre mnohých Slovákov je možnosť od 17. novembra cestovať do Spojených štátov amerických bez víz. Tak teda čakajme čo prinesie rok, ktorý nasleduje.

Pri spracovaní záznamu obce som použila údaje z OcÚ Lúky, z Pamätnej knihy obce, poskytnuté údaje od predsedov organizácií a občanov, občasníka Lúčan, správy z klimatologického ústavu a slov. hydrometer. úst. a vlastné poznámky.

Protokolárny záznam

Kronikársky záznam o obci Lúky za roky 2007,2008 bol predložený na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu na zasadnutí dňa 9.12.2008, ktoré záznam schválilo s pripomienkami, ktoré boli ihneď zapracované do záznamu, uznesením 73/VIII./2009.

     Zapísala:                                                                                   Starosta obce:

     Ľudmila Dlapová                                                                    Ing. Anton Hrebík

 

                                     Rok 2009 a 2010

Úvod:

Ešte v závere minulého roka som spomínala, že sa ľudia pripravujú na zmenu slovenskej koruny za euro (€), táto zmena začala platiť ako spoločná mena v Európskej únií. K občanom sa dostávali informácie cestou dennej tlače, slovenským rozhlasom, televíziou – besedami s pracovníkmi peňažných ústavov. Do každej domácnosti boli doručené špeciálne kalkulačky a informačný materiál. Ceny v obchodoch sú duálne zobrazované v eurách i slovenských korunách, čo by malo pretrvávať až do roku 2012. Euro sa stalo novým platidlom teda aj na Slovensku od 1. januára 2009 avšak do 16. januára mohli ľudia platiť na poštách a obchodoch ešte aj slovenskými korunami, ale výdavok už dostali v eurách. V tomto prechodnom období si občania mohli vymieňať Sk za eurá v peňažných ústavoch bez poplatkov podľa presne stanoveného kurzu 1 EURO = 30,126 Sk. Bankomaty po 1. januári 2009 vydávajú iba eurové bankovky papierové – najnižšia papierová je 5,00 €. Úspory občanov v bankách boli automaticky prevedené na eurá. Zamestnaní občania dostali mzdy vyplatené v januári tiež v eurách a tak isto aj dôchodky a sociálne dávky.

21. marca 2009 sa uskutočnili na Slovensku voľby prezidenta SR, kedy si občania v prvom kole vyberali zo 7 kandidátov. Druhé kolo sa uskutočnilo 4. apríla 2009 z dvoch kandidátov nadpolovičnou väčšinou 55,53% hlasov získal doc. Judr. Csc Ivan Gašparovič a tak sa stal prezidentom SR. 6. júna 2009 občania znova pristupovali k volebným urnám, kedy sa volili poslanci do Európskeho parlamentu za SR, ktoré bude zastupovať 13 poslancov. Tretí krát išli občania k voľbám 14. novembra 2009, keď sa volili predsedovia a poslanci samosprávnych krajov – okres Púchov získal 3 kandidátov v trenčianskom samosprávnom kraji, ktorého predsedom sa stal Sedláček.

Šrotovné automobilov bolo jedným z protikrízových opatrení. Občania si mohli za finančný príspevok 1.000,00 Eur od štátu a za ďalší príspevok od 500 – 1000,00 Eur odovzdať staršie auto na zošrotovanie a zakúpiť si nové. Týkalo sa to aút vyrobených pred rokom 1999 a zaregistrovaných na meno majiteľa. Toto prebiehalo v dvoch kolách a malo to úspech medzi občanmi.

Národná rada SR v tomto roku prijala mnohé zákony a nariadenia. Napríklad príspevok pri narodení diťaťa druhého a tretieho 151,37 € + 678,49 €, rodičovský príspevok osobe, ktorá sa stará o dieťa vo veku do troch rokov vo výške 164,22 €, vianočný príspevok dôchodcom, ktorí majú dôchodok nižší ako 433,90 € vo výške 66,39 do 49,80 €. Zavedené boli poplatky tzv. mýta za používanie diaľníc a rýchlostných ciest nákladným vozidlám nad 3,5 tony. Uvedený bol aj zákon o štátnom jazyku, ktorý sa vzťahuje na štátne orgány, územné samosprávy, verejné správy, právnické osoby a jeho používanie v úradnom styku. Zákon o ochrane fajčiarov podľa ktorého sa zakazuje fajčiť v školách, v areáloch zdravotníctva, zariadeniach spoločného stravovania atď. Účinnosť nadobudol aj nový cestný zákon – keď napr. povolená rýchlosť v obci je 50 km/hod., svietenie motorovými vozidlami počas celého roka, povinnosť nosiť prilbu cyklisti mimo obce, deti vždy a nosenie reflexných prvkov aj chodcom.

Verejno-spoločenský život obce.

Naša obec aj v tomto roku získala dotácie z enviromentálneho fondu na dobudovanie kanalizácie. Podarilo sa dokončiť časť v miestnej časti Odráň a niektoré problémové prípojky v obci.

Uskutočnená bola aj rekonštrukcia prekrytia domu smútku, osadené boli odkvapové zvody, vybudovaný bleskozvod a obloženie vonkajších schodov. Opravená bola aj miestnosť na prípravu obradníkov a vymaľované boli vnútorné priestory. Dokončiť treba položenie zámkovej dlažby pred budovou.

Medzi smutné záznamy v tejto kronike patrí aj prerušenie prevádzky malotriednej Základnej školy v našej obci z dôvodu nezapísania žiadneho žiaka do 1. ročníka. Obecný úrad plánuje v budúcom roku prevádzku ZŠ obnoviť a získať kvalifikovanú zamestnankyňu s pedagogickým vzdelaním pre výučbu na tejto základnej škole. S doterajšou nekvalifikovanou zamestnankyňou bol rozviazaný pracovný pomer Bc. Annou Kotočovou k júlu 2009.

Obec v tomto roku požiadala o poskytnutie dotácie z eurofondov EÚ na rekultiváciu bývalej skládky tuhého komunálneho odpadu v časti Chorkov a podarilo sa získať 328.000 Eur, ktoré budú použité na zavezenie tejto skládky zeminou a skrášlenie okolia tejto skládky. Ani v tomto roku sa nepodarilo vyriešiť k spokojnosti prevádzkovanie ČOV, ktorej skúšobná doba sa už skončila v septembri 2009, zatiaľ ju prevádzkuje firma Ekologické stavby Považská Bystrica.

Obec Lúky aj v tomto roku zabezpečovala vývoz domového odpadu v našej obci a v obciach s ktorými má uzatvorenú zmluvu. Tento vývoz sa uskutočňoval na skládku v Lednických Rovniach, ale táto skládka sa tiež z rekultivačných prác uzatvorila a obec musela uzatvoriť novú zmluvu so skládkou Luštek v Dubnici nad Váhom, čím sa zvýšili náklady pre väčšiu vzdialenosť a tým vzrástla aj cena za uloženie odpadu. Obec počas celého roka vyzývala občanov k separácií odpadu – plastov, skla, kovového odpadu, ktorý zbierame autom Avia podľa oznámenia v miestnom rozhlase.

Finančné príspevky do rozpočtu obce sa získavajú z roka na rok ťažšie a naviac aj nás zasiahla kríza. Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo pristúpiť k odpredaju budovy bývalej Základnej školy, ktorú obec nedokázala udržať a tak budova zbytočne chátrala. Za získané finančné prostriedky v objeme 169.970 € obec odkúpila futbalové ihrisko vo výmere 4413 m2 ornej pôdy. Čiastočne bol splatený úver obce a zamenili sa okná a dvere hlavné vchodové na budove MŠ.

Obec v tomto roku vybudovala aj nový vodný zdroj spoločný pre Materskú školu a 16-bytovú jednotku, dobudovali sa aj úpravy okolia tejto bytovky. Obec v priebehu roka pracovala na vysporiadavaní pozemkov, ciest a ostatného majetku obce. V budove zdravotného strediska na poschodí bola zriadená Mýtna stanica v ktorej od nového roka nájdu prácu piati občania z našej obce.

Medzi pekné tradície OcÚ patria každoročne Stretnutie Heligonkárov, Bartolomejský jarmok pri príležitosti hodov, kedy sa občania stretávajú pri dobrom folklóre a ožívajú tradície remeselníkov.

Zasadnutia Obecného zastupiteľstva v roku 2009 schválili:

5.2.2009 – zmluvu o prevádzkovaní ČOV

               - rozpočet na rok 2009

23.3.2009 – prerušenie prevádzky ZŠ 2009/2010

                  - zvýšenie nájmu v budove ZS o 5%

15.6.2009 – schválenie umiestnenia Pamätnej tabule Mudr. Jaroslava Vrbackého  na   budove Zdravotného strediska so spomienkovou akciou dňa 19.9.2009 na žiadosť rodiny Vrbackej.

8.7.2009 – podpísanie zmluvy o poskytnutí služby na zabezpečenie externého projektu Uzatvorenie a rekultivácia starej skládky odpadov k.ú. Lúky lokalita Chorkov s firmou EURO Dotácie a.s. Žilina.

26.8.2009 – predaj budovy ZŠ č. 165 a pozemku parc. 52 o výmere 2325 m2 za cenu 165.970 € firme Palace real Bratislava.

                 - prenájom priestorov ZS pre podnikateľa Petra Šimončiča na predajňu textilu za 100,00 € mesačne

                 - verejné zhromaždenie občanov na deň 27.9.2009 v KD Lúky, na ktorom predniesli požiadavky p. Cabúk – o futbale pre mladých, p. Rouyerová – o ZŠ, neprihlásenie detí, občania diskutovali o škole a vyjadrovali sa k jej zrušeniu záporne. Starosta obce podal informáciu o ČOV – poznamenal nedisciplinovanosť občanov, ktorý hádžu igelity do šacht a iný odpad.

26.8.2009 – vstup obce do Združenia obcí Púchovskej doliny

7.10.2009 – zánik mandátu poslanca OZ Pavla Trnku pre neúčasť bez ospravedlnenia na riadných zasadnutiach, nastúp náhradníka Vladimíra Hamšíka

                 - prenájom firme ČESMAD Slovakia

9.12.2009 – dodatok VZN č. 1/2008 o miestnych poplatkoch a daniach.

30.12.2009 – Schválenie projektu združenia MAS Stredné Považie

Dňa 13.5.2009 do funkcie veliteľa DHZ L. Repatého.

Rok 2010 bol vo svete považovaný za rok mnohých nešťastí či už to boli požiare v Rusku, Austrálií alebo povodne v Ázií, záľahy snehu v Anglicku, Írsku, Nemecku. Ale veľké záplavy sa v júni nevyhli ani Slovensku a blízkej Morave. Pri týchto povodniach boli aj straty na ľudských životoch.

Rok 2010 bol na Slovensku aj rokom volieb: 12.6.2010 sa konali voľby do Slov. národnej rady, 18.9.2010 sa konalo Referendum, 27.11.2010 boli voľby na starostov a poslancov do obecných zastupiteľstiev. Voľby do SNR – o účasť v novom parlamente sa uchádzalo 18 politických strán s účasťou 58,83% voličov, strany získali: SMER SD – 34,79; SDKÚ – 15,42%; SaS – 12,14%; KDH – 8,52%; MOST-HÍD – 8,12%; SNS – 5,07%.

Referendum iniciovala strana SaS zozbieraním 350000 podpisov za referendové otázky:

1. Zrušenie koncesionárskych poplatkov

2. Zrušenie poslaneckej imunity

3. Zníženie počtu poslancov NR zo 150 na 100

4. Stanovenie max. ceny vládnych limuzín na 40.000€

5. Možnosť uskutočnenia volieb cez internet

6. Zmeny v tlačovom zákone

Referenda sa zúčastnilo – 22,84% oprávnených voličov – takže bolo neplatné, potrebná je účasť 50%.

Komunálne voľby – účasť v rámci Slovenska 49,69%. V našej obci sa o priazeň voličov a zvolenie za poslanca uchádzalo 19 občanov a 20 občan na poslanca Michal Bednárik sa kandidatúry vzdal. Počet volených poslancov v našej obci stanovených 7. Z uchádzačov boli zvolení nasledovní poslanci:

1. Peter Duník                                                              355 hlasov

2. Vladimír Hamšík                                                        212 hlasov

3. Radovan Slováček                                                   206 hlasov

4. Ing. Ľubomír Dúsala                                                200 hlasov

5. Ing. Dalibor Ruman                                                 199 hlasov

6. Anton Kováč                                                           198 hlasov

7. Milan Martinko                                                        151 hlasov

Na ďaľších miestach prípadní náhradníci:

8. Bac. Maria Mošteňanová                                        143 hlasov

9. Alena Húževková                                                    143 hlasov

10. Ľuboš Boško ml.                                                   123 hlasov

11. Ján Behro                                                             113 hlasov

12. Mária Lepulicová                                                  108 hlasov

13. Janette Hedlíková                                                   93 hlasov

14. Jozef Luliak ml.                                                       79 hlasov

15. Pavel Trnka                                                            77 hlasov

16. Jana Húževková                                                     59 hlasov

17. Veronika Beťáková                                                57 hlasov

18. Dušan Bartoš                                                        55 hlasov

19. Katarína Okrajková                                               48 hlasov

O funkciu starostu obce sa uchádzali 3 občania, z ktorých občania odovzdali nasledovne hlasy:

Ing. Anton Hrebík                                                     323 hlasov

Ing. Jaroslav Túček                                                  123 hlasov

Katarína Okrajková                                                    25 hlasov

Starostom obce sa stal Ing. Anton Hrebík, keďže získal najvyšší počet hlasov. Počet občanov zapísaných do voličských zoznamov bol 781 voličov, volieb sa zúčastnilo 487 voličov.

Verejno spoločenský život v obci 2010

Obecné zastupiteľstvo zasadalo 9-krát a riešilo aktuálne problémy obce a jej občanov. Podrobné záznamy sú v zápisniciach z jednotlivých zasadnutí, ktoré zaznamenáva pracovníčka OcÚ p. Daniela Repatá je ich možnosť si pozrieť aj na stráne obce www.obecluky.sk.

Schválené boli nasledovné:

24.2.2010

- ukončenie prenájmu kameňolomu Lúky firmou TRIKAM

- VZN 1/2010 určenie výšky stočného na rok 2010

- školné – finančný príspevok 33,00 € žiakom zapísaným do 1. ročníka ZŠ Lúky menovite Ševčík, Križanová, Bartoš.

- prenájom sály KD na hranie tenisu – stolnotenisovému klubu za 0,50 €/hod. jeden hráč zodp. Miroslav Madala.

- zámeny zmluvy na pozemok parc. 13/3 hrisko o výmere 60 m2 vo vl. obce za pozemok parc. 648 o výmere 178 m2 vlastník M. Jursík za účelom vysporiadania časti prístupovej cesty v lokalite.

- IBV medzi cintorínmi

29.3.2010

- podmienky na vyhlásenie výberového konania prevádzkovateľa spoločnej stavby ČOV Lúky + Lysá.

- umiestnenie „zberného dvora“ Lúky pre stavebníka obec Vydrná

29.4.2010

- opatrenia na odstránenie závad podľa kontrolóra obce za rok 2009

- kúpa pozemku cesta parc. KN č. 429/7 o výmere 494 m2 v sume 3,00/m2 od Jednota COOP Púchov.

- prenájom sály na májovú zábavu pre detský divadelný krúžok Hviezdička p. Alene Húževkovej a použitie zisku na akciu MDD v obci Lúky.

- uznesením č. 20/II./10 vyradenie malotriednej ZŠ Lúky zo siete škôl k 31.8.2010 na základe malého počtu prihlásených žiakov.

- prejednávaná príprava riešenia sociálnych služieb v obci podľa zákona a tiež riešenie samostatného merača tepla pre MŠ, záver jednať so združením BIOMASA.

24.6.2010

- schválenie výmeny okien na prízemí budovy MŠ za plastové podľa najvýhodnejšej ponuky firma WINNERS s.r.o Lúky, financovanie zabezpečiť zo splateného úveru obce, tieto práce uskutočniť v čase prerušenia prevádzky školy.

- záverečný účet obce za rok 2009 s výhradami

- predaj časti parcely 110/120 493 o výmere 278 m2 Dušanovi Fúsikovi v sume 3,00 €/m2

- plného úväzku starostovi obce a počet poslancov sedem pre budúce volebné obdobie.

- predaj PV3S valník vozidla v sume 1.600 – 1.000 € a traktorovú vlečku v cene 200,00 €.

18.8.2010

- zníženie rozpočtu pre MŠ a ŠJ z pôvodných 82.470 € na 55. 961 tis. € z dôvodu krátenia podielových daní a vydaním zákazu nákupu iných potrieb okrem hygienických a čistiacich potrieb, riaditeľke MŠ a vedúcej ŠJ

- zníženie opatrovateľskej služby o polovicu po dohode s opatrovateľkami a opatrovanými

- VZN č.2/2010 o čiastočnej úhrade nákladov za pobyt dieťaťa v MŠ t.j. na sumu 10,00 € mesačne

- rokovací poriadok obecného zastupiteľstva

- zásady odmeňovania poslancov obce Lúky

- OZ neschválilo výmenu okien na poschodí budovy MŠ z dôvodu veľkej úverovej zaťaženosti obce

- udelenie pamätnej medaily obce občanovi p. Ivanovi Kováčikovi pri príležitosti životného jubilea 70. rokov života za aktívnu prácu v MS SČK

- finančný príspevok pre ochotnícky divadelný krúžok na cestovné do Prahy vo výške 100,00 €

- zmenu rozpočtu a dopracovanie zásad pri vybavovaní sťažností

22.9.2010

- schválenie zmeny rozpočtu, protokolu z NKÚ prijatie opatrení, schválenie školských obvodov.

10.11.2010

- doplnkov k VZN č.1/2006 a VZN č.1/2009

- preklenovacieho úveru od DEXIA banky na dofinancovanie stavby Rekultivácie uzavretia skládky odpadov

- udelenie pamätných plakiet poslancom, ktorí už nekandidovali v komunálnych voľbách ako poďakovanie za prácu

- prejednaná bola žiadosť p. Brežného o prevádzku stavebného centra na pozemku parc. 1068/18 v katastri obce Lúky

- informácie o budovaní kanalizácie v obci

- poslanci neschválili dlhodobý prenájom KD firme GJP s.r.o

24.11.2010

- zastupiteľstvo prejednávalo stanovisko kontrolóra obce k návrhu rozpočtu na rok 2011

- schválená bola zmena rozpočtu č.2 na IV. štvrťrok 2010

- schválenie návrhu rozpočtu na rok 2011

- schválenie finančnej odmeny starostovi vo výške 50% z polročného platu

22.12.2010

v tento deň sa konalo ustanovujúce zasadnutie s novými poslancami a prerokované boli:

- informácie o výsledku volieb do samosprávy obce

- poverenie poslanca, ktorý bude zvolávať a viesť zasadnutia OZ p. Anton Kováč

- návrhy na zriadenie komisií OZ, zaradenie poslancov do komisií a voľba predsedov komisií

 -návrh na určenie mesačného platu starostovi obce 1500 €

- zloženie sľubu novozvoleného starostu Ing. A. Hrebíka predpísaným zákonom

- určenie zástupcu starostu obce: Peter Duník

Zriadené boli nasledovné komisie a ich preds.

- Finančná komisia – predseda Peter Duník

- Komisia pre ochranu ŽP – predseda Vladimír Hamšík

- Stavebná a bytová komisia – predseda Ing. Dalibor Ruman

- Sociálna a kult. športovo, školská – preds. Radovan Slováček

- Komisia ochrany verej. poriadku – preds. Anton Kováč

- zvolený boli sobášiaci Ing. A. Hrebík, P. Duník a A. Kováč

- poslanci dostali odporúčanie oboznámiť sa s VZN a vnútornými normami obce Lúky.

V tomto roku 2010 bola dokončená rekonštrukcia Domu smútku zo získaných prostriedkov MF a Úradu vlády vo výške 24.257,00 €. Obec zápasila s výpadkom podielových daní a vývozom TKO, ktorý sa musel vyvážať až do Čadce, nakoľko predchádzajúca skládka na Podstrání bola uzatvorená.

Obec získala do vlastníctva futbalové ihrisko a cestu k Pošte. Pre získavanie projektov je obec brzdená počtom obyvateľov, ľahšie ich získavajú obce nad 1000 obyvateľov.

ZPOZ „Človek človeku“ aj v tomto roku pokračoval v zabehnutom systéme. Jednotlivé scenáre boli prispôsobované aktuálnym príležitostiam. Uskutočnených bolo 12 prijatí jubiľujúcich spoluobčanov nad 70 rokov života, 10 smútočných rozlúčok so zomretými spoluobčanmi, uvítanie do života 5 novonarodených občiankov. Uskutočnené bolo aj jedno uvedenie básnickej zbierky KVAPKY ROSY. ZPOZ participoval aj pri slávnostiach dňa Matiek a pri posedení s dôchodcami nad 65 rokov.

Obecná knižnica, ktorú vedie p. E. Slovincová je v prevádzke 1x týždenne a v tomto roku ju navštevovalo približne 80 stálych čitateľov najmä z radov dospelých, detskí čitatelia si ťažko hľadajú cestu k čítaniu kníh, viac vedomostí získavajú z internetu. Vybraný príspevok od návštevníkov bol použitý na nákup nových kníh spolu s príspevkom od OcÚ v celkovej sume 590,00 €.

MS SČK aj v tomto roku podobne ako v minulosti poskytoval zdravotné služby na športových podujatiach. Tiež každoročne usporiadavajú spoločné odbery krvi v tomto roku od 12 dobrovoľných darcov. Vydaril sa im aj Fašiangový sprievod obcou s hudbou za účasti 26 masiek a skončili v KD pri dobrom guľáši, keď im občania dobrovoľne prispeli sumou 335,00 €.

ZO SZ zdravotne postihnutých – združuje členov aj z okolitých obcií a v tomto roku oslávili svoje 10. výročie. Svojím členom sprostredkovávajú rôzné informácie zo sociálnej oblasti a v súčasnosti združujú 120 členov.

ZO Slov. zväzu včelárov Lúky – zastrešuje 138 členov z celej Púchovskej doliny. Táto organizácia sa dostala do povedomia celého Slovenska, ba i sveta, keď kvalitou medu získali jej členovia prvé miesta v kvalite medu na Agro-komplexe v Nitre. Najvyšší úspech dosiahol predseda organizácie Ing. Bohuslav Gabčan z Mestečka keď na svetovej výstave v Bulharskej Varne získal I. miesto v kvalite medovinového medu. Tieto úspechy svedčia o tom, že príroda v našej doline je čistá a žičlivá. Táto pekná tradícia vstupuje aj k deťom v ZŠ Záriečie, kde založili detský včelársky krúžok.

Jednota dôchodcov Slovenska ZO Lúky, oslávila svoje 15. výročie založenia. V obci sa angažujú brigádnickou činnosťou a organizovaním spoločných stretnutí a posedení. Spoluobčianka z tejto organizácie p. Jozefína Jurovatá vyhrala súťaž v prednese poézie, ktorá sa konala v Ladcoch. Aj takto trávia a spestrujú si všedné dni života seniori v našej obci.

DHZ Lúky patrí k najaktívnejším v obci. Ich úlohou je najmä prevencia pred požiarom. V tomto roku zasahovali v obci jeden krát ešte na jar pri horení trávy na svahu medzi cintorínmi, ktorý sa im podarilo včas uhasiť, a tak sa nedostal oheň k lesnému porastu Hrabová a novým rodinným domom. V priebehu roka sa mužstvo mužov zúčastňovalo na hasičských súťažiach nielen v okrese, ale aj na Morave. Tradičná Zlatá prilba sa konala aj v tomto roku 1. júlovú nedeľu a zúčastnilo sa jej 34 mužských a 9 ženských družstiev, kedy domáce družstvo mužov sa umiestnilo na peknom 5. mieste. V tomto roku si zveľaďovali požiarne cvičisko, úpravou nábehovej betónovej plochy a tiež sa podieľali na upratovaní požiarnej zbrojnice. Usporiadali aj dve diskotéky. Do budúcnosti majú vytýčených nemálo aktivít, ktoré sa samozrejme budú odvíjať od finančných prostriedkov – napr. plánujú opravu požiarnej zbrojnice, osvetlenie požiarneho cvičiska až po obnovu požiarnej techniky.

Podnikateľské subjekty, v obci ich je okolo dvadsiatky: DMP s.r.o. – Lúky p. Ruman; PD Mestečko – hospodársky dvor, farma dojníc Lúky; Slovinteriér plus s.r.o p. Rosina, výroba okien; Elek – Viktor Francúz; WINNER s.r.o. Lúky – Zdenko Pavlus; MARKO s.r.o 384 – Zaťko Marek; DUUK – Peter Repatý osobná doprava; Reštaurácia NIVA – p. Zdenka Rosinová; Potraviny Onhajzer; Potraviny OD H.D. – Helena Duníková; Zmrzlina – Emília Podymáková, Lazy p. Mak.; EDOMAR – bufet pod orechom, Eduard Martinko; BELOBRAD Lúky – obchod s palivami; KVETNÁRSTVO – Ľ. Šulavíková, Lysá p. Mak.;  S BAR v KD – Ivan Šulík; MEDIKA LÚKY – lekáreň, p. Vondrová Emília; ČESMAD prevádzka Lúky – mýtna stanica; Predajňa textilu – Peter Šimončič; Masáže – Dana Krišťáková; JANREK Lúky – dvere – okná, Janíček a Reksa; Čerpacia stanica OSMEKp. Kubiš.

Zdravotníctvo soc. pomery, životná úroveň

V poskytovaní zdravotnej starostlivosti v obci neprišlo za posledné dva roky k žiadnym zmenám, naďalej zdravotnú starostlivosť pre dospelých poskytujú 2 praktický obvodný lekári a 1 detská lekárka.

Soc. pomery bezprostredne súvisia so životnou úrovňou obyvateľstva. Obyvatelia v súčasnosti pociťujú dôsledky hospodárskej krízy. Mnohí čo prišli o zamestnanie musia za prácou dochádzať, niektorí mladší odišli pracovať do zahraničia a niektorí si nenašli prácu vôbec. Obyvatelia, ktorí si nedokážu zabezpečiť príjem v zamestnaní sú odkázaní na sociálne dávky, ktoré vypláca štát. Obyvatelia v našej obci si môžu dovoliť využívať výdobytky modernej vedy a techniky – myslím tým využívanie služieb počítačov, internetu, mobilných operátorov. Početnú skupinu obyvateľov v obci tvoria dôchodcovia, z ktorých sa mnohí zapájajú do života obce.

Demografické údaje: V roku 2010 sa narodilo v obci: 5 detí,  z toho 3 dievčatá a 2 chlapci. Manželstvo uzatvorilo 5 občanov obce. Zomrelo: 11 spoluobčanov, 7 mužov, 4 ženy. Do obce sa prisťahovalo: 8 občanov. Odsťahovalo sa 19 občanov. K 31.12.2010 mala obec Lúky spolu 918 obyvateľov prihlásených k trvalému pobytu. Počet domov v obci:

Školstvo, cirkevný život, kultúra

Materská škola: V kolektíve pedagogických zamestnancov prišlo k doplneniu štvrtej učiteľky keď nastúpila v januári Renáta Chovancová, ostatní zamestnanci bez zmeny. Do MŠ školy bolo zaradených 42 detí vo veku 3-7 rokov v dvoch triedach, trieda mladších detí 3-4 ročné 20 detí z toho 12 chlapcov a 8 dievčat. V triede starších detí 22, chlapcov 12 a 10 dievčat. Predškolákov 10 a jedno dieťa malo odloženú povinnú školskú dochádzku. U týchto detí sa rozvíjali všetky kľúčové kompetencie primerane ich veku a individuálnym osobnostiam podľa Školského vzdelávacieho programu „Svet okolo nás“. Deti sa zúčastňovali podujatí a slávností v obci s pripraveným kultúrnym programom. V školskej jedálni pri MŠ sa zabezpečuje aj stravovanie pre dôchodcov, ktorí si odoberajú obedy do obedárov. Malotriedna Základná škola k 30. júnu 2010 definitívne skončila v našej obci a bola vyradená zo siete škôl z dôvodu nezapísaných detí do 1. ročníka.

Cirkevný život – v cirkvi rímsko-katolíckej v obsadení neprišlo k žiadnej zmene, kňazom ako doposiaľ je Mgr. Pavol Židek. Z údajov ktoré poskytol vyberám: - pokrstených bolo 5 detí – 2 dievčatá a 3 chlapci, zosobášené boli 3 páry a pochovaných 10 občanov na rímsko-katolíckom cintoríne. Pri príležitosti hodov bola posvätená nová fara biskupom Tomášom Galisom a kňazovi pri tejto príležitosti bola udelená Obecným zastupiteľstvom Pamätná medaila obce Lúky.

V obci je okolo 190 občanov evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorí patria do cirkevného zboru v Záriečí a v Lazoch pod Makytou, pre starších občanov tejto cirkvi cirkevný zbor uskutočňuje sporadicky nešporné služby Božie v malej sále KD v obci Lúky.

Kultúrna činnosť v obci je zabezpečovaná členmi kultúrnej komisie pod vedením predsedníčky Mgr. Márie Rouyerovej a pracovníčky OcÚ p. Kataríny Repatej. Kultúrny život sa každoročne začína Stretnutím Heligonkárou  v poslednú sobotu v mesiaci januári, kedy býva sála v KD na prasknutie zaplnená do posledného miesta. Pokračuje Fašiangovým plesom, ktorý usporadúva obec v spolupráci s Folklórnou skupinou JAVORNÍK. Po tomto tradične nasleduje zábava pre deti – detský karneval. Je to úspešné podujatie s mnohými peknými maskami, porota má vždy veľmi ťažkú úlohu vybrať najkrajšie masky aj keď vždy sú odmenené všetky masky sladkosťou. Po týchto akciách je tu ešte pochod masiek obcou, každou uličkou, navštívia každú domácnosť od dopoludňajších hodín až do večera. V mesiaci máj je to stavanie mája pred KD a potom sa pozornosť sústreďuje k ženám, kedy oslava Dňa matiek v kultúrnom dome začína druhú májovú nedeľu príhovorom starostu a pokračuje kultúrnym vystúpením detí z materskej školy, detského divadelného súboru Hviezdička, FS – JAVORNÍK a pozvanými hosťami. V júni MDD – pre deti sa pripravuje Rozprávková dedina. Kultúrny život pokračuje Bartolomejským jarmokom na hody v tomto roku to bolo 29. augusta, kedy stánky a šiatre pred KD obsadili rôzny remeselníci so svojimi výrobkami nielen zo Slovenska ale aj Moravy a na poludnie začal kultúrny program na ktorom sa prezentovali pozvaný hostia – hudbou, spevom, tancom ba aj veselými vtipmi a príhodami. Ku kultúrnym podujatiam možno zaradiť aj nedeľné októbrové popoludnie – posedenie so staršími spoluobčanmi nad 65 rokov pri príležitosti Úcty k starším, keď obecný úrad pripraví nielen občerstvenie a darček, ale aj kultúrny program, kedy starkích prídu pozdraviť deti z MŠ a tiež folklóristi a v tomto roku to bola aj hudobná skupina z Moravy.

Tento rok bol zakončený Mikulášskym večierkom pre deti a Adventrným popoludním – s pekným kultúrnym programom nielen detí z MŠ a divadelného súboru Hviezdička, ale aj folklóristov s koledami a vianočnými vinšami, celú akciu dotvárala výstavka s vianočnou a adventnou tématikou. Na rozvíjaní kultúrneho života sa podieľa i ochotnícky divadelná súbor dospelých, ktorý sa svojou divadelnou hrou „Dobrodružtvo pri obžinkoch“ predstavil v KD v mesiaci február. Tento súbor bol aj na festivale v pražskom divadle Horní Počernice 29.10.2010 ako zahraničný hosť, kde im bol udelený Pamätný list. Kultúru v obci obohacuje už spomínaný krúžok detí Hviezdička ako aj Folklórna skupina JAVORNÍK, ktorá obec reprezentuje po celom Slovensku a na Morave.

Telovýchova a šport

V našej obci zostalo v Telovýchovnej jednote Lokomotíva Lúky v tomto roku už iba družstvo futbalistov dorastencov, ktoré sa v ročníku 2009/2010 umiestnilo na druhom mieste I. triedy okresnej súťaže. Do súťažného ročníka 2010/2011 nastúpili dorastenci pod vedením trénera Petra Luliaka a Ľubomíra Močku. Družstvo bolo potrebné doplniť o žiakov ktorým sa skončila veková hranica a tiež boli doplnený ešte dorastenci zo susedných obcí z Lazov pod Makytou a Lysej pod Makytou nakoľko z našej obce nebolo dostatok hráčov. Po jesennej časti bolo družstvo úspešné a skončilo na 2. mieste prvej triedy okresnej súťaže. Telovýchovná jednota má v pláne pre budúci ročník znovu založiť mužstvo mužov, ak bude záujem a ochota hráčov hrať za Lúky. V obci ešte v tomto roku boli uskutočnené preteky MTB – horských bicyklov pod záštitou starostu obce v mesiaci júl.

Zimná Odránska biela stopa sa neuskutočnila pre nepriaznivé snehové podmienky. V obci sa ešte príležitostne hráva stolný tenis, v tomto roku sa uskutočnil turnaj v stolnom tenise, ako Memorial Mudr. Vrbackého Jaroslava, ktorý býval zanieteným hráčom stolného tenisu. Turnaj sa konal v KD Lúky.

Počasie a mimoriadne udalosti

No počasie v uplynulom roku narobilo veľa vrások nielen ľuďom blízko vodných tokov na Slovensku v období dlho trvajúcich dažďov, ale aj poľnohospodárom v letnom období. Po blatových Vianociach roku 2009 sa zima opäť vrátila v sobotu 2. januára keď začalo mrznúť a prišlo aj sneženie a do konca januára snežilo 11 dní. Prvá polovica februára bola tiež chladná s teplotami od -14 st.C v noci a cez deň -7 st.C. Prvá dekáda marca bola chladná, ale postupne sa otepľovalo až na +9 st. C. Apríl bol v znamení značného oteplenia keď ku koncu denné teploty dosiahli +17 st. C ba aj viac než +20 st. C. Máj bol dynamicky viac zrážkový a už sa objavili aj prvé jarné búrky, teploty však boli celkom príjemné ráno +12 st. C a v závere mesiaca denné teploty sa vyšplhali až na +26 st. C, pršalo však takmer každá deň. No a jún bol v teplotách priemerný, ale v druhej polovici mesiaca prišli dažde, ktoré po vytrvalých zrážkach vyhnali hladiny potokov a riek a zaplavovali nekontrolovateľne mnohé obce a mestá najmä na severe a východe Slovenska. Júl sa prejavil ako teplý mesiac, ale s častými búrkami až prívalovými dažďami. Z 22. na 23. júla riadna búrka zasiahla aj našu obec, ktorá poškodila elektrické vedenie a tak sme boli väčšina domácností až do popoludňajších hodín bez elektrickej energie. August bol priemerne teplý až ku koncu mesiaca sa ochladilo. Začiatok septembra bol pekný a teplý avšak jeho záver boli teploty len okolo +9 st. C. 18. septembra sa prehnala našou obcou búrka so silným vetrom a poškodila občanom aj strechy na budovách. Najhoršie spoluobčianke Sidónií Čelkovej, ktorej celkom plechovú strechu odnieslo z rodinného domu. Prvé mrazíky prišli už v októbri aj so snehovými prehánkami. November bol sychravý, ale pomerne teplý, až k záveru mesiaca 28.11. prišlo silné sneženie. December bol síce chladný avšak na Vianoce prišiel odmäk a po ňom dážď. Pršalo celé Vianočné sviatky. Podľa údajov meterológov bol rok 2010 štandardný so 122 slnečnými dňami, 243 dní bolo zamračených a v 170 dňoch boli zrážky.

K mimoriadnym udalostiam ako som už spomenula bola 18.9. búrka so silným vetrom a odnesená strecha z rodinného domu. K mimoriadnym ešte možno spomenúť tragicky sa pokúsila zobrať život jedna spoluobčianka obesením, aj napriek privolanej záchrannej službe po dvoch dňoch v nemocnici zomrela. Spomeniem aj krádež v máji na OcÚ Lúky. Keď zlodej vypáčil na bočnej strane okno vnikol do budovy, kde poškodil viacero dverí a dostal sa až do kancelárie kde na bezpečnostnej skrinke poškodil zámok a odcudzil finančnú hotovosť 752,96 € a spôsobil škodu na zariadení 300,00 €.

Záver

Život v našej obci bol aj v rokoch 2009 – 2010 na udalosti pomerne bohatý. Tento zápis je o nich, o živote našich občanov. V tvorení tohto zápisu mi pomáhajú občania, predsedovia spomínaných organizácií, pracovníčky obecného úradu a v neposlednom rade čerpám z regionálnych týždenníkov Obzor a Púchovské noviny. Ostatné poznámky si zaznamenávam počas roka. Ďakujem všetkým, ktorý mi v tomto roku i minulom boli nápomocný.

Protokolárny záznam

Kronikársky písomný záznam o obci Lúky za roky 2009 – 2010 bol predložený Oc zastupiteľstvu dňa 12. októbra 2011. Obecné zastupiteľstvo záznam posúdilo a schválilo s pripomienkami uznesením č. 65/VIII./2011.

     Zapísala:                                                                    Starosta obce:

     Ľudmila Dlapová                                                    Ing. Anton Hrebík


 

                                          Rok 2011

Úvod:

Aj rok 2011 poznamenali svet mnohé prírodné nešťastia. V januári začali obrovské nepokoje s politickým vedením, životnou úrovňou a politickou slobodou v arabských krajinách. V mnohých týchto krajinách prišlo k zrušeniu feudálnych vlád a zvoleniu demokratických zástupcov ako aj zmenám vo vládnych štruktúrach, pri ktorých boli aj obete na ľudských životoch. Rok 2011 bol poznamenaný aj veľkými prírodnými katastrofami – silné zemetrasenie na Novom Zélande. 12. a 13. marca zasiahlo Japonsko najsilnejšie zemetrasenie v histórií, 8-9 stupňa Richterovej stupnice. Okrem priamych škodách na budovách a ľudských životoch boli vážne poškodené 2 atómové elektrárne, ktoré rádioaktivitou zamorili okolie. Celý svet prehodnocuje význam atómových elektrární.

Verejno – spoločenský život obce

Obecné zastupiteľstvo sa zišlo v roku 2011 celkom 11 krát a na svojich zasadnutiach riešilo aktuálne problémy obce a občanov. Na januárovom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré vzniklo po voľbách boli doplnený členovia komisií OZ nasledovne: Finančná komisia: predseda Duník Peter, členovia – Dusala Ľubomír a Mária Mošteňanová

Komisia pre ochranu životného prostredia: predseda Hamšík Vladimír, Cabúk Radovan a Lepulica Štefan.

Stavebná a bytová komisia: predseda Ing. Ruman Dalibor,

Komisia pre ochranu verejného poriadku a prešetrovanie sťažností: predseda Kováč Anton, Duník Peter, Repatá Daniela.

Komisia sociálna, kultúrna, športová a školská: predseda Slováček Radovan, Mgr. Rouyerová Mária, Martinko Milan, Repatá Katarína, Húževková Alena, Jursík Stanislav a Dlapová Ľudmila.

Vytvorená bola aj nová komisia pre prešetrovanie funkcií a majetkových pomerov: predseda Kováč Anton, Duník Peter, Slováček R.

Sobášiacimi boli schválený starosta obce Ing. Hrebík Anton, Duník Peter a Kováč Anton.

Všetky uznesenia obecného zastupiteľstva sa nachádzajú na webovej stránke obce.

Obecný úrad ponúkal v tomto roku služby občanom aj z iných obcí:                                            

  • dopravu nákladnými autami Avia 30, PV3S
  • vývoz fekálií a služby s obecným traktorom.
  • prenájom sály v kultúrnom dome na rôzne príležitosti oslavy, schôdze, predajné akcie, svadby, zábavy a diskotéky.
  • Prenájom domu smútku s chladiacím zariadením

    V tomto roku bola v obci uskutočnená rekonštrukcia cesty cez obec tzv. starej cesty   ako aj cesta k pošte a časť cesty k novej 16-bytovke a materskej škole, ktorá už   bola v dezolátnom stave. Táto hodnota diela bola financovaná z vyššieho územného  celku a čiastočne z obce. Opravené boli časti ulíc medzi cintorínmi, k farme a na Odráni z vyfrézovanej asfaltovej drte. Obec pripravila projekt na vybudovanie chodníka popri hlavnej ceste v časti od  autobusovej zástavky pri materskej škole smerom k požiarnej zbrojnici a cestu smerom k farme.

Na predajni potravín u pani Heleny Duníkovej bol nainštalovaný bankomat Slovenskej sporiteľne, ktorý umožňuje výber finančných prostriedkov a iných finančných transakcií občanom.

Kultúra v obci sa aj tento rok uberala tradičnými akciami:

  • v januári jubilejný X. ročník stretnutiaHeligonkárov Púchovskej doliny a okolia.
  • vo februári Fašiangový pochod masiek obcou a ples v kultúrnom dome.
  • v marci sa uskutočnil I. ročník stolnotenisového turnaja Mudr. Vrbackého Jaroslava
  • v máji stavanie a váľanie mája ako aj tradičný deň Matiek s programom detí materskej školy a FS JAVORNÍK v kultúrnom dome druhú májovú nedeľu
  • v juni MDD v spolupráci s detským divadelným krúžkom Hviezdička pod názvom Rozprávková dedina.
  • v auguste Bartolomejský jarmok a obecné hody.
  • v októbri posedenie s dôchodcami spojené s výstavkou ovocia a zeleniny, ktorú dopestovali občania vo svojich záhradách
  • v decembri Mikulášsky večierok pre deti a adventné posedenie s kultúrnym programom a predajom vianočných ozdôb, na záver roka sa občania mohli zabaviť na Silvestrovskej zábave v kultúrnom dome.                                                                                                                      V obci aj tento rok pôsobili spoločenské organizácie, ktoré boli spomínané aj v minulosti, každá z nich vykazuje činnosť v rámci svojich možností
  • Zbor pre občianske záležitosti „ Človek človeku.“
  • Dobrovoľný hasičský zbor – DHZ
  • Miestny spolok Slovenského červeného kríža – MS SČK
  • Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov
  • Základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých
  • Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska
  • Telovýchovná jednota Lokomotíva Lúky
  • Detský divadelný súbor Hviezdička
  • Ochotnícky divadelný súbor dospelých                                                                Medzi najaktívnejšie s bohatou činnosťou pre svojich členov patrí miestny spolok Červeného kríža so svojimi 142 členmi, ktorý poskytuje zdravotné služby pri všetkých väčších akciách v obci či už kultúrnych alebo športových a každoročne im patrí organizácia Fašiangového sprievodu obcou.

Druhou aktívnou organizáciou je dobrovoľný hasičský zbor, ktorý sa každoročne zameriava na prevenciu pred požiarmi a drobnú údržbu hasičskej techniky. V tomto roku usporiadali už 27.ročník pohárovej súťaže o Zlatú prilbu, ktorej sa zúčastnilo 34 súťažiacich družstiev, domáce družstvo sa umiestnilo na peknom 4. mieste. Túto súťaž poznamenala tragická udalosť, keď člen súťažiaceho družstva z českej republiky z Bojkovíc upadol do bezvedomia a ktorého sa aj napriek okamžitej prvej pomoci a privolaniu rýchlej zdravotnej služby nepodarilo zachrániť, nakoľko po troch dňoch v nemocnici v Banskej Bystrici vo veku 34 rokov zomrel. Členovia dobrovoľného hasičského zboru zasahovali v tomto roku celkom dvakrát v našej obci a dvakrát v susednej obci Lysá p./Makytou pri lesných požiaroch. Navždy tento spolok opustili traja dlhoroční členovia p. Trnková Emília, Lepulicová Zuzana a Túček Ladislav starší, ktorý náhle zomrel pred vianočnými sviatkami.

Folklórna skupina JAVORNÍK tiež patrí k tým, ktorý v obci pomáhajú spestrovať oslavy, kultúrne posedenia. Okrem toho reprezentujú našu obec a región Púchovskej doliny na rôznych podujatiach v celej SR z za hranicami svojimi vystúpeniami, ktorých bolo v tomto roku viac ako dvadsať.                                                                        Zbor pre občianske záležitosti pri obecnom úrade pozval do Obradnej miestnosti v tomto roku 25 jubilujúcich spoluobčanov, do života uvítal 6 novorodencov a participoval pri udelení troch Pamätných medaily občanom obce zaslúžilým spoluobčanom. Na poslednej ceste sa rozlúčil so 14 spoluobčanmi smútočnými rozlúčkami v miestnom rozhlase.

Zdravotníctvo, sociálne pomery, životná úroveň

V budove zdravotného strediska sa takmer všetky priestory prenajímajú:

  • na ambulancie kde pracujú dvaja praktický lekári pre dospelých Mudr. Krišťak Jozef a Mudr. Végh Tibor, rajonizácia obvodov už nie je dodržiavaná nakoľko je slobodná voľba lekárov a pacienti si môžu vybrať ku ktorému z lekárov budú patriť.
  • detská lekárka Mudr. Dezortová
  • lekáreň MEDIKA ktorej vlastníkom je Phdr. Vondrová Emília
  • masážny salón Krišťáková Daniela
  • Firma DMP s.r.o Lúky má prenajaté ostatné priestory ako nebytové

Budova zdravotného strediska už potrebuje celkovú rekonštrukciu – opravu strechy, výmenu okien ako aj rekonštrukciu vnútorných priestorov, čo sa týka elektroinštalácie a podlahových krytín.                                                                                                 Sociálne pomery v obci sú na stabilnej úrovni v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, evidovaný sú na úrade práce aj nezamestnaní občania, niektorí z nich sa snažia zamestnať aspoň príležitostne, ale máme v obci aj takých ktorý sa o prácu veľmi nezaujímajú čiže nemajú záujem pracovať.                                                                  Životná úroveň obyvateľstva je priemerná. Sú v obci rodiny s dobrým príjmom, rodiny strednej vrstvy a tiež sa v obci nachádzajú rodiny na hranici chudoby, ktorých je našťastie málo.

Demografické údaje roku 2011:

  • narodilo sa 9 detí z toho 3 chlapci, 6 dievčat
  • uzatvorené manželstvá 2 občania obce
  • zomrelo 15 spoluobčanov, z toho 6 mužov, 9 žien
  • prisťahovali sa 3 občania
  • odsťahovali sa 7 občanov

K 31.12.2011 mala obec Lúky 908 obyvateľov.

Školstvo, cirkevný život.

Materská škola

Počet detí: 42,                    Počet tried: 2

Pedagogickí zamestnanci: 4 vrátane riaditeľky Dlapová Ľudmila, Janíčková Jana, Jurenková Marta a Chovancová Renáta.

Nepedagogickí zamestnanci: 4 z toho hlavná kuchárka: Gábelová Jarmila, pomocná kuchárka na polovičný úväzok a polovičný úväzok upratovačka – Baluchová Mária, vedúca školskej jedálne – Repatá Katarína, školníčka – Hamšíková Veronika.

V školskej jedálni sa zabezpečuje aj stravovanie pre dôchodcov v obci, ktorý prejavili záujem. Materská škola zabezpečuje predprimárne vzdelávanie pre všetky 5-6 ročné deti z obce na 100% - ktorých bolo v tomto roku 16 a do počtu 22 detí v triede bolo doplnených 6 detí mladších, ktoré budú pokračovať v nasledujúcom roku. Pre všetky deti škola zabezpečovala množstvo akcií zameraných na významné a pamätné dni v škole a obci.

V cirkevnom živote obce som nezaznamenala žiadne zmeny.

Telovýchova a šport

Registrovaným futbalovým družstvom bolo v obci družstvo dorastencov, ktoré tiež ukončilo vzhľadom k veku, keď väčšia časť dosiahla kategóriu mužov a tak mladší dorastenci odišli na hosťovanie do susednej obce Lysá pod Makytou a do obce Dohňany. V obci na jeseň obnovili družstvo mužov, ktoré je zložené z mužov nielen našej obce, ale i okolitých obcí. Toto družstvo hralo v III.B triede oblastnej súťaže a po jesennom kole skončili na 10. mieste. Finančné prostriedky na činnosť TJ LOKOMOTÍVA Lúky získavajú z 2% daní od priaznivcov. Obec im uhrádza náklady na energie v šatniach a poskytuje im ihrisko. Dopravu na zápasy zabezpečujú hráči cestou sponzorov. Nedostatok je, že šatne, ktoré sú vybavené dobre nie sú však uvedené do užívania z dôvodu, že nie je napojenie na obecnú kanalizáciu, nakoľko obec toto nevedela zrealizovať pre nedostatok finančných prostriedkov.

Odránska Biela stopa sa neuskutočnila pre nedostatok snehu počas zimných mesiacov. Veľkonočný turnaj v stolnom tenise má v obci viacročnú tradíciu. V tomto roku sa priaznivci tohto športu rozhodli uskutočniť prvý ročník memoriálu doktora Vrbackého Jaroslava, ktorý v našej obci dlhé roky pôsobil ako lekár a bola mu odhalená pamätná tabuľa na budove zdravotného strediska, nakoľko aj on bol zanieteným stolným tenistom. V letných mesiacoch prebehli v obci ešte preteky na MTB horských bicykloch, ktoré sa uskutočnili pod záštitou starostu obce Ing. Hrebíka Antona. Štart i cieľ týchto pretekov bol na železničnej stanici Lúky a trasa bola vytýčená chotárom obce.

Mimoriadne udalosti

Medzi mimoriadne udalosti by som zaradila sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Toto prebiehalo nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únií v čase od 13. mája do 6. júna 2011. Sčítanie patrí medzi najstaršie a najrozsiahlejšie štatistické zisťovanie, ktoré sa realizuje v desaťročných intervaloch. Teraz bolo špecifické v tom, že prvý krát sa uskutočňovalo naraz vo všetkých členských štátoch únie, čo bolo zámerom zvýšiť medzinárodnú porovnateľnosť výsledkov sčítania. Výsledky sčítania potvrdili trend starnutia slovenského obyvateľstva. Slovákov v produktívnom veku teda ubúda. Slovenská republika má podľa výsledkov sčítania 5 397 036 trvalo bývajúcich obyvateľov, nárast obyvateľov rastie stále pomalším tempom. Sčítanie okrem iného prezradilo, že dochádza k vyľudňovaniu najmenších slovenských obcí. Naopak zvyšuje sa podiel obyvateľov žijúcich vo väčších mestách kde žije tretina obyvateľstva. Na Slovensku vzrastá aj vzdelanostná úroveň, keďže sa zvýšil počet obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. Štatistici po prvý krát zisťovali, koľko ľudí ovláda prácu s počítačom. Ten vie využívať 53,8% ľudí. Aj napriek podielu slobodných ľudí sa za 20 rokov na Slovensku nezmenil, dochádza k poklesu vydatých a ženatých obyvateľov – počet poklesol zo 44,9% na 41%. Zvyšuje sa naopak podiel rozvedených, ktorý stúpol zo 4,3% oproti poslednému sčítaniu na 7,6%. Pre zaujímavosť celé sčítanie na Slovensku stálo sumu 25 miliónov eur.

V našej obci pri sčítaní bolo: 913 obyvateľov, z toho mužov vo veku 0-14 rokov = 68, 15-24 rokov = 60, 25-64 rokov = 293, 65-74 rokov = 23, 75- 84 rokov = 7, 85-89 = 3. Ženy: 0-14 rokov = 47, 15-24 rokov = 52, 25-64 rokov = 271, 65-74 rokov = 37, 75-84 rokov = 39, 85-89 rokov = 9, 90 – 99 rokov = 4.

Počasie

Rok 2011 bol veľmi suchý, medzi najsuchšie mesiace s minimálnymi zrážkami patrili mesiace február, apríl, august, september a aj november. Pôde pomohli aspoň výdatné dažde v mesiaci júl, ktoré niekde prechádzali až do prívalových lejakov, ktoré poškodili poľnohospodárom aj úrodu a znemožňovali zber dozrievajúceho obilia. Avšak na druhej strane zachránili hubársku sezónu, ktorá bola mimoriadne dobrá v mesiaci august, ale za to na jeseň nebolo po hríboch ani chýru.

Tento rok bola mimoriadne dobrá úroda uhoriek, papriky, paradajok, zemiakov a kukurice. Letné mesiace koniec júla a august boli mimoriadne teplé, keď teploty dosahovali 30 až 33 st. C niekoľko dní po sebe. Počasie bolo mierne aj v novembri a decembri, prvý sneh napadol tesne pred koncom roka.

 

                                                    Rok 2012

Úvod

Nový rok 2012 privítali aspoň niektorý občania obce pred kultúrnym domom hneď v prvých minútach po polnoci, kde sa konal za účasti starostu, zástupcu starostu a niektorých poslancov ohňostroj a vzájomne si s prítomnými spoluobčanmi zaželali šťastný a úspešný nový rok.

Tento rok bol bohatý na udalosti rôzneho charakteru. Zažili sme pekné, ale aj smutné momenty, ktoré sa navždy zapíšu do histórie. Medzi tie najsledovanejšie udalosti vo svete patrili voľby prezidentov svetových veľmocí Francúzska, Ruska a USA, oslavy 60. výročia korunovácie kráľovnej Alžbety vo Veľkej Británií. Naša politická scéna tiež prešla zmenami. Po minuloročnom páde vlády Ivety Radičovej boli vyhlásené predčasné parlamentné voľby, ktoré sa konali 10. marca a s prevahou zvíťazila strana SMER – sociálna demokracia. Premierom vlády sa stal Judr. Róbert Fico.

10. marca 2012 krásny stredoveký hrad Krásna Hôrka spustošil rozsiahly požiar. Plamene zničili strechu hradu a časť zariadenia. Na obnovu hradu bola vyhlásená celonárodná zbierka. Veľké nešťastie sa stalo aj na Spiši pri obci Kurimany, kde spadol pri výstavbe diaľničný most na ktorom práve pracovali robotníci a zahynuli tam štyria muži.

Boli však aj radostné chvíle. Rok 2012 bol rokom športu. Potešili nás hlavne naši hokejisti, ktorí získali na majstrovstvách sveta, ktoré sa konali vo Fínsku a Švédsku krásnu striebornú medailu a opäť spojili celé Slovensko do jednej veľkej hokejovej rodiny. V Londýne sa konali 30. letné olympijské hry. Do bojov zasiahli aj naši športovci a získali cenné kovy.

Medzi „perličky“, ktoré zaujali patril aj Rakúšan Felix Baumgartner, ktorý v októbri ako prvý človek prekonal voľným pádom zo stratosféry rýchlosť zvuku. Okrem toho vytvoril nový svetový rekord v najvyššom lete balónom.

Od začiatku roka nám tajomné proroctvá majského kalendára veštili koniec sveta, ktorý mal nastať 21. decembra 2012. Samozrejme tento avízovaný koniec sveta ani nič podobné sa našťastie nenaplnilo.

Verejno – spoločenský život obce

Druhý rok vo svojej funkcii pôsobil starosta Ing. Anton Hrebík. Kontrolórom obce  bol aj naďalej Jozef Baška.                                                                                        

Obecné zastupiteľstvo  zasadalo v tomto roku celkom 11 krát. Na svojich zasadnutiach riešili bežné problémy obce, zo zasadnutí všetky uznesenia je možné pozrieť na webovej stránke www.obecluky.sk.

Kultúra v obci sa aj v tomto roku uberala tradičnými akciami:

  • XI. stretnutie Heligónkárov poslednú januárovú sobotu
  • pochod masiek dedinou s fašiangovou zábavou
  • Fašiangový ples spojený s pochovávaním basy a detský maškarný ples zakončil koniec fašiangov
  • v marci miestny spolok Červeného kríža organizoval zaujímavú besedu s horolezcom Marcelom Drobným a Máriou Kurtovou kde odovzdávali a premietali svoje zážitky z Patagónie
  • apríl bol pre stolných tenistov, kedy sa konal turnaj memoriál Mudr. Vrbackého
  • predvečer mája patril stavaniu mája pred obecným úradom za zvukov harmoniky Miroslava Štefánika a spevu folkloristov. Toto zaujímavé podujatie tento rok sprevádzalo pekné počasie, ale malá účasť občanov.

V tomto roku prvá májová nedeľa 6.5. patrila oslave 120. výročia založenia dobrovoľného hasičského zboru v našej obci. Program osláv bol celodenný a pripomínal všetkým občanom dôležitosť a obetavosť členov. Zraz účastníkov osláv bol ráno pri požiarnej zbrojnici kde sa vytvoril sprievod, ktorý pokračoval za hudobného doprovodu, mažoretiek, členov i hostí v uniformách do rímsko-katolíckeho kostola sv. Bartolomeja, kde sa konala ekumenická bohoslužba spojená s požehnaním hasičskej zástavy. Po jej skončení sa organizovaný sprievod presunul pred kultúrny dom, kde boli uskutočnené ukážky hasičskej a záchranárskej techniky, ktoré boli zážitkom nielen pre deti, ale aj dospelých. Popoludní oslava pokračovala slávnostnou členskou schôdzou na ktorej boli ocenení a vyznamenaní najaktívnejší členovia. Desiati členovia boli ocenení pamätnou plaketou obce Lúky. Oslavy pokračovali bohatým kultúrnym programom do večerných hodín. Celé oslavy sú zdokumentované na DVD nosiči.

Druhá májová nedeľa každoročne patrí oslavám matiek v obci s kultúrnym programom v ktorom vystúpili deti z materskej školy, folklórna skupina JAVORNÍK a divadelný súbor Hviezdička v spolupráci s Obecným úradom. Obecné hody boli spojené s Bartolomejským jarmokom na ktorom boli rôzny remeselníci, ktorý ponúkali svoje výrobky a mnohí aj prezentovali ukážky svojej práce priamo v stánkoch. Toto sa už posledné roky stáva tradíciou avšak najviac ľudí prilákava kultúrne podujatie s hudbou a spevom a pre deti sú zase kolotoče a rôzné hodové atrakcie.

Október každoročne patrí naším starším spoluobčanom teda dôchodcom nad 65 rokov, ktorých v spolupráci zboru pre občianské záležitosti pozýva obec na stretnutie v kultúrnom dome, kde je pre nich pripravené občerstvenie vo forme chlebíčkov, čaju i sladkostí a dostávali poukážku na nákup tovaru v miestnych potravinách v hodnote 7,00 €, zápisom do Pamätnej knihy obce a pripraveným kultúrnym programom sa stretnutie skončilo. V tomto týždni bola pripravená v sále kultúrneho domu výstava ovocia, zeleniny, ktoré sa našim spoluobčanom urodili a boli ochotný sa s nimi pochváliť.

December patril najmä Mikulášovi a jeho stretnutiu s deťmi, ktorým rozdal balíčky. Rodičia a dospelý spoluobčania si mohli prezrieť tradičné ozdoby k Vianociam, medovníky, ktoré si mohli aj zakúpiť. Výstavku pripravili šikovné ruky p. Boškovej Margity, Trnkovej Anny.

Obecná knižnica tiež prispieva určitým spôsobom ku kultúrnemu životu v obci. Nachádza sa  v kultúrnom dome, je otvorená každý útorok a vedie ju Mgr. Rouyerová Mária. V tomto roku boli zakúpené knihy v hodnote 350,00 €, čo tvorí ročný prírastok 40 ks kníh.

Organizácie, združenia a spolky sa oproti minulému roku nezmenili.

Podniky a služby v obci:

  • Slovenská pošta je jediná, ktorá je štátna ostatné predajne a služby sú v sukromnom vlastníctve.
  • Hraničné distribučné stredisko ČESMAD Lúky
  • Predajňa rozličného tovaru a potravín - Rudolf Onhajzer
  • Obchodný dom HD – Helena Duníková
  • Reštaurácia NIVA – Zdenka Rosinová
  • Bufet pod Orechom – Katarína Martinková
  • Stitch and Comp s.r.o – Monika Túčková
  • Kaderníctvo – Anna Pastorková
  • Kvetinárstvo – Zuzana Šiveňová
  • Masážny salón – Daniela Krišťáková
  •  

Zdravotníctvo, sociálne pomery, životná úroveň

Ambulancie pre dospelých obvod I. – Mudr. Krišťák J. obvod II. – Mudr. Végh Tibor, ambulancia pre deti a dorast Mudr. Dezortová Ľubica a lekáreň – Phdr. Emília Vondrová zabezpečujú zdravotnú starostlivosť ako aj v minulosti.

Sociálne pomery a životná úroveň sa veľmi nezmenili, v obci je 12 dlhodobo nezamestnaných spoluobčanov. Pre zaujímavosť doplňujem údaje zo ščítania obyvateľstva o vzdelanostnej úrovni v obci:

  • Základné vzdelanie má:                                  118 občanov
  • Učňovské vzdelanie:                                       154 občanov
  • Stredné odborné bez maturity:                       123 občanov
  • Úplné stredné odborné:                                   44 občanov
  • Úplné stredné s maturitou:                             209 občanov
  • Úplné stredné všeobecné:                               29 občanov
  • Vyššie odborné:                                               10 občanov
  • Vysokoškolské bakalár:                                    19 občanov
  • Vysokoškolské:                                                 66 občanov
  • Vysokoškolské doktorantské:                             2 občania
  • Bez vzdelania:                                                115 občanov
  • Nezistené:                                                        24 občanov

Demografické údaje:

Manželstvo uzatvorilo 7 manželských párov z toho: 7 občanov z našej obce, 4 muži a 3 ženy.

Narodilo sa 11 detí, z toho 4 chlapci a t dievčat.

Zomrelo sedem spoluobčanov, z toho 1 muž a 6 žien.

Na trvalý pobyt sa prihlásilo 11 občanov, z toho 6 mužov a 5 žien.

Z trvalého pobytu sa ohlásilo spolu dvaja spoluobčania – jeden muž a jedna žena.

K 31.12.2012 mala obec Lúky 917 obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt.

Školstvo, cirkevný život

Materskú školu navštevovalo 42 detí v dvoch triedach s celodennou starostlivosťou, zmeny v pedagogickom kolektíve nastali v novembri, keď na materskú dovolenku nastúpila Bc. Renáta Chovancová a na jej zastupovanie bola prijatá Katarína Martišková občianka z obce. Deti počas roka mali pripravovaný bohatý program zameraný na rozvíjanie osobnosti podľa vekových kategórií. Deti mali možnosť prežívať aj ľudové tradície ako fašiangy, vynášanie Moreny, maľovanie kraslíc zdobenie májov. V jarných mesiacoch bol pre všetky deti pripravený projekt v spolupráci s dm drogériou „Veselé zúbky“, kde si deti upevňovali ako treba správne čistiť zuby a každé dieťa dostalo balíček so zubnou pastou, kefkou a presýpacími hodinami, ktoré časovali ako dlho si treba čistiť zuby. Zapojili sa aj do Ďalšieho projektu Naturáčik – Vitanáčik, ktorého cieľom bola zvýšená konzumácia zeleniny. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí bola uskutočnená športová olympiáda a tiež deťom hasiči predviedli prehliadku požiarnej techniky z hasičského zboru Lúky a Dohňany, deti boli obdarované aj balíčkom sladkostí. Pribudla aj ukážka policajnej motorky od policajného zboru Považská Bystrica z dopravnej polície, ktorú predvádzal rodič Cabúk Radovan, radosť deťom pokazilo len trochu počasie, keď začalo pršať.

O tom, že v našej materskej škole vyrastajú šikovné a dobre pripravené deti na vstup do základnej školy svedčia pochvalné vyjadrenia od učiteliek 1. ročníkov, kam deti od nás odchádzajú. V tomto roku odišlo 14 detí z toho: 6 detí do ZŠ Záriečie, 4 deti do ZŠ Lazy pod Makytou, 1 dieťa do ZŠ Lysá pod Makytou a jedno dieťa do ZŠ Púchov Mládežnícka.

Cirkevný život

Kostol sv. Bartolomeja je peknou chránenou historickou pamiatkou, ktorý víta všetkých veriacich, aby mohli duševne pookriať a dôstojne sláviť všetky cirkevné sviatky. O celú farnosť sa stará správca farnosti Mgr. Pavol Židek, ktorý je naozaj dôstojným a váženým človekom v našej obci. Je to kňaz pracovitý, ktorý si chová vlastnú hydinu a dopestúva si vlastnú zeleninu, zemiaky i drobné ovocie, stará sa vzorne o okolie a údržbu fary a kostola, ktoré sú vždy upravené a vykosené. Nielen, že dokončil novú budovu fary, ale postaral sa o usporiadanie všetkých nehnuteľných cirkevných pozemkov v katastri obce Lúky. Pred kostolom dal zrekonštruovať kríž s pamätnou tabuľou, ktorý bol nanovo osadený a upravené bolo aj jeho okolie. Krsty – 12, pohreby – 10, sviatosť manželstva – 2, prvé sväté prijímanie – 10, birmovaných – 29 veriacich 28.10.2012.

Vo výsledkoch sčítania ľudí, domov, bytov, ktoré bolo v minulom roku v našej obci bolo z 913 obyvateľov  zaznamenané dva kresťanské zbory, prihlásených k niektorým z uvedených a zaznamenaných podľa náboženského vyznania:

  • Rímsko – katolícke                                              619 obyvateľov
  • Grécko – katolícke                                                   2 obyvatelia
  • Evanjelické ausburského vyznania                      207 obyvateľov
  • Svedkovia Jehovovi                                                 1 obyvateľ
  • Evanjelická cirkev Metodistická                                3 obyvatelia

Ostatný obyvatelia neuviedli alebo sa nehlásia k žiadnemu náboženskému vyznaniu.

Telovýchova a šport

V obci už zo športových klubov zostala iba TJ Lokomotíva Lúky, ktorá zastrešuje futbalové družstvo mužov, ktoré bolo v III.B triede a skončili na 3. mieste pod vedením Petra Luliaka, ktorého po viacročnom poste trénera vystriedal Lukáš Maco. Zmenil sa aj predseda telovýchovnej jednoty kde Jaroslava Cabúka staršieho nahradil Miroslav Madala. Už viac rokov je to v našej obci s futbalom z roka na rok horšie, nielen že obec nemá dostatok vlastných hráčov, ale aj finančne nie je možné pokryť všetky výdavky z rozpočtu obce, tak si musia hráči získavať finančné prostriedky a pomoc od sponzorov či už na dopravu, občerstvenie, kosenie futbalového ihriska, pranie dresov a pod. V letných mesiacoch sa ešte uskutočnili preteky na bicykloch po záštitou starostu obce.

Počasie a mimoriadne udalosti

Začiatok nového roka a v prvej polovici januára napadalo dosť veľa snehu, čo bola záťaž aj pre občanov pri odpratávaní snehu z chodníkov a tiež z miestnych komunikácií. Koncom mesiaca a začiatkom februára prišli aj mrazy keď teplota kolísala medzi -20 a viac stupňov Celzia. Od 15.2. takmer týždeň intenzívne snežilo a na niektorých miestach výška starého a nového snehu dosahovala viac než 1 m, bola to obrovská nádielka snehu, na ktorý už nie sme zvyknutí tak sme z tejto zimy zostali zaskočení. Situácia sa zmenila na konci februára kedy sa postupne oteplilo a sneh sa rýchlo topil. Jar bola príjemne teplá a hlavne dosť suchá. Medardova kvapka 8. júna nás trochu postrašila keď prišla búrka a objavili sa aj krúpy. Leto bolo suché a veľmi teplé, lebo sme zažívali aj tropické teploty, ktoré v niektorých dňoch dosahovali až 38 stupňov Celzia. Jeseň bola tiež teplá a veľmi suchá. Začiatok zimy a teda aj Vianoce, tak ako posledné roky sa stalo pravidlom boli bez snehu. Rok 2012 skončil na Slovensku podľa meterológov ako 4. najteplejší rok za posledných 140 rokov.

Medzi mimoriadne udalosti roka by som zaradila úmrtie majstra drôtu a železa p. Ladislava Jurovatého staršieho, ktorý bol našim rodákom a takmer pravidelne našu obec aj navštevoval. Zomrel 23. októbra 2012 vo veku 89 rokov života v Bratislave. Obec aj Slovensko stratilo jedného vynikajúceho majstra, ktorý získal za svoje výrobky mnohé ocenenia a uznania.

Záver

I v tomto roku plynul život v našej obci bežným tempom, prežívali sme svoje radosti i starosti. Čas sa nezastaví a my sme opäť o rok starší a skúsenejší. Záverom však môžem konštatovať, že sme prežili rok celkom pokojný. Obec sa pravdepodobne i v rokoch nasledujúcich boriť s nedostatkom finančných prostriedkov, nakoľko prideľovanie podielových daní zo štátu pre malé obce pod 1000 obyvateľov je nedostačujúce. Všetci čo v tejto obci žijeme si uvedomujeme klady i nedostatky, ale všetko je o ľuďoch, akí sme, ako si navzájom vychádzame v ústrety, ako sa správame k susedom, spoluobčanom a ku krásnej prírode, ktorá nás a dáva nám oázu pokoja a lásky k rodnému kraju.

Protokolárny záznam

Kronikársky záznam o obci Lúky za rok 2011 a 2012 bol predložený obecnému zastupiteľstvu dňa 31. marca 2014 na prerokovanie. Obecné zastupiteľstvo záznam posúdilo s pripomienkami uznesením č. 22/III./2014 doporučilo vypustiť z kronikárskeho záznamu rozpísané zasadnutia obecného zastupiteľstva nakoľko sú všetky zápisnice a uznesenia dostupné na webovej stránke obce. Celý záznam doporučilo OZ prepísať do obecnej kroniky obce.

 

Zapísala: Dlapová Ľudmila

 

                                              Rok 2013

Úvod

1. januára 2013 uplynulo 20 rokov od vzniku samostatného Slovenska. Zánikom Česko – Slovenska pred dvadsiatimi rokmi sme niečo získali, ale aj o čosi prišli. Vznik Slovenskej republiky bol spojený hlavne s myšlienkou zachovania identity a rozvoja slovenskej spoločnosti prostredníctvom štátu. Za dvadsať rokov Slovensko zaznamenalo civilizačný progres, ktorý sa snaží  stále udržiavať. Je na nás, aby sme ho zdokonaľovali a kontrolovali tých, ktorým raz za štyri roky dávame svoju dôveru. A ukázalo sa, že rozdelením republiky sme sa s obyvateľmi Česka ešte viac zblížili. Vzájomne sa navštevujeme, zaujímame sa o kultúru, šport, uskutočňujeme spoločné podujatia. Pri výročí sa prezident SR rozhodol odpustiť tresty formou amnestie, ktorá nadobudla účinnosť 2. januára. Vyhlásením amnestie odpustil a zmiernil tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladil odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Amnestia sa nevzťahovala na ľudí odsúdených za zanedbanie povinnej výživy, ohrozovanie mravnej výchovy, za spáchanie trestných činov s následkom smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo škody veľkého rozsahu. Táto amnestia mala aj negatívny dopad na spoločenský život. Po oslavách 20. výročia v krajine nasledovali zložité ekonomické problémy. Bol nižší záujem o výrobky zo Slovenska a počet ľudí bez práce dosiahol viac ako 400-tisíc. Vláda zaviedla 25% daň pre lepšie zarábajúcich ľudí a zdvihla im aj odvody. Bežní ľudia začali platiť viac za alkohol a cigarety. Zavedenie týchto opatrení vláda zdôvodnila tým, že chce zvýšiť výber daní a zlepšiť tak rozpočet. Výber daní rozpočtu pomohol a ovplyvnila to aj národná bločková lotéria, ktorá sa stala raritou v Európskej únií. Štát týmto krokom motivoval ľudí k tomu, aby pri nákupe pýtali bločky a predajcovia tak z každého predaného tovaru a služby odvádzali daň z pridanej hodnoty. Do konca roka prihlásili ľudia do lotérie viac ako 30 milionov bločkov. Vyrobený bol elektrický automobil Volkswagen €-UP, ktorý prejde na jedno nabitie 160 kilometrov pri batérií vážiacej 230 kilogramov.

Jesenné regionálne voľby do zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja 9. novembra 2013 skončili podľa očakávaní, županom sa stal Jaroslav Baška – za SMER SD. Výnimkou bol výsledok v Banskobystrickom kraji, kde kandidáta Smeru za župana porazil prívrženec extrémizmu Marian Kotleba. Počas celého roka zasahovali do života občanov potravinové škandály. O prvý sa postarali severní susedia, keď poľská firma Magnólia dodávala na trh napolitánky kontaminované jedom na hlodavce. Úrad verejného zdravotníctva ihneď vykonal mimoriadne kontroly vo viac ako pol tisíca školských bufetoch, cukrárňach a kaviarňach. Potom prišla správa z Veľkej Británie a Írska, že vo výrobkoch z hovädzieho mäsa použili lacnejšie konské mäso. U poľského obchodníka v Poprade zase našli v poľskom kuracom mäse antibiotiká, ktoré bolo dovezené z Noveho Targu. Ľudia zostávali zmätení, nevedeli čo môžu kupovať, komu majú dôverovať.

Do svetových dejín sa zapísalo odstúpenie pápeža Benedikta XVI., pretože bol prvým pápežom od roku 1924, ktorý dobrovoľne odišiel zo svätopeterského stolca. Za jeho nástupcu 13. marca zvolili argentínskeho kardinála Maria Bergoglia. Prijal meno skromného svätca: volá sa František podľa sv. Františka z Assisi.

Aj v susednom Česku mali začiatkom roka voľby – volili prezidenta. Voľby sa uskutočnili v dvoch kolách – zvíťazil M. Zeman. Začiatkom augusta zomrel vo veku 74 rokov legendárny herec Jozef Adamovič, ktorý bol veľmi populárnym hercom v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Účinkoval v slovenských filmoch a divadelných hrách. V tom istom mesiaci 22. augusta – zomrel režisér Jozef Bednárik vo veku nedožitých 66 rokov života, ktorý bol nadšeným ochotníkom, potom pracoval v činohre a postupne sa vypracoval na vynikajúceho muzikálového, operného či baletného režiséra. V novembri odišiel jeden z najvýznamnejších slovenských maliarov Milan Laluha vo veku nedožitých 83 rokov, jeho diela zdobia aj našu obradnú miestnosť v podobe gobelínov slovenskej svadby.

Vplyvom klimatických zmien vznikla v novembri veľká prírodná katastrofa na Filipínach. Tajfún Hairyn tam dosahoval rýchlosť až 275 kilometrov za hodinu. Zahynulo viac ako 10 tisíc ľudí a zničených bolo 80 percent územia na ostrove Leyte. Humanitárnu pomoc do zasiahnutej krajiny poskytlo aj Slovensko.

Víťazom najväčšieho tenisového turnaja ATP na Slovensku sa stal slovenský hráč Lukáš Lacko. Radosť nám robil aj cyklista Peter Sagan rodák z neďalekej Žiliny.

Verejno – spoločenský život obce

Podľa vyjadrení starostu obce Ing. Antona Hrebíka finančné prostriedky obce sotva pokrývajú bežný chod obce ako je vývoz odpadu, zimnú a letnú údržbu ciest, verejné osvetlenie, prevádzku materskej školy, zdravotného strediska, kultúrneho domu, domu smútku, požiarnej zbrojnice, údržbu a prevádzkyschopnosť vozidiel v správe obce. Obec postupne vysporiadava na katastri obecné pozemky pod cestami a budovami. Chce realizovať aktivity ako napr. asfaltovať uličky kde je hotová kanalizácia, opravu strechy na zdravotnom stredisku a kultúrnom dome, výmenu okien a opravu terasy v materskej škole. Dokončiť posledné prípojky kanalizácie k rodinným domom, ale nedostatok finančných prostriedkov to nedovoľuje. V obci bol zrušený bankomat údajne pre nedostatočný počet bankomatových transakcií. Jeho obnovenie sa už v obci nepodarilo vyriešiť. V jarných mesiacoch obec mala začať s výstavbou chodníkov vedľa  hlavnej cesty I/49 od autobusovej zastávky pri rodinnom dome rodiny Mošteňanovej po požiarnu zbrojnicu vrátane rekonštrukcie cesty pri individuálnej bytovej výstavbe smerom na farmu dojníc Lúky z prostriedkov fondu európskej únie, nakoľko financie neboli prisunuté zo štátu nič sa neurobilo. V obci je ešte potrebné dobudovať kanalizačnú prípojku k IBV za kostolom, skolaudovať nové šatne TJ a dať ich do  užívania športovcom. Tieto aktivity, ktoré boli už dávnejšie plánované a neboli zrealizované obec presunula do obdobia rozpočtových rokov 2014 – 2016. Starosta so zamestnancami obecného úradu chce pokračovať vo vybavovaní pozemkov pod obecnými cestami, dať do prenajmu kameňolom a iné nevyužité nebytové priestory a nehnuteľnosti. Práce je veľa, nie vždy sa všetko podarí čo si  človek naplánuje. Poslanci na zasadnutí obecného zastupiteľstva schválili, že miestne dane sa v budúcom roku t.j. daň z nehnuteľností, daň za psa a poplatok za vývoz tuhého komunálneho odpadu a cintorínske poplatky sa meniť nebudú. Komunálny odpad a separovaný zber najbolestnejšia téma každej obce a nakladanie s nimi ako aj starostlivosť o životné prostredie. V našej obci sa odpad separuje do zberných, označených nádob, ktoré sú po obci rozmiestnené na sklo, textil, plasty a batérie. V obci nemáme vybudovaný zberný dvor a tak občania mnohokrát do smetných nádob dávajú aj odpad z dvora a záhrady alebo týmto znečisťujú okolie rieky, svahy a odľahlé miesta v obci. Nechcú si uvedomiť, že si ničíme svoje životné prostredie a obťažujú tak aj iných spoluobčanov.

Rozpočet obce na rok 2013 bol schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 63/IX./2012 dňa 10.12.2012. Bol zostavený v súlade s ustanovením paragrafu 10. ods. 7. zákona č. 583/2004 Z.z. ako vyrovnaný vo výške príjmov a výdavkov v celkovej sume 385 913 €.

Činnosť v kultúrnej oblasti sa aj v tomto roku začala stretnutím heligonkárov Púchovskej doliny a okolia. Po ňom nasledoval fašiangový ples v KD a detský karneval. V obci udržiavame ľudové tradície a zvyky tak ako nás to naučili naši predkovia. Fašiangy sa oslavovali vždy od Troch kráľov do Popolcovej stredy. V obyčajnom cykle fašiangy predstavujú prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Vždy boli obdobím veselosti, uvoľnených mravov, hojného jedenia a pitia, lebo hovorí sa kto sa nenaje cez fašang – bude hladovať celý rok. Posledné tri dni pred pôstom nedeľa – pondelok – utorok, sú vyvrcholením fašiangu. Na dedinách bola hlavným organizátorom fašiangových zábav kedysi dospelá mládež. Boli časom zakáľačiek a svadieb, ktoré sprevádzali početné hry, zábavy, obchôdzky maškár a muzík po dedine. K fašiangom patrí aj pochod masiek dedinou – ponúka sa im slanina a klobása, daruje sa im odmena za obchôdzku každého obydlia, ďalej šišky, fánky, koláče, ktoré kedysi plnili funkciu obradového pečiva. V dnešných časoch tento zvyk má pod patronátom Spolok slovenského červeného kríža a ľudia skôr prispievajú nejakým eurom do pokladničky. Vyvrcholením je tanečná zábava v KD – posledná muzika pred 40 – dňovým pôstom, kde je uskutočnené i obradné pochovávanie basy. V slovanskom svete je obradová symbolika fašiangov zameraná na príchod jari, na zabezpečenie hojnosti úrody, plodnosti a sýtosti. Aj v okolitých obciach sa oslavy fašiangov konajú v znamení týchto zvykov a predaja zabíjačkových produktov – jaterníc, tlačieniek, klobások a iných výrobkov. Zabíjačky si získali obľubu u obyvateľov, lebo chov prasiatok v domácnostiach už postupne zanikol.

Medzi ďalšie patrí stolnotenisový turnaj – tento rok to bol II. ročník memorialu Mudr. Jaroslava Vrbackého.

30. apríla bolo v obci stavanie mája za účasti dobrovoľných hasicov a folklórnej skupiny Javorník. Tento symbol mája každý rok zdobí priestor pred KD v našej obci. Máj stavali miestni hasiči z čoho mali radosť najmä deti. Nálada bola veselá, ale účasť občanov malá.

12. mája Deň matiek obec pripravila pre mamičky, babičky a prababičky sviatočné podujatie s kultúrnym programom. Prítomných privítal starosta obce a vo svojom príhovore vyzdvihol obetavosť všetkých matiek pri výchove svojich detí a starostlivosti o rodinu. V kultúrnom programe vystúpili deti z materskej školy a skupina Javorník.

Deň detí obec organizovala v spolupráci s vedúcou detského divadelného krúžku „Hviezdička“ p. Alenou Húževkovou, ktorý bol spojený s detskými cyklistickými pretekmi pod vedením p. Eduarda Martinku. V mesiaci júli sa konal koncert hudobnej skupiny „ Duo Yamaha“. Spolu s folklórnou skupinou Javorník organizovala obec aj Bartolomejský jarmok pri príležitosti hodových slávností. V októbri to bolo posedenie s dôchodcami pri príležitosti mesiaca úcty k starším spoluobčanom čo bolo spojené s peknou výstavou ovocia a zeleniny, ktorú si vypestovali spoluobčania na svojich záhradkách. Mikulášske posedenie v KD s najmenšími a zároveň aj vianočné popoludnie spojené s kultúrnym programom. Okrem týchto spomenutých akcií je kultúrny dom využívaný najviac na svadby, predajné a predvádzacie akcie, diskotéky, zábavy, príležitostné oslavy, kary aj nešporové služby Božie evanjelickej cirkvi ausburského vyznania, posedenia dôchodcov a iných zložiek a organizácií obce. V KD obec poskytuje priestory na skúšky hudobnej skupine ARTEX.

V priestoroch KD máme aj obecnú knižnicu, ktorá býva pravidelne otvorená každý utorok. O jej prevádzku sa stará p. Mgr. Mária Rouyerová. V tomto roku si chodilo vypožičiavať knihy 57 čitateľov, z toho 8 detí a 6 študentov stredných škôl. Zopár čitateľov prichádza aj zo susedných obcí. Knihy sa do knižnice dopĺňajú priebežne počas roka a hradia z členských príspevkov a obecného úradu. Pri príležitosti mesiaca knihy bola pripravená v mesiaci marci výstava časopisov staršieho vydania, novín a pohľadníc na ktorú zapožičali exponáty spoluobčania: p. Madala, Ráček Jozef, Repatá Daniela, Repatá Anastázia, Lepulicová Oľga, Veselá Marta, Lacková Helena, Sekáčová Danuše, Počarovská Gitka a Vrábel J. zo Záriečia. Výstavu si v priebehu troch dní prišli pozrieť nielen naši občania a deti z materskej školy, ale aj žiaci zo základnej školy Záriečie a Lazy pod Makytou.

Zbor pre občianske záležitosti poskytuje dostatok priestoru pre každého, kto chce pre iného niečo urobiť. Podať ruku vo chvíli radosti i žiaľu. Preukázať láskavosť, porozumenie a úctu. Každý človek si zaslúži pozornosť. V každom mesiaci roka aspoň jeden z našich spoluobčanov oslávil okrúhle jubileum života. Zbor pre občianske záležitosti spája viacero jubilantov a pozývame ich do obradnej siene. Pozývaný sú aj novorodený občiankovia k spoločnému uvítaniu do života, ale aj všetci jubilanti nad 70 rokov života. Občanov, ktorí zo zdravotných dôvodov nemohli prísť do obradnej siene, navštívili členovia ZPOZ-u doma. Počas roka sa robili aj smútočné rozlúčky so zomretými spoluobčanmi. V tomto roku sme pozvali do obradnej miestnosti 21 jubilantov, uskutočnený bol jeden občiansky sobáš a koncom roka sme uvítali 8 novonarodených detí spolu s ich rodičmi.

Medzi mimoriadne akcie patrila oslava najstaršej spoluobčianky a jubilantky pani Juliany Bednárikovej, ktorá 21. apríla oslávila svoje životné jubileum 100 rokov života. Pani Bednáriková je na svoj vek čulá. Život berie pokorne, vážne i s humorom. Najskôr oslávila svoje krásne životné jubileum so zástupcami obce i ďalšími oslávencami obce. „Radosti i trápenia“ – hovorí oslávenkyňa, že silu jej dal vždy Pán Boh „všetko je v rukách božích, všetko záleží od Boha !“ tvrdí pani Juliana. Narodila sa v roku 1913, otec pracoval v Maďarsku, mama slúžila. Boli veľmi chudobní. Keď mali svadbu prichystala im ju židovka u ktorej slúžila. Postupne si nadobudli roličku, spomína starenka. Keď mala dvadsať vydala sa. Narodilo sa jej päť detí, dvaja chlapci a tri dievčatá. Pribúdali roky, rodina sa rozrastala. Postupne sa narodili tri vnučky a traja vnuci, dvaja pravnuci a jedna pravnučka. Osud a život sa však zahral aj s rodinou Juliany. Najskôr jej zomrelo najmladšie dieťa, pred 37 rokmi manžel a nedávno vnuk. Modlí sa za všetkých. Pani Bednáriková má síce trochu problémy s chôdzou, používa pri nej paličku. Do záhrady sa však vždy vyberie či je tam všetko v poriadku ako má byť.

K pekným akciám patrilo aj odovzdávanie striebornej a bronzovej Jánskeho plakety dvom občiankam Kataríne Dundekovej a Andrei Kučíkovej.

Činnosť dobrovoľného hasičského zboru je stále hlavnou úlohou hasičského zboru prevencia pred požiarmi, práca s mládežou, školenia, výcviky, pripravenosť zboru, účasť na pohárových súťažiach ako aj celoročná starostlivosť o techniku, výzbroj a výstroj. I tento rok bol zaujímavý a bohatý na rôzne podujatia a činnosti: 29. ročník pohárovej súťaže o „Zlatú prilbu“, taktické cvičenie DHZ celej doliny v obci Vydrná, spoločná praktická príprava hasičov v rámci projektu „Vytvoření sítě pro krízové řízení v Česko-Slovenskom příhraničí Valašská Senice dňa 23.8.2013“. 19.10.2013 projekt odovzdávanie hasičskej techniky pre jednotlivé DHZ v Dohňanoch. 

Družstvo mužov nad 35 rokov vedie a zúčastňuje sa s ním súťaží s motorovou PS 8 Radoslav Repatý. Vznikla súťaž PPS 8, na ktorej môžu štartovať družstvá mužov nad 35 rokov. V tomto roku sa konala 21.9.2013 a zúčastnilo sa jej päť družstiev, ktoré si zmerali sily na II. ročníku Memoriálu Ladislava Túčka. Tradičnú súťaž o najväčší hasičský pupok vyhral Peter Krajčoviech zo Stupného. So svojou technikou CAS 25 obohatili sprievod osláv 90 – teho výročia založenia DHZ v obci Dohňany. Pravidelne sa zúčastňujú členovia školení, pracovných porád na okresnom výbore DPO, IMZ a tento rok sa na krajskom stretnutí dobrovoľných hasičov v Trenčíne, kde sa stretli s ministrom vnútra a podpredsedom vlády SR Judr. Róbertom Kaliňákom. 

Činnosť Slovenského červeného kríža v tomto roku hneď v januári zarmútila svojim odchodom bývalá dlhoročná členka – bývalá predsedkyňa a diamantová darkyňa krvi pani Mária Lukáčová, ktorá bola aktívnou členkou od svojich štrnástich rokov. Členská základňa má 145 členov, z toho 3 nový: Andrea Kučíková, Ferdinand Kučík a Vladimír Jurovatý ml. Na zhromaždení členov začiatkom marca prišlo k výmene vo výbore: p. Ľubicu Koniarikovú nahradila Mirka Čviriková. Na územnom sneme SČK sa zúčastnila predsedníčka Mgr. Mária Rouyerová. Zdravotné služby vykonávali na 6 podujatiach zdravotné sestry: Marta Luljaková a Miroslava Čviriková, dobrovoľná sestra Mária Rouyerová a Anton Kováč, Dana Ondričková, Gitka Bošková. Poskytovanie prvej pomoci v prípade potreby zabezpečovala aj p. Emília Čapicová. V tomto roku evidovali 8 darcov krvi u ktorých sa uskutočnilo 13 odberov, a to: po 2 odbery Jozef Beťák, Peter Hoždora, Peter Duník a Martin Furo a po jednom odbere Ladislav Kucej, Jozef Luliak, Vladimír Štefánik, Katarína Hoždorová a Vladimír Jurovatý. Ďalší pôjdu na Vianočnú kvapku  krvi. 

Ochotnícky divadelný súbor rok 2013 je už piatym rokom učinkovania, nacvičili tri veselohry s takmer stovkou predstavení, tri scénky zo staroslovenskej histórie doplnené vysvetľujúcimi výstavkami, vystúpenie na zahraničnom festivale ochotníckych divadiel v Prahe. V apríli premierovali doma s komédiou „Veno pre Veronu z pera Štefana Kršňáka. V apríli si uctili 150. výročie príchodu Konštantína a Metoda do našej zeme scénkou o ich privítaní na Rastislavovom panovníckom dvore, ktorú predviedli v hodovom programe. Scénku tématicky doplnila výstavka o Veľkej Morave a tvorivá dieľňa Hlaholika, ktorú tiež ochotnícky súbor v spolupráci s Mgr. Rouyerovou.                  

 Základná organizácia zdravotne postihnutých má devädesiat členov. Zmyslom založenia a činnosti je sprostredkovanie informácií a poradenstvo v oblasti sociálnych vecí. Deje sa tak formou poradenských dní. V marci uskutočnili členskú schôdzu, na ktorej došlo ku zmene vo výbore ZO, predseda p. Ivan Orlík sa vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov a na čelo organizácie bola zvolená p. Veronika Běťáková. V júni boli v Ilave športové hry zdravotne postihnutých, kam vyslali na reprezentáciu päť členov. Usporiadali posedenie pri guláši v prírode kde sa zúčastnilo 60 členov. Pri príležitosti 60-teho výročia založenia organizácie, ako aj Medzinárodného dňa invalidov sa konala slávnostná konferencia, kde boli odmenení najaktívnejší členovia združenia. Za našu organizáciu to bola pani Jozefína Jurovatá, p. Ján Hanes a p. Ondrej Jancík. Členka p. Jurovatá sa každoročne zúčastňuje podujatia v prednese poézie „Koyšove Ladce“.

Jednota dôchodcov Slovenska bola založená v roku 1993, je to miestna organizácia a ma evidovaných 52 členov, ktorí sa aktívne zúčastňujú na aktivitách seniorov organizovaných v našej obci, ale i v susedných miestnych organizáciach Jednoty dôchodcov Slovenska. Zúčastňujú sa pri schvaľovaní zákonov týkajúcich sa dôchodcov a radia pri uplatňovaní právnych nárokov. Ďalej kontrolujú zdravotníctvo pri tvorbe cien liekov a výbere liekov pre dôchodcov ohľadom na znižovanie cien liekov čím sa snažia šetriť peňaženky dôchodcov. Vykonávajú osvetu pre dôchodcov týkajúcu sa preventívnych prehliadok u lekára a upozorňuje na skutočnosť, že majú dôchodcovia nárok na prehliadku každé dva roky zdarma. Jednota dôchodcov patrí medzi najstaršie v Púchovskej doline.

Základná organizácia včelárov Púchovskej doliny – má sídlo v strede regiónu teda v našej obci. Organizácia má 141 členov včelárov, ktorí obhospodarujú celkom 1236 včelstiev. Všetci včelári majú včelstvá evidované v Centrálnom registri včelstiev v Liptovskom Hrádku. Naša dolina je slušne zavčelená, v každej obci je pár včelárov, ktorí sa starajú o svoje včelstvá, týmto zabezpečujú rovnomerné opeľovanie ovocných stromov a plodín. Podľa dostupných štatistík včelár zo včelstva zoberie približne 18% včelích produktov v podobe medu, propolisu, vosku a peľu a 78% úžitku včely odovzdávajú ostatným v podobe opeľovania. V našej obci máme týchto včelárov: Silvester Veteška, Róbert Korenák, Ladislav Tuček, Štefan Sedmák, Štefan Repatý, Eduard Panáček, Anton Kováč, Ing. Anton Hrebík, Štefan Hamšík, Rudolf Hamšík, Viktor Francúz, Milan Dundek a Michal Bednárik. Spolu vlastnia 135 včelstiev. Organizácia spolupracuje so susednými organizáciami z Púchova a Francovej Lhoty. V zimnom období, kedy včielky odpočívajú pre včelárov a priateľov včelárstva organizovali 8. ročník Včelárskeho plesu v obci Streženice. Včelárenie nie je len o mede, ale za tým sa skrýva veľa času a námahy venovanej včelám, ktoré prospievajú prírode opeľovaním všetkých kvetov, čo sa odzrkadľuje najmä na úrode ovocia a ostatných plodín.

Zdravotníctvo, sociálne pomery, životná úroveň, demografické údaje

V budove zdravotného strediska v obci sú dve ambulancie praktických lekárov pre dospelých, ktoré poskytujú všeobecnú zdravotnú starostlivosť a jedna detská ambulancia pre deti a dorast. Lekáreň a masážny salón. Ostatné miestnosti prenajíma obec priebežne príležitostne. Na poschodí má trvale prenajaté priestory Hraničné distribučné stredisko ČESMAD, kde sa predávajú mýtne jednotky pre nákladnú dopravu.

Sociálne pomery a životná úroveň sa nevyníma oproti predchádzajúcim rokom. Obec zorganizovala v tomto roku dvakrát zbierku nepotrebného šatstva pre neziskovú organizáciu Diakonie Broumov Praha. Obyvatelia sa tak mohli zbaviť nepotrebného šatstva a bielizne, ktoré v stanovenom termíne priniesli do kultúrneho domu. Vyzbierané šatstvo a bielizeň mali byť použité po pretriedení na charitatívne účely pre sociálne odkázaných.

Demografické údaje: V priebehu roka prisťahovalo do obce 6 obyvateľov. Z obce sa odsťahovalo 18 obyvateľov. V obci zomrelo celkom 11 obyvateľov, z toho 6 žien a 5 mužov. Narodilo sa spolu 8 detí, z toho 4 chlapci a 4 dievčatá. Manželstvo uzatvorilo 8 párov z toho bolo 11 občanov našej obce. Najstaršou obyvateľkou obce je pani Juliana Bednáriková, ktorá v apríli oslávila 100 rokov života. K 31.12.2013 bolo v obci evidovaných spolu 895 obyvateľov.

Školstvo, cirkevný život

Obec prevádzkuje materskú školu s dvoma triedami a školskou jedálňou, z ktorej majú možnosť odoberať stravu aj dôchodcovia v obci a to najmä tí, ktorí využívajú sociálnu starostlivosť opatrovateliek. V materskej škole pracuje 8 zamestnancov obce z toho 4 pedagogický a 4 prevádzkový. Počet detí navštevujúcich MŠ bol 40 zapísaných detí z toho 8 detí mimo obce Lúky teda zo susedných obcí. Deti trávia v MŠ 9,30 hodiny denne a v tomto čase okrem výchovno – vzdelávacieho procesu sa s nimi pedagogický zamestnanci zúčastňujú na rôznych aktivitách či už priamo v areáli školy alebo mimo nej. Medzi najzaujímavejšie v tomto roku patrili bábkové divadlá v počte päť, výchovno – vzdelávacie hudobné koncerty 2, rôzne športové podujatia – šarkaniáda, turistické vychádzky, plavecký výcvik pre predškolákov v krytej plavárni Púchov. Okrem toho sa zúčastňovali aj na kultúrnych podujatiach v obci so svojimi vystúpeniami pri vítaní spoluobčanov, na dni Matiek a vianočných podujatiach v kultúrnom dome. K septembru 2013 odišlo do prvých tried základných škôl 14 detí a dve deti mali odloženú povinnú školskú dochádzku, zapísaných nových detí pre školský rok 2013/2014 bolo 16 detí. Materialno – technické vybavenie školy v tomto kalendárnom roku sa zakúpilo z prostriedkov získaných formou 2% zaplatených daní fyzických a právnických osôb v Združení rodičov školy a to detský nábytok do obidvoch tried, výtvarné materiály, hračky pod stromček ako aj farebná tlačiareň. Taktiež všetky divadelné predstavenia a výchovné koncerty boli deťom hradené z týchto prostriedkov. Uskutočnená bola aj obnova maľovky v dolných šatniach pre deti cestou sponzora.

Cirkevný život

V júli odišiel do dôchodku správca farnosti rímsko – katolíckej cirkvi pán Mgr. Pavel Židek, ktorý urobil pre farnosť a obec veľa záslužnej práce a dostal túto farnosť na veľmi dobrú úroveň. Za to mu patrí veľké ďakujem. Biskupský úrad v Žiline do farnosti obce pridelil nástupcu farára Mgr, Miroslava Sobčáka, ktorému želáme, aby sa mu u nás darilo a aby pokračoval v začatej práci svojho predchodcu.

Telovýchova a šport

Telovýchovná jednota Lúky za uplynulý rok 2013 v jarnej časti súťaže futbalu družstvo mužov skončilo na 4.mieste. V priebehu roka urobili údržbu ihriska, kosenie trávy. Urobené boli aj niektoré práce na kanalizácií nových šatní. Firma Continental poskytla TJ finančne z 2% zaplatenej dane na činnosť futbalového klubu. Po jesennej časti futbalovej súťaže skončilo družstvo mužov na 7.mieste. OFF ROAD Lúky táto organizácia začala rozvíjať činnosť ako občianske združenie pod vedením Ľuboša Bošku ml. V mesiaci november zorganizovali „Blší trh“, kde bol zámer predať a kúpiť všetko to, čo je doma nepotrebné. Toto podujatie nebolo veľmi úspešné, ale organizátori chcú túto činnosť rozvíjať ďalej

                                                                                                                                                                        


 

 

Počasie a mimoriadne udalosti.

Počasie na Nový rok bolo u nás mierne, teploty okolo +5 st. C. Až v polovici mesiaca prišla skutočná zima a narobila aj problémy. Začalo mrznúť od -3 až -8 st. C. Potom sa znova oteplilo a napadnutý sneh sa topil, postupne mizol, v noci zas primŕzalo a cez deň sa topilo. Chodníky a cesty ľadovateli a bolo veľa úrazov – zlomenín. Začiatkom februára napadal sneh a dosť sa ochladilo. Snehu pribúdalo napadlo do 50 cm a nastala skutočne pekná zima. Mnohé obce ostali bez svetla a tepla 7. februára ťažký sneh lámal stromy a tie padali na elektrické vedenie. Prišla aj chrípková epidémia, veľa škôl zostávalo zatvorených pre chrípkové prázdniny. V zime bolo veľa zrážok, hoci bola zima premenlivá. Prvé marcové dni boli zas krásne slnečné. Ľudia začali vychádzať do svojich záhrad a obzerať sa po prírode a plánovať čo bude treba robiť. V piatok 15.marca vznikla veľká kalamita na Slovensku, najmä na východe a južnom Slovensku, kde silný vietor a vytrvalé sneženie ochromilo dopravu. V Tatrách vietor zhodil na niekoľkých domoch strechy a polámal stromy. Z piatka 16.marca na sobotu boli v niektorých oblastiach mrazy až -25 st. C. V našej obci bol len malý snehový poprašok a mráz -10 st. C. No na veľkonočnú nedeľu nás privítala naozajstná zima. Napadalo asi 15 cm snehu a celá krajina sa zahalila do bielej periny, pripomínalo to Vianoce a nie Veľkú noc. Aj oblievačka bola skromnejšia. Väčšina ľudí sedela doma, nebavilo ich v takej zime naháňať sa s oblievačmi. Prvý skutočne slnečný deň bol 11. apríla a teplota okolo +10 st. C, čo sme už dávno nemali.  V záhradách ľudia začali pracovať okolo 15. apríla – začali všetky jarné práce. Za to 1. máj bol letný deň keď teplota sa šplhala až +28 st. C. A na druhý deň prišiel dážď, aby namokli pekne vyzdobené máje. Záhradky začali ožívať, ale dažďa bolo po celý máj hojne ku koncu pršalo vytrvalo celé dni a dážď neprestával ani na začiatku júna prišli ešte aj chladné dni. Pršalo vytrvalo a nastali povodne, ktoré ničili najprv Česko, Nemecko a Maďarsko a 5. júna aj Bratislavu. Najhoršie na tom bola oblasť Devína, kde ľudia museli väčšinou opustiť svoje domovy a ostatných museli do práce a za nákupmi prevážať vojenské nákladné autá. Vodná hladina Dunaja dosahovala výšku 10 metrov. Kulminácia nastala avšak u nás bolo pokojne aj keď dážď neprestával. V sobotu 8. júna bola silná búrka. Potom prišlo obdobie sucha. Od polovice júna nepršalo až na začiatku augusta. V júli boli tropické teplá a boli prekonané rekordy najhorúcejších dní, teploty +38 st. C celkovo bolo 23 tropických dní a 13 tropických nocí. Toto leto bola podľa meterológov jedno z najteplejších a prognózy hovoria, že to v budúcich rokoch bude pokračovať. Boli vyhlásené aj výstrahy pre občanov pretože horúčavy ohrozovali nielen ľudí, ale aj prírodu a živočíchov, hrozilo nebezpečenstvo požiaru a preto bol vydaný zákaz vstupu do lesov a zakladanie ohňa. Teplo trvalo do 18. augusta, potom sa konečne trochu ochladilo a začali aj dažde. September už bol mierny ale viacej bolo dažďa. Október bol extrémny – na začiatku prišli mrazy a na konci rekordné teplo. V novembri pred dušičkami bolo teplo a drobný dáždik. Prvý sneh v našej obci napadol na Katarínu 25.11., ale to bol v podstate len taký poprašok, ktorý na druhý deň hneď zmizol. A do Vianoc sme sa už snehu nedočkali.

Protokolárny záznam

Kronikársky záznam o obci Lúky za rok 2013 bol predložený Obecnému zastupiteľstvu dňa 11.11.2015. OZ  záznam prerokovalo a schválilo s doplnkami uznesením č. 115/XI./2015 a doporučilo prepísať do obecnej kroniky obce Lúky kronikárke obce.

Zápis vyhotovila:                                                              Starosta obce:

Ludmila Dlapová

 

                                              Rok 2014

Úvod

Záznam 2014 začínam stručným popisom udalostí vo svete, ktoré sa dotýkajú či už priamo alebo nepriamo aj života obyvateľov našej obce. Rok bol bohatý na udalosti politického života aj spoločenského v našej obci. Bol rokom volebným, lebo občania pristúpili k volebným urnám spolu 4 krát. Prvý krát 15.marca v I. kole voľby prezidenta SR, potom 29.marca v II. kole voľby prezidenta, 24.mája pri voľbách poslancov do Európskeho parlamentu a naposledy 15.novembra pri komunálnych voľbách. Avšak bol to aj rok športových udalostí, konali sa XXII. Zimné olympijské hry v Soči a 20. MS vo futbale v Brazílií a ešte rôzné iné udalosti. Nielen ľudia na Slovensku, ale aj na celom svete sa presvedčili, že najlepším spisovateľom je sám život. Treba povedať, že negatívne prognózy ohľadom geopolitickej situácie, ktoré sú spomínané v predchádzajúcich rokoch sa začali plniť. Na Ukrajine prišlo k ozbrojenému prevratu, kedy sa dostali k moci proti ruské sily, čo vyvolalo reakciu rusky hovoriaceho obyvateľstva Ukrajiny. Formou referenda prišlo k secesii Krymskej autonómnej republiky a jej následnému pričleneniu k Ruskej federácií. Represívne opatrenia proti ruskej menšine vyvolali najskôr protesty na juhovýchode Ukrajiny a aj ozbrojený odpor regiónu Donbas. Na Ukrajine sa postupne rozhorela regulárna občianska vojna s tisíckami mŕtvych a humanitárnou katastrofou. Najpriemyselnejší región Ukrajiny bol prakticky zničený a množstvo utečencov prekročilo počet milión. Európska únia pod nátlakom USA vyhlásila viacero proti ruských sankcií, ktoré zapríčinili hospodárske škody na obidvoch stranách.

Napätá situácia panuje aj na Blízkom východe, konkrétne v Sýrií a Iraku, kde vznikol Islamský štát, ktorý vyhnal zo svojich domovov státisíce Šítov, kresťanov a Jezuídov. Nebudem komplexne opisovať zvyšovanie napätia v medzinárodných vzťahoch. Zvyšovanie počtu konfliktných zón spolu so zatiaľ zastieranými hospodárskymi problémami euroatlantického sveta z historického hľadiska neveští nič pozitívne, preto ostáva len dúfať, že sa svet vyhne veľkému vojenskému konfliktu, pravdepodobnosť ktorého je podľa slovenského premiéra R. Fica až 70% (prevzaté z hospodárskych novín 3.12.2014). Všetko bude do veľkej miery závisieť od prezieravosti globálnych hráčov a miery samostatnosti politiky Európskej únie a konkrétne Nemecka. Situácia na Slovensku je v podstate rovnaká bez výraznejších hospodárskych či politických výkyvov.

V prvom kole volieb prezidenta 15.marca sa zúčastnilo 43,40% voličov. Do druhého kola postúpili najúspešnejší dvaja Róbert Fico a Andrej Kiska. Na druhom kole sa zúčastnilo 50,48% voličov – R. Fico získal 40,61% hlasov a nezávislý kandidát Andrej Kiska získal 59,38% hlasov a stal sa prezidentom SR. Dňa 24.mája nasledovali voľby do Európskeho parlamentu.

Obecná samospráva, kultúra a organizácie

Obecné zastupiteľstvo zasadalo v tomto roku celkom 12 krát, z toho dve mimoriadne zasadnutia, na ktorých sa riešil spôsob financovania kanalizačnej prípojky k individuálnej bytovej výstavbe pri kostole a na druhom finančná výpomoc v sume 2.500,00 € od obyvateľa Ing. Miroslava Šulíka na dokončenie kanalizačnej prípojky so splatnosťou v roku 2015. Už z uvedeného vyplýva, že obec je vo finančnej tiesni. Na ostatných riadnych zasadnutiach poslanci schvaľovali a riešili po upozorneniach hlavného kontrolóra obce p. Jozefa Bašku porušovanie finančnej disciplíny:

-         ukončenie činnosti detskej lekárky Mudr. Ľubice Dezortovej na